Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. február 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6C/146/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211210749
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2211210749.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci

navrhovateľky: T.. T. U., B.. XX.XX.XXXX, X. W., Ž.Q. XXX, právne zastúpená advokátom: JUDr.
Peter Krivák, Advokátska kancelária Gájova č. 13, 811 09 Bratislava 1, proti odporcovi: T.. O. U.,
B.. XX.XX.XXXX, X. T. , L. XXX, právne zastúpený advokátkou: JUDr. Eva Skačániová, Advokátska
kancelária so sídlom Dunajská Streda, Korzo Bélu Bartóka 789/3 o rozvod manželstva, úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k malol. dieťaťu J. U., B.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený
kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda na čas po rozvode
manželstva takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo účastníkov konania uzatvorené XX.XX.XXXX , zapísané v knihe manželstiev Matričného
úradu J. U., vo Z. XX, ročník XXXX, na strane XXX , pod por.č. XXX sa r o z v á d z a.

II. Malol. J. U., B.. XX.XX.XXXX sa zveruje na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky
s tým, že zastupovať malol.dieťa a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.

III. Otec je povinný na čas po rozvode platiť výživné na malol. J. vo výške 200,-€ mesačne, vždy do

15 .dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky malol. dieťaťa.

IV. Upravuje sa styk otca s malol. J. na čas po rozvode manželstva tak, že otec je oprávnený stýkať sa
s malol. dieťaťom každý párny víkend v roku od piatku 16:00 hod. do nedele 17:00 hod., každú stredu v
týždni v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod., každý kalendárny rok 25.12. v čase od 09:00 hod. do 18:00
hod., každý kalendárny rok od 01.07. od 09:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod., každé jarné prázdniny
v nepárnom roku od pondelka 09:00 hod. do piatka 18:00 hod., každý kalendárny rok vo Veľkonočnú
nedeľu v čase od 09:00 hod. do 18:00 hod. a každý kalendárny rok 01.01. v čase od 09:00 hod. do

18:00 hod.

V. Matka je povinná malol. na styk s otcom pripraviť a v určenom čase v mieste svojho bydliska odovzdať
a otec je povinný matke malol. v určenom čase v mieste jej bydliska vrátiť .

V prípade, že sa styk nebude môcť z vážnych dôvodov uskutočniť je rodič
na strane ktorého táto prekážka vznikla povinný o tom informovať druhého rodiča, podľa možnosti
najneskôr 24 hodín pred termínom styku.

VI. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom zo dňa 04.07.2011 sa domáhala na tunajšom súde rozvodu manželstva.
Poukázala na vážne nezhody v manželstve, odlišný postoj odporcu k jej osobe ako aj k spoločnej

domácnosti k manželstvu či rodine. Spúšťacím mechanizmom prehĺbenia problémov a nezhôd medzi
manželmi bola choroba navrhovateľky ktorá od roku 2004 mala vážne zdravotné problémy.
Odporca sa k návrhu na rozvod manželstva vyjadril tak, že s rozvodom manželstva súhlasí, nesúhlasí
však s príčinami rozvratu manželstva tak, ako to v návrhu uviedla navrhovateľka. Hlavným dôvodom
toho, že ich manželstvo už neplní svoj účel je skutočnosť, že navrhovateľka nadviazala intímny vzťah s
N.. G. L., o čom odporca nemal vedomosť. Dozvedel sa o tom 20.06.2011, kedy mu to oznámila sama

navrhovateľka s tým, že od decembra 2010 má vzťah s iným mužom, nechce s ním ďalej žiť a preto
opúšťa spoločnú domácnosť. N.. G. L. je známy ako ľudový liečiteľ. O tomto mal vedomosti už v minulosti
vzhľadom na negatívne skúsenosti a následky liečebných metód tohto liečiteľa ktorý sa zviditeľnil napr.
aj s článkom uverejneným v týždenníku PLUS 7 DNÍ v č. 42 z 13.10.2011 pod názvom „Neviditeľné
bábätká“. Podľa jeho názoru potom čo navrhovateľka s malol. synom opustila spoločnú domácnosť žije

