Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. apríl 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 21P/101/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113219886
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7113219886.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti o maloletého O.

C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice, na návrh matky E.. H. C., nar. X.XX.XXXX, bytom KJ., S. H. S. Č.. X, zastúpenej JUDr. Ivetou
Rajtákovou, adovkátkou AK, so sídlom Košice, Štúrova č. 20, za účasti otca X.. S. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z., M. Č.. X, zastúpený JUDr. Vladimírou Běhalovou Houdekovou, advokátkou AK, so sídlom
Košice, Rastislavova č. 68, v konaní o úpravu práv a povinností k maloletému takto

r o z h o d o l :

U r č u j e výživné zo strany otca pre maloletého O. C., nar. XX.XX.XXXX od 1.8.2013 do 22.3.2016
vo výške 130,- EUR mesačne, ktoré je otec p o v i n n ý posielať matke maloletého vždy do 15. dňa

v mesiaci vopred.

Dlžné výživné, ktoré vzniklo jeho u r č e n í m za obdobie od 1.8.2013 do 22.3.2016 vo výške 1.230,-
EUR, súd p o v o ľ u j e otcovi splácať spolu s bežným výživným v 20,- eurových mesačných splátkach
spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého dňa 10.7.2013 požiadala súd o nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu, že aj

napriek tomu, že sú s otcom maloletého O. manželia, stará sa o dieťa sama a nevedia sa o tom, ako
a kto sa bude o syna starať s jeho otcom dohodnúť. Chcela, aby súd predbežným opatrením zveril
maloletého do jej osobnej starostlivosti.

Súd jej návrh uznesením zo dňa 12.7.2013 zamietol, pretože nebolo preukázané, že by o dieťa nebolo
dostatočne postarané a že by mu hrozila bezprostredná ujma.

Po odvolaní sa matky voči tomuto uzneseniu rozhodol Krajský súd Košice uznesením č.
8CoP/346/2013-44 dňa 23.9.2013 tak, že uznesenie Okresného súdu Košice I potvrdil.

Otec súhlasil s tým, aby dieťa bolo zverené matke, výživné žiadal určiť podľa jeho finančných možností.

Kolízny opatrovník odporučil návrhu vyhovieť, výživné určiť podľa potrieb maloletého a schopností a
možností jeho otca.

Súd po vykonanom dokazovaní dňa 11.3.2014 zveril maloletého O. do osobnej starostlivosti matky
a zo strany otca určil pre neho výživné od 1.3.2014 do budúcnosti vo výške 80,- EUR a zaviazal otca
maloletého posielať ho matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.Upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa so svojím synom každý týždeň
v stredu od 16,00 hod. do 19,00 hod. a každý párny týždeň v mesiaci v sobotu od 9,00 hod. do 18,00
hod. a v nedeľu od 9,00 hod. do 18,00 hod..

Voči rozsudku sa dňa 3.4.2014 odvolala matka maloletého. Uviedla, že nie je pravdou, že otec má
nízke príjmy, pretože keď spolu žili, vždy si dokázal zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov. Taktiež
namietala rozsah styku otca s maloletým, ktorý súd upravil aj nad rámec požiadavky otca.
K odvolaniu matky sa otec vyjadril. Uviedol, že už nemá príjmy z výučby šachu a prácu primeranú jeho

vzdelaniu si nájsť nedokáže. Rád by mal čím skôr upravený styk so synom tak, ako už bolo rozhodnuté,
pretože matka mu v styku so synom bráni.

O odvolaní matky rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č. 8CoP/200/2014-96
zo dňa 28.11.2014.
Rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o určení výživného pre maloletého O. a o úprave styku otca

s ním zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Nariadil súdu opakovane preskúmať príjmy a majetkové
pomery otca a pre určenie styku otca so synom oboznámiť sa s rozvodovým spisom Okresného súdu
Košice I č. 11P/94/2013.

