Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. marec 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 5T/85/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715010307
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Petrušková
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8715010307.5

Rozhodnutie

Okresný súd Poprad, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9. marca 2016 v senáte zloženom z
predsedu senátu JUDr. Márie PETRUŠKOVEJ a prísediacich Ľudmily Vallušovej a Boženy Budziňákovej
takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý :
R. K. T. Z. V. W. P. B. K. Ý. - nar. XX.XX.XXXX M. K. M., trvale bytom W., R.. B.

Č.. XXXX/XX,

j e v i n n ý

- zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, písm.
d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona,

- z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom
na § 139 ods. 1písm. c/ Trestného zákona,

p r e t o ž e

- najneskôr od 01.09.1999 v spoločnej domácnosti, v ktorej žije so svojou manželkou V. K., najmä
v byte bytového domu na ul. R.. B. Č.. XXXX/XX M. W., okres Poprad, s výnimkou dňa 09.11.2012,
pod vplyvom alkoholu na túto kričal, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa jej zabitím, k čomu dochádzalo
denne, minimálne 2 až 3-krát do týždňa, pričom na takéto konanie nemal zámienku, fyzicky ju napádal,
k čomu dochádzalo priemerne 1-krát za týždeň resp. 1-krát za dva týždne podľa toho, či mal peniaze
na alkohol a to tak, že väčšinou ju 2-krát alebo 3-krát udrel päsťami do tváre, pričom po týchto útokoch

bola opuchnutá, mala pohmoždeniny, napádal ju aj keď bol doma ich syn V. K., pričom tento ju bránil,
v priebehu dňa 30.07.2013 niekoľkokrát fyzicky napadol poškodenú V. K. tak, že ju budil, vykrúcal jej
ruky a chytal za nohy, opakovane ju búchal päsťou ruky do brucha a tváre, čím jej spôsobil pomliaždenie
pravej očnice a ľavého líca s dobou liečenia do 7 dní, dňa 20.11.2014 v čase okolo 02.00 h do 04.00 h
pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol poškodenú V. K. tak, že jej vulgárne nadával a 3-krát ju udrel, z
toho 2-krát päsťou a 1-krát otvorenou dlaňou pravej ruky, poškriabal ju po ľavej časti tváre a pritom, ako

ju bil sa jej opakovane vyhrážal zabitím, pričom jej taktiež povedal, že si zaslúži dostať cez „piču“, že s
takou „sviňou“ nechce žiť, že má „nemecký pôvod“, pričom poškodená mala po tomto útoku na pravej
strane tváre pomliaždeniny a bola v šoku, dňa 20.11.2014 v čase medzi 18.00 hod. a 19.00 hod. v W.
N. L.. R. B. Č.. XXXX/XX v byte, v mieste trvalého bydliska, pod vplyvom alkoholu, v detskej izbe začal
vulgárne nadávať manželke V. K., že je „piča, kurva, sviňa“, kričal „zabijem ťa ty hovädo,“ po chvíli vošiel
do detskej izby a následne sa začal V. K. vyhrážať slovami, že ju doreže, že je obyčajná „sviňa“, kde pri

týchto vyhrážkach vystrel pravú ruku, v ktorej držal kuchynský nôž smerom k V. K., pristúpil k nej a to tak,
ževzdialenosťnožaodhrudníkaV.K.bolacca2cm,následnesahneďotočilnapoškodenéhoV.K.,ktorý
donehostrčil,načochrbtomnarazildoskrineaspadolnazem,pričommuvypadolzrukynôžamedzitým
ako V. K. strčil do neho povedal mu: „prijebem ti“ a v čase, keď mal v ruke nôž mu povedal, že ho
zabije, pričom mal postoj akoby chcel zaútočiť, následkom jeho konania poškodená V. K. trpí závažnými
prejavmi depresívnych dekompenzácií jej psychického stavu v rámci Schizoafektívnej poruchy so stavmi

strachu a úzkosti z konania jej manžela, nespavosťou a zhoršením výkonnosti, čo si bude vyžadovať jejceloživotnú liečbu, pričom poškodená V. K.Á. už od roku 1985 bola v starostlivosti a liečbe odborného
lekára - psychiatra pre ťažkosti neurotického charakteru, ktorých príčinou bolo násilnícke správanie jej
manžela v stavoch opitosti a pre ktoré pociťovala nepokoj, zle spala, nedostatočne sa stravovala, bola

slabá a unavená, čím svojim konaním u poškodenej V. K. vzbudzoval strach, stres a obavu o jej život a
zdravie a u poškodeného V. K. konaním zo dňa 20.11.2014 vzbudil obavu o jeho život a zdravie,

t e d a

- týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním,
vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické
zdravie a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania,
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na
chránenej osobe.

