Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/109/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813206372
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813206372.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu
JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: E. obchodní banka, a.s., Y.
XXX/XXX, V. 5, IČ: XXXXXXXX, Česká republiky, zastúpeného Q.. Y. U., advokátom, I. XX/XXXX, V. X -
G., Česká republika, proti žalovanému: V. S., nar. XX.X.lXXX, naposledy bytom W. XXX, zastúpenému
ustanoveným opatrovníkom X.. Petrom V., zamestnancom Okresného súdu Košice II, o zaplatenie

49.042,99 Kč s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 12C/491/2013-71
zo dňa 24.2.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí časti žaloby.

Sporovým stranám nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
47.499,99 Kč spolu s úrokom z úveru vo výške 13,40 % ročne zo sumy 29.013,13 Kč od 5.6.2013 do
zaplatenia, a zákonný úrok z omeškania zo sumy 29.013,13 Kč vo výške 7,5 % ročne od 5.6.2013
do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšujúcej časti súd žalobu
zamietol. Zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 524,48 eur,
v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy vo výške 30.556,13 Kč, spolu s kapitalizovaným úrokom z úveru vo výške 12.018,64 Kč,
kapitalizovaným zákonným úrokom z omeškania vo výške 6.468,22 Kč, úrokom z omeškania vo výške
13,40% ročne zo sumy 20.013,13 Kč za obdobie od 5.6.2013 do zaplatenia. Žalobca svoj nárok

odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným dňa 25.9.2008 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXR, na základe
ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky do výšky úverového limitu 45.000,00 Kč z úverového
účtu na bežný účet žalovaným č. XXXXXXXXX/XXXX. Žalovaný vyčerpal poskytnutý úver dňa 25.9.2008
a za poskytnutie úveru žalobca účtoval žalovanému poplatok vo výške 500,00 Kč. Žalovaný sa zaviazal
splatiť vyčerpaný úver v 36. anuitných splátkach vo výške 1.527,00 Kč, so splatnosťou vždy k 28. dňu v
mesiaci. Prvá splátka bola splatná 28.10.2008 a posledná mala byť splatná 28.9.2011. Zmluvné strany

sa dohodli, že nesplatená istina úveru bude úročená úrokovou sadzbou 13,40% ročne, ako súčasť
každej anuitnej mesačnej splátky, za každý započatý mesiac správy úveru, žalobca účtoval žalovanému
poplatok 39,00 Kč, ktorý bol splatný k 28. dňu v mesiaci. Keďže sa žalovaný prihlásil k poisteniu
neschopnosti splácať úver súčasťou splátky bolo mesačné poistné vo výške 38,00 Kč. Vzhľadom na
to, že žalovaný riadne neplnil svoje platobné povinnosti, na plnenie ho žalobca písomne upomínal a
vyzýval, za čo účtoval žalovanému poplatky podľa Sadzobníka poplatkov. V zmysle čl. 9 Obchodných

podmienok, žalobca oznámil splatnosť celého úveru ku dňu 28.8.2010. K 4.6.2013 predstavovala
pohľadávka finančnú čiastku 49.042,99 Kč, ktorá pozostávala z nesplatenej istiny vyčerpaného úveruvo výške 29.013,13 Kč, z nesplatených úrokov vo výške 13,40% z nesplatenej istiny 12.018,64 Kč, z
úroku z omeškania v zákonnej výške vyčíslenej ku dňu kapitalizácie 4.6.2013 vo výške 6.468,22 Kč a
z nesplatených poplatkov v čiastke 1.543,00 Kč. Pohľadávka bez príslušenstva predstavovala výšku

30.556,13 Kč a v dôsledku omeškania žalovaného si žalobca uplatnil úroky z omeškania v zmysle ust. §
369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výška úroku
sa riadila Nariadením vlády č. 142/1994 Sb.

3. V prvom rade súd skúmal, či je daná právomoc súdu, keďže žalobca je subjektom s cudzou štátnou
príslušnosťou, jeho sídlo je v Českej republike a žalovaný je občanom Slovenskej republiky, s trvalým
pobytom v W. a konštatoval s poukazom na ust. § 37 zák.č. 97/1963 Zb. a čl. 15 bodu 1, čl. 16 bodu
1, 2 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000, že v danom prípade je daná právomoc súdu na
základe princípu všeobecnej právomoci slovenských súdov, keďže osoba, proti ktorej smeruje žaloba,
má na území Slovenskej republiky bydlisko. Pre účely posudzovania nároku, súd použil ako rozhodné

právo, právo Českej republiky, na území ktorej vznikol uplatnený nárok.