so synom pre neho v nevhodnom prostredí, pričom správanie matky teda navrhovateľky podľa jeho
úsudku je evidentne pod vplyvom jej terajšieho druha N.. L.. Poukázal zároveň na to, že liečiteľské
praktiky N.. L. už aj v minulosti poškodili občanov, preto žiadal, aby súd malol. J. na čas po rozvode zveril
do jeho osobnej starostlivosti , zo strany navrhovateľky určil výživné vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa , upravil styk matky k malol. a zároveň v tomto smere žiadal,

aby súd nariadil predbežné opatrenie.
Súd uznesením 6C 146/2011-32 návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Poukázal pritom
na to, že vo veci je už nariadené predbežné opatrenie 10P 38/2011 zo dňa 05.01.2012 ktorým malol.
je dočasne zverený do osobnej starostlivosti matky až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
Zároveň určil súd otcovi povinnosť platiť výživné 200,-€ na malol. dieťa a upravil aj jeho styk s dieťaťom.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie otec. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
zrušil a konanie o nariadení predbežného opatrenia na návrh odporcu zastavil. Poukázal tu na prekážku
litispendencie v zmysle § 83 O.s.p.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom oboch účastníkov konania. Oboznámil sa s pripojenými
listinnými dôkazmi a následne vzhľadom na rozdielne návrhy účastníkov konania ohľadom úpravy

výkonu rodičovských práv a povinností k malol. dieťaťu na čas po rozvode manželstva súd nariadil vo
veci znalecké dokazovanie , pričom za znalkyňu ustanovil PhDr.Katarínu Hajdovú z odboru psychológia.
Súd uložil znalkyni vyjadriť sa po preštudovaní spisového materiálu a vykonania pohovoru s malol.
dieťaťom a jeho rodičmi k tomu, aký vzťah je vybudovaný medzi rodičmi a dieťaťom, medzi partnerom
matky a malol. dieťaťom, k spôsobilosti oboch rodičov na výchovu malol. dieťaťa, k spôsobilosti

súčasného výchovného prostredia pre malol. dieťa a v neposlednej miere k tomu, či by bola striedavá
osobná starostlivosť vzhľadom na vek dieťaťa jeho citové väzby , vývinové potreby a stabilitu budúceho
výchovného prostredia v záujme malol. dieťaťa , prípadne aký rozsah styku znalec doporučuje. Treba
poukázať na to, že v priebehu tohto konania zo vzťahu navrhovateľky a jej druha N.. L. sa narodili 3
malol. deti, J. L., P. L., G. U., pričom rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda 13P 14/2012-105, 8C

167/2013-42 ako aj Okresného súdu Galanta 12C 39/2015-33 bolo k týmto deťom právoplatne zapreté
otcovstvo odporcu. Práve z tohto dôvodu aj predmetné konanie o rozvode manželstva bolo na istý čas
prerušené.
Výsledkami vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov konania
je vážne a dlhodobo rozvrátené. Navrhovateľka niekoľko rokov nežije s odporcom v spoločnej

domácnosti, so vzťahu s jej druhom N.. L. pochádzajú 3 malol. deti.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu , byť si verní , vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť , pomáhať si , starať sa spoločne o deti
a vytvárať zdravé rodinné prostredie .
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní

staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa
nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny

z manželov súhlas druhého manžela.Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch .
Podľa § 23 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť , ak sú

vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené , že manželstvo nemôže plniť svoj
spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia . Súd zisťuje
príčiny , ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne
prihliada.Súdprirozhodovaníorozvodevždyprihliadnenazáujemmaloletýchdetí.Súdpriposudzovaní
miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19

Zákona o rodine.
Výsledkami vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov je
vážne a dlhodobo narušené. Odporca sám s rozvodom manželstva súhlasil. Niet predpokladu, že by
manželstvo mohlo v budúcnosti plniť svoj spoločenský účel, nakoľko manželia niekoľko rokov spolu
nežijú. Navrhovateľka má 3 malol. deti so svojim druhom. Súd preto návrhu na rozvod manželstva
vyhovel.