Za to mu
u k l a d á

Podľa § 208 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného
zákona, § 38 ods. 2, ods. 7 Trestného zákona a § 37 písm. h/ Trestného zákona súhrnný trest odňatia

slobody v trvaní 7 /sedem/ rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u
j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu zároveň u k l a d á trest prepadnutia veci - 1 ks
kuchynský nôž s umelohmotnou rukoväťou čiernej farby, dlhou 11 cm a čepeľou 9 cm.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona mu zároveň z r u š u j e výrok o treste odňatia slobody
uložený mu trestným rozkazom OS Poprad, sp. zn. 5T 118/2015 zo dňa 26.10.2015, právoplatným dňom

07.11.2015 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona vo výmere 8 /
osem/ mesiacov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 /osemnásť/ mesiacov ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný R. K. v prípravnom konaní využil svoje právo a nevypovedal.
Na hlavnom pojednávaní uviedol, že nie je pravdou, aby poškodenú V. K. od roku 1999 raz alebo
dva razy v týždni bil, pripustil však, že sa občas hádali a že počas hádok ju aj udrel a vulgárne jej
vynadal. Ako dôvod svojho konania uviedol to, že poškodená od roku 2004 postupne a bez jeho vedomia
požiadala v peňažných ústavov a nebankových subjektov o peňažné pôžičky a úvery v celkovej výške

najmenej 7 000,-eur a ktoré museli byť splácané aj z jeho dôchodku, pričom všetky úhrady spojené s
vedením spoločnej domácnosti uhrádzal iba on a že manželka či jeho syn V. na domácnosť neprispievali.
Obžalovaný ďalej uviedol, že s poškodenou V. K. žiadne iné problémy nemali, problémy mali vznikať
medzi poškodenou V. K. a synom V. K., ktorý podal návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
poškodenej. Podľa obžalovaného sa s poškodenou vzájomne hádali a naťahovali či sácali vždy len pre

predmetné pôžičky a pre syna V. aj preto, že obaja mu spoločne vyberali peniaze z účtu, na ktorý mu bol
zasielaný dôchodok. Obžalovaný pripustil aj to, že poškodenú dňa 30.07.2013 pri hádke sotil a buchol,
aj keď zároveň poprel, aby ju opakovane udieral a búchal päsťou do tváre a brucha a aby jej vykrúcal
ruky. Obžalovaný sa nevedel vyjadriť k tomu, či svojim konaním mohol poškodenej spôsobiť zranenia
popísané v obžalobnom návrhu a ani k tomu, či poškodená v daný deň vyhľadala lekárske ošetrenie,

pripustil len to, že poškodená v jednom prípade vyhľadala lekárske ošetrenie, nevedel však uviesť kedy
k tomu došlo. Obžalovaný poprel, aby sa voči poškodenej V. K. dopustil žalovaného konania aj dňa
20.11.2014 a uviedol, že v ten deň a deň predtým t. j. 19.11.2014 nebol doma, že dňa 18.11.2014 okolo
18:00 hod. až 18:30 hod. ho zadržali policajti a previezli na psychiatrické oddelenie do Nemocnice v
Levoči, odkiaľ bol okolo 10:00 hod. dňa 19.11.2014 prevezený na Obvodné oddelenie PZ v Poprade a po

troch dňoch eskortovaný do Ústavu na výkon väzby v Prešove. Obžalovaný odmietal tvrdenia obžaloby,že poškodenej V. K. tohto dňa vulgárne nadával a aby ju ohrozoval nožom a aby sa v ten deň vyhrážal
zbitím a zabitím synovi V.. Obžalovaný priznal, že asi od 02.11.2014 do 18.11.2014 bol hospitalizovaný
na psychiatrickom oddelení v Nemocnici v Levoči, aj v dôsledku nadmerného požívania alkoholických

nápojov. Tvrdenia poškodeného V. K. a poškodenej V. K. označil za vymyslené a klamlivé, žalované
konanie voči ním viac či menej bagatelizoval, poukazujúc pritom len na zdravotný stav poškodených
osôb, ktorý mohol ovplyvniť ich tvrdenia použité proti nemu.
Predmetnú obranu obžalovaného však vyvracala poškodená V. K., ktorá v prípravnom konaní k
podstatnýmokolnostiamskutkuuviedla,žeobžalovanýpožívaalkoholickénápojedlhúdobu,svýnimkou

krátkeho času po jeho prepustení z protialkoholického liečenia, že agresívne správanie je z jeho strany
voči nej bežné, stupňuje sa a trvá niekoľko rokov a tolerovala mu ho len preto, že sa domnievala,
že obžalovaný sa zmení. Obžalovaného popísala ako veľmi agresívnu osobu, ktorej agresivita sa
stupňovala množstvom požitého alkoholu, v čase keď nepil, bol podľa nej normálny a neobťažoval
ju. K poslednému fyzickému útoku zo strany obžalovaného došlo podľa nej v ranných hodinách dňa
20.11.2014 asi okolo 04:30 hod., obžalovaný bol opitý, kričal na ňu, vulgárne jej nadával, že je „kurva“,