4. Konštatoval súd prvej inštancie, že platobný rozkaz vydaný súdom č.k. 20Ro/138/2013-40
zo dňa 19.6.2013 bol zrušený pre nemožnosť jeho doručenia žalovanému a to uznesením č.k.

20Ro/138/2013-52 zo dňa 2.10.2013. Vzhľadom na to, že v priebehu konania nebolo možné zistiť miesto
pobytu žalovaného, súd mu v súlade s vtedy platnou právnou úpravou ustanovil opatrovníka, v osobe
zamestnanca Okresného súdu Košice II.

5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním (oboznámením Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXR z
25.9.2008, vrátane jej dodatku, pripojených Obchodných podmienok pre E., Sadzobníka poplatkov V.
sporiteľne účinného od 1.4.2009, Všeobecných obchodných podmienok E. (bodu 1), Oznámenia o
zosplatnení úveru listom zo dňa 29.8.2010, písomných výziev zo dňa 28.7.2010, 29,6.2010 a 14.6.2010,
z pripojeného prehľadu stavu pohľadávok za obdobie od 28.3.2009 do 4.6.2013) mal za preukázané, že

medzi žalobcom a žalovaným bola platne uzavretá Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXR zo dňa 25.9.2008,
v zmysle ktorej žalovanému bol poskytnutý dňom 25.9.2008 úver vo výške 45.000,00 Kč. Úver bol
úročený pevnou úrokovou sadzbou 13,40% ročne. Žalovaný si preukázateľne neplnil svoje platobné
povinnosti, úver vyčerpal a nereagoval na písomné výzvy žalobcu pred podaním žaloby napriek tomu,
že najmenej v jednom prípade výzvu prevzal dňa 2.8.2010, a teda mal vedomosti o existencii dlhu

voči žalobcovi. Keďže sa jedná nepochybne o spotrebiteľskú úverovú zmluvu, súd posudzoval zmluvné
podmienky v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, platného v Českej republike
s účinnosťou ku dňu uzavretia zmluvy a to podľa ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho
zákonníka platného v Českej republike a konštatoval, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Spotrebiteľská zmluva je takým druhom zmluvy, pre ktorú Občiansky zákonník, ale aj iné právne
predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti má zmluva obsahovať a naopak,
aké podmienky obsahovať nesmie. Ide o tzv. neprijateľné podmienky. Úprava spotrebiteľskej zmluvy
má právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv.
spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana zaručená

Občianskym zákonníkom spotrebiteľovi, odôvodňuje postup súdu, ktorý má posudzovať z úradnej
povinnosti nekalý charakter zmluvnej podmienky a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá sa vyskytuje
medzi spotrebiteľom a dodávateľom. V danom prípade súd prvej inštancie uviedol, že návrh Zmluvy o
úvere bol pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ
nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných podmienok. To znamená, že spotrebiteľ

nemohol vyjednávať a jeho jedinou alternatívou bolo prijatie alebo odmietnutie návrhu ako celku.

6. Konštatoval súd prvej inštancie, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku
spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa, pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné
vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje
uplatňovanie jeho nárokov a znevýhodňuje ho vo vzťahu k dodávateľovi, ktorý konajúc v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti je vybavený odbornými a praktickými poznatkami askúsenosťami pri uzatváraní zmlúv uvedeného druhu. Vzhľadom na obsah ust. § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníkapovažovalzapotrebnéprijaťzáver,ženeprijateľnépodmienkyvspotrebiteľskýchzmluváchsú
absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Ochrana, ktorú

poskytuje totiž Občiansky zákonník spotrebiteľom, umožňuje súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu
obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky z
dôvodu, že náležite nepozná svoje práva alebo ho odradzujú náklady spojené so súdnym konaním.
Neplatnosť zmluvnej podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku
možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy.

7. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že výška dohodnutých úrokov z úveru je
primeraná a porovnateľná s priemernými úrokovými sadzbami poskytovanými bankami, a preto z tohto
dôvodu súd úrok z úveru priznal v nezmenenej výške 13,40%. Žalobca sa domáhal zaplatenia úroku
z úveru, jednak kapitalizovaného vo výške 12.018,64 Kč ku dňu 6.4.2013 a následne úroku z úveru z

vyčíslenej a nezaplatenie istiny 29.013,13 Kč od 5.6.2013. Konštatoval, že úver je odplatným úkonom
a odplatu predstavujú spravidla úroky, čo je zrejmé aj zo samotnej úverovej zmluvy. Úverový právny
vzťah spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov, pričom povinnosťou dlžníka je platiť úroky z úveru.
Úverové obdobie, teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, si môžu dohodnúť účastníci
úveru, a preto v danom prípade súd priznal uplatnený úrok z úveru v uplatnenej výške.

