Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. máj 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 21P/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116201474
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7116201474.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci navrhovateľky C.. X. K., rod.

N., nar. XX.X.XXXX, bytom T., E. Č.. X, zastúpenej JUDr. Monikou Meňhértovou, advokátkou AK, so
sídlom Košice, Floriánska č. 16, proti odporcovi S. K., nar. XX.X.XXXX, bytom T., E. Č.. X, zastúpeného
JUDr. Mikulášom Buzgóm, advokátom AK, so sídlom Košice, Štúrova č. 20, za účasti maloletého S. K.,
nar. X.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, v
konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

R o z v á d z a manželstvo navrhovateľky C.. X. K., rod. N., nar. XX.X.XXXX a odporcu
S. K., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa X.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu T.

W., vo zväzku XXX, ročníka XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX.

Na čas po rozvode z v e r u j e maloletého S. K.D., nar. X.X.XXXX do osobnej
starostlivosti navrhovateľky.

Zo strany odporcu u r č u j e pre maloletého výživné vo výške 200,- Eur mesačne, ktoré je odporca
p o v i n n ý posielať navrhovateľke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku o

rozvode manželstva.

Styk odporcu s maloletým n e u p r a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka požiadala súd o rozvod jej manželstva s odporcom a na úpravu práv a povinností
k ich maloletému synovi.
Požiadala o zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti a zo strany oca o určenie výživného vo

výške 250,- EUR mesačne.

K rozhodnutiu podať návrh na rozvod manželstva dospela po dlhej a dôslednej úvahe.
Vo svojom návrhu uviedla, že ich vzťahy sú tak vážne a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo už neplní
svoj účel a nemožno očakávať obnovenie ich manželského spolužitia.

Odporca s návrhom na rozvod nesúhlasil. Uviedol, že by rád spoločne s manželkou navštívil manželskú

poradňu, aby sa im s navrhovateľkou podarilo obnoviť spolužitie.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi a zistil tento s k u t k
o v ý s t a v :Účastníci uzavreli manželstvo dňa X.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného
obvodu T. W. vo zväzku XXX, ročníka XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX.

Obaja sú slovenskí štátni občania.

U oboch ide o prvé manželstvo.

Z ich manželského zväzku sa dňa X.X.XXXX narodil syn S..

Z návrhu na začatie konania a z výpovede navrhovateľky súd zistil, že manželstvo uzatvárali z lásky.
Spoznali sa v januári 1996 a po päťmesačnej známosti začali spolu bývať. V L. XXXX sa zosobášili
a X.X.XXXX sa im narodila dcéra R.. V septembri 1997 sa presťahovali z 2-izbového družstevného
bytu, ktorý dostala pred uzatvorením manželstva do bytu, kde aj v súčasnosti bývajú. Pár mesiacov žili

v harmonickom manželstve, ale prvé problémy začali už v čase, keď bola tehotná s mladším synom.
Odporca začal byť ku nej nevrlý, osočoval ju, dokázal jej hodinu vyčítať veci, ktorým nerozumela a
nechápala, prečo to robí. Urážal ju, poznal jej citlivé miesta a sústavne na tieto útočil až to došlo do
takého štádia, že to narušilo aj jej psychiku. Neskôr sa ku tomu pridružilo aj fyzické násilie. Naposledy
ju odporca tak silno udrel do rebier, že sa tri týždne ani nemohla silnejšie nadýchnuť, alebo si zakašľať,

pretože mala veľké bolesti. Písala odporcovi, ktorý neskôr začal pracovať v zahraničí a keďže chodil
na turnusy, tak sa to doma trošku upokojilo, ale len dovtedy, kým sa nevrátil domov. Bol schopný ju
prenasledovať ešte aj na toalete a tam na ňu chrlil svoje bezdôvodné výčitky a urážky. Napísala mu, že
by bolo vhodné, keby sa rozišli, pretože je už v takom zlom psychickom stave, že tieto jeho výpady
nedokáže normálne znášať. Bojí sa, aby sa jej niečo nestalo. Takisto sú pri jeho výstupoch prítomné