„piča“, snažila sa ho „ukľudniť“ a prosila, aby ju nebil, obžalovaný ju však dvakrát zovretou päsťou a
jedenkrát otvorenou dlaňou pravej ruky udrel po tvári a poškriabal po ľavej časti tváre, čím jej spôsobil
pomliaždenia tváre, jeho údery boli také silné, že v dôsledku nich sa zvalila dozadu a chrbtom narazila
na skriňu. Počas toho sa jej obžalovaný opakovane vyhrážal zabitím tvrdiac, „že si zaslúži dostať cez
piču“, „že s takou sviňou nechce žiť“ a „že má nemecký pôvod“. Obžalovaný ju fyzicky napadol v ten

istý deň ešte aj vo večerných hodinách okolo 18:00 až 19:00 hod., kedy jej opäť pod vplyvom alkoholu
vulgárne vynadal a povedal, že je „piča, kurva, sviňa“, vyhrážal sa jej zabitím a keď vošla do detskej izby
ich bytu, šiel za ňou a začal sa jej vyhrážať tým, že ju „doreže“, vo vystretej pravej ruke držal kuchynský
nôž o dĺžke cca 15 až 20 cm a zo vzdialenosti cca 2 cm mieril ním na jej hrudník. Poškodená tvrdila,
že spolu so synom V. obžalovaného žiadali, aby nôž položil, pretože sa báli, že ho použije a že ju ním

pichne, obžalovaný však nôž neodložil a mal ho stále vo svojej vystretej pravej ruke, mieril čepeľou na jej
hornú časť tela a keďže sa ho bála, odišla z izby na chodbu, obžalovaný šiel stále za ňou, kričal jej, že ju
zabije a preto z obavy a strachu z bytu odišla. Poškodená ďalej uviedla, že k fyzickým a slovným útokom,
vulgárnym nadávkam či k vyhrážkam zabitím a podrezaním z jeho strany dochádzalo takmer denne a
vždy vtedy, keď bol opitý i to, že hoci sa ho bála, jeho konanie neoznamovala polícii, pretože „nechcela

mať doma peklo“. K slovným útokom a vulgárnym nadávkam zo strany obžalovaného na jej osobu i na
syna V. dochádzalo u nich byte asi tak dva až trikrát v týždni. K fyzickým útokom dochádzalo tak, že
obžalovaný ju napádal a udieral päsťami do tváre, v dôsledku čoho mala opuchnutú tvár a podliatiny a
že obžalovanému v útokoch nezabránil ani ich syn V., ktorý ju pred ním bránil. Poškodená sa v ďalšej
časti výpovede zmienila o svojom zdravotnom stave, liečení odbornými psychiatrickými lekármi, užívaní

liekov a hospitalizáciách súvisiacich s jej zdravotným stavom a potvrdila, že má z obžalovaného obavy
a strach, že sa ho bojí a že jej zdravotný stav a psychické problémy súvisia len so správaním a konaním
obžalovaného.
Vzhľadom na znalcom zistenú závažnú psychickú poruchu /schizoafektívna porucha/ súd od výsluchu
poškodenej V. K. v konaní pred súdom upustil a za splnenia podmienok uvedených v § 263 ods. 3 písm.

a/ Trestného poriadku jej výpovede z prípravného konania iba prečítal.
Obranu obžalovaného v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní vyvracal aj poškodený V. K., ktorý
vo svojich výpovediach k podstatným okolnostiam žalovaného skutku uviedol, že obžalovaný má veľké
problémy s alkoholom, v dôsledku jeho nadmerného užívania dochádzalo v ich spolužití i v spolužití
rodičov k problémom, ktoré sa neodstránili ani opakovanou hospitalizáciou a liečbou obžalovaného

na psychiatrických oddeleniach v Levoči a Plešivci. Obžalovaný bol podľa svedka po požití alkoholu
veľmi agresívny, jeho agresivita sa voči matke poškodenej V. K. prejavovala tak, že obžalovaný jej najprv
vulgárne a hrubo nadával a potom ju aj fyzicky napadol, k čomu dochádzalo najmenej raz do týždňa.
Poškodený tvrdil, že dňa 19.11.2014 v čase od 02:00 hod. do 04:00 hod. obžalovaný v ich byte slovne
napadol jeho matku - poškodenú V. K. tak, že najprv na ňu kričal a potom jej vulgárne vynadal, načo

on odišiel do svojej izby a v druhý deň ráno si všimol, že matka je v šoku a na tvári má podliatiny.
Podľa poškodeného bol obžalovaný opitý aj dňa 20.11.2014, začal byť agresívnym, „hučal“ do matky
a keď prišiel do jeho izby v pravej ruke už držal nôž, poškodenej pritom vulgárne nadával a kričal,
že ju zabije, stál od nej pritom na vzdialenosť 2 až 5 cm, čepeľou noža smeroval k jej hrudi, načo ho
on oboma rukami sotil do skrine, obžalovaný spadol na zem, pri páde mu nôž vypadol z ruky, potom

