Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. december 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/183/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215203885
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4215203885.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: Quantum Credit, a.s. so sídlom Ružová Dolina 25,

Bratislava, IČO: 47248980, v konaní zastúpený PERSPECTA Legal s.r.o., so sídlom Ružová Dolina 25
Bratislava, IČO: 36668745, proti žalovanému : F. T., F.. XX.X.XXXX, Q. T. C. XX, Č., o zaplatenie 527,34
Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 108,44 Eur s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne zo súm :
28,86 Eur od 18.3.2012 do zaplatenia,
28,86 Eur od 18.4.2012 do zaplatenia,

25,36 Eur od 19.5.2012 do zaplatenia,
25,36 Eur od 19.6.2012 do zaplatenia, všetko v splátkach vo výške 20,-Eur mesačne počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku pod stratou výhody splátok vždy k poslednému dňu bežného mesiaca.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou došlou súdu 16.3.2015 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie 527,34
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 28,86 Eur od 18.3.2012 do zaplatenia,
zo sumy 28,86 Eur od 18.4.2012 do zaplatenia, zo sumy 25,36 Eur od 19.5.2012 do zaplatenia, zo

sumy 25,36 Eur od 19.6.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% zo s umy 418,90 Eur od 19.7.2012 do
zaplateniaatrovkonania,ktorépozostávajúzosúdnehopoplatku31,50Euraztrovprávnehozastúpenia
103,80 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že predmetnú pohľadávku nadobudol od postupcu Slovak Telekom
a.s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013. Jeho právny predchodca uzavrel
so žalovaným dňa 5.6.2011 Zmluvu o pripojení podľa § 43 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov. Predmetom Zmluvy bolo poskytovanie programu služieb
káblovej alebo satelitnej televízie, program MAGIO TV KLASIK, TV Balíček - Maďarský a TV Balíček

HBO + Cinemax spolu so zariadením MAGIO BOX s príslušenstvom v lehote viazanosti 24 mesiacov. Na
základe zmluvy poskytoval jeho právny predchodca žalovanému plnenie riadne a včas. Podľa účtovných
dokladov bolo zistené že žalovaný faktúry dodávateľa neuhradil. Vzhľadom na to, že nesplnil svoj
zmluvný záväzok, porušil zmluvnú povinnosť, v dôsledku čoho dodávateľ bol oprávnený odstúpiť od
zmluvy, bol deaktivovaný a vznikol mu následne povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v zmysle Cenového
výmeru, časť „C: ZÁVERENEČNÉ USTANOVENIA“ v sume 199,- Eur. Ďalej porušil svoju povinnosť tým,
ženevrátilprenajatýMAGIOSATBOX,vdôsledkučohomubolavyfakturovanázmluvnápokutavovýške

150,-Eur a za nevrátenie diaľkového ovládača k prenajatému MAGIO SAT BOXU pokuta vo výške 20,-
Eur, za nevrátenie Smart karty pokuta vo výške 19,95 Eur a za nevrátenie súvisiaceho príslušenstva vo
výške 29,95 Eur (v zmysle ustanovenia 4.5 a 4.7 Tarify ST a.s. na poskytovanie Služby Magio Sat).2/ Súd podľa § 180 CSP konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu, ktorý
svoju neúčasť ospravedlnil písomne a navrhol vo veci rozhodnúť na základe predložených listinných
dôkazov. Žalovaný ako strana sporu uviedol, že nemá námietky proti tomu, aby ho súd zaviazal na

zaplatenie dlžnej sumy fakturovanej právnym predchodcom žalobcu za poskytnuté služby. Žalobu v časti
zmluvnej pokuty v sume 418,90 Eur žiadal zamietnuť z dôvodu, že technické zariadenie medzičasom
vrátil spoločnosti Slovak Telekom a.s.. O tom, že zariadenie má prenajaté a v prípade zániku zmluvy
ho musí vrátiť, nevedel, nakoľko úradný jazyk ovláda slabo. Zároveň žiadal, aby dlžnú sumu mohol
vyrovnať v splátkach vo výške 20,-Eur mesačne vzhľadom na to, že zarába od 83.000,- HUF do 87.000,-

HUF čistého mesačne, čo v prepočte na Eur činí od 250 do 300,-Eur, pričom ho zaťažuje vyživovacia
povinnosť voči 16 ročnej dcére a jeho manželka je nezamestnaná.

