Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. január 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/139/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714207506
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2714207506.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a členov senátu JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobkyne: T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. XX/XX, L., právne zastúpená advokátkou JUDr. Alenou Arbetovou, AK so sídlom Námestie sv. Martina
3A,Holíč,protižalovanému:P.Q.,nar.XX.XX.XXXX,bytomF.XX/XX,L.,ovyporiadaniebezpodielového
spoluvlastníctvamanželovpozánikumanželstva,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúdu
Skalica č.k. 7C/850/2014-123 zo dňa 30. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti lehoty plnenia p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie určil, že do BSM účastníkov patria tam

špecifikované hnuteľné veci (výrok prvý), rozhodol, že vyporiadava BSM účastníkov tak, že do výlučného
vlastníctva žalobkyne prikazuje hnuteľné veci pod položkami 1. až 7. výroku tohto rozsudku (výrok
druhý), do výlučného vlastníctva žalovaného súd prikázal hnuteľné veci pod položkami 8. a 9. výroku
tohto rozsudku (výrok tretí), určil, že žalobkyňa preberá povinnosť zaplatiť zostatky úverov v 1/2-ci
uvedených pod položkami 10. a 11. výroku tohto rozsudku (výrok štvrtý), určil, že žalovaný preberá
povinnosť zaplatiť zostatky úverov v 1/2-ci uvedených pod položkami 10. a 11. výroku tohto rozsudku
(výrok piaty), určil, že na úplné finančné vyrovnanie je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni sumu 500 eur,

ktorú mu súd povoľuje splácať po 50 eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci počínajúc právoplatnosťou
tohto rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia
(výrok šiesty), určil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 3.887,40 eur, ktorú mu súd povoľuje
splácať po 110 eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku, s tým,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (výrok siedmy), ďalej
žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet OS Skalica súdny poplatok z predmetu konania v sume 33
eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok ôsmy) a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť

na účet OS Skalica súdny poplatok z predmetu konania v sume 33 eur do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku (výrok deviaty) a napokon rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania (výrok desiaty).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil ustanovením § 143, § 148 ods. 1, § 149, § 149a a §
150 Občianskeho zákonníka, vecne dôvodil, že predmetom BSM je to, čo účastníci konania nadobudli
od uzavretia manželstva dňa 26.06.1993 do právoplatnosti rozsudku o rozvode dňa 05.04.2013 a po

ustálení masy BSM vychádzal z dohody bývalých manželov, ktorí sa zhodli na hodnote hnuteľných vecí
z položiek 1 - 9 uvádzaných v petite rozsudku, a tiež sa dohodli na tom, komu majú byť ktoré hnuteľné
veci prikázané do výlučného vlastníctva, ďalej prikázal motorové vozidlo do výlučného vlastníctva
žalovaného a na úplné finančné vyrovnanie mu uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 500 eur akopolovicu ustálenej hodnoty. Keďže žalovaný požiadal o povolenie splácať túto sumu po 50 eur s čím
žalobkyňa súhlasila, súd jeho žiadosti vyhovel s klauzulou, že pokiaľ nebude zaplatená čo len jedna
splátka,stanesasplatnýmcelýdlh.Spoločnéúverymanželov,zktorýchfinančnéprostriedkybolipoužité

hlavne na rekonštrukciu ich domu, boli rozdelené medzi oboch účastníkov tak, že každý bude povinný
zaplatiť polovicu zostatku úveru. Vzhľadom k tomu, že za trvania manželstva žalobkyňa nadobudla
do výlučného vlastníctva finančnú hotovosť 7.774,80 eur, ktorá bola použitá najmä na rekonštrukciu
ich nehnuteľnosti v L. a boli spotrebované za manželstva, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni 1/2 z uvedenej sumy, t.j. 3.887,40 eur. Nakoľko v konaní mal súd preukázaný stupeň finančnej

insolventnosti žalovaného, ktorý sa súčasne stará o dve deti bývajúce s ním v jednej domácnosti, preto
mu uložil povinnosť splatiť sumu tohto vyrovnania v mesačných splátkach po 110 eur, pod hrozbou straty
výhody splátok, pričom pri určení mesačnej výšky splátky si súd pomohol zaužívanou súdnou praxou,
podľa ktorej splátky je možné povoliť najviac na dobu troch rokov (t.j. 3.887,40 eur : 36 mesiacov =
107,96, zaokrúhlene 110 eur). V ďalšom súd rozhodol o povinnosti účastníkov zaplatiť súdny poplatok
za vyporiadanie BSM podľa ustanovenia § 7 ods. 8 Zákona o súdnych poplatkoch a položky 6 písm.

