Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615201532
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4615201532.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Renáty
Pátrovičovej a JUDr. Vladimíra Pribulu v exekučnej veci oprávneného: TELERVIS PLUS, a. s., so sídlom
Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zastúpený JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom so
sídlom Bratislava, Nám. M. Benku 6, proti povinnému: T. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., C. XX,
zastúpený Mgr. Vlastimilom Valkovičom, advokátom so sídlom Topoľčany, Andreja Hlinku 4239/85, o

vymoženie pohľadávky vo výške 666,36 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Topoľčany zo dňa 21. októbra 2016, č. k. 6Er/171/2015-57, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Topoľčany (exekučný súd, súd prvej inštancie) uznesením zo dňa 21. 10. 2016, č. k.
6Er/171/2015-57 zastavil exekúciu a zároveň priznal súdnemu exekútorovi voči oprávnenému nárok na
náhradu trov exekúcie. Ďalším výrokom priznal povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov
konania. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 9a ods. 1, § 57 ods. 1 písm. a/, § 57 ods.
3, § 58 ods. 1, § 200 ods. 1 Exekučného poriadku § 173 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, § 255
ods. 1, 2, § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.

2. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že oprávnený podal u súdneho exekútora proti
povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného
súdu Topoľčany č. k. 8C/264/2014 zo dňa 24. 11. 2014, pre vymoženie pohľadávky vo výške 663,36
eura, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 663,36 eura od 09. 06. 2013 do zaplatenia,
zmluvnú pokutu vo výške 99,- eur, trovy predchádzajúceho konania v sume 46,- eur a všetkých účelne

vynaložených trov exekúcie. Súdny exekútor požiadal na základe návrhu oprávneného a exekučného
titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu súd udelil dňa 17. 03. 2015. Povinný
podal vo veci námietky proti exekúcii, o ktorých rozhodol Okresný súd Topoľčany uznesením č. k.
6Er/171/2015-26 zo dňa 12. 04. 2016 tak, že ich zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.
04. 2016. Povinný dňa 13. 05. 2016 doručil súdu návrh na odklad exekúcie z dôvodu, že prebieha na
súde konanie vedené pod sp. zn. 6C/158/2016.

3.ZospisuOkresnéhosúduTopoľčanysp.zn.8C/264/2014exekučnýsúdzistil,žeoprávnenýpodalproti
povinnému návrh na vydanie platobného rozkazu. Návrhom uplatňoval nároky vyplývajúce zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. 220121765 zo dňa 28. 08. 2012, z ktorej vyplýva, že oprávnený poskytol
povinnému spotrebiteľský úver vo výške 750,- eur. Okresný súd Topoľčany na návrh oprávneného vydal
platobný rozkaz, ktorým povinnému uložil zaplatiť navrhovateľovi sumu 673,36 eura, úrok z omeškania
vovýške8,50%ročnezosumy663,36euraod09.06.2013dozaplatenia,zmluvnúpokutuvovýške99,-

eur, trovy konania vo výške 46,- eur a trovy právneho zastúpenia 118,98 eura. Na platobnom rozkaze je
vyznačená jeho právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 16. 12. 2014.4. Z dokladov o doručení platobného rozkazu (doručeniek) súd zistil, že platobný rozkaz bol (spolu s
návrhom na jeho vydanie a potvrdením o prijatí návrhu na súde) doručovaný povinnému do vlastných

rúk. Pokiaľ ide o doručenie platobného rozkazu povinnému, z doručenky vyplýva, že zásielku, ktorej
obsahom bol platobný rozkaz, neprevzal povinný, ale za neho splnomocnenec na prijímanie zásielok
podľa Poštového poriadku Slovenskej pošty, a. s., Banská Bystrica. Podľa oznámenia Slovenskej pošty,
a. s., Banská Bystrica zamestnanci pošty Šalgovce postupovali pri dodaní zásielky v zmysle Poštových
podmienok - všeobecná časť (vnútroštátny styk) bod 6.2.5. Zásielka bola vydaná splnomocnencovi po

predložení splnomocnenia PS č. 187/13, ktoré bolo vyhotovené dňa 28. 06. 2013 na pošte Hlohovec
s platnosťou neobmedzene. Z predloženého splnomocnenia vyplýva, že povinný udelil splnomocnenie
na prijímanie jemu došlých zásielok, pričom vyjadril súhlas, aby splnomocnená osoba preberala aj
zásielky so službou do vlastných rúk. Splnomocnenie bolo vystavené dňa 28. 06. 2013 s neobmedzenou
platnosťou.

