Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. október 2014

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 10C/73/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711205165
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenko Švárny

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2014:7711205165.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudcom JUDr. Zdenkom Švárnym, v právnej veci navrhovateľky H. H.,

XX.X.XXXX, G. E., X. XX, zastúpenej JUDr. Ľubošom Bajužíkom, advokátom so sídlom AK Humenné,
Nám.slobody2protiodporcoviV.S.,J..X.X.XXXX,G.I.J.Y.,A.XXX/X,ovyporiadanieBSMporozvode,
t a k t o

r o z h o d o l :

V y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov H. H. a V. S. tak, že do výlučného vlastníctva
navrhovateľky prikazuje nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX k. ú. N. a to trojizbový byt č. 9, na treťom
poschodí sekcia bytového domu E., súpisné č. XXX na ulici S. I. N., zapísaný na parcele č. XXXX/X
o výmere 1049 m2, druh pozemku - zastavaná plocha o veľkosti 6563/622464 a podiel na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 6563/622464, bez povinnosti výplaty podielu na
vyrovnanie podielov do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 22.5.2006 sa navrhovateľka domáhala vyporiadania BSM po
rozvode, nakoľko medzi účastníkmi nedošlo k dohode o vyporiadaní BSM.

V priebehu konania zobrala navrhovateľka návrh, čo sa týka vyporiadania hnuteľných vecí späť. Žiadala

v tejto časti konanie zastaviť, pričom s týmto súhlasil aj odporca, nakoľko čo sa týka hnuteľných
vecí došlo medzi nimi k dohode o užívaní týchto vecí a predmetom konania ostalo len vyporiadanie
nehnuteľnosti a to 3-izbového bytu, motorového vozidla Citroen a úspor, ktorých sa domáhala
navrhovateľka.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav.

Z uznesenia tunajšieho súdu č. k. 10C 83/2006 - 294 zo dňa 18.3.2011 zistil, že konanie o vyporiadanie
hnuteľných vecí bolo zastavené a ostatné nároky čo sa týka vlastníctva bytu, motorového vozidla a úspor
nadobudnutých za trvania BSM boli vylúčené na samostatné konanie.

Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 10C 73/2011 - 56 zo dňa 25.9.2012 súd zistil, že bolo vyporiadané
bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľky
prikázal nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX k.ú. N. a to 3-izbový byt č. 9, na 3.poschodí, sekcia

bytového domu E., súp.č. XXX na ul. S. I. N., napísaný na parc. č. XXXX/X o výmere 1049m2, druh
pozemku zastavaná plocha o veľkosti 6563/622464 a podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu vo veľkosti 6563/622464 s tým, že navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi sumu
7.000,-€, ktorú splatí v 3-och splátkach a to tak, že sumu 2.500,-€ je povinná uhradiť odporcovi do31.3.2013, sumu 2.500,-€ do 31.8.2013 a sumu 2.000,-€ do 31.12.2013 pod následkami straty výhody
splátok. Rozhodnutie o trovách konania ponechal po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samostatným
uznesením.

V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 22.5.2006
domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) po rozvode,
nakoľko medzi účastníkmi nedošlo k dohode o vyporiadaní. V priebehu konania navrhovateľka vzala
späť návrh v časti vyporiadania hnuteľných vecí, s čím odporca súhlasil a keďže medzi účastníkmi

konania došlo k dohode čo sa týka hnuteľných vecí, predmetom konania ostalo len vyporiadanie
nehnuteľností a to trojizbového bytu, ďalej motorového vozidla Citroen a úspor, ktorých sa domáhala
navrhovateľka. Uznesením 10C 83/2006 - 294 z 18.3.2011 súd konanie o vyporiadanie hnuteľných vecí
zastavil, pričom ostatné nároky čo sa týka vlastníctva bytu, motorového vozidla a úspor nadobudnutých
za trvania BSM vylúčil na samostatné konanie. V odôvodnení rozsudku ďalej súd uviedol aké
dôkazy vykonal (zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu uzavretá medzi OSBD Michalovce a

účastníkmidňa26.5.2003,rozsudoksúduprvéhostupňač.k.8C127/2004-271z13.2.2006,ktorýmbolo
manželstvo účastníkov bolo rozvedené, čestné prehlásenie z 26.1.2005 ( č.l. 26 ), vyjadrenie odporcu
z 30.7.2007 (č.l. 126 - 130 spisu sp. zn.10C 83/2006), kde odporca navrhol, aby byt bol pridelený do
podielového spoluvlastníctva v podiele 1/2 pre účastníkov a súhlasil s užívaním bytu navrhovateľkou
a maloletými deťmi vrátane aj jeho podielu s tým, aby hnuteľné veci okrem motorového vozidla Citroen