b) Sadzobníka súdnych poplatkov a v tomto prípade minimálny súdny poplatok vo výške 66 eur uložil
každému z účastníkov zaplatiť v 1/2. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a vyslovil,
že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, výlučne v časti podmienok splatnosti jeho

finančných záväzkov voči žalobkyni a to vo výroku VI. a VII. napadnutého rozsudku, teda v časti, v
ktorej súd uložil žalovanému na úplné finančné vyrovnanie povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 500 eur,
ktorú mu povolil splácať po 50 eur mesačne a takisto v časti, v ktorej súd žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 3.887,40 eur v mesačných splátkach po 110 eur, v prípadoch oboch splátok
mu uložil ich platenie vždy k 15. dňu v mesiaci počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že

omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Odvolateľ dôvodil, že
už v základnom konaní uvádzal súdu, že maximálna čiastka, ktorú môže splácať žalobkyni vzhľadom
na svoje majetkové pomery je 50 eur a to vo vzťahu ku všetkým záväzkom, na úhradu ktorých bude
voči žalobkyni rozsudkom zaviazaný. Táto suma mu vyplýva z príjmov a výdavkov, keď mesačné
príjmy žalovaného sú 600 eur netto a výdavky predstavujú podľa predloženého rozpisu nákladov

okolo 713 eur mesačne (v čom sú zahrnuté náklady na výživu maloletého dieťaťa a dospievajúceho
dieťaťa z manželstva so žalobkyňou, náklady na výživu maloletého dieťaťa zo vzťahu so súčasnou
partnerkou, náklady na vlastnú domácnosť, náklady na zabezpečenie výživy žalovaného, náklady na
splátky úverov a ďalšie), pričom v týchto nie sú zahrnuté výdavky na tvorbu finančných rezerv súvisiacich
s prípadnými mimoriadnymi výdavkami na dve maloleté deti žalovaného, vysokoškolské štúdium dcéry,

starostlivosť o nehnuteľnosť, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania a zúčtovanie
spotreby energií v tejto nehnuteľnosti. Žalovaný pritom okrem spoluvlastníckeho podielu na spoločnej
nehnuteľnosti, ktorú vlastní so žalobkyňou nemá žiadny iný reálny majetok a nedodržanie splátkového
kalendára stanoveného napadnutým rozsudkom by v konečnom dôsledku s určitosťou znamenalo pri
nútenom výkone súdneho rozhodnutia exekúciou postihnutie tohto spoločného majetku, v ktorom má

navyše súčasné bydlisko aj maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva účastníkov konania. Vzhľadom
k uvedenému je žalovaný toho názoru, že aj napriek zaužívanej súdnej praxi je možné umožniť mu
splácanie jeho finančných záväzkov voči žalobkyni aj v lehote dlhšej ako sú tri roky, so zachovaním
maximálnej výšky splátky 50 eur za mesiac, v opačnom prípade bude žalovaný nútený iniciovať voči
žalobkyni nové konania, v ktorých si bude uplatňovať nárok na zvýšenie výživného na spoločné maloleté

dieťaaďalšienárokypodľaZákonaorodineanároknanáhraduvýdavkov súvisiacichsnehnuteľnosťou,
ktorú má žalovaný v spoluvlastníctve so žalobkyňou. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok tak, aby výška celkovej splátky žalovaného na všetky finančné záväzky podľa tohto rozsudku
neprevýšila sumu 50 eur mesačne.

4. K odvolaniu žalovaného podala písomné vyjadrenie žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť, keď nesúhlasila s navrhovanou zmenou podmienok splatnosti dôvodiac, že pri
vyhovenípožiadavkeodvolateľabytakpripravidelnomuhrádzanísplátokdošlokfinančnémuvyrovnaniu
z titulu vyporiadania BSM za cca 8 rokov. Uviedla tiež, že v rámci výdavkov žalovaný uviedol aj náklady,
ktoré v skutočnosti uhrádza jeho matka, ktorá užíva s deťmi účastníkov konania predmetný rodinný dom,

zatiaľ čo žalovaný tam nebýva a žije so svojou družkou a maloletým dieťaťom. Poukázala napokon na
vlastný mesačný príjem, ktorý je 420 eur netto, a z ktorého žalobkyňa musí hradiť výživné na ich dve
deti (2 x 50 eur), nakoľko chceli zostať bývať v rodičovskom rodinnom dome, cestovné do práce (50
eur), obedy v práci, úvery (49 eur), bývanie (150 eur).5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné,
pretože rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 7C/850/2014 bolo vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po zániku manželstva.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
v časti podmienok splatnosti finančných záväzkov žalovaného voči žalobkyni, ktorými bol zaviazaný
zaplatiťjejdlžnúsumu500eurpo50eurmesačneasumu 3.887,40eurpo110eurmesačne,obesplátky

so splatnosťou vždy k 15. dňu v mesiaci počínajúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

8. Občiansky súdny poriadok zák. č. 99/1963 Z.z. (ďalej len O.s.p.), účinný v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie vo svojom § 160 ods. 1 O. s. p. ustanovoval, že ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je

potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť,
že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj
tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

9. S účinnosťou od 01.07.2016 vstúpil do platnosti nový procesný zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len CSP), ktorý v § 232 ods. 2, 3,4 ustanovuje, že ak súd uložil v rozsudku povinnosť
plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak (2). Lehota
na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť
dlhšiu lehotu (3). Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky,
vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd

môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého
plnenia (4).

