Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/262/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513200757
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8513200757.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu: S. E., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom E. A. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o. so sídlom v
Košiciach, Ľudová 14, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31 690
904 so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, právne zastúpený: JUDr. Gabriel Gulbiš, advokát so sídlom
v Košiciach, Němcovej 22, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 6C/34/2013 - 158 zo dňa 27.05.2015 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice
č.k. 2C/2824/2012 zo dňa 19.01.2012 a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania
vo výške 407,96 Eur. Okrem iného uviedol, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v časti XV. Poistných
podmienok, ako aj v Osobitných zmluvných dojednaniach nebola individuálne dojednaná a preto je
neplatná.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Hlavnou odvolacou

námietkou žalovaného bolo, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná. Navrhol, aby
odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.
§ 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny.
4. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a podľa § 387 ods. 2 CSP

na doplnenie správnosti dodáva:
5. Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci v súvislosti aj s dôvodmi uvádzanými žalovaným v
odvolaní bola otázka, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol a ktorá
je upravená v XV. časti VPP žalovaného a v Osobitných zmluvných dojednaniach, je podmienkou
individuálne dojednanou (ako tvrdil žalovaný) a v negatívnom prípade, či zakladá hrubý nepomer v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka).
6. Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
7. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktorévyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.
8. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
9. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

10. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
11. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku rozhodcovskú
doložku, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ v znení účinnom v
časeuzavretiazmluvy)ajepovinnosťounielensúdu,aleajrozhodcuztohtoprávnehoposúdeniavyvodiť

všetky právne dôsledky a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
12. Na individuálne dojednanie je potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený
v OZ. Naproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje jednu z nekalých obchodných
praktík (klamlivá obchodná praktika; § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa; ďalej
len ,,ZOS“). Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá

arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti
formulára, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič
nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok versus
vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera.
13. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných

podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, odvolací súd neprijíma, a odsudzuje ako
konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ
práva presúval zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval
rozhodcovskú doložku.
14. Podľa názoru vyjadreného v odvolaní by platilo, že všetky rozhodcovské zmluvy dohodnuté so

spotrebiteľom sú individuálne vyjednané len z dôvodu, že spotrebiteľ uviedol o jeden podpis v zmluve
navyše. Úplne by sa strácal cieľ a zmysel súdnej kontroly formulárových podmienok, ktorých obsah
spotrebiteľ nemôže nejako zmeniť. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú doložku ako celok prijať alebo
odmietnuť, a na otázku, či si rozhodcovskú doložku vymienil, možno iba ťažko odpovedať kladne, keďže
jej obsah, vrátane relevantných pravidiel rozhodcovského procesu zjavne nepoznal.

15. Teória prezentovaná v odvolaní je v priamom rozpore s relevantnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka. Tu rovnako platí, že za podmienku, ktorá nie je individuálne vyjednaná, sa považuje
podmienka, ktorá bola vopred naformulovaná a spotrebiteľ nemôže meniť jej obsah. Ak by podstatu
individuálne vyjednanej zmluvnej podmienky determinovala bez ďalšieho možnosť výberu, zo súdnej
kontroly by boli vylúčené všetky formulárové typové zmeny a doplnky k pôvodnej zmluve, keďže bolo len

na spotrebiteľovi, či k formulárovým zmenám pristúpi. S tým sa odvolací súd nemôže stotožniť, keďže
by došlo k popretiu zmyslu a cieľa ochrany práv spotrebiteľa (Smernice 93/13/EHS) a k spochybneniu
ochrany a podpory efektívneho vnútorného trhu EÚ očisteného od nemorálnych zmluvných klauzúl.
Vo formulároch môžu byť pre spotrebiteľa dôležité, ale aj nepotrebné veci, no spoločným znakom za
každých okolností je, že spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah formulára . Buď ho akceptuje alebo

zmluva nevznikne. Súdna kontrola bola vytvorená práve z dôvodu ochrany pred diktátom formulárových
zmlúv, vrátane formulárových zmien a doplnkov pripravených vopred dodávateľom. Uvedený cieľ
žalovaný náležite nedocenil, resp. nesprávne interpretoval, o to viac, že ide o medzinárodný záväzok
Slovenskej republiky k EÚ. Navyše, ak by aj žalobca nepodpísal Osobitné zmluvné dojednania, bol by
viazaný rozhodcovskou doložkou upravenou v XV. časti Všeobecných poistných podmienok.