8. Súd však nepriznal poplatky týkajúce sa správy úveru v sume 1.543,00 Kč. Uviedol, že zmluvné
podmienky, ktoré požadujú od spotrebiteľa úhradu poplatku za vedenie úverového účtu, sú podmienkami
neprijateľnými, nakoľko tieto poplatky nemajú povahu odplaty za konkrétnu zmluvnú službu poskytovanú

bankou, a preto nepredstavujú dojednanie týkajúce sa ceny. Slúžia výhradne záujmom banky, sú určené
na sledovanie stavu plnenia úverovej povinnosti dlžníkmi. Z uvedeného dôvodu súd takéto dojednanie
považoval za neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú.

9. Prvostupňový súd zdôraznil, že žalovaný sa nepochybne dostal do omeškania so splácaním úveru.
Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 7,5% ročne, jednak v kapitalizovanej forme, a to za
obdobie od 28.8.2010, tzn. od zosplatnenia do 4.6.2013 a následne od 5.6.2013 do zaplatenia si
uplatnil úrok z omeškania z dlžnej istiny 30.556,13 eur. Keďže súd považoval dojednanie v zmluve
týkajúce sa poplatku za správu úveru za neprijateľnú podmienku a tým aj neplatnú, súd priznal úrok z

omeškania zo sumy zníženej o uvedený poplatok. Úrok bol priznaný z istiny 29.013,13 Kč, akceptujúc
už skapitalizovanú časť úroku z omeškania, ktorá je zahrnutá do celkovej priznanej istiny. Žalovaný bol
v postavení spotrebiteľa pri uzatváraní uvedenej zmluvy podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka,
preto súd posudzoval úroky z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, s
použitím ust. § 1 Nariadenia vlády č. 163/2005 Sb. Podľa uvedeného ustanovenia, výška úrokov z

omeškania zodpovedala ročnej výške reposadzby stanovenej Českou národní bankou zvýšenou o 7%
bodov. V každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie dlžníka, je výška úrokov z omeškania
stanovená reposadzbou Českou národní bankou a platná pre prvý deň príslušného kalendárneho
polroku. Reposadzba ČNR bola v období prvého dňa omeškania vo výške 0,50%, po pripočítaní 7
percentuálnych bodov, celkový úrok priznaný súdom prestavoval 7,50%. Súd priznal jednak zákonný

kapitalizovaný úrok z omeškania a rovnako aj úrok z omeškania od 5.6.2013 do zaplatenia dlžnej sumy.

10. Zhodnotením vykonaného dokazovania súd teda dospel k záveru, že žalobca sa domáhal dôvodne
zaplatenia istiny 47.499,99 Kč, spolu s úrokom z úveru a zákonným úrokom z omeškania, a preto v tejto

časti súd žalobe vyhovel a vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal žalobcovi
plnú náhradu trov konania vo výške 524,48 eur, nakoľko v konaní mal žalobca neúspech len v nepatrnej

časti v rozsahu 3%. Priznané trovy konania pozostávajú z náhrady súdneho poplatku zo žaloby vo výške
71,50 eur a z náhrady trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia určil súd prvej inštancie
podľa vyčíslenia žalobcu a § 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb a pozostávajú z odmeny za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravazastúpenia, návrh na začatie konania 17.6.2013 a účasť na pojednávaní dňa 24.2.2014) po 61,41 eur,
režijný paušál 2x po 7,81 eur (za úkony vykonané v roku 2013) a 1x po 8,04 eur (za úkon vykonaný
v roku 2014), čo spolu predstavuje sumu 207,89 eur. Súd priznal aj cestovné vo výške cestovného

hromadným dopravným prostriedkom 8,80 eur (cestovný lístok z Prešova do Košíc a do Rožňavy a
späť predstavuje celkove sumu 8,80 eur, jednostranne vykonaná cesta 4,40 eur) v súlade s ust. § 15
písm.a/ citovanej vyhlášky, ako aj stratu času, ktorá predstavovala celkom 12 polhodín (čas strávený
na ceste - 2 hodiny 39 minút) v zmysle ust. § 15 písm.b/ a § 17 ods. 1 vyhlášky, pričom za každú aj
začatú polhodinu predstavovala strata sumu 13,40 eur, za 12 polhodín obojstranne vykonanej jednej

cesty 160,80 eur. Keďže právny zástupca žalobcu preukázal, že je platiteľom DPH, súd priznal i DPH
20% zo sumy 377,49 eur t.j. 75,49 eur. Celková náhrada trov konania, vrátane zaplateného súdneho
poplatkutakpredstavovalasumu524,48eur,ktorúuložilžalovanémuzaplatiťnaúčetprávnehozástupcu
žalobcu v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

12. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o zamietnutí časti žaloby týkajúcej sa dlžných poplatkov vo
výške 1.543,00 Kč, ako aj zamietnutia úroku z omeškania z dlžných poplatkov vo výške 7,5% ročne
od 5.6.2013, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu uvedeného v ust. § 205 ods. 2
písm.d/ a f/ O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol,

aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní žalobca
opakovane poukázal na obsah žaloby a ním uplatnený nárok, na výrok rozsudku, ktorým vo zvyšujúcej
časti súd žalobu zamietol, ako aj na obsah odôvodnenia rozsudku v tejto časti a uviedol, že podľa
jeho názoru poplatok za správu a vedenie úverového účtu nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a
neslúži výhradne záujmom banky. Žalobca účtoval žalovanému poplatok za správu a vedenie úverového

účtu, čo obsahuje výkon administratívnych a technických úkonov, spojených so započítavaním splátok
žalovaného na jednotlivé zložky dlhu. V dôsledku týchto úkonov žalobcu boli všetky splátky žalovaného
započítané správne a žalobca tak mohol žalovanému na jeho požiadanie poskytnúť informácie o
aktuálnej výške nesplatnej časti úveru ako aj prehľad splatenej časti a jej započítania. Podľa názoru
žalobcu tento poplatok má svoj význam, je bežnou praxou všetkých bankových ústavov a má povahu

odplaty za konkrétnu službu. Uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania s platbami a plnením
svojich zmluvných povinností bez zavinenia žalobcu, a preto mu boli zo strany žalobcu zasielané
upomienky a výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky, ktorých výška je uvedená v Sadzobníku poplatkov, ktorý
bol žalovanému odovzdaný. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania spočívajúce v zaplatenom
súdnom poplatku 71,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 83,34 eur.

13. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v napadnutej zamietajúcej
časti, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na
prejednaniektoréhojepotrebnénariadiťodvolaciepojednávaniepodľa§385ods.1Civilnéhosporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu nie je dôvodné.

15.Totoodvolaciekonaniezačalopodanímodvolaniadňa9.4.2014,tedazaúčinnostiZákonač.99/1963
Zb. - Občianskeho súdneho poriadku.

16. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania
začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.

17. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom
nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.18. Rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku nebol odvolaním napadnutý, v tejto časti
nadobudol právoplatnosť, a preto nebol predmetom prieskumu odvolacím súdom.

19. Žalobca namietal odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm.d/ a f/ O.s.p., t.j. že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú dané; súd
prvej inštancie skutkové zistenia podriadil pod správne hmotno-právne predpisy a vyvodil z nich správne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.

21. Odvolací súd sa v celom rozsahu s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej zamietajúcej časti
stotožňuje, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na tieto odkazuje (§ 387 ods.
2 C.s.p.) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k námietkam uvedeným v odvolaní
dodáva:

22. Vychádzajúc aj z obsahu podaného odvolania, medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že medzi
žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere, z ktorej žalobca uplatňuje svoje právo a ktorú
súd prvej inštancie posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, pričom toto právne posúdenie zmluvy nenamietal

ani žalobca.

23. Z obsahu odôvodnenia rovnako správne vyplýva názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého
„spotrebiteľský charakter“ zmluvy o úvere predurčuje aj aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka

na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, keďže spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.

24. Keďže sa jedná nepochybne o spotrebiteľskú úverovú zmluvu, súd prvej inštancie správne
posudzoval zmluvné podmienky v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka platného
v Českej republike s účinnosťou ku dňu uzavretia zmluvy a správne vyvodil záver, že zmluvné
podmienky, ktoré požadujú od spotrebiteľa úhradu poplatku za vedenie a správu úverového účtu sú
podmienkamineprijateľnými,nakoľkonemajúpovahuodplatyzakonkrétnuzmluvnúslužbuposkytovanú

bankou, a preto nepredstavujú dojednanie týkajúce sa ceny, slúžia výhradne záujmom banky, sú určené
na sledovanie stavu plnenia úverovej povinnosti dlžníkmi a z tohto dôvodu správne takéto dojednanie
považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda za neplatnú, z dôvodu ktorého v tejto časti
žalobcom uplatnený nárok zamietol.

25. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní proti vydanému rozsudku (a to v jeho zamietajúcej časti)
namietal závery súdu prvej inštancie a zastával názor, že poplatok za správu a vedenie úverového účtu,
ktorý si uplatnil vo výške 1.543,00 Kč nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a neslúži výhradne
záujmom banky, a pokiaľ tvrdil, že účtoval žalovanému poplatok za správu a vedenie úverového

účtu, čo podľa jeho názoru obsahuje výkon administratívnych a technických úkonov spojených so
započítavanímsplátokžalovanéhonajednotlivézložkydlhu,pričomvdôsledkutýchtoúkonovbolivšetky
splátky žalovaného započítané správne a žalobca tak mohol žalovanému na jeho požiadanie poskytnúť
informácie o aktuálnej výške nesplatenej časti úveru ako aj prehľad splatnej časti a jej započítanie,
odvolací súd len dodáva, že túto námietku odvolateľa nepovažuje za dôvodnú.

26. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a rovnako zastáva názor a to
s prihliadnutím aj na tvrdenia odvolateľa, že úverový účet (jeho vedenie a správa) slúži v prvomrade účtovnému prípadné odúčtovaciemu cieľu úverovej inštitúcie (banke), ktorá prostredníctvom
svojho vnútorného vedenia účtu vo vlastnom záujme aktuálny stav úverovej povinnosti zákazníkov
dokumentuje. Pre úverovú inštitúciu je úverový účet zaiste preto nevyhnutný, pretože platby zákazníkov

vo vlastnom záujme - predovšetkým k stanoveniu možného nedoplatku v súvislosti s úrokmi a splátkou
kontrolovať musí, nemôže tieto platby bez toho „nejako prijať“, ale musí v usporiadanom a pre banku
pochopiteľným spôsobom zaúčtovať. Zákazník naproti tomu svoje pravidelné platobné povinnosti
obvykle z úverovej zmluvy alebo samostatného úrokového a splátkového plánu vyvodiť môže, na
vedenie oddeleného účtu prostredníctvom inštitúcie nie je odkázaný a pri splnení svojich platobných

povinností úverový dlžník nepotrebuje vedenie účtu prostredníctvom úverovej inštitúcie ani z hľadiska
vlastného záujmu, pretože sporný priebeh platenia spravidla môže iným vhodným spôsobom doložiť.
Z uvedeného možno vyvodiť záver, že činnosť banky, ktoré sa nachádzajú v predmetnom poplatku za
vedenie a správu úveru, nie sú službami pre klienta.

27. Uvedený poplatok bol „dohodnutý“ ustanovením, ktoré aj v rozpore s požiadavkou dobrých mravov
(na ujmu spotrebiteľa), zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán,
uvedenému poplatku chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu medzi spotrebiteľom a bankou,
tento poplatok je uhrádzaný za spravovanie a vedenie úveru, aj keď fakticky k žiadnej správe úveru
nedochádza a správa úveru je len administratívnou činnosťou banky, ktorá logicky súvisí s predmetom

podnikania a charakterom uvedeného zmluvného záväzku. Poplatok tak ako už bolo vyššie uvedené
slúži banke na úhradu jej administratívy, pokiaľ je takáto administratíva vôbec vykonávaná. Za uvedený
poplatok nie je tak spotrebiteľovi poskytovaná žiadna služba, pričom ide o nemalé finančné prostriedky,
ktoréodklientov(spotrebiteľov)bankyzískavajú,apretopožadovaniebánkodklientovúhradupoplatkov
za vedenie či správu úverového účtu, je tak aj podľa názoru odvolacieho súdu neprijateľnou podmienkou

v úverovej zmluve, a teda neplatnou.

28. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca teda nemá nárok na zaplatenie ním uplatnených poplatkov
za vedenie a správu úverového účtu tak ako to správne uzavrel aj súd prvej inštancie, pokiaľ v tejto

časti žalobu zamietol.

29. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako
vecne správny potvrdil, vrátane výroku o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol v

súlade s platnou právnou úpravou, pretože je vo výroku vecne správny.

30. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania vyplýva z ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1
C.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade

žalovaný,ktorémuvšaktrovyodvolaciehokonanianevznikli,žalobcavodvolacomkonaníúspechnemal,
a preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

31.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0 (§393ods.2posledná

veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).