5. Platobný rozkaz, aby nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť musí byť doručený žalovanému do
vlastných rúk, pričom náhradné doručenie je vylúčené (§ 173 OSP). Len riadne a predpisom vyhovujúce
doručenie má účinky predpokladané zákonom (R 19/1968). Občiansky súdny poriadok účinný do 30. 06.
2016 umožňoval doručenie písomnosti, hoci aj určených do vlastných rúk, aj inej osobe než účastníkovi,
výslovne však upravuje podmienky a spôsob takéhoto postupu. Podľa § 49 ods. 1 prvá a druhá veta

OSP účinného do 30. 06. 2016, ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje
sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa
písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Rovnako z ustanovenia § 49 ods. 2 a 5 OSP účinného do 30.
06. 2016 vyplývalo, že súd poučí účastníka o možnosti zvoliť si prípadne zástupcu pre doručovanie, a to
spravidla na začiatku konania, a ak toto poučenie doručuje ako písomnosť, doručuje ho do vlastných rúk,

náhradné doručenie je vylúčené. Všetky zákonom povolené možnosti doručenia písomnosti účastníkovi
konania, založené úkonom účastníka, sú voči súdu účinnými (rovnako ako ostatné procesné úkony) len
vtedy, ak boli súdu oznámené. Súd môže doručiť písomnosť inej osobe než účastníkovi len vtedy, ak je
mu známe, že táto osoba je oprávnená účastníkovi určenú písomnosť pre neho alebo v jeho zastúpení
prevziať. Splnomocnenie na prijímanie zásielok v zmysle Poštových podmienok Slovenskej pošty, a.

s., nemožno považovať za zastupovanie v zmysle § 31 a nasl. OZ a § 24 a nasl. OSP účinného do
30. 06. 2016 alebo za zastupovanie pre prijímanie zásielok podľa § 49 ods. 2 OSP účinného do 30.
06. 2016, pretože v prípade takéhoto plnomocenstva splnomocnenec nemá procesnoprávne postavenie
zástupcu podľa § 27 OSP účinného do 30. 06. 2016 a na rozdiel od uvedených plnomocenstiev, preberá
zásielky, ktoré sú zasielané adresátovi a nie jemu, ako splnomocnencovi. Okrem toho, ak sa udelenie

splnomocnenia na prijímanie zásielok podľa poštových podmienok súdu neoznámilo, ostalo voči nemu
neúčinné. Platobný rozkaz musel byť doručený do vlastných rúk odporcu bez možnosti náhradného
doručenia. Ak platobný rozkaz bol doručený osobe odlišnej od účastníka, ktorá nie je zástupcom s
plnomocenstvom pre celé konanie alebo zástupcom pre doručovanie podľa § 49 ods. 2 OSP účinného
do 30. 06. 2016, nemožno ho považovať za doručený, a to ani vtedy, ak sa zhodou okolností dostal do

rúk účastníka, ktorému bol určený. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5Cdo 36/2008 zo dňa 04. 08. 2008 a sp. zn. 3MCdo 4/2014 zo dňa 13. 05. 2014.

6. V tomto prípade bol platobný rozkaz určený povinnému doručovaný prostredníctvom pošty s tým, že
mu má byť doručený do vlastných rúk. Z doručenky a oznámenia Slovenskej pošty, a. s., vyplýva, že

zásielku obsahujúcu platobný rozkaz, ktorej adresátom bol povinný, prevzala od neho odlišná osoba
"splnomocnenec", pričom nejde o zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie alebo zástupcu pre
doručovanie podľa § 49 ods. 2 OSP účinného do 30. 06. 2016. Platobný rozkaz preto nemožno
považovať za doručený povinnému (ani vtedy, ak sa mu zhodou okolností dostal do rúk).

7. Vzhľadom k procesnému úspechu povinného v konaní, mu súd priznal nárok na náhradu trov
konania. Konkrétna výška náhrady trov konania bude vyčíslená a špecifikovaná samotným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods.
1 písm. e/ CSP), dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.
1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci(§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Rozhodnutie je teda nesprávne a popierajúce základné princípy právneho
štátu.