3/ Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu žalovaného aj Zmluvou o poskytovaní služby
a nájme KZ uzavretej medzi Slovak Telekom a.s. a žalovaným dňa 5.6.2011, faktúrami dodávateľa,
oznámením postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 25.11.2013, Tarifou ST a.s. na poskytovanie

SlužbyMagioSat,CenovýmvýmeromSlovakTelekoma.s.č.28132/2011,Obchodnýmipodmienkamina
poskytovanie služby Magio Sat, Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretej medzi Slovak Telekom, a.s.
a žalobcom dňa 20.11.2013, oznámením postupcu o postúpení pohľadávky u 25.11.2013 a oznámením
o odstúpení od zmluvy z 6.6.2012. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav
veci :

4/ Slovak Telekom a.s. a žalovaný uzavreli dňa 5.6.2011 Zmluvu o poskytovaní služby a nájme KZ č.
9904284993 podľa § 43 a nasl. Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, predmetom
ktorej boli služby poskytované spoločnosťou Slovak Telekom a.s. pre žalovaného, po dobu viazanosti
24 mesiacov. V zmluve sa žalovaný zaviazal riadne platiť za služby podľa Cenníka. Pohľadávku tvoriacu

predmet tohto konania žalobca nadobudol od postupcu Slovak Telekom a.s. na základe Zmluvy o
postúpenípohľadávokuzatvorenejdňa20.11.2013.Postúpeniepohľadávkybolooznámenéžalovanému
listom postupcu zo dňa 25.11.2013. Právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému za poskytované
služby nasledovne :
-faktúrou č. XXXXXXXXXX (variabilný symbol) zo dňa 3.3.2012 za obdobie od 1.2.2012 do 29.2.2012

sumu 28,86 Eur splatnú 17.3.2012,
-faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.4.2012 za obdobie od 1.3.2012 do 31.3.2012 sumu 28,86 Eur
splatnú 17.4.2012,
-faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.5.2012 za obdobie od 1.4.2012 do 30.4.2012 sumu 25,36 Eur
splatnú 18.5.20122,

-faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.6.2012 za obdobie od 1.5.2012 do 31.5.2012 sumu 25,36 Eur
splatnú 18.6.2012,
-faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.7.2012 jednorazové poplatky : pokutu za Magio Sat 199,-Eur,
pokutu za Magio Box 1MQY327Y 150,-Eur, pokutu za diaľkový ovládať 1MQY327Y 20,-Eur, pokutu za
kartu 1MQY327Y 19,95 Eur a pokutu za ostatné príslušenstvo 1MQY327Y 29,95 Eur, t.j. spolu 418,90

Eur. Tvrdenie žalobcu, že fakturované sumy žalovaný neuhradil, žalovaným spochybnené nebolo.

5/ Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany
spotrebiteľa.
6/ Podľa hlavy I. čl. 4 bod 2 písm. f) Zmluvy o fungovaní Európskej únie spoločné právomoci Únie a

členských štátov sa uplatňujú aj v jednej z hlavných oblastí, a to ochrane spotrebiteľa.
7/PodľahlavyI.čl.12ZmluvyofungovaníEurópskejúnie,požiadavkyochranyspotrebiteľasazohľadnia
pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie.
8/PodľahlavyXI.čl.169ZmluvyofungovaníEurópskejúnie,Úniavsnahepodporiťzáujmyspotrebiteľov
a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a

hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.
9/ Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná

pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné
opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou, tým,
že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s
územím členských štátov.10/ Podľa § 44 ods.1 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom od
1.11.2011 zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky

a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná.
11/ Podľa § 43 ods. 1 písm. a) citovaného zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú
službu.
12/ Podľa § 43 ods. 12 písm. a, b) Zákona č. 351/2011 Z.z. Účastník je povinný a) používať verejnú
službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú

verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na
základe predloženej faktúry,
13/Podľa§44ods.10písm.a,e)Zákonač.351/2011Z.z.Podnikmôžeodstúpiťodzmluvyoposkytovaní
verejných služieb, ak účastník: b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
14/ Podľa § 52 ods.1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2011 spotrebiteľskou zmluvou

je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
15/ Podľa § 53 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

16/ Podľa § 2 písm. a) a e) Zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2011 spotrebiteľom
je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú
potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti. Dodávateľom je podnikateľ, ktorý priamo

aleboprostredníctvominýchpodnikateľovdodalpredávajúcemuvýrobokaktoréhočinnosťneovplyvňuje
vlastnosti výrobku,
17/ Podľa § 3 ods.3 citovaného zákona každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

18/ Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (doplneného Zákonom č. 102/2014
s účinnosťou od 1.5.2014 ) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez
návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane
jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo
priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto

skutočností dovolával.“

19/ Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú
dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto

podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Účinná ochrana spotrebiteľa
sa môže dosiahnuť len keď súd má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti,
čiže určiť či je podmienka nečestná. Iba takto je možné chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči
nečestnej podmienke v súlade s konštantnou judikatúrou bývalého Európskeho súdneho dvora (od

