Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. november 2016

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 1T/17/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415010194
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Bureš

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8415010194.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v senáte zloženom z predsedu JUDr. Richarda Bureša a prísediacich W.. E. B.

a C. Y. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. novembra 2016 v trestnej veci proti obžalovanému I.
V. pre zločin podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zákona a iné takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
I. V. nar. XX.X.XXXX v Kežmarku, trvale bytom D. B., Y. X/X, okres Kežmarok, zamestnaný

u z n á v a s a z a v i n n é h o , že

v období od mesiaca október roku 2002 do 7.10.2014 ako druh J. I., s ktorou prerušovane býval v
spoločnej domácnosti, svoju družku a jej dcéru S. I., sporadicky v spoločnej domácnosti v rodinnom
dome v Ľ., G. XXX/XX, okres Kežmarok, udieral dlaňami po tvári, bil ich po rôznych častiach tela, kopal
do družky, hádzal do nich rôzne veci, vulgárne im nadával, verbálne aj prostredníctvom sms správ sa
im vyhrážal zabitím, bitkou, citovo ich vydieral zabitím a sebazabitím, že podpáli dom, že ich upáli,
družke odreže hlavu, nedovolil družke a jej dcére v noci spať tým, že nepríčetne kričal, búchaním a
krikom dával najavo, že je doma, nebral ohľad nato, že je neskoro a oni potrebujú spať, opakovane sa

družke vyhrážal, že keď s ním nebude, tak uvidí, že sa jej pomstí, že toho bude ľutovať, ak si nájde
iného partnera, neustále ju kontroloval telefonicky, sms správami, kričal, že ju zničí a ničí aj jej rodinu,
že sa obesí, že všetko v dome je jeho, nič im nenechá, jeho konanie vyvrcholilo dňa 7.10.2014, keď
sa v popoludňajších hodinách vrátil do spoločnej domácnosti, bezdôvodne rozobral interiérové dvere,
začal kričať, že všetko je jeho, nič im nenechá a kľúčom od svojho motorového vozidla poškrabal steny
v spálni a v chodbe domu, čím takto u svojej družky J. I. a jej dcéry S. I., L.. XX.X.XXXX, vzbudzoval
strach, stres, obavu o ich život a zdravie,

t e d a

týral blízke osoby spôsobujúc im fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi,
ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu
a stresu, citovým vydieraním, a iným správaním, ktoré ohrozovalo ich fyzické a psychické zdravie,
bezdôvodným odopieraním oddychu a spánku

č í m s p á c h a l

- zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona

z a t o sa o d s u d z u j e

Podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona

§ 41 ods. 2 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov s probačným
dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe.Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona pri určení probačného dohľadu ustanovuje súd skúšobnú dobu na
4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ písm. i/ Trestného zákona súd obžalovanému zároveň ukladá povinnosť
podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu
sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu a podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň zrušuje výrok o treste uloženom obžalovanému
rozsudkom OS Kežmarok sp. zn. 6T 75/2015 z 24.9.2015, ktorým bol uznaný vinným so
spolupáchateľstva prečinu krádeže podľa § 20 Trestného zákona, k § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/
Trestného zákona, začo mu bol podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v
trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na 18 mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal dokazovanie, a zistil a ustálil skutkový stav tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti tohto
rozsudku.
Obžalovaný a ani prokurátor na hlavnom pojednávaní nemali záujem uzavrieť dohodu o vine a treste.
Obhajca s podanou obžalobou nesúhlasil, z čoho logicky vyplynulo, že obžalovaný po poučení vyhlásil,
že je nevinný.

Poškodená J. I. si nárok na náhradu škody neuplatnila.
V zmysle § 258 Tr. por. bol obžalovaný I. V. na hlavnom pojednávaní podrobne vypočutý. Obžalovaný
poprel fyzické útoky voči poškodenej J. I.. Pripustil, že sa aj hádali, a že voči nej používal aj vulgárne
nadávky. Či tieto nadávky brali na seba aj deti, to obžalovaný, ako uviedol, nevie. Žili spolu asi 12 rokov,
po hádke si zbalil veci , odišiel, a ona ho potom volala naspäť. Poprel, že sa mal vyjadriť, že podpáli

