Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/614/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7604898529
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7604898529.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka, členov senátu
JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej veci oprávneného INKASO Pohľadávok,
spol. s.r.o., so sídlom Hronského 2712, Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, proti povinnému V.
K., G.. XX.XX.XXXX, K. O.G. XXX, W., v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Andreou
Cimermanovou, so sídlom Francisciho 1044/6, Zvolen, o vymoženie 82,98 eur s prísl., o odvolaní

oprávnenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduSpišskáNováVesč.k.6Er/85/2004-10zodňa20.06.2016
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Stranám právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 15.06.2004 vydal na žiadosť súdneho exekútora poverenie na
vykonanie exekúcie pre vymoženie istiny 82,98 eur s príslušenstvom na podklade exekučného
titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Košiciach dňa 21.03.2000,
č.k. 2Zm/148/99-4. Dňa 25.01.2016 doručil súdny exekútor súdu doplnenie návrhu oprávneného na

vykonanie exekúcie v súlade s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v ktorom oprávnený uviedol, že sa
nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Uviedol, že nevie
predložiť dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným z dôvodu, že jeho právny predchodca -
spoločnosť TRANSINVEST, a.s. medzičasom zanikla a vzhľadom na právny stav platný do 22.12.2015
nebol povinný v zmysle žiadneho právneho predpisu platného v SR preukazovať vlastný vzťah s
povinným. Mal za to, že vzhľadom na abstraktný charakter zmenky vyplývajúci z právneho stavu

platného v čase podávania návrhu na vykonanie exekúcie nie je možné od neho v súčasnosti žiadať
doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie pod sankciou zastavenia exekučného konania. Ako dôkaz
označil súdny spis Krajského súdu v Košiciach pod sp.zn 2Zm/148/99. Súd s poukazom na § 39
ods. 4 a § 243f ods. 1 Exekučného poriadku uviedol, že oprávnený si nesplnil svoju povinnosť opísať
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Odkázal iba na konanie, v ktorom bol
vydaný exekučný titul a nepredložil ani dôkazy na osvedčenie týchto skutočností. Keďže v konaní nebol

preukázaný opak, v zmysle § 243f ods. 4 Exekučného poriadku platí, že sú tu dôvody na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a preto súd exekúciu zastavil.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne z dôvodu, že rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., že účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. a
z dôvodu, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné nazistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.. Oprávnený nesúhlasil s názorom
súdu, že si nesplnil zákonom stanovenú povinnosť vyplývajúcu mu z § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.
Poznamenal, že svoju povinnosť si v stanovenej lehote splnil, keď exekučnému súdu prostredníctvom

súdneho exekútora doručil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol, že preukazuje
svoje právo nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú
obsahom exekučného spisu. Mal za to, že exekučný súd mal za daného právneho stavu vyhodnotiť
doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podaného oprávneným ako dostačujúce a rozhodnúť o
pokračovaní v exekúcii, a to vzhľadom na skutočnosť, že neexistoval dôvod na zastavenie exekúcie

podľa § 57 ods.1 písm. m) Exekučného poriadku, pretože v konaní nemohlo vyjsť najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, keďže v čase základného konania ani neplatila
právna úprava spotrebiteľských zmlúv. Ďalej uviedol, že exekučný súd nemal zastaviť exekúciu, keďže
predchádzajúca právna úprava, podľa ktorej oprávnený nadobudol legitímne právo na domáhanie sa
núteného výkonu rozhodnutia, sa zmenila. Navrhol preto, aby odvolací súd prehodnotil právne závery
súdu prvej inštancie, prípadne doplnil dokazovanie o navrhovaný dôkaz - spis základného súdneho

konania.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP")
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel

k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na
podklade exekučného titulu, ktorým je Zmenkový platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Košiciach

dňa 21.03.2000, č.k. 2Zm/148/99-4. Poverenie bolo pre súdneho exekútora vydané dňa 15.06.2004. S
poukazom na § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v lehote 30-
tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok.

8. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd vychádzal z prezumpcie dôvodu

na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) s odôvodnením, že oprávnený si nesplnil
svoju povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.

9. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj

rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je

podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

11. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku

1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní
exekúcie.12. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe zmenkového platobného rozkazu vydaného na
podklade originálu predloženej zmenky. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil

oprávnenému v zmysle § 243f ods. 1 v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto
zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie
náležitosti podľa § 39 ods. 4, povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie.

13. Oprávnený v doplnení návrhu uviedol, že nevie predložiť dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s
povinným, ale ako dôkaz navrhol pripojiť súdny spis Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 2Zm/148/99.

14. Splnenie tejto zákonnej povinnosti oprávneným nemá za následok pokračovanie v konaní, ako sa
oprávnený mylne domnieva. Na podklade označených skutočností a dôkazov však exekučnému súdu
vzniká povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m)

Exekučného poriadku.

15. Túto povinnosť si súd prvej inštancie nesplnil, preto si odvolací súd dal pripojiť zmenkový spis
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2Zm/148/99.

16. Z pripojeného zmenkového spisu mal odvolací súd za preukázané, že vo veci samej rozhodol
zmenkový súd len na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného
rozkazu, a to výlučne na podklade originálu predloženej zmenky. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový
súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky, alebo že by sa zaoberal
obsahom zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok, t.j. v konaní nebolo prihliadnuté na

neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s
dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázal a keďže pre tento prípad
zákon ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (§ 243f ods. 3), súd prvej inštancie správne exekúciu
zastavil.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľne trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa podľa § 428 CSP popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429

ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).