Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. júl 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/144/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111221525
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4111221525.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľky: J. A., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, proti odporcovi:

Fakultná nemocnica Nitra, IČO: 17336007, so sídlom Nitra, Špitálska 6, zastúpená Mgr. J. M., bytom
Q., A. XX, za účasti vedľajšieho účastníka: Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO:
31595545, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom
Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, o náhradu škody, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 2.217,31
eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra trovy konania štátu vo výške
617,52 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľkasapodanýmnávrhomzodňa18.7.2011adoplnenímnávrhuzodňa21.10.2011domáhala
od odporcu zaplatenia sumy 10.000 eur titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a

zaplatenia sumy 50.000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy.

Návrhom doručeným súdu dňa 30.1.2012 podala navrhovateľka návrh na pripustenie zmeny petitu
návrhu, ktorým žiadala od odporcu zaplatenie sumy 300.000 eur titulom nemajetkovej ujmy a návrh
v časti o zaplatenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 10.000 eura zobrala
späť. Následne v priebehu konania návrhom doručeným súdu dňa 4.9.2012 žiadala od odporcu
okrem zaplatenia nemajetkovej ujmy aj zaplatenie sumy 23.945,76 eura titulom zvýšenia náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 17.7.2008 sa stala účastníčkou
vážnej dopravnej nehody. Utrpela niekoľko vážnych zranení tváre, hlavy, rúk, nôh. Najzávažnejšie bolo
poranenie krčenej chrbtice, ktoré ju pripútalo na invalidný vozík, po nehode ostala ochrnutá. Jej život sa
zásadne zmenil, nedokáže si zabezpečiť kompletnú starostlivosť ani o seba, je vylúčená z akýchkoľvek
fyzických aktivít. Po prevoze do nemocnice mala krčnú chrbticu nepoškodenú, na druhý deň ráno už
bola krčná chrbtica zlomená. Poškodenie krčnej chrbtice nastalo v nemocnici.

Právny zástupca navrhovateľky trval na písomne podanom návrhu, navrhovateľka pri dopravnej nehode
utrpela zranenie tváre, rúk, nôh, zranenie krčnej chrbtice, spočiatku bola šťastná že žije, že prežila,
ale utrpela šok, keď zistila, že má zlomenú krčnú chrbticu a keď zistila že na CT snímkach, ktoré jej
boli robené hneď po dopravnej nehode po príchode do nemocnice o 22.00 hod. 17.7.2008 na týchtosnímkach nemala poškodenú krčnú chrbticu. Ďalšie CT snímok jej bol robený na druhý deň ráno o
8.00 hod. 18.7. 2008 a na týchto snímkach mala zlomenú krčnú chrbticu. Z toho vyvodila záver, že k
zlomeniu krčnej chrbtice nedošlo pri vyprošťovaní z vozidla, pri prevoze do nemocnice, ale že sa to stalo

v nemocnici a že súčasný stav navrhovateľky je zapríčinený nemocnicou. Tieto snímky navrhovateľka
konzultovala so svojím obvodným lekárom vo T..

Navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že dňa 17.7.2008 utrpela dopravnú nehodu. Vozidlo šoféroval
manžel, bola spolujazdec, lialo, išli pomaly, v aute spala. Z rozprávania vie, že sa odtrhlo pravé zadné

koleso, prevrátili sa, bola volaná aj polícia, bola v bezvedomí, potom bola v nemocnici v umelom spánku
asi 3-4 dni, ležala na oddelení traumatológie asi 2 mesiace. Keď sa v nemocnici prebrala po umelom
spánku lekár z oddelenia traumatológie povedal, že nebude sama dýchať a že nikdy nebude chodiť.
Z nemocnice išla na liečenie do X., kde bola dva mesiace. Keď sa vrátila domov z X. manžel pustil
na počítači snímky, ktoré boli robené o 22.00 hod. po nehode chrbtica bola v poriadku nepoškodená,
rozdiel bol asi po 10-12 hodinách kedy bola robená ďalšia snímka, na nej už bolo vidno, že chrbtica je

zlomená, posunutá.

Zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že odporca odmieta poškodenie. Vychádza z prvotných
popisov CT vyšetrenia, ktoré bolo robené bezprostredne večer 17.7.2008 po nehode. Lekár, ktorý CT
snímku popisoval tu vyjadril fraktúru stavca, predpokladalo sa ďalšie poškodenie, z tohto dôvodu sa

následne na druhý deň ráno 18.7.2008 robilo kontrolné CT vyšetrenie, kde tlak na miechu bol potvrdený.
MUDr. R. bol požiadaný o stanovisko, ktoré vypracoval po preštudovaní si zdravotnej dokumentácie
navrhovateľky. Navrhovateľka bola v období od 17.7. do 21.7.2008 vo farmakologickom útlme. Dňa
18.7.2008 sa robila chirurgická stabilizácia C chrbtice - krčnej. Pri prepustení z kliniky úrazovej chirurgie
bola stanovená diagnóza triparéza ťažkého stupňa, teda ochrnutie.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu na pojednávaní žiadal návrh zamietnuť,
vzniesol námietku premlčania. Čo sa týka jej prvého nároku ktorým je náhrada SSU vo výške 23.945,76
eura, tento návrh bol podaný 27.1.2012, navrhovateľke bolo vyplatené bolestné + SSU+ 30% navýšenie
za SSU a zvyšných 20% navýšenia za SSU si navrhovateľka uplatňuje v tomto konaní, o čom môže

rozhodnúť súd. Navrhovateľkou nebol predložený žiadny lekársky posudok, ktorým by bolo SSU
obodované, v dôsledku porušenia povinnosti odporcu. Bol vypracovaný lekársky posudok, obodovanie
v dôsledku dopravnej nehody, predpokladám že bolo hradené z povinného zmluvného poistenia. Suma
SSU bola uplatnená podaním navrhovateľky zo dňa 3.9.2012, doručené súdu 4.9.2012, čo bolo podané
po 4 rokoch oproti porušeniu povinnosti s poukazom na zákon 437/2004. Subjektívna premlčacia

