Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoP/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614207686
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2614207686.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti o medzičasom plnoletú: T. K., nar. X. B. XXXX, bytom K.,
D. XXX/XX, zast. splnomocnenkyňou: Martin Džačovský s.r.o., Senica, Hviezdoslavova 315, IČO: 47
250 143 a vo veci starostlivosti o maloletú: Q. K., nar. X. A. XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, matky: Q. K., nar. XX. H. XXXX, bytom
K., D. XXX/XX, zast. splnomocnenkyňou: Martin Džačovský s.r.o., Senica, Hviezdoslavova 315, IČO:

47 250 143 a otca: N. K., nar. X. U. XXXX, bytom Z., N. X, zast. advokátkou: JUDr. Ester Bujnovská,
Malacky, Nádražná 23, o zvýšenie výživného, o odvolaní matky maloletej a plnoletej T. K. proti rozsudku
Okresného súdu Senica z 26. novembra 2015 č. k. 3P/55/2014-110, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči T. K. zo sumy

niekdajších 1.800 Sk na sumu 100 eur a na maloletú Q. zo sumy niekdajších 1.800 Sk taktiež na sumu
100 eur mesačne s účinnosťou od 1. septembra 2014. Rozhodol o nedoplatku na zročnom výživnom
za obdobie od 1. septembra 2014 do 30. novembra 2015 na T. vo výške 603,75 eur a na maloletú
Q. vo výške 603,75 eur, ktoré uložil otcovi splácať v 30 eurových mesačných splátkach na každé z
detí splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku. O trovách konania rozhodol
podľa § 146 ods. 1 písm. h) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania

podľa jeho výsledku, keďže konanie mohlo začať i bez návrhu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil
ustanovením § 62 ods. 1,2,3,4 a 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine (z. č. 34/2005 Z.
z. o neskorších zmien a doplnení) vecne potom tým, že v zmysle § 78 Zákona o rodine prišlo k
zmenám pomerov odôvodňujúcich zmenu prechádzajúceho rozhodnutia o výške výživného pre obidve
deti. Od posledného rozhodnutia, ktorým bola určená výška výživného uplynula doba vyše 10 rokov,
pričom za túto sa zmenili podstatne pomery na strane obidvoch detí a taktiež na strane rodičov. Obidve

deti navštevujú strednú školu mimo miesta bydliska a s ich štúdiom sú spojené oveľa väčšie výdavky
spočívajúce v uspokojovaní bežných potrieb (strava, oblečenie, potreby do školy) ako boli od doby
poslednej úpravy výživného, kedy nastúpili do 1. ročníka základnej školy. Matka v čase ostatnej úpravy
výživného dosahovala priemerný mesačný príjem 186,85 eur od doby od 1. januára 2015 do
30. júna 2015 bola nezamestnaná, počas tohto obdobia poberala dávku v nezamestnanosti vo výške
230,90 eur mesačne. Od 15. júna 2006 do 30. decembra 2014 pracovala u zamestnávateľa T. Q.,

pokračovateľ živnosti po X. Q., K., pričom za obdobie od novembra 2013 do septembra 2014 poberala
čistú mzdu vo 320,95 eur mesačne. V súčasnosti podniká ako konateľka spoločnosti Z. H. M., zatiaľ
však nevykazuje žiaden zisk ani tržby. Na strane otca sa pomery taktiež zmenili, v čase ostatnej úpravy
výživného mal priemerný mesačný zárobok vo výške 1.123,28 eur, od 20. januára 2015 je zamestnaný
na dobu neurčitú v spoločnosti E. R., s.r.o. R. R., keď predtým v ich spoločnosti pracoval od 23. januára
2013 do 30. novembra 2014 a poberá čistú mzdu vo výške 363,38 eur mesačne. Od poslednej úpravy

mu vznikla vyživovacia povinnosť k maloletej E., naopak zanikla už k plnoletej M., t.j. počet vyživovacej
povinnosti sa u neho nezmenil. Pri určení výšky vychádzal súd prvého stupňa z odôvodnených potriebdetí ako i zo zárobkových možností a majetkových pomerov rodičov. U otca vychádzal z preukázateľne
dosahovaného mesačného príjmu vo výške 363,38 eur, ktorý je na úrovni minimálnej mzdy. Pri určení
výšky výživného prihliadol nielen na zárobkové možnosti, ale aj na celkové majetkové pomery, pričom

