Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. február 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/177/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212219932
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4212219932.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, za ktorú koná ako advokát a konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti
žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 17. decembra 2014, č. k. 9C/443/2012-53 a
o odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 3. februára 2015, sp. zn. 9C/443/2012,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Okresný súd Nové Zámky (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej
len „OSP“) rozsudkom zo dňa 17. decembra 2014, č. k. 9C/443/2012-53 zamietol žalobu a žalovanému
nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa písomne podanou
žalobou doručenou súdu dňa 13. 11. 2012 domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody v

sume 125,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 440,- eur, z dôvodu, že Okresný súd Komárno
v exekučnej veci EX 6375/2009 v zákonnej lehote nerozhodol o návrhu na udelenie poverenia pre
súdneho exekútora. Poukázal na to, že v exekúcii je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia
takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný
súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nemala vykazovať prvky nadmernej právnej zložitosti a

nemala vyžadovať takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie až dňa 06. 10. 2009, a to vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty - omeškania viac ako 242 dní, pričom nemala existovať okolnosť, ktorá by
umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu

exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú
vyčíslil ako majetkovú škoda predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho
činnosťou uskutočňovanou veci, správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej a to vo výške
70,-eur(správapohľadávkyprostredníctvompracovnýchvýkonovzamestnancapomocouinformačného
systému), 40,- eur (udržiavanie a správa informačného systému), 15,- eur (administratívne spracovanie

textov, urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencii
adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontroloustavu na exekučnom súde). Celkove mal vynaložiť poškodený vo veci správy a vymáhania svojej
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej sumu 125,- eur, ktorá by nezaťažila poškodeného, ak by

exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie by
dodržal v zákonom stanovenú dobu a nemajetkovú ujmu, ktorá v peniazoch predstavuje sumu 440,-
eur, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v zákonnom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci

v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd nemá byť dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, ktorý má byť dôsledkom nesústredenej činnosti súdu takej intenzity, ktorá má za
následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenému súdu dňa 21. 07. 2014, poukázal na zmätočnosť podania
žalobcu a žalobu žiadal zamietnuť. Taktiež zdôraznil, že nárok považoval za predčasne uplatnený

na súde. Záverom svojho vyjadrenia vzniesol žalovaný námietku premlčania pri každom uplatnenom
nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
pred dňom 23. 04. 2009, t. j. 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku. Na pojednávanie konané dňa 17. 12. 2014, sa účastníci konania
nedostavili, doručenie predvolania mali vykázané riadne a včas. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil

svoju neúčasť mailom zo dňa 16. 12. 2014, z dôvodu kolízie s pojednávaním vytýčeným pred Okresným
súdom v Trenčíne v senáte 27C, a zároveň požiadal o odročenie pojednávania, s tým, že žiadal, aby
súd nekonal v jeho neprítomnosti, ale bez toho, aby túto skutočnosť súdu preukázal a zdokladoval.
Súd konštatoval, že táto žiadosť nemá charakter dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania. Súd
poukázal na ustanovenie § 119 ods. 2 OSP a uviedol, že ospravedlnenie právneho zástupcu žalobcu

nebolo súdu doručené včas, a k žiadosti o odročenie pojednávania nedoložil žiaden dôkaz o tom, že by
v bližšie nešpecifikovaných veciach pred Okresným súdom v Trenčíne v senáte 27C, bolo vytýčené skôr
pojednávanie ako v predmetnej veci. Právny zástupca žalobcu hodnoverným spôsobom nepreukázal
dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, a preto súd z uvedených dôvodov jeho žiadosť o odročenie
pojednávania neakceptoval. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť mailom zo dňa 15. 12. 2014, z dôvodu

hospodárnosti konania a netrval na odročení pojednávania a súhlasil s rozhodnutím a prejednaním veci
v neprítomnosti povereného zástupcu žalovaného a plne sa pridržiaval svojich písomných vyjadrení, a
preto súd pojednával v neprítomnosti účastníkov konania, podľa ustanovenia § 101 ods. 2 OSP. Súd
vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že dňa 24. 07. 2009, bola začatá exekúcia na základe návrhu
na vykonanie exekúcie spísaného vo forme zápisnice súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so

