Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. december 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716200270
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5716200270.4

Rozhodnutie

OkresnýsúdMartinsudkyňouJUDr.MáriouGazdačkovouvprávnejvecižalobcuIntrumJustitiaSlovakia
s. r. o. so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, žalovaného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v
Bratislave, Karadžičova 8 proti žalovanému O. O., D.. XX. XX. XXXX, N. O.. Š.. T. X v konaní o zaplatenie
211,85 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. I. Konanie o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 33,08 € sa zastavuje.

II. Žalovaná je žalobcovi povinný zaplatiť 120,84 € spolu s úrokom z omeškania ročne 8,75 % zo sumy
20,14 € od 18. 02. 2013 do zaplatenia,
8,75 % zo sumy 20,14 € od 21. 02. 2013 do zaplatenia,
8,75 % zo sumy 20,14 € od 21. 03. 2013 do zaplatenia,
8,75 % zo sumy 20,14 € od 21. 04. 2013 do zaplatenia,

8,50 % zo sumy 20,14 € od 21. 05. 2013 do zaplatenia,
8,50 % zo sumy 20,14 € od 21. 06. 2013 do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13. 01. 2016 sa pôvodný žalobca Consumer Finance Holding
a.s. so sídlom v Kežmarku, IČO: 35 923 130 proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 211,85 € spolu
s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 18. 02. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že so žalovaným dňa 18. 04. 2012 uzavrel zmluvu o
pôžičke č. 11350888, na základe ktorej žalovanému poskytol pôžičku v sume 372,68 €. Žalovaný mal
pôžičkusplácať14splátkamipo20,14€,avšakkudňuspísaniažalobyzaplatillensumu199,40€.Keďže
túto sumu žalobcovi nezaplatil a bol v omeškaní s úhradou splátok, žalobca listom z 09. 02. 2013, ktorý
nazval predžalobnou upomienkou, vyzval žalovaného k úhrade všetkých splátok jednorázovo. Keďže
žalovaný na výzvu nereagoval bol žalobca nútený obrátiť sa žalobou na súd.

3. Podaním zo dňa 25. 02. 2016 žalobca zobral žalobu späť v časti 33,08 €, teda v sume, ktorá
zodpovedala vyúčtovanej zmluvnej pokute. Vzhľadom na túto skutočnosť súd podľa ust. § 145 ods. 2
C. s. p. konanie o tomto nároku žalobcu zastavil.

4. Následne v priebehu konania žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu ale súčasne

právneho zástupcu žalobcu, ktorý je uvádzaný v záhlaví tohto rozsudku oznámil súdu, že v priebehu
konania došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok medzi pôvodným žalobcom ako postupcom ažalobcom uvedeným v záhlaví tohto rozsudku ako postupníkom, predmetom ktorej bola aj pohľadávka
voči žalovanému. Žalobca preto navrhol súdu, aby podľa ust. § 80 ods. 2 C. s. p. pripustil zmenu v
osobách žalobcov. Súd uznesením sp. zn. 10C/11/2016 zo dňa 05. 12. 2016 pripustil zmenu v osobách

žalobcov tak, aby do konania na strane žalujúcej vstúpil subjekt uvádzaný v záhlaví tohto rozsudku.

5. Inak žalujúca strana v konaní na žalobe zotrvala.

6. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril napriek tomu, že mu bola doručovaná spôsobom predpokladaným v

ust. § 116 ods. 2 C. s. p. najprv na adresu trvalého bydliska uvádzaného v Registri obyvateľov Slovenskej
republiky a keďže sa ju na tejto adrese žalovanému doručiť nepodarilo, tak zverejnením na úradnej
stránke súdu a úradnej tabuli súdu. V dôsledku tejto skutočnosti sa žaloba považovala za doručenú
žalovanému najneskôr 20. 11. 2016.

7. Keďže žalovaný sa k žalobe nevyjadril súd považoval skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné v zmysle

ust. § 151 ods. 1 C. s. p..

8. Súd v zmysle ust. § 177 ods. 2 písm. a/ C. s. p. dňa 29. 12. 2016 verejne vyhlásil rozsudok bez
nariadenia pojednávania.

9. Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal jednak z tvrdení žalobcu, ktoré ale boli aj podložené
listinnými dôkazmi, ktoré do spisu žalujúca strana pripojila.

10.Súdsaoboznámilsozmluvouopôžičkečíslauvedenéhovžalobe,ktorústranypodpísali18.04.2012
aj s jej neoddeliteľnou prílohou Obchodnými podmienkami pôvodného veriteľa, obsahom predžalobnej

upomienky zo dňa 09. 02. 2013 a s prehľadom splátok a úhrad, teda s prehľadom splácania dlhu
žalovaným.

