Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/20/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215207734
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215207734.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
Ingrid Doležajovej a JUDr. Dagmar Podhorcovej, v exekučnej veci oprávnenej: PRO CIVITAS, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika
Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, proti povinnej: S. M.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom H., H. XXX/XX, o vymoženie 1.840,29 eura s príslušenstvom, na odvolanie

oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno z 12. novembra 2015 č. k. 12Er/672/2015-23 a
proti uzneseniu Okresného súdu Komárno z 12. novembra 2015 č. k. 12Er/672/2015-28 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 12. novembra 2015 č. k.
12Er/672/2015-23 p o t v r d z u j e .

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 12. novembra 2015 č. k.

12Er/672/2015-28 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením zo dňa 12. novembra 2015 č. k. 12Er/672/2015-23, vydaným vyššou súdnou
úradníčkou, zamietol súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., o
udeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Vdôvodochsvojhouzneseniauviedol,žeexekučnýmtitulom
v konaní bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,

ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave, vedený pod sp. zn. PV-B/0112/0001 zo dňa
27. 12. 2013 vydaný na základe porušenia Zmluvy o úvere č. 2379011507 zo dňa 11. 10. 2007 uzavretej
medzi právnym predchodcom oprávnenej (Poštovou bankou, a. s., Prievozská 2/B, Bratislava) ako
veriteľkou a povinnou ako dlžníčkou. Vzťah medzi oprávnenou a povinnou posúdil ako spotrebiteľský,
aplikujúc naň ust. § 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj „ZoSÚ“), §
25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 39, § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 a

4, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), ako aj ustanovenia Smernice rady 93/13/EHS
z 05. 04. 1993. Preskúmal uvedenú Zmluvu o úvere, obchodné podmienky pre úver, ako aj príslušné
všeobecné obchodné podmienky (ďalej aj ako VOP). Zistil, že v článku 11 v bode 11.2 obchodných
podmienok pre úver je uvedené: "Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ
a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh Banky na riešenie
vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť,

výklad a zánik ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom
pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, zapísaná v OR
SR OS Bratislava 1, odd. Sa. vl. č. 3157/B (RAM) podľa jeho vnútorných predpisov..." V časti II bod 10.2.
VOP "Riešenie sporov" je ďalej uvedené: "Banka v súlade s § 93b zákona o bankách ponúka Klientovi
návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky, v nasledujúcom znení: Banka a Klient sa dohodli, že všetky
spory, ktoré vzniknú z Bankových obchodov, ako aj spory, ktoré vzniknú zo Zmlúv alebo v súvislosti

s nimi, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik Zmluvy, predložia na prejednanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu. Ak Klient, najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu a/alebo Zmluvy nedoručíBanke písomne oznámenie, že návrh rozhodcovskej doložky neprijíma, má sa za to, že ju prijal." Bol
toho názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú
rozhodcovskúzmluvualeboplatnúrozhodcovskúdoložku,pretožetaktoformulovanádoložkaspôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky tým, že jej
znemožňuje zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľky.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľka osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej
splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, pretože v zmluve o úvere boli zmluvné podmienky
vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. Dodal, že takto formulovaná doložka spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je podľa Občianskeho
zákonníka neplatná. Zároveň zvýraznil, že nešlo ani o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré
by povinná, teda spotrebiteľka, bola zvlášť upozornená, ktoré by bolo s povinnou zvlášť dojednané,
ona by bola s týmto ustanovením zmluvy súhlasila a prejavila by svoj súhlas podpisom. Podpis na
úverovej zmluve nemožno, podľa jeho názoru, považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou
doložkou. Na základe uvedeného argumentoval, že povinná sa tak bez vlastnej vôle a možnosti

pričinenia vzdala vopred svojich práv, čo považoval za rozporné s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Uzavrel, že ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok.
Potom takto vydaný rozsudok považoval za nevykonateľný a nespôsobilý byť ani exekučným titulom. Z
uvedených dôvodov zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnená z dôvodov podľa
§ 205 ods. 2 písm. a/, d/, e/ a f/ OSP a § 221 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ OSP a žiadala, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vyhovie alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie. Dôvodila, že prvoinštančný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o
vydanie poverenia tým, že skúmal aj iné listiny ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Súd bol podľa neho oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Zdôraznila, že
prekročenímzákonnýchlimitovpreskúmanieexekučnéhotitulu§45ods.1a2Zákonaorozhodcovskom