sídlom Bratislava, kde oprávneným je POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava a povinným je M.
G., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXXX/XX, H., exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zo dňa 01. 06. 2009, sp. zn. SR 02701/09 a predmetom exekúcie bolo vymoženie 606,80 eura
s príslušenstvom. Dňa 26. 08. 2009, bola exekučnému súdu doručená žiadosť exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd, Okresný súd v Komárne vydal poverenie na vykonanie

exekúcie súdnemu exekútorovi a exekúcia stále pokračuje, nie je skončená. Žalobca v priebehu konania
predložil súdu dva znalecké posudky, ktoré si dal sám vypracovať a predložil ich ako listinný dôkaz. Ide
o znalecký posudok č. 1/2013, vypracovaný znalcom Doc. JUDr. PhDr. Miroslavom Slašťanom, PhD.,
zo dňa 24. 06. 2013 a Znalecký posudok č. 1/2014, Ekonomickej univerzity v Bratislave, Znaleckého
ústavu so sídlom v Bratislave zo dňa 17. 01. 2014, ktorý bol zaevidovaný pod Spr č. 339/2014 Okresného

súdu Nové Zámky. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k tomu záveru, že žalobe nemožno
vyhovieť.Žalobcapožadujeodžalovanéhonáhradumajetkovejškodyvovýške125,-eur,anemajetkovej
ujmy v peniazoch vo výške 440,- eur, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu,
ktorý nemal vydať poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom. Pri posudzovaní námietky

premlčania vznesenej žalovaným súd vychádzal z tej skutočnosti, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 26. 08. 2009, pričom súd rozhodol o vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 06. 10. 2009, s tým, že exekúcia nebola skončená, pokračuje.
Oprávnený mohol už od 07. 10. 2009, vedieť o tom, že exekúcia vo veci bola začatá a tým aj o
prípadnej škode a jej orientačnom rozsahu, ktorá mu mala vzniknúť dňom nasledujúcim po vydaní

vyššie citovaného poverenia exekučného súdu. Žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku
bola žalovanému doručená 23. 04. 2012, exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa
06. 10. 2009, a preto mal súd za to, že námietka premlčania nie je dôvodná a nárok žalobcu nie je
premlčaný, lebo návrh vo veci samej bol podaný na súd 17. 09. 2012, teda pred uplynutím premlčacejdoby. K podmienke uplatnenia nároku na súde, a to predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu
škody príslušným orgánom v zmysle § 15 a nasl. citovaného zákona, súd poukázal na to, že v zmysle
vyjadrenia žalovaného mu boli dňa 23. 04. 2012, doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody. Je pravdou, že už dňa 17. 09. 2012, bol súdu doručený návrh vo veci
samej, a teda nebol podaný po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr, súd však poukázal na to, že je
nepochybné, že ku dňu rozhodovania súdu vo veci samej v tejto právnej veci rozsudkom vyhláseným na
pojednávaní dňa 17. 12. 2014, lehota 6 mesiacov už uplynula. V predmetnej veci súd zistil, že potom čo
bola exekučnému súdu dňa 26. 08. 2009 doručená súdnym exekútorom žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, exekučný súd rozhodol o tejto žiadosti vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
dňa 06. 10. 2009. Súd dodal, že o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bolo exekučným súdom rozhodnuté nie v zákonnej 15 dňovej lehote, ale ani nie v omeškaní s
rozhodnutím o viac ako 242 dní, tak ako to uviedol žalobca. Súd konštatoval, že o žiadosti exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebolo rozhodnuté v 15 dňovej lehote. Taktiež zdôraznil, že v
predmetnej veci nie je splnený hneď prvý predpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom, ktorým je nesprávny úradný postup. Naopak exekučný súd postupoval v súlade s
exekučným poriadkom a nesprávneho úradného postupu sa nedopustil. Súd podotkol, že exekučným
titulom v exekúcii bol rozhodcovský rozsudok a s poukazom na ust. § 45 ods. 1 a 2 ZoRK. Lehota 15
dní na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia uvedená v § 44 ods. 2 v spojení s § 41 ods. 2, písm.
d) EP, v znení do 01. 06. 2011, je extrémne krátka na to, aby exekučný súd predložený rozhodcovský