Súd zistil, že manželstvo rodičov maloletého O. bolo dňa 9.6.2015 rozvedené rozsudkom Okresného

súdu Košice I č. 11P/94/2013-160.
Manželstvo rodičov maloletého súd rozviedol a Erika zveril do osobnej starostlivosti matky. Zo strany
otca určil pre dieťa výživné vo výške 130,- EUR mesačne od právoplatnosti rozsudku o rozvode.
Upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa so synom každú stredu od 17,00
hod. do 19,00 hod. a každú párnu sobotu od 9,00 hod. do 17,00 hod. za prítomnosti matky.

Rozsudok vo výrokoch o rozvode manželstva, o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a
o u určení výživného pre maloletého a úprave styku otca s maloletým nadobudol právoplatnosť dňa
22.3.2016.

OkresnýsúdKošiceImuseltedarozhodovaťužlenovýškevýživnéhonačasdoprávoplatnostirozsudku

o rozvode rodičov maloletého dieťaťa.

Pri rozhodovaní o výške výživného súd zistil, že rodičia maloletého žili v spoločnej domácnosti do
novembra 2012. Potom otec maloletého spoločnú domácnosť opustil. Do júna 2013 prispieval na
potreby syna sumou 130,- EUR mesačne. Od júla 2013 už posielal na potreby syna len sumu 70,- EUR

mesačne. Táto suma matke nepostačovala na potreby maloletého, lebo všetky náklady, ktoré mala so
starostlivosťou o neho boli mesačne vo výške 230,- EUR až 240,- EUR.

Otec začal znovu prispievať na výživu syna sumou 130,- EUR od 1.7.2015. Aj keď nemal upravené
výživné, vždy na svojho syna prispieval. Do rozhodnutia prvostupňového súdu v senáte 21P, ktorým

mu bolo určené výživné vo výške 80,- EUR, posielal sumu 70,- EUR a od apríla 2014 posielal matke
80,- EUR. Myslí si, že táto suma bola dostatočná vzhľadom k tomu, aké boli jeho vtedajšie schopnosti a
možnosti platiť výživné. Bol by rád, keby výživné bolo upravené na čas do rozvodu vo výške 80,- EUR.

Matka maloletého spolu so synom bývala v 3-izbovom byte, za ktorý mesačne platila 220,- EUR - 238,-

EUR.
Maloletému mesačne uhrádza životnú poistku v sume 39,- EUR; stavebné sporenie od 30,- EUR do 50,-
EUR. Za škôlku sa mesačne platí 40,- EUR. Ak bol O. chorý, tak na jeho lieky vynaložila 20,- EUR. V
roku 2013 mu kúpila bicykel za 140,- EUR a lyžiarsku výstroj a hokejku. Na tieto výdavky prispel aj
otec maloletého.

Maloletý mal v čase podania návrhu štyri roky, v dobe, dokedy mal nárok na výživné do rozvodu jeho
rodičov mal šesť rokov a 8 mesiacov.

Matka maloletého pracuje ako asistentka v stavebnej firme SKANSKA, kde jej priemerný čistý mesačný

zárobok bol v roku 2013 vo výške 570,17 EUR; v roku 2014 - 641,05 EUR; v roku 2015 - 802,19 EUR
a v roku 2016 - 745,93 EUR.
Žije so synom sama a sama uhrádza všetky poplatky spojené s užívaním bytu a vedením domácnosti.
Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.Z výpovede otca maloletého súd zistil, že býva u svojich rodičov, ktorým zatiaľ neprispieva do
domácnosti, pretože je nezamestnaný od roku 2010.

Naposledy pracoval vo firme SKANSKA, do júna 2011, kedy dostal výpoveď z organizačných dôvodov.
Od júna 2011 so svojím partnerom prevádzkoval občianske združenie, súkromnú výučbu šachu, kde
si mesačne dokázal zarobiť v priemere 450,- EUR. Túto činnosť vykonávali do augusta
2013. V tomto občianskom združení bol len ako dobrovoľník a keďže sa s partnerom nepohodli, prestal

túto činnosť vykonávať.

Je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.7.2011.

Podporu v nezamestnanosti nepoberá.