10. Z citovaných ustanovení tak O.s.p., ako aj CSP vyplýva, že ak súd pristupuje k autoritatívnemu
rozhodnutiu (rozsudkom) o žalobe na peňažné plnenie (o aký prípad ide aj v prejednávanej veci),

zákonnou lehotou plnenia a zároveň pravidlom je lehota troch dní, počítaná od právoplatnosti rozsudku.
Štandardne preto súd ukladá splnenie povinnosti v takejto lehote. Na každú jednu výnimku z pravidla
musia potom existovať dôvody, ktoré je aj potrebné riadne odôvodniť, čo platí aj pri odôvodňovaní
rozhodnutia, a to či už pre dlhšiu než trojdňovú lehotu, alebo pre povolenie splátok a určovanie ich výšky
a podmienok ich zročnosti.

11. V prejednávanej veci pre súd prvej inštancie malo pri rozhodovaní o podmienkach splatnosti zásadný
význam, že žalovaný, ktorému bola uložená povinnosť peňažného plnenia, nedisponuje preukázateľne
takým príjmom alebo úsporami, pri ktorých by bolo možné očakávať zaplatenie oboch rozsudkom
prisudzovaných súm bez rizika ohrozenia vlastnej výživy, a tiež v neposlednom rade aj prihliadanie na

skutočnosť, že sa súčasne stará o dve deti bývajúce s ním v jednej domácnosti. Preto možno súhlasiť
s názorom súdu prvej inštancie, že sú tu dôvody na umožnenie povolenia splátok. Súd takto povolil
žalovanému splatiť celkovú sumu vyrovnania 4387,40 eur (500 + 3.887,40) v mesačných splátkach
spolu v sume po 160 eur (50 + 110) pod hrozbou straty výhody splátok. Žalovaný tým získal výhodu
rozložiť dlžnú sumu na 3 kalendárne roky, oproti povinnosti zaplatiť celú sumu 4.387,40 eur naraz, ktorá

výhoda však zároveň znevýhodnila žalovanú, pretože žalovaná tak nebude môcť po uvedenú dobu
3 rokov svojimi finančnými prostriedkami (v celosti) disponovať. Takáto výhoda žalovaného je podľa
názoru odvolacieho súdu viac než primeraná. Je treba si uvedomiť, že samotná skutočnosť, že dlžník,
majúci podľa súdneho rozhodnutia plniť peňažný záväzok, je insolventný, resp. jeho príjem neumožňuje
zaplatiť dlžnú sumu naraz, neznamená bez ďalšieho, že by súd musel pristúpiť k povoleniu splátok alebo

k predĺženiu lehoty splatnosti dlhu, keďže tento aspekt bez ďalšieho by potom z výnimky uvedenej v
zákone (z výhody splátok) urobil pravidlo, ktorý úmysel však zákonodarca nepochybne nemal. Ak potom
súd v uvedenom prípade povolil žalovanému splatiť dlh v splátkach trvajúcich až po dobu troch rokov, čo
je krajná hranica podľa ustálenej súdnej praxe, treba uviesť, že jednoznačne boli dostatočne zohľadnenévšetky okolnosti prípadu, tiež finančná a rodinná situácia žalovaného ako aj výška dlžnej sumy, keď
netreba opomínať skutočnosť, že je tu aj záujem na dosiahnutí účelu tohoto konania a uspokojenie
pohľadávkyžalobkynenazískaniefinančnéhovyrovnania vprimeranejlehote(tátovprípadepeňažného

dlhu podľa zaužívanej súdnej praxe predstavuje dobu najviac troch rokov). Preto odvolací súd nemohol
dať odvolateľovi za pravdu, nakoľko splácanie v ním požadovaných splátkach odvolací súd považoval za
neprimerané, ničím neodôvodnené a v rozpore s ustálenou súdnou praxou, keď nemožno od žalobkyne
spravodlivo žiadať, aby na úhradu svojej pohľadávky čakala takú dlhú dobu a to bez ohľadu na dôvody,
uvádzané odvolateľom. Poskytovanie ďalších výhod odvolateľovi by tak už bolo postupom nedostatočne

chrániacim záujmy druhej strany sporu.

12. Keďže odvolacie dôvody žalovaného boli neopodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v
postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380
ods. 2 CSP), preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti lehoty plnenia ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

14. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).