lehota začína plynúť od vypracovania lekárskeho posudku, ktorý sa spravidla vypracováva po uplynutí
jedného roka od ustálenia zdravotného stavu. Druhý nárok nemajetková ujma vo výške 300.000 eur,
tu si navrhovateľka pôvodne uplatňovala sumu 50.000 eur, k rozšíreniu nároku došlo podaním zo dňa
27.1.2012, minimálne jej nárok na nemajetkovú ujmu v časti uplatneného nároku vo výške 250.000
eur, je premlčaný, pretože uplynula viac ako trojročná premlčacia doba od údajného porušenia práva

na ochranu osobnosti do uplatnenia tohto nároku. Aj keby nároky navrhovateľky neboli premlčané,
doteraz navrhovateľka nepreukázala porušenie povinnosti zamestnancov odporcu. V konaní vedenom
na OS Nitra pod sp. zn. 18C/23/2010 sa navrhovateľka okrem iného domáhala mimoriadneho zvýšenia
SSU o 50% na základe ZP MUDr. F.. Posudzovaná týmto ZP a odškodňovaná bol kvadraplégia,
ktorú si navrhovateľka dala vyplatiť z titulu dopravnej nehody. Domáhala sa mimoriadneho zvýšenia

SSU na 50%, priznané jej bolo 30%, zvyšných 20% bolo zamietnutých, čo potvrdil aj Krajský súd v
Nitre. V tomto konaní sa navrhovateľka opätovne domáha zvýšenia SSU o 20%, o tomto však už bolo
rozhodnuté. Domáha sa toho na tom istom skutkovom základe, na základe toho istého znaleckého
posudku, z tej istej nehody, čo je res iudicata. Návrh na žiadané zvýšenie SSU bol súdu doručený
4.9.2012, znalecký posudok na základe ktorého sa navrhovateľka domáha zvýšenia SSU je zo dňa

15.7.2009. Aj keby neplatilo to, že sa navrhovateľka vlastne domáha dvojnásobného plnenia SSU, od
vypracovania znaleckého posudku po uplatnený nárok uplynula lehota 2 rokov, čo je premlčacia lehota
v prípade náhrady škody na zdraví. Aj petit návrhu kedy bola uplatňovaná suma 10.000 eur bol podaný
dva roky po vypracovaní znaleckého posudku. Čo sa týka nemajetkovej ujmy pôvodne žalovanej sumy
50.000 eur, v danej veci nebolo preukázané zavinenie nemocnice. Návrh bol podaný až po rozhodnutí

Okresného súdu, ktorý zamietol navrhovateľke žiadaných 20% zvýšenia SSU. Podaný návrh považuje
za špekulatívny.Svedok MUDr. R. na pojednávaní uviedol, že vypracoval písomné stanovisko k veci, vychádzal z
chorobopisu a CT nálezov, ktoré boli urobené. U navrhovateľky pretrvávala paraplegia dolných končatín,
ktorá bola zachytená hneď. Pacientka bola v hlbokom bezvedomí, bola intubovaná, z týchto dôvodov

ďalšie vyšetrenia neboli možné. Predpokladal už na základe prvého CT nálezu, že s krčnou chrbticou
niečo nie je v poriadku. Aj bez RTG nálezu môže byť prerušená miecha, opakovane sa s tým v praxi
stretol Je to vysoko pravdepodobné v prípadoch zlomením výbežkov a oblúkov. Z týchto dôvodov
nariadil znova CT vyšetrenie a rekonštrukciu krčnej chrbtice. CT snímka potvrdila, že došlo k posunu,
ktorý nepatrne bolo vidieť už na prvej snímke. Navrhovateľka mala naložený philadelphia golier. S týmto

golierom sa robili aj CT snímky. Je pevnejší ako shcanzov golier. Neurológ potvrdil, čo predpokladal.
O prvotnom poškodení miechy sa rozhodlo na základe úrazu, pretože, to že navrhovateľka vypadla z
auta je viac menej isté. Jednoznačne príčinou stavu navrhovateľky je nehoda. Nedošlo k zapríčineniu
ošetrovateľskou starostlivosťou zamestnancov nemocnice. Každý pacient, ktorý má poranenú miechu
v momente úrazu tak ako navrhovateľka, tak aj dopadne. Keď je pacient privezený v bezvedomí je na
oddelení anesteziológie a intenzívnej medicíny, je privolaný traumatológ, hneď okamžite sa robí CT

vyšetrenie, robí sa asi 1860 skenov od hlavy až po panvu je to polytrauma protokol. Potom záleží od
nálezu, založí sa philadelphia golier, pacient sa dostabilizuje, riešia sa poranenia. Chrbtica sa stabilizuje,
aby bol pacient polohovateľný. Navrhovateľka bola v umelom spánku 4 dni, pacient sa do umelého
spánku dáva z dôvodu aby sa ochránil mozog, aj v prípade bezvedomia, pacient reaguje na bolestivé
podnety. Navrhovateľka nereagovala. Krčná chrbtica je taká, že aj keď je spinálny kanál zúžený na 1/4-

inu nemusí dôjsť k poškodeniu miechy. Aj keď by bol spinálny kanál voľný a miecha by bola porušená,
taktelobynefungovalo.Miechanefungujepreto,lebosaporanilaprinehode.Vmiechejecievočka,ktorá
ak sa pretrhla pri zlomenine, tak dôjde k okamžitému poškodeniu miechy. Keď je privolaný traumatológ
ide na CT aj s pacientom, popisujú CT aj s rádiodiagnostikom, je to polytrauma protokol. Popis sa robí
potom. Ráno sa robilo ďalšie CT, pretože pri prvom CT sa neurobila rekonštrukcia krčnej chrbtice. Platí

štandard, že po 12 hodinách sa takým pacientov ako bola navrhovateľka, opakuje vyšetrenie, aj keby
prvé CT nič neukázalo. Rozdiel v CT môže spočívať v tom, že chrbtica potrebovala stabilizáciu, ale
miecha bola poškodená. Nikto navrhovateľke golier dole nedal. Mala philadelphia golier po celú dobu,
vidieť to z CT snímok. Poranenie miechy vniká aj bez zjavného postihnutia chrbtice alebo ako súčasť
ťažkého poranenia chrbtice. Príčina môže byť aj vo vykĺbení stavca ktorý sa ihneď reponoval. Stupeň

poranenia sa zvyšuje ak došlo k zlomenine kĺbneho výbežku čo bolo u navrhovateľky. V krčnej chrbtici
ani posun stavca o 3/4-iny šírky nemusí spôsobiť poranenie miechy.