vstal a vybehnúc z izby sa otočil k nemu a opýtal sa ho „či mu má prijebať“, nôž už vtedy opäť držal v
ruke a vyhrážal sa mu zabitím a vulgárne mu pritom nadával. Poškodený poprel, aby obžalovaného k
slovným a fyzickým útokom nejakým spôsobom vyprovokovali on alebo jeho matka. Správanie a konanie
obžalovaného považoval za „normálne“, pretože si zvykol nato, že obžalovaný sa takýmto či obdobnýmspôsobom voči nemu a jeho matke správal dlhodobo a bežne, vždy vtedy, keď bol pod vplyvom alkoholu.
Ku konfliktom medzi obžalovaným a jeho matkou dochádzalo podľa svedka aj pre peniaze a vedenie
domácnosti, pretože obžalovaný matke vytýkal, napr. že je pomalá alebo že nenavarila. Podľa svedka

poškodená mala z obžalovaného strach a obavy, aj keď sama nikdy nevolala políciu, pretože tu vždy
privolávalibaon.AjkeďsavovýpovedisvedkaV.K.nahlavnompojednávaníobjaviliurčitérozporyoproti
výpovediam z prípravného konania a týkajúce sa toho, že svedok v prípravnom konaní, že obžalovaný
dňa 20.11.2014 nožom zaútočil na poškodenú V. K. a v konaní pred súdom tvrdil, že obžalovaný v tento
deň nožom zaútočil na neho. Súd však rozpory vo výpovediach svedka nepripísal jeho úmyslu krivo či

nepravdivo obviniť obžalovaného, skôr snahe priťažiť mu i preto, že svedok sám rozpory odstránil tým,
že za hodnovernejšiu označil svoju výpoveď urobenú na polícii dodajúc, že výpoveďou v konaní pred
súdom chcel len doplniť svoje pôvodné výpovede.
Obranu obžalovaného čiastočne vyvracal aj Q. B., syn obžalovaného a poškodenej, resp. brat
poškodeného V. K., ktorý v prípravnom konaní tvrdil, že keď do roku 2009 býval v spoločnej domácnosti,
vzájomnéproblémyanedorozumeniavichspolužitívznikalivždyvtedy,keďbolobžalovanýpodvplyvom

alkoholu,čosastávalodvakrátdotýždňa,pretožepodjehovplyvomsastávalagresívnymakeďsaniečo
neurobilo podľa jeho vôli vyvolal hádky, pri ktorých slovne a fyzicky útočil predovšetkým na poškodeného
V. K. aj zato, že neprispieval na domácnosť a čo si „odniesla“ aj jeho matka poškodená V. K.. Svedok
potvrdil aj to, že obžalovaný sa im pritom vyhrážal zabitím a vulgárne a hrubo im nadával. Aj vo výpovedi
svedka Q. B. sa na hlavnom pojednávaní objavili určité rozpory oproti jeho výpovedi z prípravného

konania a týkajúce sa toho, že svedok v konaní pred súdom síce potvrdzoval, že spúšťačom konfliktov
v spolužití už obžalovaného a poškodených bolo požívanie alkoholických nápojov obžalovaným, ale za
pôvodcu konfliktov v ich spolužití označil tak samotnú osobu poškodeného V. K., ako aj zlý psychický
zdravotný stav poškodenej V. K.. Súd však rozpory v jeho svedeckých výpovediach vyhodnotil len ako
účelové a použité v snahe zmenenou výpoveďou pomôcť obžalovanému vyviniť sa z trestno-právnej

zodpovednosti alebo aspoň zmierniť následky jeho konania.
Svedkyňa P. K., bývajúca na 3. poschodí bytového domu na L.. R.. B. Č.. XXXX/XX M. W. v prípravnom
konaní taktiež potvrdzovala výpovede poškodenej V. K. a poškodeného V. K. tvrdiac, že krik, hádky
a nadávky v ich rodine spôsoboval obžalovaný a predovšetkým v období posledných 10-tich rokov,
kedy začal častejšie požívať alkoholické nápoje i to, že práve obžalovaný „zničil život svojej manželke a

synovi“ažeakosusedabývajúcavedľarodinyobžalovanéhovídavalapoškodenúV.K.chodiťvnočných
hodinách po chodbe obytného domu v nočnej košeli alebo nahú. Aj vo výpovedi tejto svedkyne sa na
hlavnom pojednávaní objavili určité rozpory oproti jej výpovedí z prípravného konania a týkajúce sa toho,
že svedkyňa v konaní pred súdom oproti prípravnému konaniu uviedla aj to, že pri hádkach podľa hlasu
rozoznala, že obžalovaný kričí a že poškodená plače, že do ich bytu často videla prichádzať políciu i