rozsudok náležite preskúmal z hľadiska formálnych a materiálnych predpokladov vedenia exekúcie a
spôsobilosti exekučného titulu. Pokiaľ oprávnený označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy. Je oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku konštatovať rozpor rozhodcovského

rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Takýmto postupom
exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Čo sa týka znaleckých
posudkov č. 1/2013 a 1/2014, ktoré si v priebehu konania dal vypracovať žalobca, a ktoré tým
pádom majú charakter na úrovni listiny, ako dôkazného prostriedku, sú pre súdenú vec bez väčšieho
významu.Znaleckýposudokč.1/2013,riešiotázkurozhodcovskéhokonaniavspotrebiteľskýchsporoch,

v práve Európskej únie. Ďalší znalecký posudok č. 1/2014, stanovuje výšku majetkovej škody žalobcu.
Tento znalecký posudok pre súdenú vec nie je dôležitým dôkazným prostriedkom, pretože predpoklad
škody je bezpredmetný, vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nie sú preukázané zostávajúce dva
predpoklady nároku na náhradu škody nesprávnym úradným postupom, ktorými sú nesprávny úradný
postup a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Záverom súd uviedol, že

napriek oprávneniu exekučného súdu skúmať exekučný titul z hľadiska jeho formálnych a materiálnych
predpokladov a samotnej spôsobilosti exekučného titulu, ďalej možnosti exekučného súdu skúmať, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, pri ktorej si exekučný
súd vyhodnocuje jej prípadnú neplatnosť, keď exekučný súd bol oprávnený skúmať exekučný titul aj
vo vzťahu k zmluve o úvere a zároveň brať do úvahy ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 ZoRK. Súd mal

za to, že obzvlášť pri spotrebiteľských veciach je 15 dňová lehota na preskúmanie žiadosti o udelenie
poverenia uvedená v § 44 ods. 2 ExP, v znení do 31. 05. 2010 mimoriadne krátka na to, aby exekučný
súd predložený rozhodcovský rozsudok náležite preskúmal z hľadiska formálnych a materiálnych
predpokladov vedenia exekúcie a spôsobilosti exekučného titulu. Tým je nutné konštatovať, že nie je
splnený prvý predpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorým

je nesprávny úradný postup. V záujme hospodárnosti konania sa súd ďalším predpokladom, ktorým
je existencia škody vôbec nezaoberal. Splnený však nemôže byť ani posledný predpoklad, ktorým je
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, pretože nesprávny úradný postup
zistený nebol.
Na zistený skutkový stav prvostupňový súd z hľadiska právneho posúdenia aplikoval ustanovenia §

4 ods. 1 písm. a/ bod 1, § 9 ods. 1, 2 (v znení účinnom do 31. 12. 2012) zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 17 ods.
1, 2, § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku (od 01. 06. 2010
do 31. 05. 2011), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 05. 2010 a od 01. 06. 2010
do 31. 05. 2011) a § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a žalovanému, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd, aby napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože súd prvého stupňa odňalúčastníkovikonaniamožnosťkonaťpredsúdom,vecnesprávneprávneposúdiltým,ženepoužilsprávne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebnénazistenierozhodujúcichskutočnostíamalzato,žerozhodnutiesúduprvéhostupňavychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvého stupňa v merite veci aplikoval novú
právnu úpravu obsiahnutú v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá sa stala súčasťou právneho
poriadku až po vzniku právnej skutočnosti, teda po založení zodpovednostného právneho vzťahu. Súd
boljednoznačneprisvojomrozhodovaníviazanýust.§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.vzneníúčinnom
pred prijatím zákona č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ust. §

9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. Mal za to, že súd svojím rozhodnutím
de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil,
prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty aj napriek tomu, že zákonodarca
vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty a za situácie, že
exekučnýsúdignorovaltútolegitímnusféruaposunultrvanieprávnejneistotydočasu,ktorýjezhľadiska
ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Právna istota ohľadom

riadneho výkonu exekúcie totiž nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len
súdu exekučného. Súdu taktiež neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými
lehotami a jeho povinnosťou je aplikovať platné právo a navyše jeho úvahy negujú stabilizovanú
judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní
vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, ako napr.