11. Súd takto zistil, že pôvodný veriteľ so žalovaným uzavrel zmluvu o klasickom spotrebiteľskom úvere,
predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 273,98 € pri celkových nákladoch

spotrebiteľa vo výške 281,96 €, ktorá mala byť splácaná 14 splátkami po 20,14 €, pričom prvá splátka
bola podľa obchodných podmienok veriteľa zročná k 20. 05. 2012 a posledná splátka bola zročná 20.
06. 2013. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá v rozsahu 33 % a RPMN v rozsahu 33 %, priemerná
hodnota RPMN u obdobných pôžičiek bola stanovená na 45,23 %. Z prehľadu splátok a úhrad je potom
zrejmé, že žalovaný poslednú splátku zaplatil 14. 11. 2012 a po tejto dobe už pôžičku nesplácal. To viedlo

pôvodného veriteľa k tomu, že listom z 09. 02. 2013 vyzval žalovaného na zaplatenie zvyšku pôžičky vo
výške 187,29 % do 3 dní od doručenia upomienky. Tá sa vrátila ako nedoručená doporučená zásielka
dňa 14. 02. 2013 pôvodnému veriteľovi, o čom svedčí fotokópia zásielky.

12. Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu dôvodná nie je

v celom rozsahu.

13. Súd sa predovšetkým nestotožnil s tvrdeniami žalobcu ani jeho predchodcu, že na základe listu
pôvodnéhoveriteľaz09.02.2013došlokzosplatneniuceléhodlhu.Súdzistil,žeprávoveriteľavprípade
nesplácania dlhu žiadať úhradu dlhu naraz, nevyplýva zo žiadneho zmluvného dojednania a to ani zo

základnej časti zmluvy, ani zo všeobecných úverových podmienok pôvodného veriteľa. Napriek tomu,
že prevažne šlo, podľa presvedčenia súdu, o platne uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, platilo
pre právny vzťah jej účastníkov aj v tomto prípade ust. § 565 Obč. zák., podľa ktorého ak ide o plnenie
v splátkach môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to
bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti

najbližšej nasledujúcej splátky.

14. Je zrejmé, že vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka predpokladá dohodu zmluvných
strán o práve veriteľa žiadať splatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, pričom je nutné
dodržať aj ustanovenie vtedy platného § 53 ods. 8 Obč. zák..

15. V zmysle § 53 ods. 8 Obč. zák. (dnes § 53 ods. 9 Obč. zák.), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutítroch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

16. Žalobca ani jeho predchodca neprodukoval dôkaz, že si počínal v súlade s vyššie citovanými
zákonnými ustanoveniami a preto právny úkon pôvodného veriteľa, a totiž výzva z 09. 02. 2013 nazvaná
ako predžalobná upomienka, nemohla modifikovať zmluvný vzťah tým spôsobom, že by žalovanému
platne vznikla povinnosť zaplatiť celý zvyšok dlhu naraz. Súd preto dospel k presvedčeniu, že žalovaný
mal dlh splatiť v splátkach tak, ako si to zmluvné strany pôvodne dohodli v období od 20. 05. 2012 do

20. 06. 2013.

17. V čase rozhodovania súdu však platilo aj ust. § 5b Zákona na ochranu spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z.,
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

18. Premlčanie v spotrebiteľských právnych vzťahoch sa spravuje na základe ust. § 52 ods. 2 Obč. zák.
občianskoprávnymi predpismi, ktoré sú pre spotrebiteľa vždy priaznivejšie.

19. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

20. Podľa § 100 ods. 2 Obč. zák., premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho

práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená
pohľadávka.

21. Podľa § 100 ods. 3 Obč. zák., nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo
na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

22. Podľa § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

23. Podľa § 103 Obč. zák., ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba

jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý
dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

24. Súd preto dospel k presvedčeniu, že časť nárokov uplatnených žalobou je premlčaná, konkrétne
ide o splátky, ktoré boli zročné v období od 20. 05. 2012 až do 20. 12. 2012, keďže žaloba bola na súd

podaná až 13. 01. 2016. Ide teda o splátky, ktoré sa stali zročné v dobe dlhšej ako 3 roky pred podaním
žaloby na súd. Nepremlčané boli splátky, ktoré sa stali zročné v období od 20. 01. 2013 do 20. 06. 2013,
čo bolo celkovo 6 splátok po 20,14 €, čiže spolu 120,84 €. Len k zaplateniu tejto sumy súd žalovaného
zaviazal s tým, že žalobcovi priznal právo na úroky z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Obč. zák.
v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., avšak vždy odo dňa, ktorý

nasledoval po zročnosti tej, ktorej splátky. Keďže žalobca žiadal úrok z omeškania až od 18. 02. 2013,
súd mu zo splátky, ktorá sa stala zročná 20. 01. 2013, keďže bol viazaný žalobcovým návrhom, mohol
priznať úrok z omeškania až od 18. 02. 2013.

25. Súd preto rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku a vo zvyšku uplatneného nároku

žalobu ako nedôvodnú zamietol.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C. s. p.. Každá zo strán bola v konaní
úspešná aj neúspešná a rozdiel medzi úspechom žalobcu, a jeho neúspechom, a naopak úspechom
žalovaného a neúspechom žalovaného nebol markantný, a preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán

nemá právo na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.