9. Zdôraznil, že platobný rozkaz bol doručený v zmysle vtedajšej platnej právnej úpravy. Povinný
mal jednoznačný záujem na tom, aby všetky zásielky boli prijímané splnomocnencom, a preto takéto
plnomocenstvo aj udelil. Počas exekučného konania poukázal na viacero záverov Najvyššieho súdu
SR, ktoré potvrdili, že pokiaľ žalovaný splnomocní osobu na preberanie poštových zásielok, a to vrátane
zásielok do vlastných rúk, je žalovaný povinný znášať následky vyplývajúce z toho úkonu. Do pozornosti

odvolacieho súdu dal uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/28/2016 zo dňa 25. 04. 2016 a
názoru Ústavného súdu SR v uznesení sp. zn. II. ÚS 363/2011 zo dňa 24. 08. 2011. Exekučný súd sa
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal s predloženými dôkazmi, pričom jednostranne
argumentoval rozhodnutiami rovnakej alebo nižšej právnej sily. Takýmto konaním došlo k nezákonnosti
rozhodnutia, keď nevykonal, resp. nebral do úvahy oprávneným označené rozhodnutia, pričom sám
obdobnými rozhodnutiami argumentuje.

10. V súvislosti s priznaním nároku na náhradu trov konania a náhradu trov exekúcie, ktoré súd priznal
súdnemu exekútorovi a povinnému vzniesol námietku, pretože oprávnený nezapríčinil v danej právnej
veci zatavenie konania, resp. neinicioval exekučné konanie v rozpore správnym poriadkom, pretože v
dobrej viere vychádzal z procesných úkonov príslušného všeobecného súdu, ktorý správne vyznačil

na platobný rozkaz doložku právoplatnosti a vykonateľnosti. V prípade, ak by aj platobný rozkaz nebol
právoplatný a vykonateľný, oprávnený postupoval vo veci v dobrej viere, keďže ani so zachovaním
odbornej starostlivosti nemohol a ani nemal možnosť uvedenú skutočnosť overiť, či prekontrolovať,
keďže uvedené prináleží len všeobecnému súdu. v tomto smere potom mal exekučný súd prihliadnuť na
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v postupe oprávneného v dobrej viere, že vyznačená

právoplatnosť a vykonateľnosť na platobnom rozkaze je vyznačená v súlade správnym poriadkom.

11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380

CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

12. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že exekučné konanie sa začalo návrhom

na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. Bohumilovi Kubátovi, so sídlom
Exekútorského úradu v Bratislave, dňa 19. 02. 2015 v neprospech povinného o vymoženie sumy 673,36
eura s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je Platobný rozkaz vydaný Okresným
súdom Topoľčany dňa 24. 11. 2014 č. k. 8C/264/2014-21, ktorý podľa doložky nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 16. 12. 2014. Platobným rozkazom bola uložená žalovanému povinnosť, aby do 15

dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 673,36 eura s 8,50 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 673,36 eura od 09. 06. 2013 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 99,- eur (mesačná
zmluvná pokuta vo výške 24,75 eura x 4 mesiace omeškania od júna 2013 do septembra 2013) a
zároveň, aby mu nahradil trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na
začatie konania vo výške 46,- eur a právnemu zástupcovi žalobcu nahradil trovy právneho zastúpenia

vo výške 118,98 eura alebo aby v tej istej lehote podal odpor proti platobnému rozkazu. Proti platobnému
rozkazu žalovaný odpor v zákonnej lehote neprevzal.

13. Odvolací súd z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 8C/264/2014 taktiež
zistil, že platobný rozkaz bol doručený dňa 28. 11. 2014 právnemu zástupcovi žalobcu a dňa 28. 11.

2014 žalovanému, a to prostredníctvom osoby, ktorá bola splnomocnená na preberanie zásielok, a to aj
zásielok adresovaných do vlastných rúk na základe platného poštovného splnomocnenia. Z doručenky
o doručovaní Návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu, Potvrdenia o prijatí návrhu súdom prvej
inštancie a platobného rozkazu vyplýva, že doručovanie predmetnej zásielky bolo dňa 27. 11. 2014
neúspešné a k doručeniu prišlo až následne pri opakovanom doručení dňa 28. 11. 2014.

14. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, ženová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

15. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 172 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30. 06. 2016, súd môže aj bez

výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje
právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom
rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi
uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný
rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepoužije.