sanitku, resp. že na tvári poškodenej asi pred 5 rokmi videla modriny a že asi pred 14 rokmi sa v jej byte
pred obžalovaným ukryla poškodená V. K. i poškodený V. K.. Súd však túto výpoveď doplnenú o vyššie
uvedené skutočnosti nevyhodnotil ako účelovú zmenu výpovede svedkyne a použitú v prospech
či neprospech obžalovaného alebo niektorej z poškodených osôb, ale len za určité doplnenie svojich
pôvodných tvrdení aj preto, že svedkyňa sama v prípravnom konaní uviedla, že z obžalovaného má

strach a že k okolnostiam predmetného skutku či konaniu obžalovaného sa nechce bližšie vyjadrovať.
Obranu obžalovaného vo svojich výpovediach vyvracala aj svedkyňa M. Š., bývajúca na 5. poschodí
bytového domu na ul. R.. B. Č.. XXXX/XX M. W., ktorá tvrdila, že keď si obžalovaný vypil, správal sa k
svojej žene a synovi „zle“, že poškodená bola zo správania obžalovaného „na nervy“, často a niekedy
aj dvakrát denne sa obžalovaný poškodeným krikom vyhrážal zabitím, vulgárne a oplzlo im nadával, v

dôsledku čoho viackrát privolala políciu i to, že na poškodenej si všimla „modriny“, pod očami „monokel“
a že zranenia jej mal pritom spôsobiť práve obžalovaný.
Obranu obžalovaného vo svojich výpovediach vyvracal aj svedok J.. Š. C., bývajúci na 4. poschodí
bytového domu na ul. R.. B. Č.. XXXX/XX v Poprade, ktorý tvrdil, že často počul ako obžalovaný v byte
nadáva svojej manželke V. a synovi V. a ako sa im vyhráža zabitím, čo sa zhoršilo v období posledných

10-tich rokoch, kedy obžalovaný odišiel do dôchodku, pretože vtedy začal častejšie požívať alkoholické
nápoje a vyvolávať hádky a krik, pričom obžalovaný hádku tradične končil vetou - „no, kto má pravdu, ja
či ty“. Svedok uviedol aj to, že obžalovaného na jeho správanie upozorňoval búchaním na stenu, pretože
k hádkam a kriku dochádzalo hlavne v nočných hodinách a najmenej raz alebo dvakrát v týždni.
Obrana obžalovaného bola vyvrátená aj ďalším dôkazom v podobe záverov znaleckého posudku z

odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a v podobe výpovedí znalkyne MUDr. A.C.
K., z ktorých vyplynulo, že obžalovaný síce netrpí a netrpel duševnou chorobu v zmysle psychózy,
ale ide o osobnosť simplexnú, s organickými zmenami centrálneho nervového systému, deficitom
pamäťových a rozumových funkcií ľahkého počínajúceho štádia a s poruchami správania sa vzhľadomna vek obžalovaného a toxický vplyv dlhodobého nadužívania alkoholu, vzhľadom na potvrdenú
závislosť obžalovaného na alkohole v III. vývojovom štádiu podľa Jelíneka, prejavujúcou sa silnou
túžbou po užívaní alkoholu so stratou kontroly a zvýšenou pohotovosť k impulzívnym a agresívnym

reakciám, ovplyvňujúcim správanie sa obžalovaného. V čase spáchania trestného činu bol obžalovaný
v stave jednoduchej opitosti maximálne stredne ťažkého stupňa, jeho rozpoznávacie schopnosti
boli vplyvom alkoholu a organických zmien ľahko znížené a ovládacie schopnosti zmenšené, nie
však podstatne, aj pri znížených rozpoznávacích schopnostiach bol obžalovaný schopný chápať
protiprávnosť svojho konania a aj ho ovládať, pretože znalkyne konštatovali, že táto schopnosť

obžalovaného bola znížená nepodstatne, obžalovaný chápe zmysel trestného konania, jeho pobyt na
slobode je z psychiatrického hľadiska pri pokračujúcej alkoholovej závislosti potencionálne nebezpečný
a dá sa podľa znalkýň predpokladať, že sa môže i naďalej dopúšťať protispoločenských aktivít voči
svojmu okoliu predovšetkým pod vplyvom alkoholu aj preto, že prebiehajúce ochranné protialkoholické
liečenie obžalovaného nedosiahlo svoj účel.
Predmetné skutočnosti potvrdzujú aj ďalšie dôkazy v podobe záverov znaleckého posudku PhDr. P.

B., znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a v podobe jej výpovede
a podľa ktorých je celková úroveň intelektových schopností obžalovaného vzhľadom k jeho veku
na úrovni dolného pásma priemeru, znalkyňa u obžalovaného potvrdila prítomnosť organického
psychosyndrómu, nedosahujúcu patologickú úroveň demencie, preukázaná závislosť na alkohole u
obžalovaného zosilňuje prejavy jeho negatívnych osobnostných vlastností navonok a vedie k tomu,

že obžalovaný nie je schopný dostatočne racionálne kontrolovať svoje správanie, stráca sebakontrolu,
reaguje viac impulzívne a agresívne, zvyšuje sa u neho tlak odventilovať vnútorné napätie, stúpa
potreba po okamžitom uspokojení jeho potrieb a po seba presadení, bez ohľadu na okolnosti, či
potreby iných osôb, prejavujúca sa aj jeho typickou ľahkovážnosťou, uvoľnením morálnych zábran
až možného bizarného správania sa v psychotickom stave. U obžalovaného znalkyňa zistila sklony k

afektívnemu - agresívnemu správaniu sa a ktoré sú podľa nej súčasťou jeho patologicko-osobnostnej
štruktúry, obžalovaný rieši konfliktné situácie, bez ohľadu na požitý alkohol, vo vzťahu k poškodeným
osobám primárne neadekvátne, hoci konfliktné situácie s poškodenými cielene nevyhľadáva, zapríčiňuje
ich svojím neadekvátnym správaním vystupňovaným pod vplyvom alkoholu, obžalovaný reaguje
intenzívne, emocionálne aj na menej významné podnety, celkovo pri nízkej úrovni frustračnej tolerancie

je jeho patologická osobnosť v prevahe nad okolnosťami, obžalovaný kladie dôraz na momenty
vlastného záujmu, prevláda jeho svojrázne, direktívne správanie a snaha ihneď uspokojovať svoje túžby
a potreby, i pri najmenšej prekážke v dosahovaní svojich cieľov a v konfliktnej situácii s poškodenými
osobami tak reaguje ventilovaním vnútorného napätia - verbálne a fyzicky heteroagresívne, prípadné
autoagresívnereakciemajúuobžalovanéhoskôrdemonštratívnycharakter,čoznalkyňavyhodnotilaako

motiváciu správania sa obžalovaného k poškodeným osobám. Záťažou a psychicky náročnou situáciou
pre obžalovaného je prítomnosť závažných psychických ochorení u oboch poškodených osôb, ktorých
dopad na manželský a rodinný život môže mať podľa znalkyne značný podiel na vzniku konfliktných
situácií, avšak je vysoko pravdepodobne, že je to bez podielu poškodených osôb na cielenej provokácii
obžalovaného. Osobnosť obžalovaného je patologicky štrukturovaná emočne nestabilná s výrazným

depravačným trendom podmieneným závislosťou na alkohole, z hľadiska emotivity s cirkulárnym
charakterom, nezdržanlivá, s nízkou úrovňou frustračnej tolerancie a zvýšeným vnútorným napätím, z
hľadiska sociability je osobnosť obžalovaného osobnosťou konfliktného typu, egocentricky zameraná,
jeho vzťahy sú povrchné a plytké, z hľadiska správania je obžalovaný osobnosťou pasívnou, s nižšou
úrovňou racionálnej kontroly správania sa, charakteristickou neprimeranou uvoľnenosťou, jeho reakčná

pohotovosť je vysoká, v záťažových situáciách je vysoko pravdepodobné regresné, teatrálne a opozičné
správanie sa, skôr s heteroagresívnymi prejavmi.
Obranuobžalovanéhovyvracaliajdôkazyvpodobezáverovznaleckéhoposudkuzodboruzdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria vypracovaného k duševnému stavu poškodenej V. K. a v podobe
výpovedí znalkyne V.. A. K., ktorá jeho závery v konaní pred súdom potvrdila tvrdiac, že poškodená trpí

schizoafektívnou poruchou, pričom ide o závažnú psychickú poruchu, pri ktorej sú súčasne prítomné
príznaky z oblasti schizofrénie aj poruchy nálady, v čase skutku bol psychický stav poškodenej
pri ambulantnej liečbe pomerne stabilizovaný s prechodným zhoršením spánku a s pretrvávajúcou
negatívnou symptomatológiou, s depresívnou náladou a úzkostnými stavmi, strachom z konania
obžalovaného ako manžela, neurastemickou symptomatológiou, spomalením psychomotorického

tempa, pocitmi psychosomatickej insuficiencie so zníženou výkonnosťou a zvýšenou unaviteľnosťou.
Osobnosť poškodenej je podľa znalkýň premorbidne jednoducho štruktúrovaná, s postpsychotickým
defektom, so zníženou frustračnou toleranciou s úzkostne - depresívnymi dekompenzáciami v
záťažových situáciách, pri ktorých dominujú v jej správaní submisívne postoje, predmetná duševnáporucha má u poškodenej chronický priebeh aj z dôvodu dlhotrvajúcich problémov v manželstve s
obžalovaným ako potátorom a alkoholikom, s násilníckym správaním v stavoch opitosti, čo si bude podľa
znalkýň vyžadovať celoživotnú liečbu poškodenej, napriek zistenej duševnej chorobe bola poškodená

schopná vnímať skutočnosti, ktoré uviedla v zápisnici o trestnom oznámení dňa 20.11.2014 a tak,
ako sa stali, mohla ich aj interpretovať bez toho, aby si ich vymyslela, konfabulovala alebo bola pri
nich ovplyvnená inými osobami. Poškodená je podľa znalkýň dlhodobo vystavovaná násilníckemu
správaniu obžalovaného ako svojho manžela, ktorý sa k nej správa vulgárne, slovne aj brachiálne
agresívne a najmä pod vplyvom alkoholu, pretože už v roku 1985 je v zdravotných záznamoch MUDr.