dom a že ich upáli. Pokiaľ odišiel z domácnosti, tak sa zvykol po týždni vrátiť. Čo sa týka obvinenia z
ničenia domácnosti , tak vtedy poškriabal stenu. Ohľadne žiarlivosti uviedol, že táto bola obojstranná.
Obžalovaný ďalej poprel, že by družku kopal, alebo aj jej deti. Kvôli družke prestal piť a aj fajčiť. Po práci
ju nekontroloval. Ohľadne priestupku uviedol, že vtedy družku neudrel. Alkohol nepije už 8 alebo 10
rokov. Hádky a konflikty boli kvôli deťom. Poškodená chcela, aby sa ku nej on nasťahoval. V poslednej

dobe asi každý mesiac ho družka vyzývala, aby odišiel z domu. Podľa neho sa pred udaním spikli voči
nemu družka s jej dcérou, na ktorú družka veľmi dá. Obžalovaný trval stále na tom, že sa družke a deťom
nevyhrážal, ale ak im ublížil tak je mu to ľúto.
Svedkyňa - poškodená J. I. na hlavnom pojednávaní využila svoje právo po poučení v zmysle § 127
ods. 5 Tr. zákona nevypovedať.

Po preskúmaní zákonných podmienok na návrh prokurátora boli prečítané výpovede poškodenej z
prípravného konania.
Pri výsluchu dňa 8.10.2014 zotrvala na podanom trestnom oznámení, podrobne opísala ako sa ku nej
druh od ich zoznámenia v roku 2002 správal, ako ju aj jej dve deti raz mesačne bil, udieral po tvári,
vuIgárne im nadával, ťahal za vlasy , kričal na nich. Ak požil alkohol, bol aqresívnejší. Po útokoch na

pár dní odišiel, vrátil sa, ospravedlnil sa im, odpustila mu, no po pár dňoch v útokoch pokračoval. V
rámci spoločnej komunikácie, pri výmene názorov bol agresívny, začal kričať na ňu aj deti. ŽiarliI na ňu,
neveriljej,ženikohoinéhonemá, kontrolovalju,kontrolovaljuprostredníctvomSMSsprávajtelefonicky.
Vvhrážalsajej,žeaksnímnebudeuvidí,pomstísajej,budeľutovať,aksinájdeinéhopartnera.Vyhrážal
sa im zabitím, podpálením domu, že zničí ju aj deti, čím u nej vyvolával neustále strach o jej život, o

život a zdravie jej detí. Aj veci po nich hádzal, keď prišiel občas v noci, vedome robil hluk, nebral na nich
ohľad, že spali. Nevládze viac trpieť, bojí sa o svoj život aj o život svojich detí, že im ublíži, že naplní
svoje vyhrážky. Citovo ich vydieral tým, že ublíži im a potom sebe, vykrikoval jej, že sa o neho nestará,
že pomáha každému okrem neho. Nikomu sa nesťažovala, nezdôverovala, o časti problémov vedela jej
sestra S. O.. Na lekárske ošetrenia po napadnutí druhom nechodila, nakoľko nebol dôvod lekárskeho

ošetrenia. Dňa 7. 10. 2014 zničil v dome steny, ktoré sám opravil, vyhrážal sa, že jej odreže hlavu. Ako
poškodená sa k trestnému stíhaniu obvineného pripojila, neuplatnila si nárok na náhradu škody·
Pri výsluchu konanom 7.11.2014 zotrvala na svojej výpovedi z 8.10.2014.
Pri výsluchu z 27. 1. 2015, v čase krátko po prepustení z väzby podľa názoru obžaloby konanie
obžalovaného zľahčila, uviedla, že jeho konanie je veľmi prísne kvalifikované, I. V. ich netýral tak, akoto opisuje zákon. Boli to hádky, konflikty, niekedy facka, v žiadnom prípade nešlo o týranie, ale o bežné
konflikty.
Podobne zareagovala táto poškodená aj na hlavnom pojednávaní, keď uviedla, že trvá na výpovedi, že

celý prípad je nafúknutý a zbytočne prehnaný.
Aj svedkyňa S. I. na hlavnom pojednávaní po poučení ako blízka osoba obžalovaného taktiež využila
svoje právo a nevypovedala.
Na návrh prokurátora súd po zistení, že je to prípustné, prečítal výpovede svedkyne - poškodenej S. I..
Svedkyňa podrobne opísala správanie sa obžalovaného voči jej matke, bratovi a voči nej počas ich

