Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712215728
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6712215728.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4,
811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k.

16C/230/2012-224, zo dňa 14. 10. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky o ústavnej sťažnosti podanej navrhovateľom podľa § 109 ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 2 písm.
c) zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“)

zamietol.

O námietke zaujatosti navrhovateľa bolo rozhodnuté v súlade so zákonom, preto nie je daný dôvod na
prerušenie konania. V predmetnej veci ide o vyriešenie otázky procesného charakteru, bez priameho
dopadu na vecné posúdenie nároku navrhovateľa. Nejde o riešenie prejudiciálnej otázky, od ktorej by
závisel výsledok sporu. Navrhovateľ nepreukázal, že by súčasne prebiehalo iné konanie, v ktorom by

sa riešila otázka majúca vplyv na predmet tohto konania. Okresný súd rešpektujúc názor nadriadeného
súdu, nezistil dôvod na prerušenie konania.

Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ.

Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c) a f) O. s. p. Tvrdil, že prvostupňový súd

nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h) O. s. p.), pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Navrhovateľ uviedol, že rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné, neobsahuje dostatočné
odôvodnenie, pričom navrhovateľ dôvod na prerušenie konania súdu preukázal. Elektronicky na
zverejnenú e-mailovú adresu súdu doručil súdu návrh na zrušenie pojednávania spolu s prílohou
ústavnou sťažnosťou, v ktorej namieta porušenie základného práva na prejednanie a rozhodnutie veci
nestranným súdom. Navrhovateľ už v návrhu upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že
sudcu,ktorémubolavecpridelenánaprejednaniearozhodnutie,jepotrebnézkonaniavylúčiť.Okolnosť,

že krajský súd v označených skutočnostiach nevzhliadol dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na
tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať zanestranného. K takémuto názoru dospeli aj iné krajské súdy v Slovenskej republike, ktoré v dôvodoch
rozhodnutí o vylúčení sudcov konkrétneho súdu uviedli, že súd musí konať nestranne a musí sa
navonok aj javiť ako nestranný. Pomer zákonného sudcu k veci ako aj pomer každého zo sudcov

konkrétneho okresného súdu možno vzhliadnuť v tom, že je sudcom vecne a miestne príslušného
okresného súdu, postupom ktorého mala byť spôsobená navrhovateľovi škoda. Navrhovateľ s vedomím,
že názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov,
Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí,
podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie

rozhodnutia krajského súdu. Nie je prípustné, aby do rozhodnutia ústavného súdu sa v konaní o
veci samej pokračovalo a naďalej vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca. Navrhol uznesenie
okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na opätovné prejednanie.

Vyjadrenie k odvolaniu odporcom podané nebolo.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O.
s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

V návrhu na prerušenie konania navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím krajského súdu

o tom, že sudcovia Okresného súdu Zvolen nie sú z prejednávania a rozhodovania veci vylúčení.
Rozhodnutím krajského súdu, ktoré hodnotí navrhovateľ ako nesprávne, malo byť zasiahnuté do
základného práva navrhovateľa zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. práva na
súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu (článok 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a
práva na prerokovanie veci nestranným súdom a tiež do základného práva na spravodlivý súdny proces

zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, t.
j. práva na nestranný súd zriadený zákonom. Do spisu založil kópiu sťažnosti adresovanú Ústavnému
súdu Slovenskej republiky, v ktorej navrhovateľ tvrdí, že rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 13NcC/396/2012 zo dňa 15. 10. 2012 boli porušené jeho základné práva a slobody. Okresný súd
teda mal k dispozícii všetky listiny predkladané navrhovateľom spolu s návrhom na prerušenie konania.

Možno súhlasiť s názorom prvostupňového súdu, že nebolo preukázané vedenie takého konania, pre
ktoré by bolo potrebné v predmetnej veci konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. prerušiť, pretože
by toto konanie mohlo ovplyvniť rozhodnutie súdu o náhrade škody a majetkovej ujmy. Odvolací sú
poukazuje okrem argumentov uvedených v prvostupňovom rozhodnutí aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo 727/2011, v ktorom bol vyslovený názor, že sudcu vecne a miestne

príslušného súdu nevylučuje z prejednávania a rozhodovania veci o náhradu škody len tá skutočnosť, že
postupomsudcuvinejvecimalabyťžalobcovispôsobenáškoda.Niejedôvodnánámietkanavrhovateľa,
že prvostupňový súd v dôvodoch rozhodnutia nerozviedol svoje úvahy, ktoré ho viedli k zamietnutiu
návrhu na prerušenie konania.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Uznesením č. k. 16C/230/2012-15 zo dňa 28. 01. 2013 boli veci vedené pod sp.
zn. 16C/230/2012, 16C/231/2012, 16C/232/2012, 16C/233/2012, 16C/234/2012, 16C/235/2012,
16C/236/2012, 16C/237/2012, 16C/238/2012, 16C/239/2012, 16C/240/2012, 16C/241/2012,
16C/242/2012, 16C/243/2012, 16C/244/2012, 16C/245/2012, 16C/246/2012 spojené na spoločné

konanie s tým, že sa budú viesť pod sp. zn. 16/230/2012.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako nadriadený súd rozhodol o námietke zaujatosti v spojených veciach
vedených na Okresnom súde Zvolen tak, že zákonných sudcov z prejednávania a rozhodovania veci
nevylúčil. Neexistoval preto dôvod, pre ktorý bolo by potrebné konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.

s. p. prerušiť.

Sťažnosť predložená Ústavnému súdu Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej
Bystrici, ktorým rozhodol o námietkach zaujatosti vznesených navrhovateľom, nie je dôvodom naprerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p., pretože otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený
sudca, môže preskúmať súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe riadnych
a mimoriadnych opravných prostriedkov, nie ústavný súd v konaní o sťažnosti navrhovateľa, ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práv podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
ako to vyplýva z uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky v skutkovo a právne totožnej veci
napr. sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo 06. 02. 2013, I. ÚS 92/2013 zo dňa 13. 02. 2013, ktorými sťažnosti
obchodnej spoločnosti Pohotovosť, s. r. o. proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorými

rozhodol tak, že nevylúčil všetkých sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci na
návrh navrhovateľa odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich
prerokovanie a rozhodnutie.

Okresný súd dospel k správnemu názoru, že neexistuje dôvod na prerušenie konania ani podľa § 109
ods. 2 písm. c) O. s. p., pretože neprebieha žiadne konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam

pre rozhodnutie súdu v tejto veci.

Odvolací súd navyše uvádza, že o ústavnej sťažnosti navrhovateľa, ktorou namietal porušenie svojich
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp. zn. 13NcC/396/2012, Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením IV. ÚS 681/2013-10 z
12. 12. 2013, ktorým odmietol sťažnosť pre nedostatok právomoci na prerokovanie.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.