Svedok MUDr. R. X. na pojednávaní uviedol, že do liečebného postupu nezasahoval. Staral sa o to,
aby sa navrhovateľka dostala tam kam sa má dostať, na vyšetrenia. Bol s navrhovateľkou v čase od

jej prvého CT vyšetrenia až pokiaľ nebola prevezená na áro. Pri prvom CT vyšetrení nebol. Jednalo
sa o polytraumu. Mala vážne poranenia chrbtice a hlavy. Sledoval ako sa stav navrhovateľky vyvíjal. V
odstupe 6 až 12 hodín sa robilo druhé CT. Je to štandardný postup, sleduje sa vývoj poranenia. Robilo
sa ráno. Bol rozdiel medzi prvým a druhým vyšetrením v oblasti chrbtice. Na prvom nebolo vidieť posun
stavcov, na druhom bolo vidieť posun stavcov, to svedčilo o vážnom poranení miechy. Príčiny môžu byť

rôzne. To zranenie tam už bolo, len ho nebolo vidieť. Mohlo to byť spôsobené tým, že uvoľnením svalstva
sa to spôsobilo. Neurologické vyšetrenie sa nedá spraviť, keď je pacient v bezvedomí. V prípadne
navrhovateľky to nebolo možné spraviť, pretože bola uspatá. Zranenie už muselo existovať. Zranenie
nemôže byť spôsobené, len sa zviditeľní keby sa hýbalo s hlavou, zlým hýbaním alebo sňatím goliera.
V takýchto prípadoch už záchranná služba dáva limec. Keď navrhovateľku videl, tak už limec mala. Od

CT vyšetrenia po áro. Bol to typ "Filadelfia". Limec sa môže vymieňať pod odborným dohľadom. Videl
obe snímky. Nevie uviesť z akých dôvodov na jednej nebol limec. Možno bol transparentný, pretože
sú aj také, ktoré nie je na CT vidno. Na druhom CT bolo vidno posun stavcov. Po prvom CT vyšetrení
bol spinálny kanál voľný. Stavce sa javili ako nepoškodené, tak isto aj krčná chrbtica. Môže sa však
stať, že dôjde k strihovému mechanizmu. To znamená, že stavce sa pohnú, poškodia miechu a potom

sa vrátia späť. Môže sa to stať, aj keď má pacient limec, aj keď sa javí ako nepoškodená. Aj keď je
pacient v kľude, uvoľnením svalstva, stavce sa posunú. CT nie je také presné vyšetrenie, aby toto
odhalilo. Dôležité je neurologické vyšetrenie, ktoré sa tu nedalo urobiť. Uvoľnením svalstva, keďže
navrhovateľka bola relaxovaná sa objavilo poranenie, ktoré tu už bolo predtým. K takým poraneniam
aké má navrhovateľka môže dôjsť pri väčšom náraze, pri dopravnej nehode, navrhovateľka vyletela z

auta. Prvé CT nevykazovalo žiadne vážnejšie poranenia. Sú dané štandardné postupy ako sa narába
s pacientom. Pacient sa sleduje, dávajú sa medikamenty, aby neprišlo k opuchnutiu mozgu. Aj keby
predpokladali u navrhovateľky poranenia, aj tak by bol daný konzervatívny postup. Postupuje sa od
poranení, ktoré bezprostredne ohrozujú život pacienta k tým ľahším.Svedkyňa MUDr. F. U. na pojednávaní uviedla, že mala službu, keď bola navrhovateľka privezená.
U navrhovateľky sa jednalo o polytraumu, o viacnásobné vonkajšie a vnútorné poranenia. Mala

zranenie chrbtice, tváre, končatín, predpokladali sa poranenia brucha, či aj hrudníka si nepamätala. Aké
vyšetrenia sa jej robili nevie. Prišla v stave umelého spánku na pľúcnej ventilácii. Štandardné je, keďže
u navrhovateľky bolo podozrenie na poranenie krčnej chrbtice, že by mala mať golier. V takomto prípade
sa golier nedáva dole. Pacientom sa dole nedáva. Limec sa dáva dole v prípade, ak sa potvrdí poranenie
chrbtice a len v prípade operácie. Zo záznamu vidieť, že navrhovateľka mala schanzov limec. Nie je

dôvod, aby jej bol dávaný dole, pretože sa jedná o fixáciu pacienta, pacient sa s ním prekladá aj na CT
vyšetrenie. Existujú aj také limce, ktoré nie je na CT snímke vidieť. To závisí od intenzity röntgenového
žiarenia. Odpuchnutie krku môže nastať po 6, 8 až 48 hodinách. Či nastane posun stavcov, závisí od
toho či boli poranené svaly. U všetkých dopravných nehôd predpokladajú poranenie chrbtice, založí sa
im limec a ten majú až pokiaľ neurologické vyšetrenie nepreukáže, že nemajú poranenú chrbticu alebo
ak majú poranenú chrbticu, tak sa golier dáva dole až keď ide pacient na operáciu.

Svedkyňa MUDr. P. J. na pojednávaní uviedla, že navrhovateľka bola privezená večer alebo v noci, mala
zdevastovanútvár,krvácala.Keďvezúpacientaspolytraumou,taknachystajúpevnúdosku,dásagolier,
pripravia sa monitory, papiere, kanilácia. Na áre používajú štandardný typ pevného schanzovho goliera.
Ten sa nedáva dole, pretože pri polytraume sa predpokladá poranenie chrbtice. Ten je pevný, nedáva

sa dole. Ten istý potom vracajú záchranke. Používajú bledoružový golier. Existuje aj mäkký molitanový
so suchým zipsom, ten sa dáva pacientovi, keď ide na doliečenie domov. Traumatológ rozhodne či musí
mať golier alebo nie. Takýto pokyn je zapísaný aj v zázname. Áristi o tom nikdy nerozhodujú. Je to
vecou traumatológa. Potom to píšu aj do denného záznamu, či sa dal golier dole. Môže sa však stať,
že sa to aj zabudne zapísať.

