Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. január 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/117/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715010459
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3715010459.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. januára 2017
prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Považská Bystrica v trestnej veci obžalovaného

F.. S. I.,

nar. XX.X.XXXX v K. G., trvale bytom K., E. H., N. XXX/XX, na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, sp.zn. 2T/245/2015 zo dňa 30. júna 2016

a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením, sp.zn. 2T/245/2015 zo dňa 8.
novembra 2016 bol obžalovaný F.. S. I. podľa § 285 písm. b/ Tr.por. oslobodených spod obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry Považská Bystrica č. Pv 5/15/3306 zo dňa 31.12.2015, v ktorej mu

bolo kladené za vinu, že sa mal dopustiť prečinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm.
a/, ods. 3 písm. a/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, že ako jediný konateľ spoločnosti s ručením
obmedzeným TATRA-bau, Kukučínova 209, Považská Bystrica, IČO: 36 304 581, na majetok ktorej
uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 29K/4/2008-184, zo dňa 31.03.2008, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 22.04.2008, bol vyhlásený konkurz, napriek vedomosti o záväzkoch tejto spoločnosti
voči S. J. - Autodoprava Púchov, Komenského 1642/23, IČO: 33 486 565, v celkovej výške 24.309,60

Eur, vzniknutých nezaplatením splatných faktúr za dodaný stavebný materiál v období od 31.05.2007
do 18.07.2007, dňa 15. novembra 2007, odstránil časť majetku spoločnosti, a to motorové vozidlo zn.
Hyundai H1 2.5 CRDi, evidenčného čísla K., I.: J v hodnote najmenej 10.866 Eur tým spôsobom, že
na základe fiktívnej kúpnej zmluvy uzatvorenej v Považskej Bystrici, dňa 15.11.2007 s F.. P. X., bytom
K., 1. mája XXX, ako kupujúcim, predstieral predaj tohto vozidla za kúpnu cenu 2.607,05 Eur s DPH,
následkom čoho čiastočne zmaril uspokojenie pohľadávky ku škode veriteľa S. J., bytom K., H. XXXX/

XX, vo výške najmenej 10.866 Eur, pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr.por. bol poškodený S. s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne
konanie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor, ktoré zahlásil do zápisnice o

hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne prokurátor odvolanie písomne odôvodnil.
Prokurátor považuje rozsudok za nezákonný a neopodstatnený, pretože súd nesprávne vyhodnotilzabezpečené dôkazy. Podľa názoru prokurátora výpoveď Ing. Lalíka v tom, že kúpna zmluva na
predmetné vozidlo nebola skutočná, o kúpu vozidla sa nezaujímal, pričom išlo len o zábezpeku za
požičané peniaze obžalovanému, je účelová. Vyplýva to aj z postupu obžalovaného, ktorý v sťažnosti

proti uzneseniu o vznesení obvinenia uviedol, že k odstúpeniu od zmluvy došlo len v dôsledku pokazenia
vozidla. Pritom uhradená faktúra vo výške 2.607,05 € bola spoločnosťou obžalovaného aj zaúčtovaná.
Prokurátor taktiež uviedol, že predmetné vozidlo bolo dňa 16.11.2007 prihlásené na obžalovaného ako
fyzickú osobu. Podľa názoru prokurátora obžalovaný len predstieral predaj vozidla za 2.607,05 €, hoci
v skutočnosti previedol na seba vozidlo v hodnote 10.866 €, čím odstránil časť majetku obchodnej

spoločnosti,následkomčohozmariluspokojeniepohľadávkykuškodeveriteľaS.J..Prokurátorpoukázal
tiež na to, že súd v danej veci vydal odsudzujúci trestný rozkaz v zhode s obžalobou a následne po
vykonaní hlavných pojednávaní obžalovaného spod obžaloby oslobodil, napriek tomu, že vykonaným
dokazovaním nedošlo ku žiadnej zmene oproti prípravnému konaniu. Prokurátor navrhol rozsudok súdu
prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/ Tr.por. zrušiť a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátiť súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Poškodený S. J. v písomnom podaní navrhol odvolaciemu súdu, aby bol na verejnom zasadnutí
vypočutý, pričom najmä poukázal na to, že obžalovaný sa svojím konaním popri žalovanom trestnom
čine dopustil aj trestného činu podvodu.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, obhajca obžalovaného navrhol odvolanie prokurátora
podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný k tomu uviedol, že nechcel poškodiť pána
J.. Predmetné auto previedol na seba, pretože auto bolo potrebné opraviť a firma peniaze na opravu
nemala, hoci auto potrebovala. Poškodený uviedol, že nechce, aby obžalovaný bol zavretý, ale aby
mu splatil pohľadávku. Do konkurzného konania sa neprihlásil z dôvodu, že to nevedel. Prokurátorka