N. - psychiatra uvedené, že neurotické ťažkosti poškodenej sú dôsledkom násilníckeho správania jej
manžela, hoci znalkyne nezistili u poškodenej prítomnosť posttraumatickej stresovej poruchy, zistili však
závažné prejavy depresívnych dekompenzácií jej psychického stavu v rámci schizoafektívnej poruchy,
so stavmi strachu a úzkosti z konania obžalovaného, nespavosť a zhoršenie výkonnosti poškodenej
možno podľa znalkýň vo veľkej miere pripísať protiprávnemu konaniu obžalovaného, jeho dlhotrvajúce
heteroagresívne správanie voči nej viedlo k chronifikácii prejavov schizoafektívnej poruchy, ktorá si bude

vyžadovať celoživotnú liečbu poškodenej.
Predmetné skutočnosti potvrdzujú aj ďalšie dôkazy v podobe záverov znaleckého posudku PhDr. P.
B., znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a v podobe jej výpovede a
podľa ktorých všeobecnú vierohodnosť výpovedí poškodenej možno označiť za nízku, boli u nej zistené
fabulačné a konfabulačné tendencie, ktoré sú však podľa znalkyne determinované predovšetkým jej

psychickým ochorením, sú súčasťou klinického obrazu tohto ochorenia a týkajú sa podstatných i menej
podstatných skutočností. Znaleckým vyšetrením poškodenej sa nepreukázala jej snaha skresľovať
skutočnosti vo svoj prospech, vyšetrenie preukázalo čiastočné ovplyvnenie výpovede poškodenej
nahováraním inej osoby, konkrétne synom V. K., ktorý opakovane posilňoval jej motiváciu k výpovedi
tým, že upozorňoval na závažnosť predmetnej udalosti a ktorý aj konkrétne intervenoval namiesto nej

a opakovane pri ohlásení predmetnej udalosti, za jej motiváciou vypovedať znalkyňa považovala najmä
potrebu sebaobrany poškodenej pri pocite ohrozenia vlastného života, celková úroveň intelektových
schopností vzhľadom k veku poškodenej je na úrovni hraničného pásma, tento deficit je u poškodenej
podmienený jej psychickým ochorením a organickým poškodením CNS (schizoafektívna porucha
zmiešaná s postpsychostickým defektom osobnosti, organická kognitívna porucha). Spoločné dlhoročné

súžitie poškodenej v prostredí spoločnej domácnosti s obžalovaným vplývalo negatívne celkovo na
jej kvalitu života a psychický stav a zhoršovalo priebeh jej závažného psychického ochorenia od
samotného začiatku jeho trvania, spolužitie s obžalovaným naďalej spôsobuje jej sústavné stresujúce
podmienky, negatívne zasahujúce všetky oblasti jej života. Celková úroveň pamäťových schopností
poškodenej je taktiež vzhľadom k veku na úrovni hraničného pásma a deficit je podmienený jej

psychickým ochorením a súčasne organickým poškodením CNS, výkon pamäťových funkcií značne
kolíše a je determinovaný aktuálnym psychickým stavom poškodenej. Znalkyňa zároveň konštatovala,
že predmetné skutočnosti poškodená mohla správne vnímať, uchovať si ich v pamäti a nakoniec
ich čiastočne skreslene reprodukovať, preto špecifickú vierohodnosť poškodenej znalkyňa hodnotila
ako vyššiu a nepredpokladala jej vedomé zábrany pri reprodukovaní prežitých skutočností. Osobnosť

poškodenej je podľa psychologičky patologickej štruktúry, prítomné sú narušené realitné funkcie,
stupňuje sa izolovanosť poškodenej od reality, je prítomná svojvoľná orientácia, z hľadiska emotivity
je osobnosť poškodenej s hlbokým depresívnym ladením a plytkým emocionálnym životom, z hľadiska
interpersonálnych vzťahov sú u nej prítomné asociálne a schizoidné črty, z hľadiska správania je
narušená racionálna kontrola, nápadné nadmerne uvoľnené až bizarné správanie a nekonvenčnosť, z

