Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/445/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815203887
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815203887.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v exekučnej veci oprávneného Z. s.r.o.
so sídlom v I. na Z. ul.č. XX, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate s.r.o., Advokátskou
kanceláriou so sídlom v Bratislave na Pribinovej ul.č. 25 proti povinnému: F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
I., M. č. XX, o vymoženie 243 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Rožňava č.k. 9Er 339/2015-23 zo dňa 13.01.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 23.02.2015
domáhal voči povinnému vymoženia svojej pohľadávky s príslušenstvom na základe exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 10387/14 zo dňa 31.10.2014. Uznesením č.k. 9Er 339/2015-14 zo dňa

06.10.2015súdrozhodol,žesúdnyexekútorJUDr.X.D.jevylúčenýzvykonávaniaexekúcie.Oprávnený
v súlade s ust. 30 ods. 11 Exekučného poriadku navrhol poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútora
JUDr. U. E.

3. Súd mal preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 13.09.2012 zmluvu o úvere, na základe ktorej
bol povinnému poskytnutý úver vo výške 300 Eur, ktorý sa povinný zaviazal vrátiť oprávnenému spolu

s príslušným poplatkom vo výške 264 Eur v 12 mesačných splátkach po 47 Eur.

4. Následne súd citoval ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej
len Exekučný poriadok), ust. § 52 ods. 1, 3,4 § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a uviedol, že zmluva o úvere, ktorú uzavreli účastníci konania je

spotrebiteľskou zmluvou.

5. Súd poukázal na rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o úvere t.j. dňa
13.09.2012, v rámci ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení
zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane

sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde b) pred príslušným súdom Slovenskejrepubliky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

6. Súd považoval dojednanie rozhodcovskej zmluvy za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože
spotrebiteľ nemal žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu. Rozhodcovská zmluva
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
preto je absolútne neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a nemôže založiť
právomoc rozhodcovského súdu na konanie. Takto vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť

spôsobilým exekučným titulom, preto súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

7. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

8. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu oprávnený odvolanie z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci. Namietal, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti,
ktorá mu bola zverená Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní. Poukázal na ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní a zastával
názor, že súd na správne zistený skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis. Zdôraznil, že
formálne preskúmanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí

exekučného titulu podľa ust. § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. V rámci preskúmavania materiálnej
stránky súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, avšak nemôže skúmať
rozhodcovské konanie, pretože ustanovenie, na ktoré poukazuje súd v napadnutom uznesení stanovuje
podmienkunazastavenieexekúcietak,žerozhodcovskýrozsudokanierozhodcovskékonaniezaväzuje
k niečomu neodvolenému. Konajúci súd nemá možnosť inak ako z exekučného titulu oboznámiť

sa s priebehom rozhodcovského konania, čo znamená, že v rámci exekučného konania nemôže
zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len
na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Nemôže sa
jednať o dôvody právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. 18/2000. V prípade, ak súd aplikoval na skutkový stav ust. § 45 ods. 2

spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného
konania práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok a
právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ust.
§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo odporuje obsahu a účelu zákona o rozhodcovskom

konaní. Namietal, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože s povinným
uzavrel rozhodcovskú zmluvu obsiahnutú na samostatnej listine, avšak súd tieto skutočnosti nezisťoval.
Exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že
cieľom úpravy ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť
sa, kde uplatnia svoje práva. V tomto prípade teda exekučný súd konal nad rámec svojich zákonných

ustanovení. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

10. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( §34 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len CSP), vzhľadom
na včas podané odvolania (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

11. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.13. Podľa ust. § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

14. Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučným titulom je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
10387/14 zo dňa 31.10.2014 s právoplatnosťou dňa 01.12.2014 a vykonateľnosťou dňa 04.12.2014,
ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému vo výške 253 Eur, známy úrok vo
výške 1,32 Eur, poplatok vo výške 179,52 Eur, úrok vo výške 32 % ročne zo sumy 253 Eur od

19.09.2012 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 432,52 Eur od 26.07.2013
do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 312 Eur, trovy mediačného konania vo výške 162,15 Eur
a poplatok za upomienky vo výške 32 Eur, nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 270,57
Eur v mesačných splátkach vo výške 120 Eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci s tým,
že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti
tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu

rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.

15. Z predloženej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.09.2012 (v spise na č.l. 6) uzavretej medzi
účastníkmi konania vyplýva, že povinnému bol poskytnutý úver vo výške 300 Eur, ktorý sa povinný
zaviazal vrátiť oprávnenému zvýšený o príslušný poplatok vo výške 264 Eur t.j. celkovo 564 Eur v 12

mesačných splátkach po 47 Eur počnúc dňom 22.10.2012. Súčasne povinný prehlásil, že finančné
prostriedky mu boli poskytnuté na iný účel.

16. Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku
odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov

existujú z nej výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného
súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby

vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

17.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok

vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012
zo dňa 21.03.2012 „skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j.
vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou
skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť

rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so
zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,

ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa
tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.“ V
tomto smere preto nebola odvolacia námietka oprávneného opodstatnená.

18. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.19. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

20. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

21.Podľaust.§1ods.2 vetyprvejzákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

22.Podľaust.§2 zákonaospotrebiteľskýchúveroch,naúčelytohtozákonasarozumiea)spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

23. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého je zmluva o úvere č.
XXXXXXXXX uzavretá medzi oprávneným a povinným zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzhľadom
na to, je na daný právny vzťah možné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený
poskytol povinnému úver v rámci svojho podnikania; a povinný je zmluvnou stranou, ktorej bol ako
spotrebiteľovi (fyzickej osobe) poskytnutý spotrebiteľský úver, pričom v priebehu odvolacieho konania

nebolo oprávneným preukázané, že povinný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd zastáva názor, že
dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania povinného ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, čiže oprávneného. V danom prípade
oprávnený žiadnym spôsobom nešpecifikoval na aký iný účel bol úver povinnému poskytnutý. Súd

prvej inštancie preto v danom prípade správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa a taktiež zákon o spotrebiteľských úveroch.

24. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi zmluvnými stranami z
rozhodcovskej zmluvy, ktorá priamo nebola súčasťou zmluvy o úvere a ktorú účastníci konania uzavreli

v rovnaký deň ako zmluvu o úvere t.j. dňa 13.09.2012. Podľa čl. II Rozhodcovskej zmluvy, všetky spory,
ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory,
ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv
z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so
sídlom Trnavská cesta 70, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,

b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad

alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

25. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého predstavuje predmetná
rozhodcovská zmluva neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku možno považovať tú, ktorá spotrebiteľa núti, aby všetky
spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešil v rozhodcovskom konaní pred konkrétneurčeným rozhodcovským orgánom. O takúto zmluvnú podmienku ide aj v prípade, ak síce spotrebiteľ
má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému

konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Obsah
zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť,
pričom nič na tom nemení ani skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na samostatnej
vopred naformulovanej listine, ktorú povinný vlastnoručne podpísal. Povinný ako spotrebiteľ sa reálne
vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah

zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho
zákonníka za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou.

26. Súd prvej inštancie správne uviedol, že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou podmienkou, ktorá je
v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom

Ústavný súd konštatoval, že „ak je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória
a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom,
že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie
skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a

rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by
takouto zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v
takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.“

27. V danom prípade súd prvej inštancie správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný

rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej
zmluvy, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, a
preto súd správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Z týchto dôvodov odvolací
súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

28. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému žiadne trovy nevznikli.

29. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety

CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ust. § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom. (ust. § 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(ust. § 428 CSP).