rozsahnevybavenejsúdnejagendy,nárastekonomickejtrestnejčinnostiatď.Poukázalnato,žeDohovor
zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok spôsobom vyhovujúcim požiadavkám
čl. 6 ods. 1, ktorý zahŕňa aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote a pokiaľ súd a ani samotný
štát neprijal žiadne opatrenia na riešenie vzniknutej kritickej situácie, tento nedostatok mu nemôže
byť dávaný za vinu. Za prejav nesústredenej činnosti súdu prvého stupňa označil jeho presvedčenie

o rozpore exekučného titulu so zákonom, v súvislosti s výsledkom konania, nakoľko vyhodnocoval
skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli. Namietal, že predložil ako dôkaz o vzniku škody
znalecký posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Týmto
znaleckým posudkom bolo preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad
a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku, a to v posudku určenej výške. Ak prvostupňový súd vo

svojom odôvodnení rozsudku konštatoval, že žalobca nepreukázal, že by mu postupom exekučného
súdu vznikla akákoľvek škoda, pričom uviedol, že bližšie nešpecifikoval jednotlivé náklady vynaložené
na správu a vedenie pohľadávky počas obdobia omeškania exekučného súdu, keďže určenie výšky
majetkovej škody v žalobe nie je dôkazom o jej vzniku, potom súd nevykonal dostatočné dokazovanie
oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva,

ktoré náklady boli žalobcom vynaložené v súvislosti so správou a vedením pohľadávky. Súčasťou
znaleckého posudku sú prílohy, ktoré v príčinnej súvislosti s omeškaním exekučného súdu predstavujú
podrobný prehľad o vynaložených mzdových nákladoch, nákladoch na tlač, nákladoch na úpravu
informačného systému, nákladov na poštovné a nákladov na telekomunikačné služby. Mal za to, že v
konaníbolipreukázanévšetkyzákonnépodmienky prevzniknárokunanáhraduškodu,atovznikškody,

existencia nesprávneho úradného postupu a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou.
V tomto konaní tak bolo potrebné rozhodnúť v súlade so žalobným petitom. Okrem iného namietal, že
ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu
na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o
porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti

podanej na Ústavnom súde SR, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto
návrhu osobitne rozhodnúť. V tomto smere poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.
9Co/174/2014.
II.
Po podaní odvolania súd prvého stupňa uznesením zo dňa 03. 02. 2015, sp. zn.

9C/443/2012 uložil žalobcovi, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia zaplatil súdny poplatok za
odvolanie vo výške 23,- eur, ktorý pozostáva zo sumy 20,- eur za podané odvolanie v zmysle položky
7a a zo sumy 3,- eur v zmysle položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov. Žalobcu poučil, že ak sa
poplatok v stanovenej lehote nezaplatí, súd ho bude vymáhať.
Proti tomuto uzneseniu v časti vyrubenia súdneho poplatku za podané odvolanie podal v zákonnej

lehote odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poznamenal, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa neobsahuje žiadne dôvody, a to skutkové ani právne, ktoré viedli súd k vydaniu predmetného
rozhodnutia. Nedostatok odôvodnenia ako dôvod na zrušenie uznesenia o uložení povinnosti zaplatiťpoplatok za odvolanie podľa položky 7a) konštatoval v množstve vecí napr. Krajský súd v Žiline ako
v konaní sp. zn. 8Co/295/2013. Vyrubený poplatok vo výške 20,- eur za podané odvolanie, avšak
tento poplatok sa vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím

orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Z uvedeného mal teda za preukázané,
že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody a nepodliehajú mu ďalšie úkony vo
veci samej ako odvolanie, dovolanie a pod. V súvislosti s uvedeným poukázal na dôvodovú správu k
vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, čl. II
k bodu 3. Poukázal na to, že podľa pozmeňujúceho návrhu k vládnemu návrhu zákona sa v nadväznosti

na zrušenie vecného oslobodenia pri žalobách na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa navrhlo zaviesť paušálny súdny
poplatok pre tieto žaloby vo výške 20,- eur, čím sa jednak čiastočne zohľadňuje účel vládneho návrhu a
súčasne sa zlepšuje v porovnaní s vládnym návrhom prístupu k spravodlivosti v týchto veciach, pretože
sa nebude vyberať poplatok podľa percentuálnej sadzby (položka 1), ale práve ako paušálny poplatok,
ktorý je podstatne nižší. V tomto smere dodal, že v predmetnej veci podal odvolanie proti rozsudku a nie