konaní a prekážky rozsúdenej veci a skúmaním rozhodcovskej doložky, súd prvého inštancie dospel
k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej. Okrem iného poukázala aj na nedostatočné zdôvodnenie
vydaného uznesenia. Uviedla, že ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súdom príslušným
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať ako súd vyššej inštancie
alebo ako kasačný súd, či súd konajúci o opravnom prostriedku, ale len ako tzv. exekučný súd.

Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavanej
pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a
systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Mala za to, že o platnosti rozhodcovskej
doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne
posúdená. Namietala, že súd svojim konaním nerešpektoval ust. § 35, § 40 a nasl. zákona č. 244/2002

Z. z. a na podporu svojich tvrdení poukázal na nálezy Ústavného súdu II. ÚS 499/2012 a PL. ÚS 21/08.
Zdôraznil, že v zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, Poštová
banka, a. s. postupovala v súlade s § 93b Zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť
klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať
túto zákonom stanovenú ponuku, pričom klient rozhodcovskú doložku neodmietol. Nesúhlasila preto

s tým, že súd zamietol poverenie z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní,
opomenúc tú skutočnosť, že oprávnený je zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej
doložky. Tiež uviedla, že súd nesprávne aplikoval ust. § 53 ods. 4 OZ, porušil § 153 ods. 1 OSP a nijako
sa nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy tej istej inštancie alebo samotný
exekučný súd. V súvislosti s aplikáciou sekundárneho práva EÚ a judikatúry Súdneho dvora EÚ mal

za to, že záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky nemožno oprieť o smernicu č. 93/13/EHS, keďže
ide výlučne o akt sekundárnej povahy a jeho priamy normatívny význam pre výklad národného zákona
je výlučne indikatívny, nie interpretačný. V súvislosti s neprijateľnosťou rozhodcovskej doložky taktiež
nie je možné brať do úvahy judikatúru Súdneho dvora EÚ, keďže sa vzťahuje na rozhodcovské doložky
všeobecne,aleborozhodcovskédoložkyvspotrebiteľskýchzmluvách,nievšakvočijednotlivcom-ateda

ani voči účastníkom tohto konania. Záverom uviedla, že súdy svojim konaním neprimerane zvýhodňujú
povinnúvexekučnomkonaní,atolennazákladepostaveniaspotrebiteľa.Vtomtosmereargumentovala
dôvodmi uvedenými v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 23/2013. Uzavrela,že exekučný súd mu svojim postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom,
ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

3. Napadnutým uznesením zo dňa 12. novembra 2015 č. k. 12Er/672/2015-28 súd prvej inštancie
uložil oprávnenej povinnosť v lehote 3 dní od doručenia uznesenia zaplatiť súdny poplatok za
vyhotovenie rovnopisu podania, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným
elektronickým podpisom v sume 3 eur podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej Zákon o súdnych

poplatkoch).

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 12. novembra 2015 č. k. 12Er/672/2015-28 podala v
zákonnej lehote odvolanie oprávnená domáhajúc sa jeho zrušenia. Namietala, že napadnuté uznesenie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, vo veci bol nedostatočne zistený skutkový stav,
bola jej ním odňatá možnosť konať pred súdom a dôvody pre ktoré bolo vydané, zanikli. Mala za

to, že objektom poplatkovej povinnosti v zmysle ustanovenia položky 20a ods. 1 Sadzobníka je
vyhotovenie rovnopisu za predpokladu, že toto podanie bolo podané elektronickými prostriedkami a
podpísané zaručeným elektronickým podpisom (ZEP-om). Z vyššie uvedeného vyplývalo, že doručenie
ani prijatie podania podpísaného ZEP-om poplatkovým úkonom nie je. Keďže v predmetnom konaní
oprávnená výslovne nenavrhla súdu, aby vykonal poplatkový úkon, t.j. nežiadala vyhotoviť rovnopis,