Saxo boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva. Ďalej uviedol, čo vyplynulo z výpovede navrhovateľky
( č.l. 176 spisu sp. zn. 10C 83/2006), v ktorej navrhovateľka poukazovala na čerpanie medziúveru
v r. 2007 a jeho prefinancovaní, ktorý ona výlučne štyri roky splácala a to až do júla 2004, pričom
navrhovala, aby súd zaviazal odporcu na vyrovnanie podielového zániku BSM vyplatením navrhovateľke
sumy 16.000,- € a v prípade, že s tým odporca nebude súhlasiť, aby bol byt pridelený do výlučného

vlastníctva navrhovateľky a všetky ostatné veci pripadli odporcovi. Uviedol tiež, čo zistil zo správy
Okresného riaditeľstva policajného zboru, Dopravný inšpektorát Vranov nad Topľou, z oznámenia RK
Prokreal Michalovce o trhovej cene nehnuteľnosti a výpovede svedka F. H. ( č.l. 45 ). Zistený skutkový
stav právne posúdil podľa § 143 OZ, § 149 ods. 3 OZ, § 150 OZ. V konaní mal za preukázané,
že predmetnú nehnuteľnosť nadobudli účastníci za trvania manželstva, pričom časť financií na kúpu

tohto bytu dostala navrhovateľka darom od svojich rodičov v sume 3.651,33 € , ktorú súd započítal pri
vyporiadaní BSM na strane navrhovateľky, pričom z čestného prehlásenia zo dňa 26.1.2005 mal za
to, že uvedenú sumu rodičia navrhovateľke darovali výlučne v apríli 1999 na kúpu trojizbového bytu
v N., S. XXX, ktorý je predmetom vyporiadania. Súd mal za preukázané, že osobné motorové vozidlo
Citroen Saxo bolo predmetom lízingu, pričom sumu lízingu splácal odporca až do jeho splatenia, a že

v súčasnej dobe je motorové vozidlo vyradené z evidencie, nakoľko došlo k jeho poškodeniu, takže
už nemá žiadnu zostatkovú hodnotu. Pri vyporiadaní zistenej masy BSM vychádzal z ust. § 150 OZ,
podľa ktorého podiely manželov sú zásadne rovnaké a konštatoval, že je vecou úvahy súdov, aby určili
výšku podielov manželov na spoločnom majetku, pričom nejde o ľubovoľnú úvahu, ale opierajúcu sa o
dostatočne zistený skutkový stav. V danom prípade na základe toho, že na čas po rozvode boli maloleté

deti účastníkov zverené do starostlivosti navrhovateľke, odchýlil sa od zásady rovnosti účastníkov tak,
že navrhovateľke prikázal majetok v podiele 60 % z hodnoty bytu a odporcovi 40 % z hodnoty (hodnota
21.000 €). Pri rozhodovaní o tom, komu má byť prikázaný byt skúmal, ktorý z účastníkov sa pričinil
o nadobudnutie bytu, ktorý je väčšmi odkázaný na byt, ako aj na solventnosť účastníkov. Keďže mal
preukázané, že odporca má vyriešenú bytovú otázku, ale navrhovateľka starajúca sa o maloleté deti

nie, prikázal byt do vlastníctva navrhovateľke. Bral do úvahy skutočnosť, že na kúpu tejto nehnuteľnosti
darovali rodičia navrhovateľke sumu 3.651,33 €. Prihliadol aj na vyjadrenie odporcu, že na vyrovnanie
podielov v prípade prikázania bytu do výlučného vlastníctva navrhovateľky žiadal vyplatiť sumu 7.000,-
€. Keďže motorové vozidlo Citroen bolo odhlásené z evidencie motorových vozidiel a v súčasnej dobe
má nulovú hodnotu, túto skutočnosť „do úvahy nebral“ (zrejme vozidlo nezahrnul do vyporiadania BSM

- poznámka odvolacieho súdu). Súd povolil navrhovateľke sumu 7.000,- € splácať v troch splátkach a to
tak, že sumu 2.500,- € jej povolil uhradiť do 31.3.2013, sumu 2.500,- € do 31.8.2013 a sumu 2.000,- €
do 31.12.2013 (bez bližšieho odôvodnenia tohto rozhodnutia - poznámka odvolacieho súdu). O trovách
konania nerozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O. s. p.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním odporca a to v celom rozsahu dôvodiac, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., keďže súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza znesprávneho právneho posúdenia veci, čo je odvolacími dôvodmi v zmysle § 205 ods. 2 písm. c/, d/ ,
f/ O.s.p. Vzhľadom na uvádzané dôvody a skutočnosti navrhoval odvolaciemu súdu, aby rozsudok v
celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom si uplatnil náhradu

trov konania bez konkrétnej špecifikácie. V dôvodoch odvolania uviedol, že súd prvého stupňa konal a
rozhodol v jeho neprítomnosti a to v rozpore s ust. § 101 ods. 2 druhá veta O.s.p., pričom poukazoval na
uznesenie NS SR zo dňa 20.7.2010 sp. zn. 3Obdo 11/2009 a keďže súd rozhodol v rozpore so zákonným
ustanovením§101ods.2O.s.p.týmtopostupom súdumubolaodňatámožnosťkonaťpredsúdomaboli
porušené jeho ústavné práva ako účastníka konania na prejednanie veci v jeho prítomnosti podľa článku