aj ich deti, ktoré matke už dávno hovoria, že napriek tomu, že otca majú rady, vidia, že ich manželstvo
nie je dobré a že ona v ňom veľmi trpí. Keď im povedala, že rozmýšľa o rozvode, tak jej to deti schválili.
Rozmýšľala už o tom dávnejšie, pretože toto správanie sa odporcu nie je ničím novým, ale v minulosti
sa veľmi vyhrážal aj fyzickými útokmi a aj tým, že po rozvode by si zobral jedno dieťa k sebe, s čím v
žiadnom prípade súhlasiť nemohla. Staršia dcéra má už 19 rokov a mladší syn má 17 rokov.

Navrhovateľka pracuje ako učiteľka na Základnej škole v Bohdanovciach a jej priemerný čistý mesačný
zárobok je cca 880,- EUR spolu s rodinnými prídavkami.

Bývajú v 3-izbovom byte, za ktorý mesačne platí okolo 220,- EUR spolu s inkasnými poplatkami.

Do práce chodí s kolegyňou jej osobným motorovým vozidlom. Naspäť chodí autobusom SAD a potom
MHD. Na cestovné mesačne minie 40,- EUR.

S. chodí do 2. ročníka na Strednú elektrotechnickú školu v Košiciach, učí sa dobre, bol vyznamenaný.

Má záujem študovať na vysokej škole. Stravuje sa v školskej jedálni, kde sa za obedy platí 25,- EUR
mesačne. Na začiatku školského roka sa platia poplatky do ZRPŠ vo výške 30,- EUR. Takisto mu kupuje
učebnice anglického a nemeckého jazyka, ako aj pracovné zošity, čo vychádza ročne na 40,- EUR. Do
školy chodí MHD, kde sa za mesačný cestovný lístok platí 10,- EUR. Má mobilný telefón, mesačne mu
dobíja kredit vo výške 5,- EUR mesačne. Občas chodí do posilňovne, na plaváreň a na masáže, za

čo platí približne 20,- EUR mesačne. Nosí okuliare, raz za dva roky mu kupuje nové rámy a sklá,
čo stojí približne 100,- EUR. Používa aj kontaktné šošovky, za čo mesačne minie 10,- EUR. Na jeho
kozmetiku vynakladá 10,- EUR mesačne; za jeho oblečenie 40,- EUR; vreckové dostáva približne vo
výške 25,- EUR mesačne a na školský výlet a exkurzie sa prispieva približne sumou 50,- EUR ročne.
Ich syn sa na vrcholovej úrovni venuje atletike a v tejto atletickej disciplíne - beh cez prekážky na 100

m bol aj majstrom Slovenska v kategórii starší žiaci. Na tento šport mu musí kupovať taktiež oblečenie
a špeciálnu obuv, približne je to vo výške 300,- EUR ročne. Zúčastňuje sa dvakrát ročne sústredení,
za čo sa dopláca 200,- EUR ročne.

Má záujem stretávať sa s otcom, takže keď odporca bude v Košiciach, tak sa môžu so synom stretávať.

Nežiadala, aby bol styk otca so synom upravený súdom.

Navrhovateľka sa stará aj o staršiu dcéru, ktorá je žiačkou 4. ročníka na gymnáziu, má záujem študovať
v zahraničí. Kvôli tomu si aj urobila Cambridské skúšky.Odporca zatiaľ prispieva do domácnosti sumou 470,- EUR mesačne.