Výsledkami znaleckého dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že obaja rodičia sú spôsobilí
pozitívne výchovne vplývať na malol. dieťa. Obaja sú spôsobilí dieťa vychovávať, obaja rodičia sú
nadpriemerneinteligentní,obajasúkposudzovaniuaktuálnejživotnejsituáciesubjektivistickynastavení.
Znalkyňa uviedla, že nebolo v jej kompetencii posudzovať liečiteľské schopnosti N.. L.. N.. L. je
partnerom matky , teda navrhovateľky, žijú v spoločnej domácnosti, dieťa ho oslovuje „apuci“, čo je

variantou slova otec. Má otcovskú pozíciu , pre dieťa predstavuje mužskú autoritu, na dieťa má ako muž
výchovný vplyv. Malol. J. oslovuje biologického otca „apa“, teda aj on je pre neho otcovskou postavou.
Zatiaľ táto dualita v kontexte s roľou otca dieťaťa neruší, diferencuje kto z mužov je „apuci“ a kto „apa“.
Malol. J. má vybudované silné citové väzby k obom rodičom, citová náklonnosť k nim je pozorovateľná
prostredníctvom jeho správania sa k nim. Intimita kontaktu vyjadrená neverbálnymi i verbálnymi prejavmi

dieťaťa je evidentná v interakcii s matkou i s otcom. Malol. Donát sa správa aj k partnerovi matky
spontánne, milo, ústretovo. V ich vzájomnej interakcii nie je napätie , N.. L. popísal tiež citový vzťah k
dieťaťu, nakoľko ho pozná od jeho 8.mesiacov. Dieťa vyrastá u matky ktorá žije so svojim partnerom
s jeho dcérami z rozvedeného manželstva a s ich spoločnými deťmi. V tomto prostredí je dostatočne
stimulované k adekvátnemu vývinu po stránke kognitívnej, emočnej i sociálnej.

Otec v rámci rozvodového konania žiadal zverenie dieťaťa výlučne do svojej starostlivosti. Striedavá
osobnástarostlivosťvčaseznaleckéhodokazovaniazjehopohľaduprenefunkčnosťkomunikáciemedzi
oboma rodičmi je nemožná. Matka taktiež žiadala dieťa výlučne do svojej starostlivosti. Ak by došlo k
zvereniu dieťaťa do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov, rozsah styku druhého rodiča s dieťaťom
by mal byť čo najširší. Okrem striedania víkendov by každý z rodičov mal tráviť s dieťaťom aj niektoré

všedné dni ( napr. 2x do týždňa popoludní po ukončení pobytu dieťaťa v škôlke, škole ).
Krátko pred vytýčením termínu pojednávania dňa 01.02.2016 bol založený do spisu rozsudok Krajského
súdu v Trnave 11CoP 56/2015-830 ktorým súd zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta 17P 358/2012
ktorým tento súd pôvodne nariadil vo veci nad malol. J. striedavú osobnú starostlivosť a to tak, že s
účinnosťou od 28.06.2011 zveruje malol. J. do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať malol.

dieťaaspravovaťjehomajetoksúoprávneníobajarodičia.Otecsúčinnosťouodtohtotermínujepovinný
platiť na výživu malol. J. výživné 200,-€ mesačne. Zároveň bol upravený styk otca s malol. J. tak, že otec
je oprávnený si dieťa zobrať k sebe každý párny víkend v roku od piatku 16:00 hod. do nedele 17:00
hod., každú stredu v týždni v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod., každý kalendárny rok 25.12. v čase od
09:00 hod. do 18:00 hod., každý kalendárny rok od 01.07. od 09:00 hod. do 15.07. 18:00 hod., každé

jarné prázdniny v nepárnom roku od pondelka od 09:00 hod. do piatka 18:00 hod., každý kalendárny rok
na Veľkonočnú nedeľu v čase od 09:00 hod. do 18:00 hod. a každý kalendárny rok od 01.01. v čase od
09:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že matka je povinná malol. na styk s otcom pripraviť a v určenom čase
ho otcovi v mieste svojho bydliska odovzdať a otec je povinný matke malol. v určenom čase v mieste
bydliska matke odovzdať a v prípade, že sa styk nebude môcť z vážnych dôvodov uskutočniť, je rodič