Podľa § 173 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30. 06. 2016, platobný rozkaz
treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené.

16. Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových

práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými
predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným
rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Povinný ručí celým svojím majetkom a oprávnený sa môže
domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z celého tohto majetku. Na druhej strane je nevyhnutné,
aby exekučné právo zabezpečovalo ochranu povinného i práva tretích osôb pred nadmernými a

neopodstatnenými zásahmi vykonanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí. Spojenie týchto
základných postulátov znamená, že exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie
skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý
postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z
týchto princípov uplatňujúcich sa v exekučnom práve spôsobuje neprípustnosť exekúcie (úplnú alebo

čiastočnú). Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon. Každý z týchto dôvodov neprípustnosti
(všeobecných alebo osobitných) má za následok zastavenie exekúcie.

17. Exekučné konanie sa teda môže vykonávať len na uspokojenie skutočne existujúcich práv, len za
podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného,

a výlučne z majetku povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov spôsobuje neprípustnosť
exekúcie, či už úplnú alebo čiastočnú. Dôvody neprípustnosti exekúcie sú uvedené v § 57 Exekučného
poriadku, prípadne vyplývajú z iných ustanovení Exekučného poriadku alebo osobitného zákona. Každý
z týchto dôvodov neprípustnosti má za následok zastavenie exekúcie. V zásade ide o dôvody týkajúce
sa exekučného titulu, pochybení pri uskutočňovaní exekúcie, dôvody súvisiace s úkonmi účastníkov,

prípadne o okolnosti spojené s hmotnoprávnym zánikom záväzku po vzniku exekučného titulu.

18. Dôvody pre zastavenie exekúcie sú teda tak hmotnoprávneho, ako aj procesnoprávneho charakteru.
Spoločnou ich charakteristikou je, že súd k týmto okolnostiam prihliada z úradnej povinnosti (ex offo), v
každom štádiu konania. Ak však súd zistí neprípustnosť exekúcie pred vydaním poverenia (v konaní o

žiadosti o udelenie poverenia), je to dôvod pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia (§ 44); rovnako
v námietkovom konaní súd vydá rozhodnutie, ktorým námietkam proti exekúcii vyhovie (§ 50).19. V súlade so zásadou favor actio, ak sa niektorý z dôvodov zastavenia týka exekúcie len sčasti,
ktorá je oddeliteľná, súd zastaví exekúciu len čiastočne. Rovnako je tomu tak v prípade, ak sa
exekúcia vykonáva nad rámec exekučného titulu a trov exekučného konania - exekúcia sa zastaví len v

presahujúcej časti. Exekúciu možno zastaviť aj len voči niektorej z povinných/oprávnených osôb (napr.
pre úmrtie fyzickej osoby či zánik právnickej osoby v prípadoch, keď niet právnych nástupcov). Exekúciu
je možné zastaviť aj čo do určitého spôsobu, ktorým sa vykonáva (napr. zastavenie exekúcie predajom
hnuteľnej veci, ktorá exekúcii nepodlieha).

20. Zastavením exekúcie rozumieme procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k
trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala
v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po
vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním. Účinky zastavenia exekúcie spočívajú v
tom, že sa prestanú vykonávať úkony na jej uskutočnenie. Tretie osoby, ktoré mali uložené povinnosti
pri vykonávaní exekúcie, exekútor upovedomí, že došlo k zastaveniu exekúcie, a preto sa nesmie

pokračovať v zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, v odpisovaní z účtu povinného v banke a pod. Naproti
tomu zastavenie exekúcie neruší procesné účinky upovedomenia o exekúcii, exekučného príkazu a
ďalších úkonov, ktoré boli urobené pred vykonateľnosťou rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie.

21. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek

v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To
znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnenévšetkypredpokladynavedenietakéhotokonania.Jednýmztýchtopredpokladovjeajrelevantný
exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.

22.Vdanomprípadebolopredmetomodvolaciehokonaniapreskúmanieuzneseniasúduprvejinštancie,
ktorým súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu
prvejinštancie,vdanomprípadebolopodstatnouprávnouotázkouposúdenie,čisúsplnenépredpoklady
na vedenie exekučného konania, na ktoré je súd povinný prihliadať počas celého konania. Jedným z
týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul.