Svedok J. A. na pojednávaní uviedol, že bol si pýtať v nemocnici záznam. Chceli vedieť aký je rozsah
zranení, čo bude ďalej. Pýtali sa aj lekárov v nemocnici. Každý povedal niečo iné. Informovali sa
u známych, asi u 4 alebo 5 lekárov. Všetci sa zhodli na tom, že sú rozdiely medzi prvým a druhým
záznamom. Navrhovateľka vypadla z auta, aké kroky robila záchranná služba uviesť nevedel, videl

navrhovateľku v nemocnici, potom až na áro oddelení.

Súdvovecivykonaldokazovanievýsluchomúčastníkovkonania,svedkov,oboznámenímsa sobsahom
spisu a to návrhom, doplnením návrhu, prepúšťacou správou, dokladmi z prílohovej obálky - DVD + CD,
správou z psychologickej ambulancie, stanoviskom Kliniky úrazovej chirurgie a ortopédie o poskytovaní

zdravotnej starostlivosti zo dňa 29.11.2011, návrhom na zmenu návrhu, uznesením o pripustení
zmeny petitu návrhu, doplnením návrhu s prílohami - záznamom o zhodnotení zdravotného stavu
osoby, vyšetreniami - traumatologické odd., operačný záznam, žiadanka o CT vyšetrenie, neurologické
vyšetrenie, vyjadrením navrhovateľky, nálezom z CT vyšetrenia, doplnením návrhu zo dňa 4.9.2012,
uznesením o pripustení zmeny petitu návrhu, uznesením o ustanovení znalca, znaleckým posudkom

MUDr. T. č. 913766-15/13, chartou práv pacienta, európskou chartou práv pacientov, prepúšťacou
správou navrhovateľky zo dňa 11.5.2014, oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka do konania,
poistnou zmluvou, úradným záznamom zo dňa 3.2.2015, vyšetrovacím spisom OP Nitra, OR PZ Nitra,
ČVS: ORP-46/OVK-NR-2009, správami zo Sociálnej poisťovne, lekárskym posudkom o bolestnom,
lekárskym posudkom o SSU, správami z poisťovne KOOPERATIVA, rozsudkom OS Nitra sp. zn.

18C/23/2010, rozsudkom KS v Nitre 25Co/15/2011, dokladmi z poisťovne KOOPERATIVA a.s. a zistil
tento skutkový a právny stav :

Navrhovateľka bola dňa 17.7.2008 účastníčkou dopravnej nehody, pri ktorej utrpela početné vážne
zranenia. Vozidlom záchrannej zdravotnej služby bola z miesta nehody prevezená do FN Nitra na

urgentný príjem, na oddelenie KAIM FN Nitra. Zranenia boli popísané ako pomliaždenie hlavy, otras
mozgu, strata vedomia, rozsiahla tržná rana na pravej polovici tváre so stratou kožného krytu, tržná rana
v oblasti koreňa nosa, poranenie pravej ušnice, odrenina kože v oblasti ľavej lícnej kosti, odreniny na
hrudníku, v oblasti pŕs, pomliaždeniny trupu, ľavého ramena, odreniny kožného krytu pravého ramena,
lakťa, odreniny na oboch predkoleniach. Navrhovateľka bola v bezvedomí, napojená na umelú pľúcnu

ventiláciu. Na krku mala založený fixačný Schanzov golier.

Ihneď po prijatí o 17.7.2008 o 22.07 hod. bolo vykonané vyšetrenie lebky, mozgu, krčnej chrbtice,
hrudníka, brucha , panvy počítačovou tomografiou - CT.CT vyšetrenie odhalilo okrem iných poranení aj úrazovú spondylolýzu - porušenie celistvosti oblúka
4. Krčného stavca s minimálnym posunom C4 a zlomeninu kostnej masy - pedikla - vľavo - výbežku

tvoriaceho chrbticový kanál bez zníženia chrbticového kanála.

CT vyšetrenie bolo zopakované nasledujúci deň 18.7.2008 o 8.17 hod. v porovnaní s predchádzajúcim
vyšetrením bol prítomný ventrálny posun smerom vpred stavca C4 oproti stavcu C5 pri zlomenine oblúka
stavca vľavo.

Navrhovateľka bola dňa 18.7.2008 operovaná za účelom uvoľnenia útlaku a odstránenia medzistavcovej
platničky medzi 4.a 5. krčným stavcom a vloženia imlantátu a jeho fixácie dlahou.

Neurológ zadokumentoval stav navrhovateľky ako poruchu vedomia stupňa ťažkej somnolencie, na
horných aj dolných končatinách chýbali reflexy, stav uzavrel ako poranenie miechy pri zlomenine stavca

v oblasti 4. a 5. krčného stavca.

Po operácii mala navrhovateľka fixovanú krčnú chrbticu pevným Philadelphia golierom. Po kontrole
21.7.2008 už postačoval mäkký Schanzov golier.

Po stabilizácii zdravotného stavu bola navrhovateľka dňa 11.9.2008 preložená do Národného
rehabilitačného centra v X..

K poskytovaniu zdravotníckej starostlivosti bolo vypracované dňa 29.11.2011 stanovisko MUDr. R. -
traumatológom, adresované riaditeľstvu FN Nitra, ktorý sa vyjadril, že poškodenie krčnej chrbtice a

miechy je výlučne v súvislosti s jej dopravnou nehodou, nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľky, že
poškodenie krčnej chrbtice sa objavilo až na druhý deň po nehode a že nastalo až v nemocnici.

Svedok MUDr. G. R. sa vyjadril, že príčinou súčasného stavu navrhovateľky je dopravná nehoda. Mala
fixovanú krčnú chrbticu Philadelphia golierom po celú dobu.