žalobu. Súd teda nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku,
a preto nemal byť vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie. Vyššie uvedené
závery považoval za súladné s publikovaným rozhodnutím všeobecného významu, a to rozsudkom
Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2007, sp. zn. 4 Cdo 39/2007. Taktiež ani v prílohe zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie

odvolaniavočirozhodnutiusúduožalobenanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímalebo
nesprávnym úradným postupom. Takýmto konaním súdu mu bola v rozpore so zákonom o súdnych
poplatkoch uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Takéto konanie súdu považoval za
zásah do základného práva žalobcu na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na
spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd v spojení s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR. Poznamenal, že v § 1 zákona o
súdnych poplatkoch je vyjadrená ústavná zásada vyplývajúca z čl. 59 ods. 2 Ústavy, podľa ktorej dane
a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. Súdy teda vyberajú súdne poplatky za
jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú za návrh a za úkony štátnej správy súdov a
prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov. V tejto

súvislosti zdôraznil, že použitie analogie legis je v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku vzhľadom na
čl. 59 ods. 2 Ústavy SR vylúčené. S poukazom na uvedené, ak je účastníkovi konania v rozpore so zákon
č. 71/1992 Zb. ukladaná poplatková povinnosť tam, kde ju nemá, predstavuje takýto zásah zo strany
štátu spravidla i zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu ako aj práva upraveného čl. 12 ods.
1 a čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR. Domnieval sa, že súd je pri výkone svoje rozhodovacej právomoci

viazaný čl. 2 ods. 2, a teda platí, že môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Navyše dodal, že podľa ust. § 18ca ZoSP z úkonov navrhnutých alebo
za konania začaté do 30. 09. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. 09. 2012, i keď
sa stanú splatnými po 30. 09. 2012. V danom prípade bola žaloba žalobcom podaná pred 01. 10. 2012
a konanie teda začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z., a preto je nutné v súvislosti s podaným

odvolaním aplikovať právny stav platný do 30. 09. 2012. Do 30. 09. 2012 bolo podľa ust. § 4 ods. 1 písm.
k/ ZoSP konanie vo veciach náhrad škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci
alebojehonesprávnymúradnýmpostupomodpoplatkuvecneoslobodené.Vtejtosúvislostipoukázalna
uznesenie Okresného súdu Komárno sp. zn. 8C/842/2012 zo dňa 16. 10. 2013 a uznesenie Okresného
súdu Rimavská Sobota sp. zn. 16C/174/2012 zo dňa 03. 01. 2014.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej OSP), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 OSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§
201 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 OSP), po
skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že odvolateľ
v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/ a f/ OSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1
OSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2), keď deň vyhlásenia rozsudku
bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2
OSP) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§
21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z. z.) a dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa je

dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný, v dôsledku čoho odvolací
súd napadnutý rozsudok v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
(§ 221 ods. 2 OSP). Pokiaľ ide o uznesenie o vyrubení súdneho poplatku za podané odvolanie, odvolacísúd dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Podľa 221 ods. 1 písm. f/ OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa 221 ods. 1 písm. h/ OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd

posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne,
avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.
Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z

akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 167 ods. 2 OSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia

o rozsudku.
Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn.
7Er/626/2009 na základe návrhu oprávneného spísaného vo forme zápisnice JUDr. Rudolfom Krutým,
so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, dňa 24. 07. 2009. Súdny exekútor doručil súdu žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 26. 08. 2009. Dňa 06. 10. 2009 vydal exekučný súd

poverenie č. 5401 038145, ktorým poveril vyššie uvedeného exekútora vykonaním exekúcie. Z obsahu
spisového materiálu vyplýva, že exekúcia nebola doposiaľ skončená.
Ak výrok rozsudku vyjadruje v stručnej a presnej formulácii záverečný úsudok o predmete občianskeho
súdneho konania, potom odôvodnenie rozsudku sleduje účel vyložiť opodstatnenosť, pravdivosť,
zákonnosť a spravodlivosť tohto záverečného úsudku súdu. Účelom odôvodnenia je teda predovšetkým