48 Ústavy SR. Na pojednávaní, na ktorom súd konal a vo veci rozhodol sa odporca riadne ospravedlnil
a požiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Poukazoval na to, že aj keď konanie o vyporiadanie
BSM prebiehalo niekoľko rokov, nebol súdom ako účastník konania vôbec vypočutý, čím mu nebolo
umožnené vyjadriť sa priamo pred súdom k prejednávanej veci a k vykonaným dôkazom. Dával do
pozornosti tú skutočnosť, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, keď predmetnú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky,

ktorá už viac ako päť rokov býva mimo územia Slovenskej republiky, konkrétne v Anglicku a nemá
záujem sa vrátiť na Slovensko. Navrhovateľka má svoju bytovú otázku tak vyriešenú v Anglicku ako aj
na Slovensku, keďže je podielovou spoluvlastníčkou bytu v E., ul. X. XX. Súd prihliadol len na dôkazy
zo strany navrhovateľky, pričom na dôkazy o vynakladaní vlastného majetku odporcu na nehnuteľnosť,
ktorá je predmetom vyporiadania v čase po rozvode manželstva, pri rozhodovaní vôbec nevzal do úvahy

a ani v napadnutom rozsudku sa vôbec nevysporiadal s tým, prečo tieto dôkazy nezohľadnil. Vytýkal
súdu, že nerešpektoval rovnosť podielov účastníkov a tým, že navrhovateľke prikázal majetok v podiele
60 % z hodnoty bytu, rozhodol nesprávne.

Rozsudok napadla včas podaným odvolaním aj navrhovateľka dôvodiac, že nesúhlasí s rozhodnutím

súdu a preto navrhovala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a to tak, aby predmetnú
nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva odporcu s tým, že odporca je povinný zaplatiť
navrhovateľke sumu 16.000,- € a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj nahradiť trovy konania
pred súdom prvého stupňa ako aj odvolacím súdom. Poukazovala na tú skutočnosť, že odporca po
jej odchode z bytu byt naďalej užíval len pre seba a to až do augusta 2006, pričom nájom za byt

riadne neplatil a výška dlhu bytovému družstvu v Michalovciach za nájom od 1.1.2005 dosiahla k
30.9.2005 sumu 18.496,- Sk, pričom navrhovateľka od júla 2004 z bytu odišla. Odporca znehodnocuje
zariadenie bytu a poškodzuje ho a preto je predmetný trojizbový byt t.č. v absolútne nevyhovujúcom
stave na bývanie pre maloleté deti. Od r. 2007 sa navrhovateľka s maloletými deťmi odsťahovala
do Anglicka, pričom bytovú otázku má vyriešenú tak ako ona, tak aj odporca. Odporca sa podľa

navrhovateľky zdržiava na území SR a preto by bolo logické byt prikázať jemu do výlučného vlastníctva,
pretože má možnosť ho využívať. Navrhovateľka sa v budúcnosti chce natrvalo zdržiavať vo Veľkej
Británii. Poukazovala na to, že za trvania manželstva, vo februári 2003, nadobudli spoločne osobné
motorové vozidlo Citroen Saxo, keďže zaplatili spoločne akontáciu vo výške 181.796,20 Sk a zvyšok
ceny bol uhradený formou lízingových splátok po dobu trvania 36 mesiacov, pričom celková hodnota

motorového vozidla bola spolu cca 380.000,- Sk. Zo spoločných finančných prostriedkov na akontáciu
použili úspory vo výške 131.796,- Sk, zvyšnú sumu 50.000,- Sk si požičali od jej rodičov. Túto sumu im
však spoločne s odporcom v troch splátkach vrátili. Predmetné motorové vozidlo ale od kúpy používal
výhradne odporca a to aj po rozvode manželstva. V čase nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o
rozvode dňa 4.4.2006, došlo k úhrade všetkých lízingových splátok za motorové vozidlo. Vytkla súdu,