bolo možné konštatovať, že takýto výslovný prejav vôle účastníka konania absentoval. Súd teda vykonal
spoplatňovaný úkon bez návrhu účastníka konania. Ak teda súd vyrubil súdny poplatok za úkon, ktorý
vykonal bez návrhu účastníka konania, dal do pozornosti, že v ZoSP absentuje výslovné určenie
poplatníka poplatku za vyhotovenie rovnopisu, a rovnako tak, že zákon neobsahuje ustanovenia, na
základe ktorých by bolo možné určiť poplatníka, teda subjekt tejto poplatkovej povinnosti. Uloženie

povinnosti zaplatiť poplatok podľa položky 20a Sadzobníka bolo teda neprípustné v prípade absencie
výslovného návrhu na vykonanie tohto úkonu účastníkom. Keďže účastník konania, ktorý urobil podanie
podpísané ZEP-om, návrh na vykonanie poplatkového úkonu pod položkou 20a Sadzobníka nepodal,
nemalo uloženie poplatkovej povinnosti za tento úkon oporu v zákone, pretože ho ZoSP za poplatníka v
takom prípade neurčil. Okrem toho mala za to, že uloženie poplatkovej povinnosti aj za spôsob podania

návrhu je duplicitným spoplatnením toho istého úkonu a zákon takýto postup nepripúšťa. Uloženie
povinnosti zaplatiť súdny poplatok bolo tiež v rozpore so zákonom z dôvodu nedostatku návrhu a
nedostatku v ustanovení osoby poplatníka a zároveň nemohlo vzniknúť skôr, ako bolo rozhodnuté o veci
samej. Následne dal do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo 7/11.

5. Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadrili.

6. Sudkyňa súdu prvej inštancie predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolaniu
nemienila vyhovieť, nakoľko sa stotožnila so skutkovým a právnym posúdením veci tak, ako je uvedené
v napadnutom uznesení.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej aj ako CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal odvolania bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolania oprávnenej nie sú dôvodné. Preto
obe napadnuté uznesenia súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.11. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako

aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvého inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnilsrozhodnutímsúduprvejinštancie,nakoľkobolajehoargumentáciavecnesprávna,objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi

Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnená uvádzala v odvolaní vyriešil už súd
prvej inštancie v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je
možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnená svojím návrhom zo dňa 15. 03. 2015 požiadala súdneho

exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. o vykonanie exekúcie voči povinnej na vymoženie sumy
1.840,29 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označila Rozhodcovský rozsudok Rozhodcovskej,
arbitrážnej a mediačnej, a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. PV-B/0112/0001 zo dňa 27. 12. 2013,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31. 03. 2014 a vykonateľnosť 04. 04. 2014. Dňa 28. 04. 2015
doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku

ktorej pripojil i návrh na vykonanie exekúcie, Rozhodcovský rozsudok tvoriaci exekučný titul, Zmluvu o
úvere, Obchodné podmienky pre úver verzia 1/2007. Na výzvu súdu prvej inštancie oprávnená doložila
Všeobecné obchodné podmienky. Následne súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

14. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. k. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10. 2011 a č. k. 6Cdo/143/2011 zo dňa 18.
01. 2012 Najvyšší súd SR konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako

exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský

súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011).

15. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

16. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku).

17. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.18. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, Exekučné konanie na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať

len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného
po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
19. Podľa § 243d ods. 2 zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na

podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead/, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa
použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

20. Podľa 53 ods. 1 veta prvá, ods. 5 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, nakoľko správne zistil skutkový stav a
správne vec posúdil po právnej stránke. K dôvodu odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací
súd v závere uvádza, že súd prvej inštancie správne právne posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský,

a teda mal povinnosť preskúmať, či plnenia, na ktoré povinného zaväzuje rozhodcovský rozsudok
nevyplývajú z neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa
považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa

tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne,
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie

a tiež považuje predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú. Úver poskytnutý oprávnenou túto charakteristiku
spĺňa. Dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej forme definuje zák. č. 258/2001 Z. z. ako spotrebiteľský
úver. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností obchodné podmienky pre úver a VOP.
Znenie samotnej zmluvy, ako aj znenie obchodných podmienok a VOP povinná ovplyvniť nemohla,

nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Vzhľadom na túto skutočnosť je
nevyhnutné na uvedený vzťah použiť ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na spotrebiteľské zmluvy.

22. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie a tiež posúdil predmetnú rozhodcovskú
doložku zakotvenú v bode 11.2 Obchodných podmienok, ako aj v bode 10.2 VOP, v zneniach citovanom

vyššie, ako nekalú podmienky spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle § 53 ods. 1 OZ neprijateľnou je
zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľky. Zo smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach vyplýva, že zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode

spotrebiteľa. Podmienka sa podľa smernice nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Možno povedať, že dojednané rozhodcovské doložky spôsobujú
hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľku, pretože výber, či spor bude riešiť rozhodcovský súd
alebo súd SR, je výlučne na žalujúcej strane, teda na dodávateľke, a tak spotrebiteľ nemá možnosť

ovplyvniť jeho výber a vzhľadom na svoje slabšie postavenie v tomto vzťahu mohol zmluvu, ktorá bola
vopred pripravená, len ako celok prijať alebo odmietnuť. V danom prípade nemožno teda uvažovať
nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka dojednaná
za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu
spotrebiteľa. Spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť výber orgánu, ktorý bude spor riešiť. Pre vybraný

rozhodcovský súd je výber dodávateľa zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je potom
takéto rozhodcovské konanie objektívne.23. Vzhľadom na všetky tieto dôvody bola predmetná rozhodcovská doložka posúdená ako neprijateľná
zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 OZ, pretože spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky. V prípade, že rozhodcovská doložka je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Následkom je skutočnosť, že
rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať
daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.
Pretože neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, súd prvej inštancie
správne rozhodol, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie.

24. Odvolací súd dodáva, že ust. § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v
čase uzavretia Zmluvy o úvere nezbavovalo oprávnenú povinnosti predložiť povinnej návrh na uzavretie
rozhodcovskej doložky takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnej sa poskytuje
možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom

konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo
znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

25. Predmetom tohto odvolacieho konania je i uznesenie Okresného súd Komárno zo dňa 12. novembra
2015 č. k. 12Er/672/2015-28, ktorým súd prvej inštancie uložil oprávnenej povinnosť v lehote 3 dní od

doručenia uznesenia zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podania, ktoré bolo urobené
elektronickýmiprostriedkamipodpísanézaručenýmelektronickýmpodpisomvsume3eurpodľapoložky
20a Sadzobníka súdnych poplatkov.

26. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase podania

odvolania, teda v znení účinnom od 31. 12. 2015 (ďalej len citovaného zákona) súdne poplatky (ďalej len
"poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony
orgánovštátnejsprávysúdovaprokuratúry(ďalejlen"poplatkovýúkon")uvedenévsadzobníkusúdnych
poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

27. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona poplatky sa vyberajú aj za konanie a úkony vykonávané bez
návrhu v prospech poplatníka, ak je to v sadzobníku výslovne uvedené.

28. Podľa § 2 ods. 1 písm. f/ citovaného zákona poplatníkom je oprávnený a povinný v exekučnom
konaní.

29. Podľa položky 20a/ Sadzobníka súdnych poplatkov je sadzba súdneho poplatku za vyhotovenie
rovnopisu podania a ich príloh, ktoré vytvoria súdny spis a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných
účastníkom,akbolopodanieurobenéelektronickýmiprostriedkamipodpísanézaručenýmelektronickým
podpisom podľa osobitého zákona stanovená za každú stranu 0,10 eura najmenej 10 eur za podanie,

ktoré je návrhom na začatie konania s prílohami, najmenej 3 eurá za ostatné podania s prílohami.

30. V preskúmavanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno
pod sp. zn. 12Er/672/2015 oprávnená predložila súdu prvej inštancie dňa 26. 06. 2015 podanie s
prílohou v počte 12 strán elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom

a súd prvej inštancie vyhotovil rovnopis tohto podania.

