Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. november 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/109/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214200648
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8214200648.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci navrhovateľky: O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.
XX,XXXXXE.,št.príslušnosť:K.,zastúpenáJUDr.JánomJurčom,advokátom,sosídlomPartizánska5,
Bardejov, proti odporcovi: S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, zastúpený JUDr. Jozefom Kruželákom,
advokátom, so sídlom Kellerova 1, o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, o odvolaní
navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 3C 13/2014-167 zo dňa 9.3.2016 takto

r o z h o d o l :

1. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

2. Náhrada trov odvolacieho konania sa n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že návrh
zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že vzhľadom na ustanovenie
§ 72 ods. 2 Zákona o rodine, prihliadol aj na príčiny rozvratu manželstva spôsobené neverou
navrhovateľky počas trvania manželstva. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že obdobie priznania
nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela tak, ako to má na mysli ust. § 72 ods. 3

Zákona o rodine, ktorý príspevok možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia o rozvode, pričom v danom prípade rozhodnutie o rozvode manželstva zo dňa 22.10.2012
a návrh zo strany navrhovateľky podaný súdu až dňa 03.02.2014, má možnosť v danom prípade
navrhovateľka preklenúť predovšetkým predajom nehnuteľností, ktoré ako občianka Poľskej republiky
vlastní na území Poľska, poprípade vysporiadaním BSM manželov k predmetnému trojizbovému bytu a
užívanímjednoizbovéhobezbariérovéhobytusposkytovanímopatrovateľskejslužbyazabezpečovaním
základných stravovacích potrieb cestou obecného zariadenia.

3. Na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd prvej
inštancie návrh zamietol, pretože vzhľadom na zistené majetkové pomery na strane účastníkov konania
akoajprihliadajúcnapríčiny,ktoréviedlikrozvratuvzťahovmedzibývalýmimanželminezistilpodmienky
pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela na strane navrhovateľky.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka. V odvolaní
okrem iného uviedla, že nepochybne súdu prvej inštancie je potrebné uznať, že na predmet konania
použil správnu právnu kvalifikáciu, avšak pochybil pri hodnotení dôkazov, keď bezdôvodne nevykonaldokazovanie z úradnej povinnosti, či navrhovateľka ako rozvedená manželka je schopná sa sama
živiť. To, že súd prvej inštancie skonštatoval majetkové pomery účastníkov konania, je prinajmenšom
konštatovaním a nie zistením schopnosti navrhovateľky živiť sa, ktorá zo zdravotných dôvodov ako

imobilná, pripútaná na invalidný vozík, je odkázaná na pomoc tretej osoby a už určite nie je schopná
sama sa živiť, ako to predpokladá ust. § 72 ods. 1 Zákona o rodine. Niet pochýb o tom, že navrhovateľka
je invalidná dôchodkyňa s mesačným invalidným dôchodkom v sume 214,80 Eur ku dňu 1. 1. 2014. Niet
pochýb ani o tom, že navrhovateľka dedila na základe dedičských rozhodnutí v Poľskej republike, keď
dedičské rozhodnutia z rokov 2005 a 2010 boli súdu predložené, že nadobudla majetok v celkovej výške

3.393,64 zlotých, čo vyjadruje sumu 788,68 Eur aktuálneho kurzu 0,2324 Eur/1PLN. Niet pochýb ani o
tom, že účastníci konania do dnešného dňa nevyporiadali BSM k trojizbovému bytu, na ktorom viazne
ťarcha len na fonde opráv suma najmenej 1.000 Eur s mesačnou platbou po 33 Eur, ktorú navrhovateľka
z hľadiska výšky aktuálneho invalidného dôchodku nie je schopná ako náklady pokryť. Je potom
nelogické pre nutnosť nákladov na stravu, hygienických potrieb, na lieky a zaplatenia služieb spojených
s užívaním bytu, aby bola schopná sa sama živiť. Niet pochýb ani o tom, že súd prvej inštancie prihliadol

na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi, ako deklaruje vo svojom odôvodnení, avšak
len formálne a z tohto pohľadu je potom jeho rozsudok nepreskúmateľný. Navrhovateľka má za to,
že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, nevykonal navrhovateľkou navrhované dôkazy
ponechané na jeho rozhodnutí, či ich vykoná, či vôbec zdravotný stav je u navrhovateľky taký, aby bola
schopná sa sama živiť. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam, pokiaľ ide o jej majetok nadobudnutý v dedičskom konaní, a preto napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia. Navrhla napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie
rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.