cestovné náhrady - diéty poberané otcom v priemere vo výške 884,31 eur mesačne predstavujú určitý
finančný bonus, ktorý finančný rozpočet rodinný čiastočne vylepšuje, i keď primárne slúži na úhradu
cestovných výdavkov. Považoval za primerané výživné v rozsahu 100 eur mesačne na každé dieťa s
poukazom na ich odôvodnené potreby súvisiace s ich vekom, štúdiom na strednej škole ako na životnú
úroveň oboch rodičov.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka i medzičasom plnoleté dieťa.

Odvolateľky navrhli rozsudok zmeniť tak, že výživné zo strany otca bude zvýšené na sumu 180 eur
mesačne na každé dieťa. Otec má príjem 408 eur mesačne ako aj stravné v priemere 900 eur mesačne,
ktoré nespotrebuje, čo je zrejmé z jeho doloženého rozpisu nákladov. Nie všetky náklady počas cesty

vynaložené sú nevyhnutné, resp. mal by ich platiť zamestnávateľ, napríklad telefón, aby zavolal, keď
nevie nájsť miesto nakládky a vykládky. Súd prvého stupňa sa taktiež nevyporiadal s tým, že otec
nedostáva mzdu v súlade so zákonom, kedy vodič kamiónu je v tretej triede a z toho vyplýva aj výška
minimálnej mzdy. Pracuje, t.j. nakladá a vykladá v Nemecku, kde v zmysle tamojších zákonov povinnosť
platiť mzdu minimálne 8 eur na hodinu, čo je prísne kontrolovateľné. Otec má evidentne záujem zaviesť

súd nepravdivými informáciami ohľadom jeho majetkových pomerov, keď uviedol vo vyjadrení zo dňa
17. apríla 2015 skutočnosť, že terajšia manželka kúpila do výlučného vlastníctva pozemok v Rakúsku na
stavbu rodinného domu. Na pojednávaní z výpovede otca bolo preukázané, že tento predal za 90.000
eur dom a z týchto peňazí kúpil pozemok, financovala sa stavba rodinného domu a ešte si zobral úver, t.
j. nie terajšia manželka otca, ale hlavne otec financoval investície z výlučného majetku a snažil sa pred

súdom prezentovať, aby bol menej majetný za účelom určenia nižšieho výživného na vlastné deti, o
ktoré nejaví záujem. Treba uviesť, že otec sa o svoju najmladšiu dcéru, ktorú má s terajšou manželkou
osobne stará, poskytuje jej nadštandardné výdavky, ktoré presahujú výživné na T. i Q., ktoré výdavky
by mohol redukovať, ak by z finančných dôvodov musel.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§
201 a § 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) v spojení s ustanovením § 81 ods. 1 O.s.p.) postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že vzhľadom na odňatie

možnosti konať účastníkom bolo nevyhnutné rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktom jednak na strane výživou oprávneného, jednak
na strane povinného. Na strane oprávneného je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby

s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané
širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi, závisia predovšetkým od veku,
zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené
potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré súvisia so zdravotným

stavom oprávneného, ako sú napríklad liečebné náklady a podobne. Na strane povinného rodiča je
nevyhnutné prihliadnuť na všetkých, ktorí sú povinní poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už
poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane
povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy a iné možnosti, teda na to,
čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť,

nadanie, vedomosť, zručnosť, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy
vyhodnotiť majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov
a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentuje. Okrem uvedeného na strane povinného
rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a odôvodnenosti iných vyživovacích povinností
a zároveň na okruh, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti

a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov, podľa
príjmov z obdobia zamestnávania, vtedy ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho
dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody,
ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.Keďže daná vec, ktorá je vecou starostlivosti súdu o maloletých v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p., podľa § 120
ods. 2 O.s.p. súd je v takom konaní povinný vykonať nielen dôkazy, ktoré navrhnú účastníci konania,

ale ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu.

Pod odňatím možnosti účastníka konať pred súdom treba rozumieť taký závadný postup súdu, ktorým
sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní
za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom.