Odporca nesúhlasil s tým, aby súd ich manželstvo rozviedol. Chcel, aby rodina zostala pohromade a
nielen kvôli ich deťom, aj keď najmä kvôli nim. Myslí si, že ak každý z nich pôjde svojou stranou, rodina
sa rozpadne a nebude to dobré pre nikoho. Má rád svoju manželku, aj napriek tomu, že má pre neho
nepochopiteľnú povahu. Nikdy sa s ním nepotrebovala o ničom rozprávať a preto niekedy nástojil aj
proti jej vôli na tom, aby s ním hovorila. Za 20 rokov ich manželstva ju možno trikrát aj udrel, ale bolo

to len preto, že si už nevedel ináč dať rady so svojimi pocitmi a nepochopením ich manželstva. Nemajú
veľa peňazí, ale vždy sa snažili ísť spoločne aj s deťmi na dovolenky, aby deti mali nejaký zážitok. Keď
s ňou napr. v zime išiel lyžovať, požiadal ju, aby sa s ním išla prejsť, ale ona išla 400 m pred ním. Keď
sa tomu veľmi divil, tak mu povedala, že ona nevie chodiť pomaly, že ona chodí rýchle. Nechápe, prečo
je taká uzavretá, prečo nikdy nič nepovie. Odkedy začala chodiť do práce vždy sa jej pýtal, aký mala
deň, čo bolo v robote, vždy mu odpovedala jednou vetou, že nič mimoriadne sa nestalo a o ničom sa s

ním nechcela rozprávať. Keď začal asi tri roky spätne pracovať v zahraničí, nikdy mu nezatelefonovala,
neopýtala sa ho, ako sa má, čo robí, pritom sa vždy snažil svoju rodinu finančne zabezpečiť. Nikdy
peniaze nemíňal len na svoje účely. Všetky peniaze dával do rodiny.

Pracuje v stavebníctve, niekedy keď pracuje s ním viac ľudí, tak organizuje ich prácu, ale takisto

dokáže aj on fyzicky pracovať. Teraz robí v Rakúsku, stavajú poľnohospodárske haly a takisto pracujú
aj v interiéroch. V poslednom čase chodí s partnerom Slovákom a pre výkon práce si občas najmú
Rakúšanov. Podáva daňové priznanie. V priemere je jeho čistý zisk 1.250,- EUR, avšak z toho ešte
odvádza 200,- EUR do sociálnej a zdravotnej poisťovne.

Bol by rád, keby ich súd poslal do manželskej poradne, aby pochopil, prečo má jeho manželka záujem
na rozvode ich manželstva, aby konečne pochopil jej správanie. Je pravdou, že asi pred desiatimi rokmi
ho žiadala, aby spoločne navštívili manželskú poradňu, čo vtedy odmietol a asi zle urobil.

K výpovedi odporcu navrhovateľka uviedla, že spočiatku mala záujem so svojím manželom komunikovať

a keď bola dlho na materskej dovolenke, čakala, kedy konečne príde domov a bude sa s ňou rozprávať,
ale často sa mu nálada menila a prevažne boli také obdobia, kedy s ňou vôbec nekomunikoval. Potom
sa už aj ona stiahla a tak vlastne došlo k strate v ich komunikácii. Navrhovateľka neverí, že by sa bol
odporca schopný zmeniť. Uviedla, že aj keby ich súd nerozviedol, ona už v žiadnom prípade neobnoví
spolužitie s odporcom. Už mu viackrát povedala, že ako partner už pre ňu nemá hodnotu, nepovažuje

ho za svojho blízkeho partnera a v žiadnom prípade by s ním už ani len nebývala. Podľa navrhovateľky
už vôbec nemá význam ani to, aby išli k psychológovi. Nepôjde, aj keby ju súd o niečo také požiadal a
takisto nie je ochotná obnoviť spolužitie so svojím manželom.

Kolízna opatrovníčka uviedla, že nie je možné nútiť nikoho, aby s niekým žil, ak tak robiť nechce a

v priebehu šetrenia sa dozvedeli o tom, že keď sa odporca vracia z turnusov zo zahraničia, matka
odchádza zo spoločného bytu. Otec ostáva s deťmi sám, stará sa o nich. Dokáže im uvariť, vyprať
a podobne. Deti majú rovnako rady oboch rodičov. Je tam veľmi dobrá citová väzba medzi nimi a
takisto otec ani finančne nezanedbáva potreby svojich detí. Ak otec pociťoval problémy v manželstve,
už dávno sa mal pokúsiť urobiť niečo pre nápravu vzťahu. V prípade, že súd rozvedie manželstvo

účastníkov konania, odporúčala, aby maloleté dieťa ostalo u matky. Styk nie je potrebné upravovať,
pretože vzťah otca a syna je veľmi dobrý a matka im v stretávaní brániť nebude. Čo sa týka výšky
výživného, odporúčala ho určiť podľa schopností a možností otca s prihliadnutím k potrebám skoro
dospelého syna.

Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona o rodine č. 36/2005, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká
na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok
ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo,
ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

Podľa § 18 zákona o rodine č. 36/2005, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 22 zákona o rodine č. 36/2005, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v
odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine č. 36/2005, súd môže manželstvo na návrh niektorého z

manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahovmedzimanželmi,aprirozhodovaníorozvode
na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a 19.

Rozvod manželstva je podľa slovenského právneho poriadku jediná prípustná forma zániku
manželstva počas života oboch manželov. Rozvod manželstva predstavuje úplné zrušenie manželstva

konštitutívnym rozhodnutím súdu na základe návrhu jedného z manželov.

Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný trvalý rozvrat manželstva. Vážnosť rozvratu
spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Pri posudzovaní týchto otázok je
nevyhnutnévychádzaťzpodmienokkonkrétnejrodiny.Čosatýkatrvalostirozvratu,rozvratjedostatočne

trvalý vtedy, ak nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ak manželstvo neplní žiadnu zo
svojich funkcií, tento stav trvá už dlhšiu dobu a neexistuje vôľa obnoviť manželské spolužitie, možno
hovoriť o trvalom rozvrate manželstva. Istým dôkazom trvalosti rozvratu môže byť aj výslovný súhlas
druhého manžela s rozvodom.

Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v

záujme dieťaťa.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho

výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na
právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým
dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie
o osobnej starostlivosti.

Podľa ust. § 28 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú

najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 27 ods. 1 zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého

manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Podľa ust. § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Cieľom

úpravy tejto otázky v zákone je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti -
deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z
nich. Táto má však viacero foriem - môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných
plnení, napr. bývania alebo stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť
prevažne poskytovaním osobnej starostlivosti, bývania a stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne

nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.

Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá
premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd z toho pri určovaní
výšky výživného vychádzal a prihliadal na bytové, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov.

Súd pri rozhodovaní prihliadal na citované zákonné ustanovenia, ako aj vykonané dôkazy a tvrdenia
účastníkov. Pri skúmaní týchto skutočností sa zameral na zistenie, či manželstvo účastníkov je natoľko
trvalo a vážne rozvrátené, že neplní svoju spoločenskú funkciu a nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Zároveň súd prihliadal aj na príčiny tohto rozvratu.

Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v manželstve účastníkov
pretrváva vážny rozvrat, je trvale a nenapraviteľne rozvrátené a navrhovateľka už nemá záujem na
jeho zachovaní, či obnovení. Súd nevyhovel návrhu odporcu pojednávanie odročiť za účelom návštevy
manželov u odborníka - psychológa, manželského poradcu, pretože navrhovateľka sa jednoznačne

vyslovila, že k žiadnemu psychológovi nepôjde a vzťah s odporcom neobnoví za žiadnu cenu. Preto súd
toto manželstvo rozviedol.
Maloletého S. zveril do osobnej starostlivosti matky.Styk otca so synom neupravil, pretože to rodičia nežiadali ako aj z dôvodu veku maloletého, ktorý si
svoj vzťah s otcom dokáže regulovať sám.
Výživné zo strany otca určil vo výške, ktorá zodpovedá jeho príjmom a pomerom na strane

maloletého. Otec sám uviedol, že v prípade rozvodu ich manželstva, ktorý si však neželá, sa bude snažiť
zabezpečovať všetky potreby svojho syna tak, aby ich rozchodom v žiadnom smere netrpel.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na
náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo

nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu
alebo pomery účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa ust. § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.