na strane ktorého takáto prekážka vznikla povinný informovať o tom druhého rodiča podľa možností,
najneskôr 24 hodín pred termínom styku.
Krajský súd v Trnave rozhodol rozsudkom dňa 09.12.2015 a tento rozsudok nadobudol právoplatnosť
18.01.2016. Z citovaného rozsudku súd zistil, že už v tomto čase otec žiadal aby súd zveril malol. do
striedavej osobnej starostlivosti. Poukázal tu na znalecký posudok PhDr. Kataríny Hajdovej. Znalkyňa

bola toho názoru, že malol. je dostatočne na striedavú osobnú starostlivosť pripravený. Znalkyňa na
pojednávaní 04.12.2014 uviedla, že ak by rodičia zmiernili svoju komunikáciu , dieťa by určite zvládlo
striedavú osobnú starostlivosť a toto riešenie jej príde lepšie ako uprednostniť jedného z rodičov, hoci aj
širokou úpravou styku. Rodičia sa musia spolu naučiť komunikovať, pretože aj keď nebude nariadenástriedavá osobná starostlivosť, ako druhú alternatívu odporúča ponechať dieťa u matky s tým, že styk
s otcom bude upravený v maximálnej možnej miere a to aj s prespávaním u otca. Aj takéto riešenie
si vyžaduje riadnu komunikáciu medzi rodičmi. Prioritne by však znalkyňa nariadila striedavú osobnú

starostlivosť. Napriek tejto skutočnosti však Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 09.12.2015 malol.
J. zveril do osobnej starostlivosti matky. Poukázal na to, že z obsahu spisu nepochybne vyplýva ,
že v súčasnosti rodičia malol. dieťaťa navzájom spoločne nekomunikujú, nevedia sa zhodnúť ani o
veciach súvisiacich so školskou dochádzkou napr. výber základnej školy, naviac zo správy Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa11.03.2015 vyplýva, že matka malol. dieťaťa prezentovala, že

nevidí z jej strany problém komunikovať s otcom dieťaťa , ak je ich rozhovor výlučne zameraný na
podávanie informácií a riešenie problémov ohľadom syna, avšak väčšina tém aj tak vyústi zo strany
klientov do minulosti od ktorej majú ťažkosť sa odpútať. Obaja rodičia sa v rozhovoroch opakovane
vracajú ku krivdám ktoré si vzájomne spôsobovali, hľadaniu príčin a vinníka rozpadu manželstva,
udržanie funkčnej základnej vzájomnej komunikácie rodičov ktorá je jednou z podstatných podmienok
aj striedavej osobnej starostlivosti je možná , ak obaja rodičia zvládnu všetky psychologické aspekty

rozchodu a dokážu oddeliť bývalú partnerskú roľu od pokračujúcej roli rodičovskej.
Krajský súd v Trnave poukázal na to, že znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov ktorý
má rovnakú dôkaznú silu ako ostatné dôkazy, nie je možné ho priorizovať a ako každý dôkaz je potrebné
hodnotiť ho podľa § 132 O.s.p. jednotlivo ako aj v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi. Súd v rámci
hodnotenia dôkazov nie je oprávnený posudzovať znalecký posudok z hľadiska jeho odborných záverov,

pretože k tomu nemá požadované odborné znalosti ale nemusí ho akceptovať v prípade, k závery znalca
nezodpovedajú skutkovým zisteniam resp. sú v rozpore so zásadami logiky, prípadne prekročujú rámec
odborných skutočností. Otázka vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti prípadne posudzovanie jej
podmienok alebo úprava styku z hľadiska frekvencie a rozsahu nie sú otázkami odbornými ale právnymi
a tieto skutočnosti súd hodnotí z hľadiska ostatných dôkazov vykonaných v rámci konania.