že pri vyporiadaní BSM neprihliadol na skutočnosť, že zo spoločných finančných prostriedkov na kúpu
osobného automobilu v celkovej hodnote cca 380.000,- Sk sa použilo ku dňu podania návrhu na rozvod,
teda za trvania manželstva celkom 280.996,- Sk. Navrhovateľka taktiež poukazovala aj na uznesenie o
nariadenípredbežnéhoopatreniazodňa7.6.2011,ktorýmsúdzakázalodporcoviakýmkoľvekspôsobom
nakladaťspredmetnýmvozidlom,stým,abydoprávoplatnéhorozhodnutiavoveciodporcadanévozidlo

nepreviedol na tretiu osobu, alebo ho inak nescudzil alebo nepoškodil, ale odporca dané vozidlo naďalej
využíval pre svoje účely a dňa 25.10.2011 dal auto zošrotovať, čo urobil s tým úmyslom, aby sa vyhol
započítaniu hodnoty vozidla do vyporiadania BSM. Uvedenú skutočnosť ale súd neskúmal, taktiež
neprihliadol ani na ich spoločné úspory vo výške 11.300,- €, ani peniaze na účtoch maloletých detí
vo výške 53.158,82 Sk, ktoré odporca z účtov vybral. Poukázala na to, že odporca v čase rozvodu

manželstva, ako aj po rozvode pracoval na území Talianska, a peniaze si zhromažďoval na svojom
účte v talianskej pobočke banky Raiffeisen bank. Neprihliadol ani na spoločné úspory, ktoré použil
odporca na rozbiehanie podnikania v r. 2005, kedy dňa 27.5.2005 vybral z účtu maloletých detí v
Prvej stavebnej sporiteľni úspory v celkovej výške 53.158,82 Sk a použil ich na rekonštrukciu svojhodomu, ktorý zdedil. Uvedenú skutočnosť súd taktiež nezohľadnil. Taktiež nezohľadnil príjem odporcu zo
Švajčiarska, kde pracoval za posledné obdobie. Poukazovala aj na predbežnú dohodu uzavretú medzi
účastníkmi konania v júli 2010, v ktorej sa odporca zaviazal vyplatiť navrhovateľke sumu 18.000,- € do

konca roka 2010. Túto dohodu odporca nedodržal, napriek zníženiu sumy z jej strany na 16.000,- Sk.
Uvedenú skutočnosť súd prvého stupňa taktiež nevzal do úvahy a ani sa ňou nezaoberal.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že odporca svojimi pokusmi a zmenou návrhov
v priebehu konania sa vo výraznej miere podieľal na predlžovaní celého konania, ktoré aj z týchto

dôvodov trvalo dlhých 6 rokov a preto požiadala o rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci, nakoľko má
obavu z toho, že odporca bude ďalej úmyselne odročovať pojednávania na poslednú chvíľu z rôznych
dôvodov, čím sa dĺžka súdneho konania opäť predĺži. V žiadosti o rozhodnutie vo veci uviedla, že aj keď
odporca disponuje finančnými prostriedkami (č.l. 95 spisu), ak chcela zabrániť predaju bytu verejnou
dražbou nedoplatok za byt a zmluvnú pokutu v sume 1.200,55 € uhradila.

Z uznesenia krajského súdu č.k. 11Co 125/2013-111 zo dňa 29.11.2013 súd zistil, že krajský súd zrušil
rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie.

Svoje rozhodnutie založil na zistení, že zistil, že postupom súdu prvého stupňa bola účastníkom konania
odňatá možnosť konať pred súdom, preto rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ ods. 2 OSP zrušil a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s
§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) treba vo všeobecnosti rozumieť taký nesprávny postup súdu, ktorým
účastníkovi znemožní zúčastniť sa konania alebo realizovať ďalšie procesné práva, ktoré mu Občiansky

súdny poriadok priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen
postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, ale aj rozhodnutím samým. Takýmto rozhodnutím je aj
rozsudok, ktorý je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá požiadavkám riadneho odôvodnenia a
presvedčivého rozhodnutia vyplývajúcom z § 157 ods. 2 O.s.p. a uvedených zásad, keďže súd prvého
stupňa v odôvodnení rozsudku neuviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie
založil, tak po skutkovej ako i právnej stránke veci. V odôvodnení rozsudku iba konštatoval skutočnosti,
že navrhovateľka sa stará o maloleté deti, ktoré jej boli rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti a

nemá vyriešenú bytovú otázku, a preto prikázal byt do výlučného vlastníctva navrhovateľke. Taktiež
vzhľadom na to, že na čas po rozvode boli navrhovateľke zverené maloleté deti súd sa odchýlil od
zásady rovnosti účastníkov na spoločnom majetku a to tak, že pokiaľ ide o podiel zo spoločného
majetku, súd navrhovateľke prikázal majetok v podiele 60 % z hodnoty bytu a odporcovi 40 % z hodnoty,
pričom vychádzal z hodnoty bytu 21.000,- € ako aj zo skutočnosti, že samotný odporca navrhol zaviazať