Podľa§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalaz
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne

a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a
akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie dôkazy a ako vec právne posúdil.
Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby

transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je podstatnou náležitosťou každého rozhodnutia súdu.
Citované zákonné ustanovenie treba chápať aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie a vykladať a
uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok
Garcia Riuz v. Španielsko z 21. januára 1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a

dostatočnédôvody,nazákladektorýchjezaložené.Rozsahtejtopovinnostisamôžemeniťpodľapovahy
rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské
právatedanevyžaduje,abynakaždýargumentúčastníkaboladanáodpoveďvodôvodnenírozhodnutia.
Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na
tento argument (napr. Georiadis v. Grécké z 29. mája 1997). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil,

že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecnýsúdvšaknemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,

ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny stav (uznesenie
Ústavného súdu z 23. júna 2004 sp. zn. III.209/2004).

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvého stupňa s vyššie uvedenými kritériami
je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť

aký myšlienkový postup viedol súd k záveru, že sú splnené podmienky pre zvýšenie výživného, najmä
ktoré konkrétne zmeny pomerov, ktorého z účastníkov považoval relevantné natoľko, že odôvodňujú
zvýšenie výživného v ním priznanom rozsahu. Samotná konštatácia pomerov účastníkov v čase
predchádzajúceho rozhodnutia a aktuálne nie je v tomto smere postačujúca, keďže súd musí v zmysle
cit. ust. § 78 ods. 1 a 3 Zák. o rodine a § 163 ods. 1 O.s.p. zistiť konkrétne zmeny pomerov

vedúce ho k zmene ostatného rozhodnutia, pričom pri určovaní rozsahu výživného je potrebné v zmysle
§ 62 ods. 5 Zák. o rodine dbať na to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča sa nemôžu brať do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pre komplexnosť posúdenia majetkových
pomerov výživou povinného rodiča sú síce predmetom dokazovania aj pasíva (rôzne formy úverov,

pôžičiek, náhrady škody), avšak treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z
hľadiska potencionality (t. j. či sa výživou povinný rodič nevzdal bez dôvodu výhodnejšieho zamestnania,
zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané majetkové riziká a pod.).
Na zadlženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním
predmetov nadštandardnej hodnoty, súd pri ustálení majetkových pomerov neprihliada. Pri určovaní

výživného treba prihliadať nie len na mzdu, ale aj cestovné náhrady (diéty), ako aj na všetky iné príjmy
akéhokoľvek druhu a iné majetky povinného rodiča, keďže Zákon o rodine neurčuje výživné počítať zo
mzdy, ale z majetkových pomerov všeobecne. Je teda irelevantné, či podľa Zákonníka práce sa diéty za
mzdu považujú alebo nie, pretože podľa Zákonníka práce sa výživné neurčuje. V tomto smere poukazujeodvolací súd na rozhodnutie Ústavného súdu ČR a to uznesenie sp. zn. I. ÚS 996/11, kde tento vyslovil,
že „názor, že cestovné náhrady nebolo v princípe možné zahrnúť do príjmových pomerov povinného
rodiča, by umožňoval extrémne nerozumné a nespravodlivé dôsledky“.

Uvedené nedostatky boli takého rázu, že znemožňovali odvolaciemu súdu rozhodnúť vo veci bez toho,
aby odvolací súd nahradil vlastnou výlučnou aktivitou v tomto smere povinnosť súdu prvého stupňa
riadne odôvodniť výsledok rozhodovacej činnosti súdu a to z dôvodu nutnosti zachovať účastníkom
možnosť reálne konať pred súdom v oboch stupňoch súdov (i pre zásadnú neprípustnosť dovolaní v

tzv. rodinných veciach) a naplnený tak bol dôvod zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ (čiastočne inak i podľa písm. h/) a
ods. 2 O.s.p..
Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa § 226 O.s.p. viazaný, v potrebnom rozsahu doplniť dokazovanie (vzhľadom na povahu konania
bez ohľadu na aktivitu účastníkov), výsledky celého konania podľa § 132 O.s.p. náležite zhodnotiť a

až potom opätovne rozhodnúť o veci, tentoraz ale s vypravením nového rozhodnutia i riadnym, teda
konkrétnym a podľa možnosti i dostatočne presvedčivým odôvodnením.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.