1.12.2009 Súdny dvor Európskej únie) pri aplikácii Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev
L 095, 21/4/1993, str. 29-34), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému
používaniuneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok:„Členskéštátyzabezpečia,abyvzáujmespotrebiteľova subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov
alebo dodávateľov.“ Súd Zmluvu o poskytovaní služieb uzatvorenú právnym predchodcom žalobcu a

žalovaným posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a
Zákona o elektronických komunikáciách. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že Slovak Telekom
a.s. a žalovaný uzatvorili platnú Zmluvu o poskytovaní služieb a nájme KZ, z ktorej pre obe zmluvné
strany vyplývajú práva a povinnosti. Spoločnosti Slovak Telekom a.s. prenajať koncové zariadenia,
poskytovať žalovanej dohodnuté služby a tieto vyfakturovať a žalovanému riadne a včas uhradiť cenu

služieb vyfakturovaných dodávateľom. Výška ceny neuhradených služieb je preukázaná faktúrami
právneho predchodcu žalobcu. Žalovaný tvrdenie žalobcu, že faktúry jeho právneho predchodcu
neuhradil, nespochybnil. Preto súd právny nárok žalobcu na zaplatenie ceny služieb spolu v sume
108,44 Eur považoval za dôvodný a v tejto časti žalobe s poukazom na vyššie citované zákonné
ustanovenia vyhovel.

20/ Žalobca v tomto konaní si uplatňuje aj nárok na zmluvnú pokutu v sume 418,90 Eur pre porušenie
zmluvných povinností žalovaným a nárok na zákonné úroky z omeškania.

21/ Podľa § 544 ods.1-3 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o
zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom
(penále).

22/ Podľa § 517 ods.1,2 Zákona č. 509/91 Z. z. v znení noviel dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne
nariadenie č. 87/95 Z. z.) .

23/ Podľa § 3 ods. 1 Vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24/ Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25/ Ak však záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov

účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013, t.j. 8 percentuálnych bodov + základná
úroková sadzba ECB.

26/ Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník
povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie

o zmluvnej pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou
je uvedenie výšky pokuty, prípadne aspoň určenie spôsobu, akým bude stanovená. Určenie výšky
pokuty zásadne je vecou vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Tak občiansky zákonník,
ako aj obchodný zákonník nijako neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej
výšky zmluvné strany by mali dbať iba o súlad dohody o zmluvnej pokute s niektorými všeobecnými

požiadavkami zákona, predovšetkým s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. o súlad právneho
úkonu s dobrými mravmi. Na rozdiel od zmluvnej pokuty, výšku ktorej si strany musia dohodnúť, úrok
z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky je majetkovou sankciou ustanovenou zákonom. Ide o dva
rôzne právne inštitúty (zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a úrok z omeškania zákonným
dôsledkom omeškania), z čoho vyplýva, že ak si účastníci záväzkového vzťahu pre prípad omeškania

so splnením peňažného či nepeňažného záväzku dohodnú zmluvnú pokutu, dlžník je povinný v prípade
omeškania so splnením uvedeného záväzku zaplatiť veriteľovi dohodnutú zmluvnú pokutu a okrem toho
aj úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka. Porušenie tej istej
povinnosti je tak sankcionované dvakrát.27/ Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka stanovuje podmienky, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Sú to podmienky, ktoré sú nečestné, hrubo porušujúce spotrebiteľa a preto ich použitie

zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Toto ustanovenie vyjadruje potrebu, aby dodávateľ v
spotrebiteľských zmluvách pri tvorbe podmienok postupoval v súlade s dobrými mravmi o to viac, že
spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť zmluvné podmienky, ktoré sú dodávateľom vopred stanovené.
Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne
formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorých používa vo

dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ nemá možnosť ich obsah meniť. S poukazom
na § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka je aj v tejto veci daná zákonná domnienka, že zmluvné
dojednania dohodnuté dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané, pokiaľ
dodávateľ nepreukáže opak. Žalobca v danom prípade opak nepreukázal, a tak súd konštatuje, že
žalovaný štandardný formulár žalobcu podpísal bez možnosti ovplyvniť vopred pripravený text s vopred
určenými podrobnými podmienkami nemožnosťou ich zmeny. Nárok na zmluvnú pokutu v prospech