Napriek tomu, že už na pojednávaní dňa 09.02.2016 zo strany rodičov vyplynul náznak toho, že
dochádza k zlepšeniu ich vzájomnej komunikácie, Krajský súd v Trnave dňa 09.12.2015 dospel k
tomu záveru, že v súčasnosti nie sú splnené predpoklady na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov k malol. J., pretože nie sú splnené kumulatívne , vyššie uvedené kritériá.
Rodičia spolu riadne nekomunikujú, nedokážu sa porozprávať a dohodnúť o potrebách malol. a všetky

problémy spojené s výchovou malol. J. riešia cez rôzne štátne orgány ( polícia, ÚPSV a R, súdy a
pod. ). Navrhovateľka teda matka striedavú osobnú starostlivosť odmieta. Striedavá osobná starostlivosť
vyžaduje od rodičov úplnú vzájomnú spoluprácu aby si vedeli odkomunikovať jednotne vedenú výchovu
malol., aby nebol vystavovaný v jeho veku dvom rozličným výchovným prostrediam. S ohľadom na vek
malol.apretrvávajúcekonfliktymedzirodičmisapodľaodvolaciehosúduaktuálnestriedavástarostlivosť

nejavíakovhodnévýchovnéprostrediepremalol.Malol.J.máponástupedoškolyrôzneaktivitynaktoré
bude treba určité pomôcky či spoluprácu rodičov , pričom systematické a účelné plnenie si školských
povinností si vyžaduje pravidelný dohľad rodiča resp. ich plnú spoluprácu ktorú sa však v súčasnosti
rodičia nevedia dosiahnuť.
Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu Krajský súd v Trnave dospel k tomu záveru, že nie je

dôvodný návrh otca ktorým by bol malol. zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov,
resp. do výlučnej osobnej starostlivosti otca. Krajský súd v Trnave sa vyporiadal aj s prednesom otca
v tom smere, že v poslednom čase došlo k zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi vzhľadom na časový
odstup, o čom svedčí aj dohoda rodičov o úprave styku otca s dieťaťom a to aj nad rámec súdneho
rozhodnutia . Odvolací súd bol názoru opačného a poukázal na to, že samotné súdne konanie trvá od

júna 2011, čo je dosť dlhá doba na to, aby sa obaja rodičia vedeli vysporiadať so situáciou, že už nežijú
spolu v jednej domácnosti, že každý z nich už má dlhšiu dobu iného životného partnera s ktorým žije v
spoločnej domácnosti a majú spoločné dieťa a aj napriek tomu je potrebné konštatovať a to aj vzhľadom
na výpovede účastníkov v odvolacom konaní, že negatívne emócie nevyprchali, vzájomná antipatia
pretrváva a rodičia nevedia nájsť spoločnú reč. To, že malol. v súčasnosti môže v rámci styku s otcom

u neho prespávať, nie je výsledkom vzájomného dialógu rodičov ale výsledkom práce ich právnych
zástupcov a teda ani túto skutočnosť nie je možné zohľadniť ako výsledok zlepšenia ich komunikácie.
Rodičia aj keď spolu nežijú sú povinní spolu komunikovať v záujme malol. dieťaťa korektne tak, aby
dopad rozpadu rodinného prostredia na dieťa bol minimálny.
Odvolací súd poukázal na závery znaleckého posudku ako aj na správu kolízneho opatrovníka a mal

za preukázané, že matka vytvára malol. vhodné prostredie, dostatočne zabezpečuje jeho potreby s
ohľadom na jeho vek a preto malol. J. zveril do osobnej starostlivosti matky a to s účinnosťou od podania
návrhu, teda od 28.06.2011. V tejto súvislosti odvolací súd aj skonštatoval, že v konaní nemal ničím
preukázané a ani len osvedčené, že by prítomnosť partnera matky N.. L. mal nejaký negatívny vplyv nazdravý, psychický a fyzický vývoj malol. J., keď uvedené tvrdenia otca malol. ostali len v rovine tvrdení
a práve naopak, súd mal preukázané, že malol. má s partnerom matky pozitívny vzťah. V rámci tohto
konania bol preukázaný aj príjem otca cca 1.900,-€, bola zohľadnená jeho ďalšia vyživovacia povinnosť

k malol. I. a tak súd ustáli výživné na malol. J. 200,-€ mesačne počnúc od podania návrhu.
Podľa § 24 Zákona o rodine v rozhodnutí , ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov malol dieťaťa , súd
upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k malol. dieťaťu na čas po rozvode , najmä určí komu
malol. dieťa zverí do osobnej starostlivosti , kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok . Súčasne
určí , ako má rodič , ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti , prispievať na jeho

výživu , alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného .
Podľa § 24 ods. 2 ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o
dieťa obidvaja rodičia záujem , tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov , ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou
osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa , tak súd musí skúmať , či bude striedavá
osobná starostlivosť v záujme dieťaťa .