života v jednej domácnosti, opísala bezdôvodné opakované používanie vulgárnych nadávok, krik, bitky,
údery po tvári, rukách, hlave, kopanie do matky, vyhrážanie sa zabitím, pričom takto sa správal najmenej
raz mesačne odkedy k nim prišiel bývať, teda od roku 2002. Okrem toho žiarlil, keď ich matka objímala.
Túto neustále kontroloval, sledoval,. SMS správami ju obťažoval takmer denne. Po takýchto útokoch a
vyhrážkach odišiel, po niekoľkých dňoch sa vrátil a sa im ospravedlňoval. Vyhrážal sa nielen im, ale aj
že zničí veci v dome, dom podpáli a že zabije aj seba. Svedkyňa sa ho bojí, bojí sa aj o životy a zdravie

mamy a brata a bojí sa, že naplní svoje vyhrážky. O problémoch vedela jej triedna učiteľka. Nárok na
náhradu škody si neuplatnila.
Z ďalšej prečítanej výpovede tejto svedkyne vyplýva, že dňa 10.11.2014 sa vyjadrovala, že trvá na
svojej predchádzajúcej výpovedi, a že nikdy nepotrebovala lekárske ošetrenie.
Mal. T. I. využil v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní svoje právo a nevypovedal.

Svedkyňa S. O. - sestra poškodenej J. I. vypovedala, že veľmi málo bola u sestry. V podstate sa zastala
obžalovaného keď uviedla, že on síce zvyšuje hlas, ale nie tak, že by niekomu ublížil. Rieši situácie
krikom. Podľa nej keď nepomohol, tak neublížil. Svedkyňa si nepamätá, že by v takýchto situáciách
dochádzalo z jeho strany aj k vyhrážkam. S deťmi jej sestry bolo spolužitie obžalovaného viac - menej
dobré. Považuje ho za hyperaktívnu osobu.

Pri odstraňovaní rozporov vo výpovediach nevedela svedkyňa vysvetliť z akého dôvodu uvádzala v
prípravnom konaní, že rozbíjal veci, že ich bil. Nevie, prečo je to v prečítanej zápisnici napísané. Nebola
svedkom, že by ich bol bil pred ňou. Udretie sestry po ramene nepovažuje v jeho podaní za bitku.
Vyhrážky sú jej známe iba z počutia, ale nevie, či ich myslel vážne.
Svedkyňa C.. I. C., ktorá mala vedieť o problémoch v rodine svojej žiačky S. I. , spochybnila svoju

výpoveď pred vyšetrovateľkou, pretože ju poslala mailovou poštou, a nechápala, prečo sa na nej
nachádza jej podpis.
Ku skutku sa vyjadrila iba stručne s tým, že S. mala v rodine zlú atmosféru, niekedy zmeškala do školy
lebo sa nevyspala. Vie, že s partnerom matky nemala dobrý vzťah, niekoľkokrát sa sťažovala na situáciu
v rodine, a že nemá z toho dobrý pocit. O problémoch sa bližšie nezverovala. Pri rozhovore s jej matkou

sa svedkyňa dozvedela od jej matky, že nesúhlasí s tým, čo povedala jej dcéra, a preto sa k tejto
problematike už nevracala. Pokiaľ by mala poznatky o nejakých problémoch, je jej povinnosťou tieto
oznamovať na príslušné miesta, v tomto prípade svedkyňa tak nekonala.
V prípravnom konaní boli do konania pribratí znalci z odvetvia psychiatrie na posúdenie duševného
stavu obžalovaného.

Znalec C.. T. C. vypovedal, že u obžalovaného skonštatovali prítomnosť emočne nestabilnej poruchy
osobnosti a nezistili prítomnosť psychopatológie v klinickom obraze. Tento stav nie je psychickou
chorobou v pravom slova zmysle. Teda nenarúša jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti.
Emočne instabilná porucha osobnosti sa u neho prejavuje zvýšenou dráždivosťou, výbušnosťou,
nezdržanlivosťou, pri znížení tolerancie na záťaž, kde možno očakávať po vyprovokovaní výbušné,