krajskej prokuratúry navrhla odvolaniu podriadeného prokurátora vyhovieť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere v zásade v odvolaní nebola vytýkaná
žiadna chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr.por. K námietke prokurátora v tom, že bez zmeny vo výsledku dokazovania došlo k
zmene v rozhodnutiach súdu prvého stupňa medzi odsudzujúcim trestným rozkazom a oslobodzujúcim

rozsudkom, senát odvolacieho súdu uvádza, že nie je pochybenie súdu prvého stupňa len to, ak
hodnotenie dôkazov z prípravného konania, ktoré viedli k vydaniu trestného rozkazu, sa zmení po
vykonaní dôkazov na hlavnom pojednávaní tak, že obžalovaný je spod obžaloby oslobodený. Takýmto
postupom súd prvého stupňa prakticky len „uzná“ svoje pôvodné pochybenie a dôvodnosť podaného
odporu. Takýto možný postup napokon vychádza aj z „posilneného“ významu vykonávania dokazovania

na kontradiktórnom hlavnom pojednávaní.

Naproti tomu senát odvolacieho súdu poukazuje na chyby v procesnom postupe orgánov činných v
trestnom konaní, vrátane prieťahov v prípravnom konaní. Policajt začal trestné stíhanie podľa § 199 ods.
1 Tr.por. (tzv. vo veci) dňa 2.4.2009 pre trestný čin podľa § 239 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr.zák.

(č.l. 6). Uznesením policajta podľa § 215 ods. 1 písm. b/, ods. 4 Tr.por. zo dňa 29.6.2009 bolo trestné
stíhanie vo veci zastavené (č.l. 8-10). Dňa 10.7.2009 podal proti tomuto uzneseniu sťažnosť poškodený,
o ktorej prokurátor rozhodol až dňa 21.6.2010, keď podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr.por. zrušil uznesenie
o zastavení trestného stíhania a nariadil vo veci konať a rozhodnúť (č.l. 12-13). Policajt uznesením až
zo dňa 18.7.2012 podľa § 206 ods. 1 Tr.por. vzniesol obvinenie F.. S. I. pre trestný čin podľa § 239 ods.

1 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr.zák. (č.l. 20). Od začatia trestného stíhania až po vznesenie obvinenia
uplynula doba takmer 3 a 1 roka, hoci z uznesenia o začatí trestného stíhania vo veci, ako aj podaného
trestného oznámenia poškodeného, už bola známa osoba konateľa, ktorá mala poškodenému spôsobiť
škodu.

Doby jedného roka na rozhodnutie prokurátora o sťažnosti proti uzneseniu o začatí trestného stíhania
a doba dvoch rokov od zrušenia uznesenia o zastavení trestného stíhania prokurátorom po vznesenie
obvinenia, považuje senát odvolacieho súdu za neprimerané. Skutkovo pritom obžalovanému prakticky
bolo v obžalobe kladené za vinu len „prevod“ jedného motorového vozidla.Zásadnejšie pochybenie pri začatí trestného stíhania však videl senát odvolacieho súdu v tom, že jednak
skutok uvedený v uznesení o začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 Tr.por. nie je trestným činom,

pretože „privedenie“ firmy do konkurzu nepredstavuje samo o sebe žiadne konanie predpokladané
ustanovením § 239 ods. 1 pod písm. a/ až d/ Tr.zák. Vyhlásenie konkurzu na firmu pritom priamo
predpokladá existenciu veriteľov a neschopnosť splácať záväzky. Úlohou vyhlásenia konkurzu pritom
nie je ale zmariť uspokojenie veriteľov (ako to vyplýva zo skutkovej vety uznesenia podľa § 199 ods. 1
Tr.por.), ale práve naopak dosiahnuť uspokojenie veriteľov v aspoň možnom rozsahu.

Opačný výklad by totiž znamenal dôvod pre začatie trestného stíhania spolu vždy s vyhláseným
konkurzom.

Ďalšou chybou v začatí trestného stíhania je aj okolnosť, že skutok uvedený v uznesení o začatí
trestnéhostíhaniapodľa§199ods.1Tr.por.jediametrálneodlišnýaniejetotožnýsoskutkomuvedeným

v uznesení o vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 1 Tr.por. Z ustanovenia § 206 ods. 1 Tr.por. pritom
vyplýva, že totožnosť skutkov medzi týmito dvomi uzneseniami musí byť zachovaná, ak rozhodnutie
podľa § 199 ods. 1 Tr.por. a § 206 ods. 1 Tr.por. nie je urobené jedným uznesením.