Svedok MUDr. R. X. uviedol, že zranenie u navrhovateľky existoval už pri prvom CT, len ho nebolo vidno,
na druhom CT bolo vidno posun stavcov, čo svedčilo o vážnom poranení miechy. Zranenie nemôže byť
spôsobené sňatím goliera. Keď navrhovateľku videl, limec mala od CT vyšetrenia po ÁRO.

Svedkyňa MUDr. F. U. uviedla, že navrhovateľka mala golier, je to štandardné ak ide o podozrenie
poranenia krčnej chrbtice, golier sa nedáva dole, len v prípade operácie. Pacient sa s limcom prekladá
aj na CT vyšetrenie, existujú aj také limce, ktoré na CT nie je vidno.

Svedkyňa MUDr. P. J. sa nepamätala, či mala navrhovateľka golier.

Zo záveru znaleckého posudku znalca MUDr. J. T. č. 913766-15/13 vyplýva jednoznačný záver, že v
prípade diagnostiky a liečby poranenia u navrhovateľky neboli zistené nesprávne postupy nemocnice, je
veľmi vysoko pravdepodobné, že ku kritickému poraneniu miechy v oblasti 4.krčného stavca došlo hneď
počas úrazového mechanizmu pri dopravnej nehode, k zmene postavenia poraneného 4.krčného stavca

nedošlo nesprávnou manipuláciou s navrhovateľkou, prípadne pre nepoužitie fixačných stabilizátorov
u navrhovateľky. K námietkam navrhovateľky k znaleckému posudku sa znalec vyjadril tak, že sa k nim
nie je možné vyjadriť, pretože nie súd dostatočne formulované.

Navrhovateľka je invalidná dôchodkyňa, poberá invalidný dôchodok od 1.1.2010, od 1.1.2015 vo výške

224,90 eura.

MUDr. H. F. vypracoval dňa 5.5.2009 lekársky posudok o bolestnom, za úraz pridelil bolestné 1.425
bodov, zvýšil o 50 % na 2.137,50 bodu.

MUDr. H. F. vypracoval dňa 15.7.2009 lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia, za ktoré
pridelil 4.140 bodov, zvýšil na dvojnásobok na 8.280 bodov.Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group poskytla navrhovateľke poistné plnenie titulom
bolestného vo výške 20.606 eur a 10.302,25 eur, spolu 30.908,25 eura a titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia sumu 119.729 eura. Ďalej jej boli vyplatené náklady spojené s liečením v

celkovej výške 14.434,72 eura. Na základe rozsudku OS Nitra sp.zn. 18 C 23/2010 jej bola vyplatená
suma titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 35.918,64 eura a za
sťaženie spoločenského uplatnenia suma 29.952 eur na základe lekárskeho posudku MUDr. D. O..

Na Okresnom súde Nitra prebiehalo pod sp.zn. 18 C 23/2010 konanie o náhradu škody z ublíženia na

zdraví a o zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, konanie bolo v časti zaplatenia bolestného vo
výške 30.908,25 eura a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 119.728,80 eura zastavené pre
čiastočné späťvzatie návrhu, keďže tieto sumy už boli navrhovateľke poisťovňou vyplatené, predmetom
konania zostal návrh navrhovateľky o zaplatenie sumy 59.864,40 eura titulom zvýšenia náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %. Navrhovateľke bola priznaná suma 35.918,64 eura titulom
zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia o 30 % a vo zvyšných 20 % bol návrh zamietnutý, čo

potvrdil aj Krajský súd v Nitre rozsudkom sp.zn.25 Co 15/2011.

Podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia,
v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a
zdravia , občianskej cti a ľudskej dôstojnosti , ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa§13ods.1Občianskehozákonníkafyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustilood

neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti , aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa§13ods.2Občianskehozákonníkapokiaľbysanezdalopostačujúcezadosťučineniepodľaods.1
najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti ,

má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti , za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 100 ods.1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /§ 101 až
110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie

je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 100 ods. 3 OZ, nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných
formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci.

Podľa § 104 ods.1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.Čo sa týka uplatneného nároku na zaplatenie sumy 23.945,76 eura titulom zvýšenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia o 20 % , tu súd poukazuje na konanie, ktoré prebiehalo na Okresnom súdu
Nitra pod sp.zn. 18C 23/2010, kde súd z rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 18C 23/2010-121 zo dňa

25.11.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co 15/2011-154 zo dňa 16.2.2011
zistil, že navrhovateľka si už v tomto konaní okrem iných nárokov uplatnila aj nárok na náhradu škody
z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a už v tomto konaní žiadala , aby súd zvýšil náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %, čo bolo pri základnom bodovom ohodnotení 8280 bodov
suma 59.864,40 eur, súd priznal navrhovateľke zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 30% a

to sumu 35.918,64 eura , zvyšných 20 %, ktoré sú predmetom tohto konania a to suma 23.945,76 eura,
zamietol, Krajský súd v Nitre rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, vec bola právoplatne skončená
dňa 31.5.2011. Tu súd poukazovanie na vykonané dokazovanie v tejto veci, kedy súd dospel k názoru,
že primerané zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia je o 30 % , nie o požadovaných 50 %.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka poukazoval na toto konanie a uviedol, že sa jedná o prekážku už
rozhodnutej veci. Súd sa zaoberal aj týmto argumentom vedľajšieho účastníka, ale nestotožnil sa s jeho

názorom, že sa jedná o neodstrániteľný nedostatok konania prekážku právoplatne rozhodnutej veci,
pretože s poukazom na § 159 ods. 3 O.s.p. právoplatné rozhodnutie tvorí prekážku rei iudicatae vtedy,
ak v novom konaní ide o to isté, o čo šlo v predchádzajúcom rozhodnutí, musí ísť o totožnosť osôb a aj
o totožnosť predmetu konania, v danom prípade nie je splnená podmienka totožnosti okruhu účastníkov
konania, pretože v konaní vedenom pod sp.zn. 18 C 23/2010 bol odporcom Kooperativa poisťovňa, a s.

Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4 a v tomto konaní je odporcom Fakultná
nemocnica Nitra, so sídlom Nitra, Špitálska 6.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka vzniesol námietku premlčania, čo sa týka nároku na zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia, poukazoval na to, že tento nárok si navrhovateľka uplatnila

podaním doručeným súdu dňa 4.9.2012. Pre náhradu škody na zdraví a teda aj pre náhradu sťaženia
spoločenského uplatnenia neplatí žiadna objektívna lehota ani trojročná, ani desaťročná objektívna
lehota ustanovená pre uplatnenie nároku na náhradu škody a to z dôvodu jej špecifického charakteru.
Pri škode na zdraví teda všeobecne platí iba subjektívna dvojročná premlčacia lehota uvedená v §
106 ods. 1 OZ. Pre začatie jej plynutia sú významné dve skutočnosti - vedomosť o škode ako o

určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v
peniazoch a vedomosť o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. V súvislosti s premlčaním práva na
náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia sa podľa doterajšej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky poškodený dozvie o škode v momente ustálenia jeho zdravotného stavu, teda keď
sa po skončení liečby jeho zdravotný stav ustáli natoľko, že je zistiteľné, či a v akom rozsahu k sťaženiu

jeho uplatnenia v živote a v spoločnosti došlo a kedy je možné objektívne vykonať jeho ohodnotenie.
Z uvedeného vyplýva, že premlčacia lehota pri náhrade sťaženia spoločenského uplatnenia nezačína
plynúť od vydania lekárskeho posudku s bodovým ohodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia,
ale odvtedy, keď poškodený mohol prvýkrát o bodové ohodnotenie požiadať. Ak má teda poškodený
ustálený zdravotný stav, ktorý mu dovoľuje konkrétnym spôsobom dať ohodnotiť svoju ujmu spôsobenú

sťažením spoločenského uplatnenia, je za moment vedomosti o vzniknutej škode v konkrétnom rozsahu
potrebné považovať práve okamih, kedy poškodenému objektívne nič nebránilo rozsah škody si dať
vyčísliť. Nakoľko sa náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje na základe lekárskeho
posudku (ktorý sa vydáva len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený), je
jasné, že posúdenie otázky, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu poškodeného je závislé od

vyjadrenia lekára. Poškodený do času vyhotovenia posudku, ktorým bolo poškodenie jeho zdravia
bodovovyhodnotené,nemáreálnupredstavuovýškeškodyspôsobenejnasvojomzdravídotakejmiery,
aby mohlo ísť o súdne uplatniteľný nárok. Pri práve na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia
je teda významným časovým momentom pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej
lehoty práve dátum vyhotovenia lekárskeho posudku. Navrhovateľka opierala svoj nárok na zaplatenie

zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia o 20% o lekársky posudok o sťažení spoločenského
uplatnenia zo dňa 15.7.2009 vypracovaného MUDr. H. F.. V tomto lekárskom posudku je uvedené,
že liečenie bolo ukončené 5.5.2009, to znamená, že počnúc týmto dňom, kedy bola liečba skončená,
mohla navrhovateľka požiadať o vypracovanie lekárskeho posudku, nič jej nebránilo požiadať o bodové
ohodnotenie. Lekársky posudok sa vydáva len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať

za ustálený. Navrhovateľka sa dozvedela o škode určitého rozsahu z lekárskeho posudku zo dňa
15.7.2009 o tom, kto za škodu zodpovedá vedela v čase, keď si porovnávala CT vyšetrenia, čo bolo po
dopravnej nehode zo 17.7.2008. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začala navrhovateľke plynúť
najneskôr od dátumu vypracovania lekárskeho posudku od 15.7.2009, kedy navrhovateľka s istotouuž vedela o tom, kto jej škodu spôsobil a vedela aj o výške škody, a teda uplynula jej najneskôr
dňom 15.7.2011, pričom návrh podala na súd až 4.9.2012 teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej
premlčacej lehoty. Preto súd jej nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 20 % považoval

za premlčaný. Aj keby jej nárok premlčaný nebol, súd by návrhu navrhovateľky nevyhovel, pretože v
konaní nebolo preukázané zavinenie a porušenie povinnosti odporcu. Na posúdenie otázky odborného
charakteru čo bolo príčinou poškodenia zdravia navrhovateľky súd do konania ustanovil znalca MUDr.
J. T., ktorý vo svojom znaleckom posudku č. 913766-15/13 jednoznačne vyslovil záver, že v prípade
diagnostiky a liečby poranenia u navrhovateľky neboli zistené nesprávne postupy, je veľmi vysoko

pravdepodobné, že ku kritickému poraneniu miechy v oblasti 4.krčného stavca došlo hneď počas
úrazového mechanizmu pri dopravnej nehode, k zmene postavenia poraneného 4.krčného stavca
nedošlo nesprávnou manipuláciou s navrhovateľkou, prípadne pre nepoužitie fixačných stabilizátorov
u navrhovateľky.

Čo sa týka uplatnenej nemajetkovej ujmy vo výške 300.000 eur, navrhovateľka sa pôvodne podaným

návrhom doručeným súdu 18.7.2011 domáhala náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 50.000 eur,
návrhom doručeným súdu 4.9.2012 sa domáhala nemajetkovej ujmy vo výške 30.000 eur. Uznesením
č.k. 12C 144/2011-116 zo dňa 19.9.2012 súd pripustil zmenu petitu návrhu. V oblasti škody na zdraví je
možné v súdnej praxi zaznamenať existenciu nie príliš žiaduceho javu, keď mnohí navrhovatelia sa na
základe identického skutku domáhajú náhrady nemajetkovej ujmy nielen z titulu náhrady škody na zdraví

ale aj z titulu ochrany osobnostných práv. Najvyšší súd ČR v uznesení zo dňa 28.6.2007 sp. zn. 30Cdo
154/2007uviedol,žekvznikuobčiansko-právnychsankciízanemajetkovúujmuspôsobenúzásahomdo
osobnosti fyzickej osoby, musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu
objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti
fyzickej osoby, tento zásah musí byť neoprávnený a musí byť príčinná súvislosť medzi týmto zásahom a