Pracoval na dohodu v kníhkupectve GLOSSA, s.r.o., na Hlavnej č. 97 v Košiciach a mal príjem z tejto
činnosti vo výške 30,- EUR - 40,- EUR. Nie je v práci stále, len keď príde nejaký tovar, riaditeľka mu
zavolá a on príde vyložiť tovar.
Z potvrdení o príjme z pracovnej činnosti otca súd zistil, že za január 2014 mu bolo vyplatených 32,76
EUR a za február 2014 - 32,76 EUR. Z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby za rok 2013

bolo zistené, že úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov je 110,- EUR. Otec predložil potvrdenie aj z
firmy GLOSSA, s.r.o. z čoho vyplýva, že si zarobil aj na Miestnom úrade Mestskej časti za jednorazovú
akciu 41,59 EUR.
Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom navrhovateľa Glossa s.r.o., Hlavná 97, Košice
bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie január 2014 do apríla 2014

bol vo výške 30,94 EUR netto; od októbra 2013 do decembra 2013 vo výške 32,- EUR netto; za obdobie
od mája 2014 do decembra 2014 bol vo výške 22,- EUR netto; za obdobie od januára 2015 do februára
2015 vo výške 33,- EUR netto; za obdobie od marca 2015 do mája 2015 vo výške 23,- EUR netto.
Navrhovateľ vykonával v uvedenej organizácii zárobkovú činnosť na základe dohody o vykonaní práce.

V súčasnosti pracuje v 8,5 hodinovom pracovnom čase v kníhkupectve MEGABOOKS SK, s.r.o. ako
predavač a jeho priemerný čistý mesačný zárobok je 300,- EUR. V januári 2016 otec mal
hrubú mzdu 486,- EUR a čistú 340,92 EUR a vo februári 2016 mal čistú mzdu vo výške 401,14 EUR.

Otec je vlastníkom motorového vozidla Nisan Qashqai, nadobudol ho zaplatením poslednej splátky v

mesiaci júl 2011. Celkovo za auto zaplatil 725.000,- Sk. Otec má ukončené vysokoškolské vzdelanie
Prešovská univerzita - odbor výchova a vzdelávanie dospelých, špecializácia personálny management.
K výdavkom otca okrem základných životných potrieb patrí životná poistka 40,- EUR; investičné
dôchodkové sporenie 20,- EUR; výdavky na osobné motorové vozidlo 250,- EUR ročne s tým, že všetky
výdavky hradia jeho rodičia.

Ďalšiu vyživovaciu povinnosť okrem syna nemá.

Otecmaloletéhouviedol,žesimyslí,ženiktohonemôženútiťdotoho,aby pracoval.Zatiaľmupomáhajú
rodičia a chcel platiť aj do budúcnosti na výživu syna sumou 80 € mesačne. Nikdy nezanedbal svoju

vyživovaciu povinnosť k synovi a je na ňom, ako si dokáže zabezpečiť peniaze, ktoré synovi posiela.
Nikto ho nemôže nútiť, aby prijal prácu, o ktorú nemá záujem.

Matka maloletého uviedla, že otec ich syna je dobrým hráčom šachu. Zúčastňuje sa rôznych súťaží,
pretekov a v minulosti jej povedal, že z tých peňazí, ktoré takto získa, má toľko, ako bol jeho príjem

zo zamestnania, čo bolo okolo 1.000,- EUR.
Otec potvrdil, že chodí hrať šach a keď vyhrá, dostane za to odmenu. Len na niektorých turnajoch sú
odmeny za výhru okolo 50,- EUR.

Matka uviedla k šachovým turnajom, že má takú vedomosť, že pravidelne každý týždeň chodí na nejaký

turnaj. Z uvedeného vyplýva, že má vyšší príjem ako deklaruje, pričom aj s deťmi, ktoré trénuje chodí
na turnaj. Za výhru dostane 30,- EUR; remíza 25,- EUR; prehra 20,- EUR. To, že deklaroval
príjemvovýške30,-EURmesačnezkníhkupectva,ideodoklad,ktorýnemážiadnuvýpovednúhodnotu,
pretože kníhkupectvo vlastní jeho priateľka. Počas spolužitia jeho príjem z týchto činností bol vo výške800,- EUR - 900,- EUR, preto si otec ani nehľadal žiadnu inú prácu, pretože mu to takto vyhovovalo.
O bývanie mal postarané.