V uznesení o začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 Tr.por. (ČVS: ORP-292/OSV-PB-2009 zo

dňa 2.4.2009) je predmet trestného stíhania skutkovo vymedzený nasledovne: „od dňa 31.5.2007 do
18.7.2007 si mal páchateľ zastupujúci firmu TATRA-bau Považská Bystrica, spol. s r.o., Kukučínova
209, od podnikateľského subjektu Milan J. - Autodoprava Púchov, objednať a prevziať rôzny stavebný
materiál a služby v celkovej hodnote 737.437,- Sk (24.478,42 €). Z celkovej sumy bola poškodenému
uhradená suma celkom 5.086,- Sk (168,82 €). Uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k. 29K/4/2008

zo dňa 31.3.2008 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu TATRA-bau Považská Bystrica, spol. s r.o.
so sídlom Kukučínova 209, Považská Bystrica, IČO: 36 304 581. Právne účinky vyhlásenia konkurzu
nastali dňom 4.4.2008, čím malo byť zmarené uspokojenie veriteľa. Konaním páchateľa zástupcu firmy
TATRA-bau Považská Bystrica, spol. s r.o., Kukučínova 209, bola firme S. J. - Autodoprava Púchov,
Komenského 1642/23, IČO: 33 486 565 spôsobená škoda celkom 732.351,- Sk (24.309,60 €).“

V uznesení o vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 1 Tr.por. (ČVS: ORP-18/PB-PB-2011 zo dňa
18.7.2012) je skutok, za ktorý je stíhaný obvinený F.. S. I. vymedzený nasledovne: „obvinený F.. S.
I. ako jediný konateľ spoločnosti TATRA-bau Považská Bystrica, spol. s r.o., IČO: 36 304 581 so
sídlom Považská Bystrica, Kukučínova 209, napriek vedomosti o záväzku tejto spoločnosti voči S.

J. - Autodoprava Púchov, Komenského 1642/23, IČO: 33 486 565 vo výške 24.309,60 € vzniknutom
nezaplatením faktúr za dodaný stavebný materiál a poskytnuté služby v oblasti autodopravy, dňa
15.11.2007 odstránil časť majetku spoločnosti, a to motorové vozidla zn. HYUNDAY H1 2,5 CRDi, SVL
EČ: PB-XXXAU, I.:J v hodnote najmenej 10.866 € tým spôsobom, že na základe fiktívnej kúpnej zmluvy
uzavretej v Považskej Bystrici dňa 15.11.2007 s F.. P. X., nar. XX.X.XXXX, bytom K., Ul. 1. mája XXX,

ako kupujúcemu, predstieral predaj tohto vozidla za kúpnu cenu 2.607,05 € s DPH, čím čiastočne zmaril
uspokojenie pohľadávky svojho veriteľa S. J. a spôsobil mu škodu vo výške najmenej 10.866 €.“

Z uvedeného vyplýva, že v uznesení podľa § 199 ods. 1 Tr.por. sa „neznámemu“ páchateľovi kladie
za vinu, že zmaril uspokojenie celej pohľadávky poškodeného privedením firmy do konkurzu. Zatiaľ

čo v uznesení o vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 1 Tr.por. je obvinenému F.. S. I. kladené za
vinu, že odstránil časť majetku spoločnosti (vozidlo zn. Hyundai H1) tým, že na základe fiktívnej
zmluvy predstieral predaj tohto vozidla, čím čiastočne zmaril uspokojenie pohľadávky svojho veriteľa -
poškodeného S. J. vo výške najmenej 10.866 €.

V týchto prípadoch ide o úplne odlišné konania „páchateľa“, pričom ani následok nie je tak totožný, aby
mohol „udržať“ v tomto prípade totožnosť skutku.

Len pre úplnosť je potrebné uviesť, že prokurátor v písomných dôvodoch odvolania podstatu
protiprávneho konania obžalovaného videl v poradí v treťom konaní obžalovaného, ktorý mal čiastočne

zmariť uspokojenie pohľadávky svojho veriteľa tým, že predmetné vozidlo previedol na seba.Senát odvolacieho súdu si v štádiu odvolacieho konania bol vedomý už nemožnosti odstránenia
týchto procesných chýb v prípravnom konaní, ktoré v zásade bránia pokračovaniu v trestnom stíhaní
obžalovaného.

Vzhľadom k tomu, že si súčasne inak osvojil obidva dôvody, ktoré viedli súd prvého stupňa (predmetný
prevod vozidla na F.. X. bol len fiktívny a išlo o ručenie, poškodený si v konkurznom konaní pohľadávku
neuplatnil) k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby, odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr.por. ako
nedôvodné zamietol, pretože sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že žalovaný skutok nie je

trestným činom.

Úplne na záver senát odvolacieho súdu uvádza, že správkyňa konkurznej podstaty v žiadnom konaní
obžalovaného, ako konateľa spoločnosti, ktorá bola v konkurze, nevidela porušenie zákona. Táto
správkyňa pritom mala vedomosť aj o predmetnom vozidle Hyundai H1.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.