navrhovateľku v prípade prikázania bytu do jej výlučného vlastníctva na zaplatenie sumy 7.000,- €.
Taktiež súd vzal do úvahy tú skutočnosť, že na kúpu tejto nehnuteľnosti darovali rodičia navrhovateľky
sumu 3.651,33 €. Sumu 7.000,- € súd zaviazal navrhovateľku splácať odporcovi v troch splátkach, v
zmysle ich určenia a špecifikácie. Z odôvodnenia rozsudku vo vzťahu k rozhodnutiu o prikázaní bytu
č. 9 na treťom poschodí v bytovom dome E. súp. č. XXX na ul. S. v k. ú. N. do výlučného vlastníctva

navrhovateľke ale nemožno zistiť, ktoré skutočnosti viedli súd k takémuto rozhodnutiu vo veci v zmysle
vykonaných dôkazov, ktoré mal súd za preukázané a z akých konkrétnych dôkazov pritom vychádzal,
akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a na základe akých nesporných či preukázaných
skutočností (skutkových zistení) dospel k tomuto záveru, resp. prečo prihliadol na návrh odporcu a nie
navrhovateľky a tak prečo pri svojom rozhodnutí prihliadol iba na skutočnosť, že odporca navrhoval

zaviazaťnavrhovateľkuvprípadeprikázaniabytudojejvýlučnéhovlastníctvanazaplateniesumy7.000,-
€. Uvedená skutočnosť nie je zrejmá z odôvodnenia rozsudku a to s poukazom na tú skutočnosť,
ako aj prehlásenie navrhovateľky, že má vyriešenú bytovú otázku a chce sa natrvalo zdržiavať vo
Veľkej Británii spolu aj s maloletými deťmi, a teda prečo súd prikázal predmetný trojizbový byt do
výlučného vlastníctva navrhovateľky. S poukazom aj na tú skutočnosť, ktorú uviedla, že byt je t.č. v stave

neschopnom užívania navrhovateľkou s maloletými deťmi, ktorá sa aj tak mieni natrvalo s maloletými
deťmi zdržiavať na území Veľkej Británii , kde t.č. deti študujú. Z odôvodnenia rozsudku taktiež nie je
zrejmá ani skutočnosť, prečo súd nevzal do úvahy skutočnosti, tvrdené oboma účastníkmi konania o
nadobudnutímotorovéhovozidlaCitroenSaxo.Vodôvodnenírozsudkunietanizmienkyotom,pretosúdnezohľadnil úspory účastníkov konania nadobudnuté počas trvania manželstva bližšie konkretizované v
odvolacíchnámietkachnavrhovateľkyakoajichpoužitie,taktiežúsporynastavebnomsporení,pričomje
zrejmé, že predmetom vyporiadania boli okrem hnuteľných vecí a predmetnej nehnuteľnosti, aj osobné

motorové vozidlo značky Citoren Saxo, ako aj spoločné úspory citované v petite návrhu.

Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne

predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

V zmysle hore citovaného zákonného ustanovenia tak vyporiadanie BSM znamená nielen rozdelenie
hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré patrili do zaniknutého BSM, ale aj vzájomné vyporiadanie

všetkých pohľadávok a dlhov, vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva a to podľa zásad uvedených v §
150 OZ a teda ide o tzv. vyporiadanie v širšom slova zmysle.

Neuvedenie úplných a presvedčivých dôvodov v rozhodnutí tak zakladá nepreskúmateľnosť
napadnutéhorozsudku,čoodvolaciemusúduneumožňujepreskúmaťsprávnosťprávnychzáverovsúdu

prvého stupňa vo vzťahu k hodnoteniu významu jednotlivých posudzovaných skutkových okolností na
oboch sporových stranách v rámci zákonných kritérií (§ 150 OZ) a pri úvahe súdu, na základe ktorej
rozhodol o prikázaní predmetného bytu do výlučného vlastníctva navrhovateľky, preto rozhodnutie v tejto
otázke treba považovať aj za predčasné a teda nesprávne.

Z uvedených dôvodov musel byť rozsudok zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,
v ktorom bude jeho povinnosťou vec prejednať postupom súladným s občianskym súdnym poriadkom
a článkom 46 Ústavy SR, článok 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článok 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a slobôd, vykonať účastníkmi navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné
dôkazy, vykonanie ktorých bude nevyhnutné pre rozhodnutie o veci a na základe starostlivého uváženia

a zhodnotenia všetkých rozhodujúcich skutočností a vyhodnotenia vykonaných dôkazov jednotlivo aj
v ich komplexnosti podľa zásad uvedených v § 132 a nasl. O.s.p. opätovne rozhodne o vyporiadaní
zaniknutého BSM podľa zásad vyplývajúcich z § 150 OZ a ustálenej súdnej praxe a to taktiež v zmysle
§ 143 OZ s poukazom na petit návrhu. Nové rozhodnutie o veci súd prvého stupňa riadne odôvodní v
súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo preskúmateľné a vysporiadalo sa so všetkými skutkovo a