23. Podľa § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie, exekúciu
súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.

Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie, exekúciu môže súd

zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie, Exekúciu zastaví
súd na návrh alebo aj bez návrhu.

24. Vykonateľné rozhodnutie je materiálnym predpokladom každej exekúcie. Len takéto rozhodnutie
pripúšťa vykonávanie exekúcie. V praxi však môže dôjsť k tomu, že exekučný titul vôbec nebol
vykonateľný, t.j. neboli splnené procesné predpoklady, ktoré sa vyžadujú na to, aby exekučný titul bol
podkladom na exekúciu (pozri výklad k § 41 až 43) alebo na rozhodnutí bola vyznačená vykonateľnosť,
ale na základe poznatkov zo spisu sa dôjde k záveru, že doložka vykonateľnosti bola vyznačená omylom

alebo nesprávne, to znamená, že rozhodnutie v skutočnosti nie je vykonateľné.

25. Odvolací súd poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že súd prvej inštancie
vo veci rozhodol vecne správne vychádzajúc správne z toho, že oprávnený nedisponuje vykonateľným
exekučným titulom, ktorý nemôže byť podkladom na vedenie zákonnej exekúcie.

26. Na podporu správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že platobný
rozkaz predstavuje popri rozsudku a uznesení súdu alternatívnu formu meritórneho rozhodnutia v
občianskoprávnych veciach, týkajúcich sa zaplatenia peňažnej pohľadávky (vyplývajúcej z pôžičky,
nesplatenej faktúry či zmenky atď.). Od rozsudku sa platobný rozkaz odlišuje predovšetkým tým, že jeho

vydaniu nepredchádza zdĺhavá komunikácia so súdom a dlžníkom či viacnásobné ústne pojednávanie -
súd tento druh rozhodnutia môže vydať len na základe jediného návrhu veriteľa doloženého písomnými
dôkazmi. Zákon ukladá súdu povinnosť doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk, pritom v záujme
ochrany odporcu náhradné doručenie (§ 47 ods. 2) platobného rozkazu odporcovi vylučuje. Vzhľadomna to, že aj navrhovateľ má právo podať odvolanie voči výroku o náhrade trov konania, treba platobný
rozkaz doručiť i navrhovateľovi.

27. Poukazujúc na skutočnosť, že platobný rozkaz nebol riadne doručený odvolací súd poznamenáva,
že právna úprava doručovania v občianskom súdnom konaní plní veľmi významnú funkciu. Súd totiž
môže konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, že účastníci dostali všetky písomnosti,
prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu v konaní, použitia opravného prostriedku,
prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo

súdnom ustanovenej lehote. Obzvlášť doručovanie súdnych rozhodnutí vo veci samej je nevyhnutným
predpokladom právoplatného skončenia veci, prípadne i vykonateľnosti súdneho rozhodnutia (ak je
rozhodnutie vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť). Doručovanie ovplyvňuje skúmanie procesných
podmienok základného konania, odvolacieho konania, ako aj konania o mimoriadnych opravných
prostriedkoch. Právna úprava doručovania preto plne rešpektuje záujmy účastníkov konania a
nevyhnutnosť ich úplného a účinného informovania prostredníctvom tohto procesnoprávneho úkonu.

Ak nebola písomnosť doručená správne podľa zákonných predpisov, má to priamo za následok
vadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorou vadou sú spojené závažné procesnoprávne účinky; ak
došlo k vadnému doručeniu rozhodnutia alebo ho súd vôbec opomenul doručiť, nemôže rozhodnutie
nadobudnúť právoplatnosť.

28. Splnenie požiadavky riadneho doručenia je obzvlášť dôležité v tzv. rozkaznom konaní, výsledkom
ktorého je vydanie platobného rozkazu. Toto konanie, keďže ide skrátený proces, vyžaduje, aby platobný
rozkaz bol doručený do vlastných rúk odporcu; jeho náhradné doručenie je vylúčené (§ 173 ods. 1 OSP).
Zásada rovnosti účastníkov tohto konania je prvýkrát realizovaná až doručením platobného rozkazu
žalovanému (odporcovi), pretože až týmto úkonom je mu daná možnosť prejaviť svoju vôľu a vyjadriť