dodávateľa je v predmetnej právnej veci viazaný na porušenie záväzku 24 mesačnej doby viazanosti
užívať dojednané služby. Dojednanie o zmluvnej pokute za každé porušenie je koncipované neúmerne
široko bez zohľadnenia kedy došlo k porušeniu povinnosti. Slovak Telekom, a.s. pri dojednaní týchto
zmluvných pokút nerozlišoval medzi prípadmi, keď spotrebiteľ ukončí zmluvu krátko pred uplynutím
doby viazanosti alebo hneď na jej začiatku. V oboch prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou

zmluvnej pokuty, čo podľa názoru súdu je potrebné považovať za neprijateľné, nakoľko nezahrňuje
intenzitu porušenia povinností. Takéto dojednanie o zmluvnej pokute spôsobuje značnú nerovnováhu v
predmetnom spotrebiteľskom vzťahu a tým aj neplatnosť takejto zmluvnej podmienky pre neprijateľnosť,
nakoľko nie je možné akceptovať stav, v rámci ktorého jedna zo zmluvných strán (dodávateľ) zneužíva
svojepostavenienato,žediktujezmluvnépodmienky,ktorédruházmluvnástrana(spotrebiteľ)buďmusí

bezvýhradne prijať alebo zmluvu neuzavrieť. Vo výroku rozsudku súd nevyslovil neplatnosť dojednania
o zmluvných pokutách s poukazom na ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko
ich neprijateľnosť už vyslovil vo viacerých svojich rozsudkoch, napr. v rozsudku sp. zn. 10C/330/2015.
Na záver súd poukazuje aj na to, že žalovaný počas konania prenajaté telekomunikačné zariadenia
prenajímateľovi odovzdal, čo je zrejmé z potvrdenia Slovak Telekom a.s. zo dňa 11.11.2016.

28/ Nárok žalobcu na úrok z omeškania súd považoval za dôvodný vzhľadom na ustanovenie § 517
ods.1,2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný neuhradením ceny služieb sa dostal do omeškania s plnením
peňažného dlhu, a to od prvého dňa márneho uplynutia lehoty splatnosti každej faktúry. Pre uvedené má
žalobca nárok na úroky z omeškania vo výške stanovenej § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/2005 Z.z.

Základná úroková sadzba ECB od 14.12.2011 do 10.7.2012 bola 1% , záväzkový vzťah vznikol pred
1.2.2013, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

29/ Podľa § 232 ods.1-4) CSP (1) Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho
povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými

prostriedkami. (2) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím
lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (4) Ak súd uložil povinnosť plniť
opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje
poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej

dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia

30/ Súd s prihliadnutím na výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaného, jeho osobné,
majetkové a zárobkové pomery, povolil predmetnú pohľadávku vyrovnať v splátkach v mesačnej výške
20,-Eur pod stratou výhody splátok, čo znamená, že keď riadne a včas nebude uhradená čo len jedna

splátka, stane sa zročnou celá pohľadávka. Takúto výšku splátok považoval za primeranú aj k výške
dlžnejsumy,ajdobesplatenia.Boltohonázoru,žepovoleniesplátokneznevýhodňuježalobcuvzhľadom
k tomu, že ide o podnikateľský subjekt, ktorý disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na výkon
svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane ani žalovaného nezvýhodňuje, pretože čím nižšia je
splátka, tým viac mu narastá príslušenstvo pohľadávky a v konečnom dôsledku priznanie neprimerane

nízkych splátok by bolo v jeho neprospech.31/ Podľa § 255 ods.1,2 CSP (1)súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak strana má vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32/Ustanovenie§255CSPvyjadrujesamozrejmúpožiadavkuvtom,žeúčastníkkonania,ktorývkonaní
uspel, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale o
zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie
ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo

veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej,
aleajúčelnosťtrovpotrebnýchnauplatňovaniealebobráneniepráva.Podpojemvectrebarozumieťcelý
predmet konania vymedzený žalobcom v návrhu na začatie konania. Ak čiastočný úspech založil nárok
na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní
procesnej úspešnosti oboch strán sporu zostala ešte suma opodstatňujúca záver o peňažnom úspechu
jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť predmetu konania ( súdna

prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z procesných strán možno hovoriť,
ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca mal vo veci 20,56%-ný úspech, žalovaný 79,44%-
ný. Žalovanému žiadne trovy nevznikli, žalobca nedosiahol vo veci 10%-ný pomerný úspech, preto o
trovách konania súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na ich náhradu právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na podpísanom súde písomne vo 2 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný

titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia
podľa § 376 ods.1 CSP (Zákona č. 233/1995 Z.z.).