právne relevantnými otázkami riešenými v konaní, ako aj s námietkami navrhovateľky a odporcu a tiež
so skutočnosťami, ktoré uviedli účastníci konania v podanom odvolaní a to najmä odvolacími dôvodmi
navrhovateľky.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti odvolací súd nemohol vo veci rozhodnúť, lebo by tým porušil

zásadu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania (§ 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 O.s.p.), keďže by svoje
rozhodnutie založil na iných podstatných východiskách, ako súd prvého stupňa a tým by účastníkom
odoprel právo namietať správnosť právneho názoru odvolacieho súdu na inštančnom vyššom súde,
pričom nedodržanie uvedenej zásady by zároveň znamenalo porušenie stanoveného postupu, ktorým
sa každý môže domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde článok 43 ods. 1 Ústavy

SR (uverejnenom pod č. 460/92 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), článok 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ustanovenie zákona č. 23/1991 Zb.) a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných práv a slobôd (uverejneného oznámením č. 209/92 Zb. a č. 102/99 Z.z.)
a zasahovalo by do práva na súdnu ochranu, zaručeného uvedenými normami, obsahom ktorého je (v
rámci spravodlivého procesu) i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, vždy prejednala

v dvojinštančnom konaní.

Súd po zrušujúcom uznesení krajského súdu vykonal vo veci ďalšie dokazovanie a zistil tento skutkový
stav :

Z výpovede žalovaného súd zistil, že on sa ku všetkým skutočnostiam vyporiadaniam BSM vyjadril
písomne. Čo sa týka dohody, ktorú uviedol právny zástupca navrhovateľky uviedol, že áno, je pravda,
že bola pripravená dohoda, aj v súčasnej dobe on sa nebráni uzavretiu dohody, avšak nemá dostatok
finančných prostriedkov na vyplatenie navrhovateľky. Uviedol, že navrhuje, aby byt predali a z tohtovýnosu by potom bola uspokojená navrhovateľka. Uviedol, že je ochotný sa s navrhovateľkou dohodnúť
na tom, že keď predá byt vyplatí jej 16.000,-€.

Na pojednávaní dňa 27.5.2014 právny zástupca navrhovateľky uviedol, že podarilo sa jej nájsť
záujemcov o kúpu tohto bytu a preto navrhli taký postup, že dohodne sa termín a miesto stretnutia a
uzavrie sa kúpna zmluva s tým, že jeho klientka požaduje sumu 16.000,-€ plus náklady, ktoré vynaložila
na byt naviac, na čo predložila doklady na čo všetko zaplatila poplatky. Uviedol, že navrhovateľka
požaduje 16.000,-€ plus tie náklady, čo by bolo navyše to by sa rozdelilo 50 na 50.

Odporca uviedol, že s takým návrhom súhlasí a súhlasil s tým, aby bolo pojednávanie odročené.

Na pojednávaní dňa 24.6.2014 právny zástupca navrhovateľky uviedol, že odporca sa nedostavil v
dohodnutý deň na uzavretie kúpnopredajnej zmluvy, pričom mu telefonicky oznámil, že on do 24.6.
zabezpečí kupca, ktorý dá vyššiu sumu za uvedený bytu, ako aj predloží kúpnopredajnú zmluvu na

podpis, čo však neurobil.

Zo správy predloženej právnym zástupcom navrhovateľky zo dňa 10.6.2014 súd zistil, že na 10.6. bolo
dohodnuté stretnutie s V. S. a p.Y. za účelom podpísania kúpnej zmluvy na predaj sporného bytu, pričom
právny zástupca navrhovateľky čakal v AK približne od 8.30 do 9.45 Hod.

Z ospravedlnenia odporcu zo dňa 24.6.2014, ktoré došlo po pojednávaní dňa 24.6. súd zistil, že tento
žiada odročiť pojednávanie na neskorší termín t.j. najneskôr do konca roka 2014, keďže nie je možné
urýchľovať takýto proces ako je predaj nehnuteľnosti, pretože do toho času sa nepodarilo predať
byt, ktorý je predmetom BSM a vysporiadať účastníkov konania, ako bolo dohodnuté na predošlom

pojednávaní dňa 27.5.2014.