sa k veci. Pokiaľ by súd túto zásadu nerešpektoval, porušil by základné ustanovenia zakotvené v čl.
1 a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd o rovnosti účastníkov v konaní a čl. 36 ods. 1 a
čl. 38 ods. 2 uvedenej Listiny o spravodlivom procese, premietnuté aj do ustanovení § 1, § 3 a § 18
Občianskeho súdneho poriadku. Občiansky súdny poriadok umožňuje doručenie písomností, hoci aj
určených do vlastných rúk, aj inej osobe než účastníkovi, výslovne však upravuje podmienky a spôsob

takého postupu. Podľa § 49 ods. 1, prvá a druhá veta OSP, ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom
pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Súd môže doručiť písomnosť inej osobe
nežúčastníkovilenvtedy,akjemuznáme,žetátoosobajeoprávnenáúčastníkoviurčenúpísomnosťpre
neho alebo v jeho zastúpení prevziať. Až potom bude mať riadne preukázané, že účastníci dostali všetky
písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu v konaní, použitia opravného

prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v
zákonom alebo súdnom ustanovenej lehote, teda preukázané tie podmienky, za ktorých môže konať vo
veci a vydať príslušné rozhodnutie.

29. Splnomocnenie plnoletej osoby, aby za adresáta prijímala jemu adresované zásielky, ktoré podľa

zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov poskytuje Slovenská pošta,
a. s., nemožno považovať za zastupovanie v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, lebo
v prípade takého plnomocenstva nemá splnomocnenec procesnoprávne postavenie zástupcu podľa §
27 OSP, preberá zásielky, ktoré sú zasielané adresátovi. Platobný rozkaz musí byť podľa § 173 ods.
1 OSP doručený do vlastných rúk odporcu bez možnosti náhradného doručenia. Ak platobný rozkaz

bol doručený osobe odlišnej od účastníka, ktorá nie je zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie
podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, nemožno ho považovať za doručený, a to ani vtedy,
ak sa (prípadne) zhodou okolností dostal do rúk účastníka, ktorému bol určený (uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo 36/2008 zo dňa 4. augusta 2008).

30. Vychádzajúc z uvedeného je potrebné konštatovať, že ani zmena právnej úpravy v danej veci nemala
žiaden vplyv na to, že by sa platobný rozkaz stal právoplatným a vykonateľným, teda že by mohol
byť v predmetnej exekučnej veci relevantným exekučným titulom. Platobný rozkaz nebol doručený do
vlastných rúk adresátovi, a to aj napriek tomu, že si tento účastník určil osobu, ktorá na základe platného
poštovného splnomocnenia bola oprávnená prevziať poštové zásielky a taktiež aj poštové zásielky

adresované do vlastných rúk adresáta. V tomto smere nemožno prihliadať na to, že splnomocnencom
prevzatá zásielka adresovaná do vlastných rúk sa adresátovi mohla do rúk dostať, pretože súd nemal
vedomosť o žiadnej osobe, ktorá bola splnomocnená na preberanie poštových zásielok žalovaného (v
tomto konaní povinného). Navyše je potrebné poznamenať, že z poštovej doručenky je jednoznačnezrejmé, že poštová zásielka, ktorou súd prvej inštancie doručoval platobný rozkaz bol doručený až
opakovaným, tzv. náhradným doručovaním, čo v prípade doručovania platobného rozkazu vylučuje
dikcia § 173 OSP. Uvedené nedostatky v doručovaní nemôže zhojiť ani nová právna úpravy, teda

príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku ohľadom doručovania platobného rozkazu, pretože
s poukazom na § 470 ods. 1 a 2 CSP zostali zachované právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

31. V nadväznosti na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že aj námietky týkajúce sa

nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadom nároku na náhradu trov exekúcie súdneho
exekútora sú bezpredmetné, poukazujúc pritom na § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého
možno oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie, ak svojim konaním zavinil jej zastavenie.

32. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok

na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu
vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

33. Pokiaľ ide o namietaný nárok na náhradu trov konania priznaný povinnému, v tomto smere
odvolací súd konštatuje procesný úspech povinného, vzhľadom k tomu, že oprávnený zavinil zastavenie
exekúcie tým, že predložil ako exekučný titul rozhodnutie (platobný rozkaz), ktoré doposiaľ nenadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa §

387 ods. 1 CSP potvrdil.

36. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnému povinnému v tomto konaní priznáva nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.

38. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák.

č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).