dosiahnuť presvedčivosť rozsudku a prehĺbiť výchovný účinok rozsudku, čoho základom je však zákonu
zodpovedajúci výrok rozhodnutia.
Súčasťou pojmu právneho štátu je aj povinnosť súdu svoje rozsudky odôvodniť (§ 157 ods. 1 OSP),
a to spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 OSP. Dodržiavanie tejto povinnosti má zaručiť
transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdu a vylúčiť tak ľubovôľu pri rozhodovaní. Z

odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.
Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ v právnom poriadku Slovenskej republiky
alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené

spôsobom ustanoveným zákonom. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal výklad
dotknutej právnej normy, ktorý je v súlade s ústavou, čo je základným predpokladom pre ústavne
konformnú aplikáciu tejto právnej normy na zistený skutkový stav veci (uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 28. mája 2010 sp. zn. Obo/23/2008).
Nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne

konanie, pretože sa mu tým odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti
rozhodnutiu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, a teda
možnosť riadne konať pred súdom (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. mája 2010 sp. zn. 6
Cdo/91/2010).
Nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia je tak závažnou vadou, že sa ňou musel odvolací súd

zaoberať z úradnej povinnosti (ex offo), teda aj vtedy, ak by ju odvolateľ nenamietal. Nepreskúmateľnosť
rozsudku môže nastať z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov rozhodnutia.
Súd je povinný svoje rozhodnutie odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 OSP, čo
je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd
ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.

Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v
ustanovení § 157 ods. 2 OSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Za
nepreskúmateľný je treba považovať aj rozsudok, v ktorom sa súd skutkovo a právne nevysporiadals celým uplatneným nárokom, a za taký je treba považovať aj rozsudok, v odôvodnení ktorého
súd neuviedol, prečo zamietol zvyšok návrhu navrhovateľa. Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa
nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku dospel k záveru, že rozhodnutie súdu je
nepreskúmateľné a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z napadnutého rozsudku nie
je jednoznačne zrejmé, či prišlo k omeškaniu zo strany exekučného súdu pri vydávaní poverenia na
základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia a aké bolo toto omeškanie (súd prvého

stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku obmedzil len na konštatovanie, že zákonná lehota
nie je dostatočná na posúdenie zákonnosti rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu). Taktiež
nie je zrejmé, kedy exekučné konanie začalo, a teda za akej účinnosti boli aplikované ustanovenia
Exekučného poriadku. Taktiež nemožno zo strany súdu prvého stupňa konštatovať, že neprišlo k
nesprávnemu úradnému postupu, keď poverenie nebolo vydané v zákonnej 15 dňovej lehote. Odvolací
súd zdôrazňuje, že ak sú naplnené znaky nesprávneho úradného postupu, ide o nesprávny úradný

postup aj za predpokladu, že prišlo k omeškaniu čo i len jeden deň, a teda v tomto smere sa súd prvého
stupňa dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, keď konštatoval, že neprišlo k nesprávnemu
úradnému postup.
V ďalšom konaní je s poukazom na vyššie uvedené potrebné, aby sa súd prvého stupňa vysporiadal s
tým, či boli naplnené zákonné znaky nesprávneho úradného postupu a ak boli naplnené, či nesprávny

úradný postup mohol spôsobiť účastníkovi škodu, resp. nemajetkovú ujmu, a ak áno, tak v akej výške.
V tomto smere je taktiež nevyhnutné ustáliť, kedy exekučné konanie začalo z dôvodu správnej aplikácie
ustanovení Exekučného poriadku. V nadväznosti na uvedené je následne potrebné zistiť, aké je reálne
omeškanie exekučného súdu pri rozhodnutí o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Podľa § 226 OSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 17.
12.2014,č.k.9C/443/2012-53zrušilprocesnýmpostupomvzmysle§221ods.1písm.f/ah/OSPstým,

že súd prvého stupňa opätovne vo veci rozhodne, pridržiavajúc sa pritom právneho názoru odvolacieho
súdu a vydá rozhodnutie, ktoré bude zákonné a v súlade s § 157 ods. 2 OSP.
II.
Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej
len "Zákon o súdnych poplatkoch") súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony

alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry
(ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra
trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
Podľa § 2 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal
odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok

proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.
Poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie
poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ (§ 5 ods. 1 písm. a/ Zákona
o súdnych poplatkoch).
Podľa § 6 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom

zo základu poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.
Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok
podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá
vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku (§ 6 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch).
Podľa § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.

septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i
keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.
Podľa Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu Zákona o súdnych poplatkoch bod I. poplatky
vyberané v občianskom súdnom konaní, položka 7a zo žaloby na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je súdny

poplatok 20 eur.
Odvolací súd v súvislosti s povinnosťou platiť súdny poplatok vo veciach náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
poznamenáva, že zákon o súdnych poplatkoch do novely vykonanej zákonom č. 621/2005 Z. z.upravoval v ust. § 4 ods. 1 písm. c) vecné oslobodenie od poplatku v konaniach vo veciach náhrady
škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené
od poplatku. Novela s účinnosťou od 01. 01. 2006 toto vecné oslobodenie vypustila, čo dôvodová

správa odôvodňovala reakciou na neúmerný nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody
podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Zároveň bol v Sadzobníku súdnych poplatkov v položke 7a zavedený nový
paušálny poplatok za žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom vo výške 3 000,- Sk. Ďalšou novelou Zákona o súdnych
poplatkoch vykonanou zákonom č. 273/2007 Z. z. účinného od 01. 07. 2007 bol § 4 ods. 1 doplnený

o písm. k/, ktorým bolo opätovne zavedené oslobodenie súdnych konaní vo veciach náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
od poplatku, zároveň s vypustením položky 7a zo Sadzobníka súdnych poplatkov. Posledná novela bola
zavedená zákonom č. 286/2012 Z. z., ktorým sa zmenil Zákon o súdnych poplatkoch s účinnosťou od
01. 10. 2012 a ktorým bolo z ust. § 4 ods. 1 vypustené písm. k/ a v Sadzobníku súdnych poplatkov za
položku 7 bola doplnená položka 7a v znení, podľa ktorého zo žaloby na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je sadzba
poplatku 20,- eur, čím zákonodarca reagoval podľa dôvodovej správy k tejto novele na nárast právne
neopodstatnených žalôb o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. na súdoch. Z uvedeného vyplýva,
že po 01. 10. 2012 konania vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom nie sú oslobodené od poplatkovej povinnosti.

Žalobcovi tak v súvislosti s podaním predmetného návrhu, ktorý je v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona
o súdnych poplatkoch poplatníkom, vzniká podľa § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch
poplatková povinnosť. Rovnako tak sa poplatníkom v týchto veciach v zmysle § 2 ods. 4 Zákona o
súdnych poplatkoch stáva i ten, kto podal odvolanie, resp. ten, kto podal dovolanie, ktorým obdobne
poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a/ vzniká podaním odvolania a dovolania.

Vychádzajúc z uvedených skutočností odvolací súd nepovažoval tvrdenia žalobcu v odvolaní za
správne v tom smere, že spoplatneniu podlieha výlučne podanie žaloby na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a nie
aj ďalšie úkony vo veci samej. V predmetnej veci žalobcovi podaním odvolania vznikla poplatková
povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a/ Zákona o súdnych poplatkoch tak, ako to uviedol súd prvého

stupňa. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch,
v zmysle ktorého ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom
stupni s tým, že poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá aj v odvolacom konaní vo veci samej.
Keďže v danom prípade ide o konanie na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom začaté na návrh žalobcu dňa 27. 09. 2012,

teda pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z. a odvolanie proti zamietajúcemu rozsudku súdu prvého
stupňa žalobca podal elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa 28. 01. 2015, teda po
jeho účinnosti, je potom potrebné posúdiť vznik poplatkovej povinnosti žalobcu ako odvolateľa aj z
hľadiska prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01. 10. 2012, a to § 18ca Zákona o súdnych
poplatkoch. Súd prvého stupňa správne napadnutým uznesením zo dňa 03. 02. 2015, č. k. 9C/443/2012

uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie, aplikujúc platnú právnu úpravu
účinnú v čase vzniku poplatkovej povinnosti a taktiež správne stanovil aj výšku súdneho poplatku v sume
20,- eur v súlade s položkou 7a Sadzobníka súdnych poplatkov.
S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
procesným postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ v spojení s § 221 ods. 2 OSP a napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.