Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. december 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/165/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215218664
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1215218664.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov

senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému UNIQA poisťovňa,
a.s., Lazaretská 15, Bratislava, IČO: 00 653 501, o zaplatenie 358,94 EUR s príslušenstvom a o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 25Cb/337/2015-88 zo dňa
8.12.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 25Cb/337/2015-88 zo
dňa 8.12.2015 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
358,94 EUR ako aj trovy konania v sume 21,- EUR, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. V odôvodnení uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že hlásením škodovej udalosti pre
poisteného č. 0034140008244 zo dňa 30.6.2014 bola žalobcovi oznámená poistná udalosť zo dňa
28.6.2014. Uznesením Okresnej prokuratúry Trebišov č. k. 2 Pv 438/14/8811-8 zo dňa 22.10.2014 bolo
podmienečne zastavené trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 zákona č.

300/2005Z.z.Trestnýzákon(ďalejlen,,TZ“)protiobvinenémuR.K.,ktorýspáchaltak,žedňa28.6.2014
v čase okolo 8:20 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Renault Thalia, ev. č. Y. XXX Z., ku ktorému
mal pripojený prívesný vozík zn. KAK 11 6N, ev. č. Y. XXX P., po ul. Hlavnej v obci Leles v smere od obce
Bačka ku križovatke so štátnou cestou II/555 cez ľavotočivú zákrutu, kde pri prejazde miernej vyvýšeniny
a nerovnosti na vozovke po prejazde zákruty sa prívesný vozík z dôvodu nedostatočného uzamknutia
zamykacieho mechanizmu odpojil od ťažného zariadenia motorového vozidla a následne pôsobením
odstredivej sily na odpojený prívesný vozík došlo k roztrhnutiu istiaceho kovového kotevného lanka

prívesnéhovozíka,pričomvtomčasevodičR.K.predchádzalcyklistkuE.F.,doktorejuvoľnenýprívesný
vozík narazil a zrazil ju z bicykla na zem, následkom čoho E. F. utrpela ťažké zranenia, a to kompresívnu
zlomeninu tela 8. hrudného stavca a tiež viaceré ľahké zranenia podľa znaleckého posudku z odboru
zdravotníctva s celkovou dobou liečenia a práceneschopnosti od 28.6.2014 do 20.9.2014, t.j. 84 dní.
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. listom zo dňa 5.11.2014 vyzvala žalobcu na úhradu vynaložených
nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v sume 717,89 EUR. Z výpisu z účtu žalobcu vyplývalo,
že uvedenú sumu uhradil dňa 1.12.2014 a následne listom zo dňa 19.12.2014 požiadal žalovaného o

vrátenie vyplatenej náhrady škody, z ktorej žalovaný vrátil sumu 358,95 EUR. Obrana žalovaného bola
založená na tvrdení, že návrh bol podaný predčasne, pretože na Okresnom súde Trebišov prebieha
iné konanie pod sp. zn. 11C 213/2015, a to na základe návrhu poškodenej, p. F., o náhradu škody za
bolestné proti žalovanému v 1. Rade, Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., a v 2. Rade, UNIQA poisťovňa,a.s., práve z titulu ustálenia zodpovednosti prevádzky buď len vozidla alebo len prívesného vozíka
alebo spoločne za vznik samotnej dopravnej nehody a aj spôsobený následok. Táto otázka ešte podľa
žalovaného nebola preukázaná a uzavretá, boli podané stanoviská oboch spoločností a zastával názor,

že žalobca na tomto súde už prejudikuje len zodpovednosť prevádzky vozidla poisteného u žalovaného
bez uzavretia tejto podstatnej otázky na Okresnom súde Trebišov. Na základe uvedeného dal žalovaný
do pozornosti námietku litispendencie podľa § 83 O.s.p., nakoľko návrh na Okresný súd Trebišov o
náhrade škody bol podaný pred návrhom na tunajší súd, žalované boli obe spoločnosti, nebol ustálený
právny základ ohľadne zodpovednosti prevádzok oboch vozidiel podľa § 431, resp. § 438 ods. 1 Obč.

zák. a táto otázka je v tomto konaní podstatná pre rozhodnutie vo veci samej.

2. S poukazom na príslušné ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ,,ObZ“),
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,OZ“) a ustanovenia Metodického usmernenia
členovSlovenskejkanceláriepoisťovateľovč.1/2005(ďalejlen,,usmernenie“)súdprvejinštanciedospel
k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je skutkovo aj právne v celom rozsahu opodstatnený a uviedol,

že predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko
za žalovaného plnil to, čo mal plniť samotný žalovaný, pričom samotná výška nároku nebola medzi
stranami sporná. Sporná bola iba otázka zodpovednosti za škodu, teda či má pôvod v prevádzke
ťahacieho alebo prípojného vozidla. Súd vyjadril názor, že odpojenie prípojného vozidla od ťažného
zariadenia v dôsledku nedostatočného uzamknutia zamykacieho mechanizmu malo pôvod v prevádzke

ťahacieho vozidla. Ak by prípojné vozidlo nebolo pripojené k ťahaciemu vozidlu, bez pôsobenia jeho
ťažnej sily by uvedený nekontrolovateľný pohyb prípojného vozidla po rozpojení nenastal. Povinnosť
plniť z povinného zmluvného poistenia tak vznikla na strane poistiteľa prípojného vozidla. Keďže žalobca
plnil za žalovaného to, čo mal žalovaný plniť sám, pričom polovicu tohto plnenia už žalovaný žalobcovi
poukázal, zaviazal súd žalovaného na zaplatenie sumy 358,94 EUR titulom bezdôvodného obohatenia

a súčasne v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania
v sume 21,- EUR za zaplatený súdny poplatok.

3. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. c/ a f/ O.s.p.. Uviedol, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom poukázal na skutočnosť,
že súd sa nezaoberal všetkými, pre rozhodnutie vo veci podstatnými článkami usmernenia. V súvislosti
s tým žalovaný poukázal na čl. 2 body 2.3, 2.4, 2.8 uvedeného usmernenia, na základe ktorých by
súd podľa názoru žalovaného nedospel k záveru, že len prevádzka ťahacieho vozidla poisteného u
žalovaného je jednoznačne zodpovedná za vznik dopravnej nehody a za následné ublíženie na zdraví

poškodenej. Žalovaný zdôraznil, že súdu predložil písomné dôkazy, že na Okresnom súde Trebišov
paralelne prebieha konanie sp. zn. 11C/213/2015 o náhradu škody, v ktorom ako žalobkyňa vystupuje
poškodená a žalovanými sú obe poisťovne a uviedol, že súdu na pojednávaní dňa 8.12.2015 navrhol
počkať na rozhodnutie v uvedenej veci, pretože v oboch konaniach sa rozhoduje o zodpovednosti
tej - ktorej poisťovne s poukazom na žalovaným vyššie uvádzané články usmernenia, ktoré v tomto

konaní súd prvej inštancie nevzal do úvahy. Žalovaný zastával názor, že ak by Okresný súd Trebišov
rozhodol inak, do pozície bezdôvodného obohatenia by sa dostal žalobca a žalovaný by bol nútený si
od neho vyžiadať zaplatenú sumu 358,94 EUR. Ďalej žalovaný uviedol, že je vystavený prípadnému
premlčaniu svojho nároku na vrátenie uvedenej sumy, pretože nie je známa doba, kedy bude v konaní
na Okresnom súde Trebišov v zásadnej právnej otázke zodpovednosti konkrétneho vozidla jazdnej

súpravy právoplatne rozhodnuté. Tiež žalovaný zastával názor, že súd prvej inštancie mohol požiadať
Okresný súd Trebišov o vykonanie ďalšieho dôkazu za účelom správneho zistenia skutkového stavu
veci, a to o právny názor ohľadom zodpovednosti prevádzky vozidiel jazdnej súpravy, resp. o znalecký
posudok, ak ho má uvedený súd k dispozícii, z ktorého by sa zistilo, ktoré z vozidiel jazdnej súpravy
za škodu zodpovedá. Svoj názor žalovaný oprel o § 135 ods. 1 O.s.p., v súvislosti s ktorým uviedol, že

z výroku o vine je nutné vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu a skutkovú časť s tým,
že rieši naplnenie skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa. Rozsah viazanosti
rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal je dané tým, do akej miery sú znaky
skutkovej podstaty trestného činu zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie o uplatnenom
nároku.Nazákladeuvedenéhožalovanýnavrhol,abyodvolacísúdzrušilnapadnutýrozsudokavecvrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom sa súd bude zaoberať otázkou podielu zodpovednosti
prevádzky vozidiel jazdnej súpravy oboch poisťovateľov a za týmto účelom si vyžiada stanovisko senátu
Okresného súdu Trebišov o ustálení tejto zodpovednosti medzi poisťovateľmi a rozhodne vo veci podľavýsledku zistenia zásadnej právnej otázky o preukázanej zodpovednosti prevádzky niektorého alebo
oboch vozidiel jazdnej súpravy.

4. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Podľa § 470 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto
zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa

predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

6. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je
vecne správny.

Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1, 2 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie
získal, nekonal dobromyseľne.

Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, nakoľko
súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav prejednávanej veci, ktorý následne aj správne právne
posúdil a odvolací súd sa z jeho závermi stotožnil. Na potvrdenie správnosti napadnutého rozsudku
odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu zistil, že žalovaný v odvolaní namietal zhodné skutočnosti ako
v priebehu konania na súde prvej inštancie, a to najmä pokiaľ ide o aplikáciu jednotlivých ustanovení

usmernenia, prekážku litispendencie či povinnosť súdu prvej inštancie vyčkať na výsledok konania pred
OkresnýmsúdomTrebišov.Súdprvejinštancievšakpodľanázoruodvolaciehosúdupostupovalsprávne
podľa čl. 2 bodu 2.1 a 2.2 usmernenia, z ktorých v súlade so zisteným skutkovým stavom jednoznačne
vyplýva, že spôsobená škoda mala pôvod v prevádzke ťahacieho vozidla, na základe čoho subjektom
povinnýmnahradiťvzniknuténákladybolniežalobcaaležalovaný,ktorýbolvrozhodnomčasepovinným

zmluvným poisťovateľom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou ťahacieho vozidla a ktorý sa
tým,žežalobcauhradilVŠZP,a.s.celúnáhraduškody,naúkoržalobcubezdôvodneobohatil.Nazáklade
uvedeného odvolací súd zhodne sú súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný je povinný v
zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení predmetné bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať,
nakoľko sa za neho plnilo to, čo bol sám povinný plniť. Pokiaľ ide o námietku žalovaného týkajúcu sa

konania vedeného pred Okresným súdom Trebišov odvolací súd uvádza, že v danom prípade nebol a
ani neexistuje dôvod na prípadné zastavenie či prerušenie konania, pretože z predložených dokladov
je zrejmé, že v konaní pred Okresným súdom Trebišov vystupujú iné strany sporu, uplatňuje sa celkomodlišný nárok (náhrada za bolesť), uvedené konanie nesúvisí s týmto konaním a jeho výsledok by nemal
význam pre rozhodnutie v tomto spore.

8. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne
správny potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., nakoľko žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške

náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku dovolanie nie je prípustné.