prípadne agresívne správanie. Tohto si je obžalovaný vedomý. Navrhované psychiatrické liečenie
ambulantnou formou môže napomôcť dohľadu zo strany spoločnosti na celkový psychický stav
obžalovaného, jeho eventuálne užívanie alkoholu alebo iných psycho - aktívnych látok a taktiež môže
priniesť návody na riešenie alebo zvládanie problematických životných situácii. V čase vyšetrenia nebol
zistenýproblémsozávislosťouodalkoholu,avšakvzhľadomkštruktúreosobnostimôžedôjsťkzvýšeniu

agresívneho správania sa v sociálnych interakciách.
Znalkyňa PhDr. S. D. z odboru klinickej psychológie vypovedala, že u J. I. je celková úroveň pamäťových
schopností v pásme priemeru, jej výpovede môžu byť ovplyvnené inou osobou alebo okolnosťami, bola
zistená tendencia zľahčovať konanie obžalovaného. v tomto ohľade je nízka špecifická vierohodnosť
výpovede tejto poškodenej. Nie sú prítomné žiadne významné symptómy alebo znaky posttraumatickej

stresovej poruchy u poškodených, syndróm týranej osoby možno vylúčiť. Zmenu výpovede poškodenej
J. I. považuje znalkyňa za dôsledok jej prílišnej citovej závislosti na obžalovanom. To môže byť v danom
prípade jediným zo znakov syndrómu týranej osoby, ostatné znaky možno vylúčiť.Čo sa týka psychologického vyšetrenia svedkyne S. I. jej výpovede z psychologického hľadiska treba
považovať za vysoko objektívne. V popredí klinického obrazu sú prítomné znaky svedčiace pre ľahký
stupeň posttraumatickej stresovej poruchy, konkrétne ľahké postihnutie prežívania v sociálnej oblasti a

správania poškodenej, čo má súvis s prejednávaným skutkom, a je jedným zo znakov syndrómu týranej
osoby. Na základe toho sú medzi ňou a jej náhradným otcom chladné vzťahy.
Na základe tohto výsluchu znalkyne mal súd preukázané, že práve na základe iniciatívy poškodenej S.
I. došlo k tomu, že sa jej matka odhodlala k podaniu trestného oznámenia na obžalovaného.
Z prečítaného znaleckého posudku z odboru klinickej psychológie detí znalkyne PhDr. C. I. vyplýva, že

osobnosť poškodeného T. I. je extrovertne zameraná, s dobrou schopnosťou komunikácie, výpoveď
sa javí byť objektívna, neboli zistené sklony k vymýšľaniu, zveličovaniu, subjektívnemu skresľovaniu
konania obžalovaného. Ochota vypovedať je ovplyvňovaná tendenciou brať ohľad na potreby a záujmy
iných, snaha nepriťažovať iným, ale aj vyhýbania sa negatívnym spomienkam a udalostiam ako forma
obrany pred záťažou. Neboli zistené príznaky posttraumatickej stresovej poruchy.
Súdom ustanovená opatrovníčka N. Q. sa k prejednávanej trestnej veci nevedela vyjadriť.

Súdpotomprečítallistinnédôkazyvspiseobsiahnuténazákladektorýchzistil,žedňa7.1.2014nahlásila
G. I. napadnutie V.. Zo správy Strednej zdravotníckej školy Štefana Kluberta v Levoči je zrejmé, že podľa
vyjadrenia svedkyne Mgr. I. C. sa žiačka S. I. opakovane sťažovala na situáciu v rodine, na druha svojej
mamy, ktorý mal fyzicky napádať hlavne matku, ale aj ju a súrodenca. Kvôli tomu viackrát vynechala
výchovno vzdelávací proces. Triedna učiteľka bola dobre informovaná o rodinnej situácii a u žiačky sa

vyskytli aj zmeny v správaní.
Bolo úlohou súdu dôkazy vyhodnotiť jednotlivo, ako aj ich vzájomnom súhrne a dospel k záveru, že
je potrebné skutkovú vetu obžaloby upraviť a na základe toho rozhodnúť o zmene právnej kvalifikácie
konania obžalovaného.
Zvyhodnotenýchdôkazovvyplýva,žeobžalovanýakodruhJ.I.vkritickomčasebývalsňouasjejdeťmi

v spoločnej domácnosti. Nepreukázalo sa však, že by tam s nimi býval sústavne. Všetky relevantné
výpovede svedčia o tom, toto spolužitie bolo mnohokrát prerušené. Keďže týranie sa vyznačuje určitou
trvalosťou, prípadne aj sústavnosťou alebo opakovanými útokmi, nebolo možné ustáliť , že bol naplnený
jeden zo znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 208 ods. 2 písm. d) Tr. zák. a to závažnejší
spôsob konania - po dlhší čas.