Zo žiadosti o rozhodnutie vo veci zo dňa 1.7.2014 súd zistil, že navrhovateľka žiadala vyhlásiť rozsudok,
na základe ktorého prikáže nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania do výlučného vlastníctva
navrhovateľky ako aj zaviaže odporcu uhradiť navrhovateľke presnú polovicu zo sumy 1.201,05€, ktorú

vynaložila na uhradenie dlhu za byt v októbri 2013 a taktiež polovicu novovzniknutého dlhu za byt k máju
2014 vo výške 1.167,13 €, ako aj o uhradenie polovice všetkých v budúcnosti novovzniknutých nákladov
za byt, až do právoplatného rozhodnutia súdu s tým, že odporca nemá nárok na vyplatenie žiadnej
náhrady z titulu, že odporca zo spoločného majetku vyčerpal úspory v hodnote 11.300,-€, minul detské
úspory vo výške 53.158,82 Sk ako aj užíval a znehodnotil spoločne nadobudnuté osobné motorové

vozidlo Citroen Saxo v celkovej hodnote 380.000,-Sk. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom
nie je žiadna dohoda možná, nakoľko z jeho strany ide len o prázdne sľuby, ktorými so zo všetkých
vrátane súdu uťahuje. Poukázala na to, že prvýkrát na dohodu s odporcom pristúpila v júli 2010 s
tým, že na pojednávaní bola ústne uzavretá predbežná dohoda na základe ktorej sa odporca zaviazal
vyplatiť jej sumu 18.000,-€ ako majetkové vyrovnanie za spoločný byt v N., ktorý mal pripadnúť jemu

s tým, že odporca už minul na svoje účely všetky spoločné úspory a to vo výške 11.300,-€ ako aj
znehodnotil spoločné motorové vozidlo v cene 380.000,-Sk. Naposledy došlo k pokusu o uzavretie
dohody s odporcom na pojednávaní dňa 27.5.2014, kedy mu bol predložený návrh byt spoločne predať
s tým, že jej ako náhrada za majetkové vyrovnanie pripadne z predaja čiastka 16.000,-€ plus náklady,
ktoré na byt vynaložila naviac. Odporca bol oboznámený s tým, že keď sa k podpisu kúpnopredajnej

zmluvy nedostaví, a predaj zmarí, bude sa to vnímať ako jeho nezáujem o byt a riešenie problému ako
takého. Pričom odporca vyhlásil, že s takýmto návrhom súhlasí. Podľa jej názoru išlo z jeho strany len
o prázdne sľuby, nakoľko sa k podpisu kúpnopredajnej zmluvy na deň 10.6.2014 nedostavil a ani to
neodôvodnil, a to aj napriek tomu, že bol o termíne riadne a včas informovaný a navyše k podpisu zmluvy
zbytočne sa dostavili kupujúci, ktorí kvôli tomu pricestovali zo zahraničia a mali záujem byt vyplatiť v

hotovosti, čím by došlo k ukončeniu celého konania.

Z písomnej záverečnej reči navrhovateľky zo dňa 14.10.2014 (č.l.170) súd zistil, že navrhuje prikázať
do výlučného vlastníctva navrhovateľky sporný byt, odporcu zaviazať uhradiť navrhovateľke presnú
polovicu zo sumy 1.201,05 €, ktorú vynaložila na uhradenie dlhu za byt v októbri 2013 a tiež polovicu

novovzniknutého dlhu za byt k 31.8.2014 vo výške 1.358,32 €, ako aj uhradenie polovice všetkých v
budúcnosti novovzniknutých nákladov za byt, až do právoplatného rozhodnutia súdu. Do výlučného
vlastníctva odporcu prikázať úspory v hodnote 11.300,-€ ako aj detské úspory vo výške 53.158,82 Sk,
ktorými výlučne disponoval a disponuje odporca, aj keď tieto pochádzajú z príjmov patriacich do BSMako aj spoločne nadobudnuté motorové vozidlo Citroen Saxo 1,5 D Firio v celkovej hodnote 380.000,-
Sk a trovy konania a právneho zastúpenia podľa § 142 ods. 3 OSP.

Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec

vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 149 ods. 1 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad
uvedených v § 150.

Podľa § 149 ods. 3 OZ ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z

manželov súd.

Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne

predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

V danom prípade predmetom konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov

konania. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd vyporiada len tie
veci (majetok patriaci do tohto vlastníctva, ktorý účastníci urobili predmetom konania). V konaní
o vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi účastníkov a to ani pokiaľ ide o rozsah tohto
spoluvlastníctva, ani pokiaľ ide o spôsob jeho vyporiadania. Vyporiadanie sa vykonáva ako vyporiadanie
v tzv. širšom zmysle t.z., že do úvahy sa berú a vyporiadávajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za

trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia. Pri vyporiadaní BSM vo všeobecnosti
by mali byť medzi účastníkov rozdelené veci v pomere zodpovedajúcom veľkosti podielov. Vždy treba
dbať na to, aby účastníkom bolo zrejmé, z čoho súd pri rozhodovaní vychádzal a ktoré veci a práva
podľa zistenia súdu patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pri určení ceny veci na účely
vyporiadania BSM však treba vychádzať z ceny vecí v čase vyporiadania, avšak z ich stavu v čase

zániku BSM. Okamih, keď dôjde k zániku BSM je rozhodujúci nielen pre určenie spoločného majetku, ale
aj pre určenie jeho hodnoty. Pri určení ceny sa spravidla vychádza z ceny v čase, keď sa vyporiadanie
vykonáva (§ 154 ods. 1 OSP). Avšak kto určitú vec od zániku BSM do vyporiadania užíval sa môže určiť
cena v čase zániku, bez ohľadu na cenu v čase vyporiadania, ak mu vec má zostať. Opotrebenie ide
predovšetkým na jeho vrub.