Maloletý O. navštevoval do júna 2015 materskú škôlku. Výdavky v škôlke s obedmi a príspevkom boli
vo výške 45,- EUR - 50,- EUR mesačne, na benzín vynakladala matka 50,- EUR mesačne, strava pre
oboch 250,- EUR mesačne. Ďalšie výdavky mala na kúpu športových potrieb a na lieky v závislosti od
choroby dieťaťa. Od januára 2014 za lieky vynaložila 20,- EUR - 30,- EUR; na ošatenie 2x do roka pred
letom a zimou 400,- EUR - 500,- EUR ročne; bicykel stál 130,- EUR; lyže a výbava 250,-

EUR s tým, že sumou 50,- EUR prispel navrhovateľ. Okrem toho matka maloletému kupovala hračky
a iné potreby.

Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí

maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa

má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o

domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčí. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno
priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné

osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčia.

Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému

zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky
najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a
otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.
Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľtu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie
výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať.
Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže

byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou
plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia
vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa.
Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných
plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou

starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré
určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov,
pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho
rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený
rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška
mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane

povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov.

Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov
na dieťa. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb.
Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná

starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky,
prípadneprimeranénákladynamobilnýtelefón.Ibazákladnébežnépotrebydieťaťapokrývavyživovacia
povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a
nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na
dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z

rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a
možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej
povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými
plneniaminadrámecurčenýmisúdnymrozhodnutím.Mieravyživovacejpovinnostirodičovktomuistému
dieťaťu nemusí byť rovnaká.

Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že
výživné vo výške 130,- EUR mesačne pre maloletého O. je primerané. Pri určovaní výšky výživného
vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého
dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností na strane matky, ako i na strane otca, na

osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je
primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa.

Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo
využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Súd neuveril

tvrdeniam otca, že jeho príjem bol za predmetné obdobie vo výške 30,- EUR mesačne a to na
základe dohody o vykonaní práce. V priebehu rozvodového konania okrem iného otec uviedol, že
splatil splátky za motorové vozidlo v celkovej hodnote 725.000,- Sk. Je nepravdepodobné, aby otec,
ktorý má vysokoškolské vzdelanie sa nevedel zamestnať v rámci svojho vyštudovaného odboru v
danom regióne a je nútený pracovať na dohodu, z ktorej má príjem iba 30,- EUR mesačne. V ďalšom

uviedol, že mu finančne vypomáhajú a živia rodičia, čo tiež považuje za nepravdepodobné, nakoľko
uvedenú skutočnosť vyčítal samotnej matke počas trvania manželstva, že sa necháva podporovať
svojimi vlastnými rodičmi a že je na nich závislá.
Otec v neposlednom rade sám na pojednávaní dňa 11.3.2014 uviedol, že nikto ho nemôže nútiť k tomu,
aby sa zamestnal a pracoval, pretože si aj dovtedy dokázal zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov.

Súd poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi
všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv.
potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že
povinný beria na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje

dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa
tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv.
potencionalitu príjmov, t.j. zjavne nevyužitým schopnostiam. Z uvedeného dôvodu, preto súd zaviazal
otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 130,- EUR mesačne. Otec bol ochotný prispievaťna výživu syna sumou 80,- EUR mesačne a teda aj toto jeho tvrdenie je v rozpore s tvrdením, že jeho
príjem je iba 30,- EUR mesačne a to aj napriek tomu, že výživné za neho plnia jeho rodičia.
Dlžné výživné súd vypočítal ako násobok sumy určeného výživného, od ktorej odpočítal sumy, ktoré

otec za celé obdobie posielal na výživu syna. Do júla 2013 prispieval na potreby maloletého sumou 130,-
EUR; od augusta 2013 sumou 70,- EUR a od 1.4.2014 sumou 80,- EUR. Od 1.7.2015 už posiela synovi
130,- EUR. Preto výživné vo výške 130,- EUR určil súd od 1.8.2013.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa ust. § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.