Skutok bol teda upravený tak, že obžalovaný preukázateľne býval s poškodenou a jej deťmi v spoločnej
domácnosti prerušovane, čím teda jeho útoky voči týmto osobám treba považovať za sporadické. Z
výpovede svedkyne S. I. vyplýva tiež, že obžalovaný sa ku ním hrubo správal tak približne raz mesačne.
Súd považuje za preukázané aj to, že obžalovaný po týchto hádkach často aj spoločnú domácnosť
opúšťal.

Na druhej strane však najmä na základe prečítaných výpovedí poškodenej S. I. mal súd preukázané, že
v rozhodnej dobe sa obžalovaný dopúšťal konania tak, ako je uvedené v ostatných častiach žalovaného
skutku, a preto tieto okolnosti pojal do výroku svojho rozsudku.
Podľa názoru senátu okresného súdu, nebolo dostatočne preukázaný ani ďalší osobitný kvalifikačný
pojem a to v zmysle § 138 písm. j) Tr. zákona, podľa ktorého obžaloba viní obžalovaného aj z toho, že sa

malpáchaťtrestnýčinnaviacerýchosobách.Vzmysleuvedenéhozákonnéhoustanoveniazákonodarca
má na mysli pod pojmom viaceré osoby, a to aspoň tri osoby.
Vyhodnotené dôkazy nevedú súd k spoľahlivému záveru, že by bol objektom žalovaného trestného
činu aj T. I.. On sám vo veci v priebehu trestného stíhania nevypovedal, a pokiaľ sa vyjadril pred
znalkyňou z odboru psychológie PhDr. I., že bolo to tak, ako uvádzala jeho mama alebo sestra, toto

z procesného hľadiska nemožno považovať za procesne účinnú usvedčujúcu výpoveď. Ani prečítané
výpovede poškodenej S. I. sa podstatne nedotýkajú správania sa obžalovaného voči jej bratovi. K
náležitému zisteniu týchto okolností akiste neprispel ani postoj svedkyne - poškodenej J. I., ktorá ako je
známe, konanie obžalovaného za týranie nepovažovala.
Celkovo treba pripomenúť, že pred súdom žiaden z vypočutých svedkov - poškodených nevypovedal,

čo je iste ich právom, avšak úloha súdu pri dokazovaní tak závažného zločinu, ako bol žalovaný bola
sťažená. Za takejto situácie tým skôr dochádza k uplatneniu zásad, ktoré sú na prospech obžalovaného.
To však nie je zďaleka všetko, ujsť pozornosti nemohlo nikomu zainteresovanému, že svedkovia , ktorí
pred súdom vypovedali, a to najmä svedkyňa S. O. na hlavnom pojednávaní sa skôr priklonila na stranu
obžalovaného. To isté v podstate urobili aj všetci poškodení, družka obžalovaného, jej syn, ale čo je

najviac pozoruhodné aj S. I., ktorá v prípravnom konaní zaujala voči svojmu otčimovi ohľadne toho, ako
sa ku nim správal, doslova nezmieriteľný postoj. Tu má súd na mysli postoj poškodených pri rozhodovaní
o jeho žiadosti o zrušenie primeraných obmedzení, ktoré obidve deti poškodenej viackrát podporili, a
ktorej žiadosti bolo aj sčasti vyhovené.Do tohto ešte zapadá aj výpoveď svedkyne Mgr. I. C., ktorá mala byť o situácii v rodine dobre
informovaná. Pre zvláštne dôvody súd nemohol akceptovať výpoveď tejto svedkyne z prípravného
konania. Ešteže možno prihliadať na listinný dôkaz zo strednej školy, ktorú poškodená S. I. v kritickom