protiprávnosťou zásahu. Právo na ochranu zdravia je pre každého jedným z najvýznamnejších, pretože
má bezprostredný dopad na kvalitu existencie fyzickej osoby. Nie je pravdou, že uplatnenie nárokov z
titulu práva na ochranu osobnosti supluje resp. doplňuje a rozširuje rozsah náhrady škody podľa § 442 a
nasl. OZ, pretože sa jedná o celkom samostatné nároky. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy a právo
na náhradu škody sú dva samostatné inštitúty, preto účastníci konania musia uviesť dostatok dôkazného

materiálu, ktoré by odlíšili tieto dva inštitúty. V rámci náhrady škody sú zákonodarcom zakotvené aj
nároky týkajúce sa nemajetkovej ujmy a to nároky na bolestné a nárok na náhradu za SSU. V konaní
o náhrade škody na zdraví sú súdy viazané ústavným princípom proporcionality a odškodnenie je
priznávané priamo z titulu náhrady škody na zdraví tak, aby náhrada škody bola dostatočná, dôstojná a
adekvátna. Nesystematické navyšovanie nárokov vzniknutých z titulu "náhrady škody za nemajetkovú

ujmu" nie je prípustné, ani účelné, pretože by viedlo k porušeniu ústavného princípu proporcionality a
pretože by prispievalo k duplicitnému hodnoteniu a odškodňovaniu tej istej nemajetkovej ujmy. Dvojitým
hodnotením vzniknutej nemajetkovej ujmy na ľudskom zdraví - v konaní o náhradu škody na zdraví aj
v konaní na ochranu osobnosti, by však dochádzalo k porušeniu všeobecnej zásady non bis in idem,
pretože súdy by v oboch konaniach riešili stále rovnaký skutok - rovnaké poškodenie na zdraví, nech

už nároky z nich vzniknuté pomenujeme akokoľvek. Podstatná je totožnosť skutku a osôb vznášajúcich
nárok na náhradu škody, či nemajetkovej ujmy. Nie je v žiadnom prípade možné, aby sa osoba dotknutá
na zdraví, pokúšala cestou ochrany osobnosti nahradzovať, či navyšovať vlastné nároky na bolestné
a na náhradu za sťaženie SSU, pretože uplatnenie špeciálnych nárokov vylučuje duplicitné uplatnenie
všeobecných nárokov. Nepochybne môžu existovať situácie, ktorých ochrana osobnosti v súvislosti s

porušením práva na zdravie bude mať svoje miesto, to sa ale musí týkať odlišných skutkov a nárokov
a osôb odlišných od skutkov, nárokov a osôb spadajúcich do právneho režimu náhrady škody na zdraví
a môžu nastať aj tam, kde právnu úpravu náhrady škody nie je možné považovať za vyčerpávajúce
riešenie daného problému. O odlišnosti skutkov v oboch právnych režimoch /náhrada škody na zdraví a
ochrana osobnosti/ je možné s úspechom uvažovať napr. v situáciách osobnostných žalôb podávaných

v dôsledku absencie informovaného súhlasu pacienta, kde predmetom ochrany osobnosti je niečo iné
ako ľudské zdravie, konkrétne právo na informácie a slobodné individuálne rozhodovanie pacienta.

Právonaochranuosobnosti/tzv.osobnostnéprávo/prináležíkaždejfyzickejosobe.Výpočetjednotlivých
zákonom chránených zložiek osobnosti je v § 11 OZ uvedený len príkladmo. Z hľadiska poskytnutia

ochrany nie je významné, či neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene, či nezavinene, vedome alebo
nevedome. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 OZ a nároky na náhradu
škody na zdraví za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 444 ods. 1 OZ sú samostatné
právne prostriedky ochrany fyzickej osoby a preto ich nie je možné uplatňovať na základe totožnýchskutkových tvrdení. Zadosťučinenie v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno
považovať za občianskoprávny prostriedok výnimočného charakteru v tom zmysle, že jeho použitie
prichádza do úvahy len v tých kvalifikovaných prípadoch, keď - objektívne posudzované - došlo k

zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Zadosťučinenie
v peniazoch neslúži v žiadnom prípade funkčne k náhrade vzniknutej škody, k strate na zárobku a
podobne. Táto je svojou podstatou majetková ujma - škoda, ktorá sa riadi nie právnym režimom § 13
OZ, ale režimom § 16 a § 432, OZ. /právna veta z rozsudku NS SR sp.zn. 5 Cdo 202/2009./

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia a s poukazom na tú
skutočnosť, že navrhovateľka sa domáhala na základe tých istých skutkových okolností jednak nároku
na náhradu škody titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a jednak nemajetkovej
ujmy v peniazoch, súd jej návrh ako nedôvodný zamietol, pretože duplicitné uplatnenie nárokov na
náhradu ujmy na zdraví z titulu náhrady škody aj ochrany osobnosti nie je možné. Jedná sa o
celkom samostatné prostriedky sféry ochrany, ide o inštitúty celkom samostatné, preto je nutné k

ich uplatneniu poskytnúť súdu také skutkové tvrdenia, aby bolo možné odlíšiť práva a nároky zo
zodpovednosti za škodu a zo zodpovednosti za porušenie osobnostných práv. Okrem toho vedľajší
účastník prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzniesol námietku premlčania a s poukazom
na vznesenú námietku premlčania sa súd v prvom rade zaoberal otázkou, či nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch podlieha premlčaniu a ak áno či vo všeobecnej trojročnej premlčacej

lehote a dospel k záveru, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podlieha premlčaniu vo
všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Tu súd poukazuje napríklad na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 3Cdo 110/2011 zo dňa 13.10.2011, 5 Cdo 265/2009 zo dňa 17.2.2011, kde bolo konštatované,
že právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby je zabezpečované radom čiastkových prostriedkov, na
ktoré sa možno pozerať relatívne úplne samostatne. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch

podľa ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka predstavuje jedno z parciálnych a relatívne
samostatných prostriedkov ochrany jednotného práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby. Vzniká
vtedy, keď morálna satisfakcia na vyváženie a zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho
zásahu do osobnostných práv nestačí. Napriek tomu, že ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych
osobnostných práv (podobne ako je to v prípade bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia alebo

právananáhradunemajetkovejujmyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímalebonesprávnymúradným
postupom podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov), jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom
spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy. Práve obsah nároku a nie predmet jeho ochrany
je rozhodujúci pre posúdenie, či sa uplatní všeobecný právny inštitút premlčania. Ak obsahom nároku

na náhradu nemajetkovej ujmy je požiadavka na zaplatenie peňažnej sumy, potom princíp právnej istoty
vylučuje, aby plynutiu času neboli priznané žiadne právne účinky. Preto, keďže sa jedná o osobné
právo majetkovej povahy, súd dospel k názoru, že podlieha premlčaniu. Z vykonaného dokazovania
vyplýva, že k poškodeniu zdravia u navrhovateľky došlo pri dopravnej nehode dňa 17.7.2008, ak malo
dôjsť k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľky zo strany odporcu, stalo by sa

tak v podľa tvrdenia navrhovateľky v noci zo 17.7.2008 na 18.7.2008, od tohto dátumu, teda odo dňa
nasledujúceho po druhom CT vyšetrení si navrhovateľka mohla uplatniť po prvý raz právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch v lehote troch rokov do 18.7.2011, čo urobila len čo sa týka nároku
na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 50.000 eur, nie však čo sa týka uplatnenej sumy 300.000
eur, ktorý nárok si uplatnila po uplynutí premlčacej lehoty až dňa 4.9.2012 a teda jej nárok v časti

uplatnenej nemajetkovej ujmy vo výške 250.000 eur súd považoval za premlčaný a nepriznal ho z
dôvodu premlčania. Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu
ujmu je podľa § 101 Občianskeho zákonníka je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému
zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba
začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká,
iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v
dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť
na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a

zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si
svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim
povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným
spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesťnámietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať
u súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má
totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia

veta Občianskeho zákonníka). Všeobecne platí, že vznesenie námietky premlčania voči uplatňovanej
pohľadávke, nemožno pokladať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Dobrým mravom zásadne
neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, pretože inštitút premlčania
prispieva k istote v právnych vzťahoch, je inštitútom zákonným, a teda použiteľným vo vzťahu k
akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje. Uplatnenie námietky premlčania by sa priečilo

dobrým mravom len vo výnimočných prípadoch, kedy by bolo výrazom zneužitia tohto práva na úkor
účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by za tejto situácie zánik
nárokuvymáhanejpohľadávkybolneprimeranetvrdýmpostihomvporovnanísrozsahomacharakterom
ním uplatňovaného práva a dôvody pre ktoré svoje právo včas neuplatnil. Tieto podmienky však v
danej veci splnené nie sú, pretože sama navrhovateľka si spôsobila márne uplynutie premlčacej doby.
Odporca nenesie zodpovednosť za to, že navrhovateľka nepodala návrh v lehote troch rokov odo dňa

kedy podľa jej názoru došlo k neoprávnenému zásahu do jej osobnostných práv zo strany odporcu.
Navrhovateľke nič nebránilo podať návrh v premlčacej lehote.

Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadal aj na § 150 ods.1 O.s.p., a zistil, že dôvody hodné
osobitného zreteľa v tomto konaní podľa názoru súdu nie sú dané.

Podľa § 150 ods.1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Všeobecne pre náhradu trov konania v sporovom konaní platí zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zásada úspechu vo veci znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní
plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Podstatou zásady zavinenia je sankčná
náhrada nákladov konania, ktoré by v riadnom priebehu nevznikli. Aj v prípade, ak sú naplnené všetky

predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody zvláštneho
zreteľa, nemusí náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p.
umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodu hodného osobitného zreteľa účastníkom,
vedľajším účastníkom alebo štátu, ktorí by inak mali právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom
alebosčastinepriznal.Aplikáciatohtoustanovenia prichádzadoúvahylenvprípadoch,keďsúddospeje

k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Výnimočnosť prípadu môže spočívať v okolnostiach
danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností osobitného
zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania
a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Toto
ustanovenie je výnimkou zo zásady zodpovednosti za výsledok. V danom prípade je súd toho názoru,

že na strane navrhovateľky nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pretože navrhovateľka vôbec
vo svojom návrhu neuvádzala, že jej bolo vyplatené bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia,
opakovane menila petit návrhu, to, že došlo k premlčaniu jej nároku, za to nesie zodpovednosť sama
a nie odporca, resp. vedľajší účastník.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému odporcovi súd
náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadnu náhradu trov konania neuplatnil.

O trovách konania vedľajšieho účastníka súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní
úspešnému vedľajšiemu účastníkovi súd priznal právo na náhradu trov konania vo výške 2.217,31 eura,

ktoré pozostávajú zo sumy 2.012,08 eura, čo sú trovy právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci :
1. Príprava a prevzatie veci, 2. Účasť na pojednávaní dňa 4.2.2015, 3. Účasť na pojednávaní dňa
20.4.2015, 4. Účasť na pojednávaní dňa 15.6.2015 - 4 x 494,63 eura , čo je hodnota jedného právneho
úkonu + 4 x 8,39 eura režijný paušál, ďalej náhrada trov konania pozostáva zo sumy 167,76 eura, čo je
náhrada za stratu času za cestu na pojednávania 3 x cesta Bratislava - Nitra a späť - 2 x polhodina po

13,98 eura x 3 pojednávania, zo sumy 37,47 eura, čo je cestovné za cestu na 3 pojednávania Bratislava
- Nitra a späť.O trovách konania štátu súd rozhodol v súlade s § 148 ods. 1 O.s.p. tak, že trovy konania štátu
predstavovali sumu 617,52 eura , čo je priznané znalečné za vypracovaný znalecký posudok znalcovi
MUDr. J. T. a na túto povinnosť súd zaviazal navrhovateľku ako v konaní neúspešnú účastníčku konania,

pretože štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil,
pokiaľ u neho nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.