6. K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca ako povinná osoba navrhujúc rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť v celom rozsahu.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 2
ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) a § 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) účinného od 1.7.2016 vzhľadom na
včas podané odvolanie preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia §§ 380, 381 CSP, bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Podľa § 72 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah
príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu
vzťahov medzi manželmi.

9. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že manželstvo navrhovateľky a povinnej

osoby bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 5P/63/2011-56 zo dňa 22.10.2012.
Navrhovateľka je invalidnou dôchodkyňou s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
rozsahu80%,poberáinvalidnýdôchodokvovýške214,80Eur.Zdaňovéhovýmeruzroku2013vyplýva,
že navrhovateľka je spoluvlastníčkou lesných pozemkov v Poľskej republike o výmere 1,86 ha. V zmysle
potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti čiastkový základ dane povinnej

osoby v roku 2013 činil 4452,80 Eur.

10. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že výživné (s výnimkou výživného na maloleté dieťa)
nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie konštatoval, že
prihliadol na príčiny rozvratu manželstva spôsobené neverou navrhovateľky. Povinná osoba v konaní

poukázala na skutočnosť, že v rámci rozvodového konania navrhovateľka priznala neveru, súd v
rozhodnutí o rozvode manželstva konštatoval nezáujem navrhovateľky o manžela a deti, nezáujem
o zaradenie sa do pracovného života, opustenie spoločnej domácnosti, nezáujem o zabezpečovanie
potrieb rodiny. Navrhovateľka tieto skutočnosti predstavujúce príčinu rozvratu manželstva v odvolacom
konaní nerozporovala. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď prihliadal na príčiny rozvratu

manželstva a návrh navrhovateľky zamietol. Aj keď príjmové pomery navrhovateľky nemožno označiť
za priaznivé, za stavu, že rozvrat manželstva možno pričítať na vrub práve navrhovateľke, priznanie
výživného zo strany jej bývalého manžela by bolo v rozpore s dobrými mravmi.11. Len na dôvažok odvolací súd uvádza, že obsahom spisu je návrh účastníkov konania na zápis
vkladu vlastníckeho práva k bytu zo dňa 11.02.2016 (pôvodne patriaceho do BSM, ktorý navrhovateľka
v súčasnosti obýva) v prospech navrhovateľky v podiele 1/1 adresovaný Okresnému úradu Bardejov,

odbor katastra (č.l. 157), pričom povinná osoba uviedla, že svojho spoluvlastníckeho podielu na byte
sa vzdala bez reálneho protiplnenia navrhovateľky. Povinná osoba zároveň uviedla, že vyrovnala dlh
týkajúcisapredmetnéhobytunapríspevkochdofonduopráv,pričomsúdupredložilanávrhSpoločenstva
vlastníkov bytového domu E. XX zo dňa 19.10.2015 na vydanie platobného rozkazu voči účastníkom
konania na peňažné plnenie vo výške 1124 Eur s príslušenstvom (č.l. 160) a potvrdenie o vklade

hotovosti na účet vo výške 1466,59 Eur zo dňa 10.02.2016 (č.l. 159 - označené ako „Zaplat. dlhu
na fonde opráv odporcom v konaní 5C 451/2015“). Možno konštatovať, že tieto úkony bývalého
manžela navrhovateľky nepochybne prispeli k zlepšeniu sociálnej, majetkovej situácie navrhovateľky a
nasvedčujú tomu, že osud navrhovateľky mu nie je ľahostajný.

12. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny potvrdil

(§ 387 ods. 1 CSP).

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP v spojení s § 2 ods. 1 CMP a §
396 CSP.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).