16. Na strane žalovaného je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ si vo svetle vyššie uvedených
požiadaviek odvolacieho súdu (nielen formálne) individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto
smere popri nedôslednej argumentácii neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy podporujúce
záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky. Nie spotrebiteľ má dokázať, že nedošlo k
individuálnemu vyjednaniu, ale dodávateľa zaťažuje bremeno presvedčivo preukázať individuálne

vyjednanie, ani tento aspekt nie je v odvolaní zohľadnený. Z predloženej zmluvy nevyplýva individuálne
vyjednaná rozhodcovská doložka a žalovaný neoznačil žiadne iné relevantné dôkazy. Ak si spotrebiteľ
individuálne vyjednal rozhodcovskú doložku, potom by muselo platiť, že si individuálne (podľa predstav
spotrebiteľa) vyjednal aj podmienky arbitráže. Z obsahu spisu však takýto záver rozhodne nemožnoprijať. Dôvodne teda možno konštatovať, že žalovaný si dôkazné bremeno o individuálnom vyjednaní
rozhodcovskej doložky nesplnil.
17. Žalobca nemal možnosť ovplyvniť obsah predmetnej doložky. Mohol ju buď prijať ako celok alebo

odmietnuť. Obsah tejto rozhodcovskej doložky bol dodávateľom (žalovaným) vopred pripravený a na
jej obsahu žalobca nijakým spôsobom neparticipoval. Už len tento samotný fakt spochybňuje tvrdenie
žalovaného,žeideoindividuálnynávrh žalobcu nariešenieprípadnéhosporuvrozhodcovskomkonaní.
18. Nič na tom nemení ani tá skutočnosť, na ktorú žalovaný poukazoval v odvolaní, že vyjednaniu
tejto rozhodcovskej doložky predchádzal záznam sprostredkovateľa poistenia o potrebách klienta, ktorý

bol spísaný pri uzatváraní poistnej zmluvy. Ak by sa žalobca rozhodol osobitne individuálne vyjednať
rozhodcovskú doložku, zaiste by tento záznam o sprostredkovaní poistenia, aj samotná zmluva neboli
na predtlačenom formulári, ale osobitne konkrétne vyjednané a špecifikované tak, aby odrážali to, čo
si žalobca individuálne želá.
19. Záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta k predmetnej poistnej
zmluve preukazuje, že v danom prípade opäť ide o predtlačený formulár, kde žalobca nemal na výber

možnosť individuálne dohodnúť obsah podmienky. Takto predtlačený formulár (aj keď vo forme záznamu
sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta) odvolací súd nepovažoval za dôkaz,
ktorý by potvrdzoval, že žalobca individuálne dojednal rozhodcovskú doložku. Na tejto okolnosti nič
nemení ani to, že predmetné poistenie bolo dojednané sprostredkovateľom poistenia v zmysle zákona
č. 340/2005 Z.z. Sprostredkovateľ poistenia je totiž osobou, ktorá reprezentuje poisťovňu, koná v jej

záujme a v jej prospech, čo znamená, že samotná okolnosť takejto formy dojednávania poistného
vzťahu nemôže byť na ujmu hodnotenia zmluvných podmienok dojednaných pri tomto poistení v zmysle
Smernice Rady č. 93/13/EHS.
20. Z obsahu spisu a napokon aj tvrdenia samotného žalovaného nevyplýva, že by ako dodávateľ
vysvetlil žalobcovi význam rozhodcovskej doložky, pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť tento proces a

po preukázateľnom poučení mu dal na výber sa rozhodnúť. Preto, ak napríklad spotrebiteľ mal vyjednať
tento súkromný proces, mal by nepochybne tieto pravidlá poznať.
21. V danej veci je nezanedbateľná aj tá skutočnosť, že v predmetnej veci napr. trovy rozhodcu (276,-
Eur) prevyšujú vymáhanú istinu pohľadávky vo výške 144,51 Eur. Už len táto skutočnosť predstavuje
neprimeranosť arbitrážneho procesu.