čase navštevovala.
Bolo teda preukázané že obžalovaný I. V. sa dopustil skutku tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku, a je ho potrebné kvalifikovať ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm. a), písm. b) Trestného zákona, pretože týral blízke osoby spôsobujúc im fyzické a psychické
utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním,

vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním, odopieraním oddychu a spánku a iným
správaním, ktoré ohrozovalo ich fyzické a psychické zdravie, čo je objektívnou stránkou tohto zločinu.
Obžalovaný svojim konaním zle zaobchádzal so svojou družkou a jej dcérou S., čím prejavoval hrubší
stupeň necitlivosti a bezohľadnosti. Pod pojmom týranie treba rozumieť také konanie páchateľa, ktoré
sa vyznačuje zlým nakladaním s osobou blízkou, alebo osobou s ktorou páchateľ žije v jednom dome
alebo byte a súčasne sa vyznačuje i určitou mierou trvalosti a dosahuje takú intenzitu, aby bolo spôsobilé

vyvolať stav, ktorý pociťuje postihnutá osoba ako ťažké príkorie, resp. psychické, alebo i fyzické útrapy
Objektom ochrany je záujem spoločnosti na ochrane pred domácim násilím.
Subjektom trestného činu je obžalovaný I. V. ako trestne zodpovedná osoba.
Obžalovaný I. V. je z miesta bydliska hodnotený všeobecne. Z miesta výkonu väzby bol hodnotený
pozitívne. V roku 2011 bol piestupkovo postihnutý pre skutok voči svojej družke. Potom ešte 8 - krát

väčšinou pre dopravné priestupky.
Doposiaľ bol 7 - krát súdne trestaný posledne rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T 75/15
pre prečin krádeže, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so skúšobnou dobou
na rok a pol do 24. 3. 2017. Skutok spáchaný dňa 24. 7. 2014.
Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z ustanovenia § 34 Tr. zákona.

Poľahčujúce a ani priťažujúce okolnosti súd nezistil.
Vzhľadom k tomu, že vo vzťahu k vyššie uvedenému odsúdeniu obžalovaného je toto odsúdenie
zbiehajúcou trestnou činnosťou, bolo potrebné ukladať obžalovanému podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona trest
súhrnný, a keďže ide o zločin tak za použitia asperačnej zásady uvedenej v ust. § 41 ods. 2 Tr. zákona a
to za čin najprísnejšie trestný. Zároveň bol zrušený výrok o treste uloženom obžalovanému z rozsudku

Okresného súdu Kežmarok 6T 75/2015.
Keďže zmenou právnej kvalifikácie súd mohol ukladať trest odňatia slobody v rozmedzí 3 až 8 rokov,
vzhľadom na všetky okolnosti rozhodné pre určenie druhu a výmery trestu uložil obžalovanému trest
odňatia slobody súhrnný na dolnej hranici trestnej sadzby s probačným dohľadom na dlhšiu skúšobnú
dobu.

Zároveň uložil obžalovanému povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom
alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu a podrobiť
sa v skúšobnej dobe psychoterapii.
Prokurátor na základe súdnoznaleckého posudku z odvetvia psychiatrie navrhoval uložiť obžalovanému
aj ochranné opatrenie a to psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Takémuto návrhu však súd nevyhovel. Znalec uviedol, že obžalovaný v čase spáchania skutku netrpel
psychickou poruchou a ani chorobou. Na otázku, čo môže priniesť absolvovanie liečenia obžalovanému
súd dostal hypotetickú alebo špekulatívnu odpoveď, že bude mať význam vtedy, ak by eventuálne v
budúcnosti obžalovaný užíval alkohol alebo psychotropné látky. Ako je preukázané, aj sám znalec
to tvrdí, že obžalovaný alkohol nepožíva. Tu treba dodať, že obžalovaný má naďalej v platnosti

z prípravného konania zákaz požívania alkoholických nápojov. Okrem toho, vyššie špecifikovaná
povinnosť uložená týmto rozsudkom ukladá obžalovanému sa podrobiť v súčinnosti s probačným a
mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému
programu a na dôvažok aj psychoterapii. Iste takáto psychoterapia nemôže nahradiť ochranné liečenie,
ale treba brať na zreteľ, že kombinácia stále platných zákazov a povinností z prípravného konania s

teraz uloženými povinnosťami môže priniesť želateľný výsledok ohľadne správania sa obžalovaného
voči svojmu okoliu v budúcnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v
Prešove cestou tunajšieho súdu.