31. Oprávnenej bola v predmetnej veci uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa položky 20a
Sadzobníka súdnych poplatkov z dôvodu, že dňa 26. 06. 2015 bolo súdu doručené jej podanie urobené
elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom, prílohou ktorého boli

Všeobecné obchodné podmienky v rozsahu 12 strán. Súd prvej inštancie musel vyhotoviť rovnopis tohto
podania v rozsahu 12 strán, teda vytlačiť dokument prijatý v elektronickej podobe do listinnej podoby,
za ktorý oprávnenej následne vznikla poplatková povinnosť zo zákona, a to dňom doručenia takéhoto
podania spolu s prílohami súdu v elektronickej podobe. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej
inštancie správne uložil oprávnenej povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 3 eur. Aj keď oprávnená

takýto návrh na vyhotovenie rovnopisu podania, resp. jeho príloh (teda na vykonanie spoplatneného
úkonu súdu), ktoré vytvoria súdny spis nepodala, je zrejmé, že bez jeho vyhotovenia by toto elektronické
podanie oprávnenej stratilo svoj význam, pretože by sa nemohlo stať súčasťou súdneho spisu. Súd
v prípade prijatia elektronického dokumentu podpísaného zaručeným elektronickým podpisom overujeplatnosť kvalifikovaného certifikátu, platnosť zaručeného elektronického podpisu, jeho neporušenosť
integrity a následne priradí dokumentu čas jeho prijatia.

32. K námietke oprávnenej uvedenej v odvolaní, že napadnuté uznesenie je neodôvodnené, arbitrárne
a nepreskúmateľné, odvolací súd len dodáva, že i keď súčasťou základného práva účastníka súdneho
konania na súdnu ochranu a s ňou súvisiaceho práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 2 Ústavy SR, ako i čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je i riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, tomuto právu zodpovedá i odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi (porovnaj IV. ÚS 115/03). Podstatou súdneho
rozhodnutiajetotižposkytovaniemateriálnejprávnejochranydotknutýchprávanieprepiatyformalizmus
pri vyhotovení súdneho rozhodnutia. Hodnotiac preskúmavané uznesenie súdu prvej inštancie vo svetle
týchto záverov, odvolací súd považuje tvrdenie oprávneného o jeho nepreskúmateľnosti za nedôvodné.

Predmetné rozhodnutie totiž obsahuje zákonom požadované náležitosti podľa § 169 ods. 1 OSP a to
označenie súdu, ktorý ho vydal, účastníkov konania a veci, výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní,
ako i deň a miesto vydania uznesenia. Z jeho odôvodnenia tiež nad akúkoľvek pochybnosť plynie,
že súdny poplatok bol oprávnenej vyrubený za podanie uskutočnené dňa 26. 06. 2015 elektronickými
prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom, v akej výške a podľa akého ustanovenia

Zákona o súdnych poplatkoch (položka 20a sadzobníka).

33. K argumentácii oprávnenej odvolávajúcej sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 23. 06. 2011
sp. zn. 6MCdo 7/2011 a jeho právnej vety odvolací súd dáva do pozornosti predposledný odsek
predmetného rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že poplatkovú povinnosť je potrebné posudzovať výlučne

podľa Zákona o súdnych poplatkoch, a teda ide o povinnosť zaplatiť súdny poplatok za úkon súdu
vymedzený v položke 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý bol vykonaný súdom v konaní ako
nevyhnutný dôsledok zákonom akceptovanej možnosti urobiť podanie elektronickými prostriedkami zo
zaručenýmelektronickýmpodpisom.Keďževdanejvecibolopodanépodanieoprávnenejelektronickými
prostriedkami zo zaručeným elektronickým podpisom, oprávnená oslobodená od súdneho poplatku

nebola a súd prvej inštancie bol povinný prijatý dokument vytlačiť do listinnej podoby, odvolací súd
bol toho názoru, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď oprávnenej za vyhotovenie listinnej
podoby jej podania vyrubil súdny poplatok podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, teda jeho
rozhodnutie je vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

34. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
rozhodol vo výroku napadnutých uznesení vecne správne, teda, keď žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia zamietol a uznesením vyrubil oprávnenej súdny poplatok za podanie uskutočnené
elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom, a preto odvolací súd obe
napadnuté rozhodnutia ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).