22. Odvolací súd sa nestotožnil s tým, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná medzi
účastníkmi konania. Predkladanie takto dohodnutých rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu,
keď nepoznajú pravidlá arbitráže, nevenujú pozornosť tejto časti formuláru, pretože táto doložka je
zakotvená do všeobecných zmluvných podmienok vyhotovenej v štandardnej rozhodcovskej zmluve, na
samostatnom liste - hárku papiera, odvolací súd považuje za nevhodné. Rozhodcovská doložka je preto

neplatná, a ako taká nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu.
23. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora a na tú skutočnosť, že
priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky (Mostaza Claro, bod 25. - 27., C
168/05, Océano Grupo Editoria, Asturcom, a iné).
24.Namargotvrdenížalovaného,žežalobcamoholdo30dnípísomneodmietnuťrozhodcovskúdoložku

odvolací súd uvádza, že je neakceptovateľné, ak spotrebiteľ musí vyvíjať aktivitu na to, aby zrušil účinky
a záväznosť ustanovenia, ktoré si osobitne nevyjednal, nemal úmysel byť ním viazaný a ktoré mu bol
nanútené.
25. Žalovaný namieta, že súd prvej inštancie sa nezaoberal rozsudkom Súdneho dvora C-342/13.
Tento rozsudok však s prejednávanou vecou nesúvisí. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie

najmä tým, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Naproti tomu spomínaný rozsudok
Súdneho dvora sa však zaoberá prijateľnosťou zmluvnej klauzuly, ktorá zveruje výlučnú právomoc
stálemu rozhodcovskému súdu, proti ktorého rozhodnutiu neexistuje opravný prostriedok, pričom
uvádza hlavné body, ktoré má vnútroštátny súd vziať do úvahy pri posudzovaní prijateľnosti takejto
klauzuly. V žiadnom prípade sa nemožno stotožniť s (z kontextu vytrhnutým) výkladom odvolateľa, že

rozhodcovská doložka je len vtedy neprijateľná, ak bolo jej úmyslom zbaviť spotrebiteľa práva podať
opravný prostriedok.
26. K námietkam žalovaného, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa § 118 ods. 2 O.s.p. a
tým spôsobil, že jeho rozhodnutie bolo pre strany nepredvídateľné, odvolací súd konštatuje, že na
strane žalovaného nemohlo ísť o nepredvídateľné rozhodnutie, a to vzhľadom na mnohé rozhodnutia

(aj tunajšieho súdu) v obdobných veciach, kde sa spotrebitelia domáhali zrušenia rozhodcovských
rozsudkov, súdy ich žalobám vyhoveli, a ktoré boli žalovanému riadne doručené a musia mu byť známe.
27. K argumentom žalovaného týkajúcich sa novely Exekučného poriadku vykonanej zákonom č.
335/2014 Z.z. odvolací súd dodáva, že podľa názoru odvolacieho súdu spomínaná novela nie jedôvodom na zamietnutie žaloby. Rozhodcovské rozsudky síce účastníkov rozhodcovského konania
nezaväzujú, avšak stále „existujú“ a sú právoplatné. Žalobca sa podanou žalobou nedomáhal
„zrušenia záväznosti rozhodcovského rozsudku“, ale zrušenia samotného rozsudku, a skutočnosť, že

rozhodcovský rozsudok už nie je záväzný, nemá žiadny vplyv na jeho existenciu a právoplatnosť. Preto
z dôvodu právnej istoty bolo na mieste rozhodcovský rozsudok zrušiť.
28. Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si jeho dôvodov
ako správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.
29. Žalovaný v odvolacom konaní úspešný nebol a žalobcovi žiadne preukázateľné trovy nevznikli. Tomu

zodpovedá i výrok o náhrade trov konania (§ 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP).
30 . Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).