Na základe takto vykonaného dokazovania, po zhodnotení všetkých dôkazov a v ich vzájomnej súvislosti
dospel súd k záveru, že medzi účastníkmi nedošlo k mimosúdnej dohode vyporiadaním BSM a
preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. v konaní má súd za preukázané, že
účastníci za trvania manželstva nadobudli nehnuteľnosť, ktorá je predmetom vyporiadania, čo vyplýva

z predloženého LV č. XXXX k.ú. N.. Súd má takisto v konaní za preukázané, že túto nehnuteľnosť
nadobudli účastníci za trvania manželstva, pričom časť financií na kúpu tohto bytu dostala navrhovateľka
darom od svojich rodičov v sume 110.000,- Sk (3.651,33€),ktorú sumu súd započítal pri vyporiadaní
BSM na strane navrhovateľky, pretože z čestného prehlásenia zo dňa 26.1.2005 má za to, že uvedenú
sumu rodičia navrhovateľky darovali výlučne jej v apríli r.1999 na kúpu 3-izbového bytu v N., S. XXX.

Súd vychádzal z hodnoty bytu 21.000,-€. Súd má takisto za preukázané, že počas trvania manželstva
mali účastníci nasporené úspory vo výške 11.300,-€, ktoré odporca použil na svoje osobné účely, za
účelom podnikania, čo má súd za preukázané z jeho výpovede v konaní o rozvod manželstva č.k.
8C 127/2004-271 zo dňa 13.2.2006 na č.l. 68, kde odporca uviedol, že podniká s dvoma spoločníkmi,
musel investovať do nákupu náradia a tieto investície boli vo výške niekoľko desiatok tisíc z jeho strany.

Rovnako má súd za preukázané, že počas trvania manželstva odporca vybral peniaze zo stavebného
sporenia pre maloleté deti v sume 53.158,82 Sk, čo má súd takisto za preukázané z výpovede odporcu
v rozvodovom konaní, kde uviedol, že peniaze, ktoré vybral zo stavebného sporenia detí boli použité
na stavebný účel, na úpravu domu, ktorý vlastní vo Vranove nad Topľou a v tomto dome zatiaľnebýva. Vzhľadom na uvedené súdu prikázal uvedený byt do výlučného vlastníctva navrhovateľke, ktorý
sama navrhla na poslednom pojednávaní cestou právneho zástupcu ako aj v záverečnej reči, pričom
nezaviazal navrhovateľku vyplatiť podiel naviac pre odporcu, nakoľko súd započítal do zaniknutého BSM

aj sumu 11.300,-€ spoločné úspory, ktoré použil odporca na vlastné účely, rovnako sumu 53.158,82
Sk, ktoré takisto odporca použil na vlastné účely na stavbu svojho rodinného domu. Ďalej súd započítal
aj cenu motorového vozidla v čase zániku BSM, keďže aj po zániku BSM v roku 2006 toto motorové
vozidlo, ktoré bolo splatené za trvania manželstva neustále až do roku 2011, kedy toto bolo vyradené
z evidencie motorových vozidiel používal odporca. Podľa názoru súdu v čase zániku BSM v r. 2006

hodnota motorového vozidla predstavovala sumu 8.500,-€ a z toho dôvodu rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku, pretože opotrebenie ide predovšetkým na jeho vrub.

Čo sa týka uplatňovaného nároku na uhradenie sumy 1.201,05 €, ktorú navrhovateľka vynaložila na
uhradenie dlhu za byt v októbri 2013 a tiež polovicu novovzniknutého dlhu za byt k 31.8.2014 vo výške
1.358,30 € ako aj o uhradenie polovice všetkých v budúcnosti novovzniknutých nákladov za byt až do

právoplatného rozhodnutia súdu, súd poukazuje na to, že tieto nároky nepatria do zaniknutého BSM,
nakoľko BSM zaniklo rozvodom manželstva, právoplatným rozsudkom v roku 2006 a tieto nároky si
môže navrhovateľka uplatniť samostatnou žalobou.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust.§ 151 ods. 3 OSP a to tak, že o nich bude rozhodnuté

samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O. s. p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p. len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.