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov . Dohoda musí byť schválená súdom , inak je nevykonateľná .
Podľa odseku 4 § - u 24 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností ,
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa , najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia , a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom . Súd dbá , aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi .
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej

starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča , ktorému nebude maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti , na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati . Rodič , ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti , môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred

vyhlásením rozsudku , ktorým sa rozvádza manželstvo . Dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode .
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1/ , súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode , to neplatí , ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 odsek 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zák. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery , súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone

rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť , ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh .
Tak, ako je vyššie uvedené je nepochybné, že Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 09.12.2015

11CoP 56/2015-830 naposledy rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k malol.
J. ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 18.01.2016, preto súd v konaní o rozvod manželstva na
čas po rozvode manželstva si osvojil spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k malol. aj na čas po rozvode manželstva, nakoľko od uvedenej dobynedošlo k takej zmene pomerov ktorá by odôvodňovala zmenu tohto rozhodnutia. Krajský súd v Trnave
sa vyporiadal aj s tvrdeniami otca. že došlo k miernemu zlepšeniu ich vzájomných vzťahov, že už sa
vyporiadal s touto situáciou, pretože sám má iného životného partnera, majú spoločné dieťa. Napriek

tomu Krajský súd konštatoval, že negatívne emócie ešte nepretrvali a rodičia nevedia nájsť spoločnú
reč a komunikovať v záujme malol. dieťaťa korektne tak, aby striedavá osobná starostlivosť bola v
záujme malol. dieťaťa. Je pravdou, že podľa výsledkov znaleckého dokazovania malol. J. „by zniesol“
striedavú osobnú starostlivosť. Striedavá osobná starostlivosť však musí byť v záujme a na prospech
malol. dieťaťa. Záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri zverení malol. dieťaťa do striedavej osobnej

starostlivosti. Dieťaťu by sa striedaním osobnej starostlivosti nemal meniť okruh jeho kamarátov a
blízkychosôb,abynebolovtakýchsituáciáchďalejtraumatizované.Schopnosťdohodyrodičovsúdmusí
zisťovať v rámci dokazovania v konaní o výkone rodičovských práv a povinností. Striedavá starostlivosť
má zabezpečovať dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, redukovať traumatizáciu detí po
rozchode rodičov, prispievať k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju detí. Záujmom
dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov a ak to nie je možné, potom

u toho z rodičov ktorý má k tomu lepšie predpoklady.
Súdu teda vyplýva povinnosť skúmania, či striedavou starostlivosťou by mohli byť lepšie zaistené
potreby dieťaťa, to znamená, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Záujem dieťaťa
treba posudzovať z hľadiska objektívnych, nie teda z čisto subjektívneho hodnotenia výhodnosti či
nevýhodnosti pozície toho ktorého z oboch rodičov. Súd musí zohľadniť všetky zákonné kritériá ale akú

dôležitosť jednotlivým kritériám nakoniec prizná, závisí na špecifikácii daného prípadu.
Pokiaľ Krajský súd v Trnave na základe rozhodnutia 11CoP 56/2015-830 zo dňa 09.12.2015 ,
právoplatného 18.01.2016 ustálil, že najvhodnejším spôsobom úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k malol. dieťaťu je zverenie malol. dieťaťa na čas do rozvodu manželstva do osobnej
starostlivostimatky,nietdôvoduabysúdrozhodnutímzodňa09.02.2016vkonaní orozvodemanželstva

v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k malol. dieťaťu na čas po rozvode manželstva
rozhodol inak. Týka sa to taktiež aj všetkých ostatných výrokov citovaného rozhodnutia, čo do výživného
ako aj úpravy styku otca s malol. dieťaťom.
Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci súd manželstvo účastníkov konania rozviedol,
malol. J. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky, určil výživné zo strany

otca 200,-€ a upravil styk tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 144 O.s.p. súd vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).