hľadiska adaptability je osobnosť poškodenej v prispôsobovaní labilná. Aj táto znalkyňa konštatovala, že
poškodená predmetné udalosti dlhoročne pasívne trpela, dúfajúc v zmenu správania sa obžalovaného
pri opakovaných protialkoholických liečbach, za zdroje konfliktných situácií poškodená udávala najmä
finančné problémy, pričom za protiprávne konanie obžalovaného považovala výlučne iba situácie,
kedy obžalovaný bol v stave opitosti vulgárny a agresívny voči nej, načo ona reagovala strachom,

bezmocnosťou, alebo využívala pomoc syna V., ktorý ju pred útokmi obžalovaného bránil, reakcie
poškodenej v konfliktných situáciách s obžalovaným podľa znalkyne korešpondujú s jej psychickým
ochorením a boli ňou vyhodnotené ako adekvátne, negatívny psychický stav poškodenej v dôsledku
konania obžalovaného pretrváva podľa znalkyne až doposiaľ.
Znalkyňa predmetný znalecký posudok doplnila dodatkom č. 6/2015 a z jeho záverov vyplýva, že u

poškodenej boli zistené fabulačné a konfabulačné tendencie, ktoré však korešpondujú už s potvrdeným
vyskytujúcim sa deficitom jej pamäťových funkcií a sú súčasťou klinického obrazu psychického
ochorenia poškodenej, fabulačné a konfabulačné tendencie u poškodenej neprebiehajú na vedomej
úrovni a nie sú z jej strany účelové. Znalkyňa nezistila ďalšie ovplyvňovanie výpovedí poškodenejnahováraním iných osôb po vzatí obžalovaného do väzby, u poškodenej prevláda primárne najmä jej
potreba sebaobrany pri ohrozovaní vlastného života, mentálna úroveň svedčí preto, že poškodená
nerozlišuje medzi v minulosti opakovane nariadenou ústavnou psychiatrickou liečbou alebo výkonom

trestuuobžalovaného.Správaniesapoškodenejpočastrvaniaväzbyu obžalovanéhovykazovaloznaky
stabilizovaného psychického stavu pri osobnostnom defekte a nebola zistená prítomnosť ohrozujúcich
alebo stresujúcich faktorov v jej domácom prostredí, ktorých príčinou bolo správanie sa obžalovaného,
poškodená mala v tom čase svoj stereotypný pokojný denný režim, ktorý si svojvoľne organizovala,
avšak bez akýchkoľvek zmysluplných a voľnočasových aktivít, či medziľudských kontaktov mimo

priestoru svojho bytu, absentovala však starostlivosť o jej osobu zo strany ďalších príbuzných,
vrátane zabezpečenia nutnej zdravotnej starostlivosti poškodenej, finančného hospodárenia a bežná
starostlivosť o domácnosť, či hygienický štandard, hoci poškodená odôvodňovala niektoré z uvedených
ťažkostí pre neprítomnosť jej syna V., celková kvalita jej života i vzhľadom k jej psychickému ochoreniu
je podľa znalkyne natoľko narušená, že nie je schopná samostatného fungovania, z uvedených
existenčných dôvodov, časovému odstupu od predmetných udalostí znalkyňa predpokladala, že

poškodená bude na absenciu neprítomnosti akejkoľvek blízkej osoby v domácom prostredí reagovať
čiastočným ospravedlňovaním, či zľahčovaním vyšetrovaného konania obžalovaného. U poškodenej
neboli znalkyňou zistené zábrany presne reprodukovať prežité skutočnosti z obdobia pred vzatím
obžalovaného do väzby, jej špecifickú vierohodnosť výpovedí znalkyňa opakovane hodnotila ako vyššiu.
Znalkyňa odporúčala zvážiť ústavné umiestnenie poškodenej v rámci jej terapeutickej a sociálnej

starostlivosti a ktorá je zo strany blízkych osôb nepostačujúca.
Obranuobžalovanéhovyvracaliajdôkazyvpodobezáverovznaleckéhoposudkuzodboruzdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria vypracovaného k duševnému stavu poškodeného V. K. a v podobe
výpovedí znalkyne MUDr. A. K., ktorá jeho závery v konaní pred súdom potvrdila tvrdiac, že u
poškodeného bola zistená duševná choroba - schizoafektívna porucha, manický typ, ktorá sa prejavuje

príznakmi typickými pre schizofréniu a súčasne aj pre afektívnu poruchu t.j. poruchami nálady,
myslenia, bludy, halucináciami, neologizmami, nesúvislým myslením a intrapsychickými halucináciami,
pri dekompenzácii psychického stavu v zmysle manického typu je u poškodeného typická povznesená
nálada, spojená s expanzívnym chovaním, zvýšeným sebavedomím, podráždenosťou, nekritičnosťou
a je sprevádzaná bludmi, ktoré sú kongruentné s náladou, ale aj paranoidnými a bizarnými bludmi

a halucináciami, tento stav doprevádzajú aj príznaky typické pre schizofréniu - neologizmy, nesúvislé
myslenie, ambivalencia a intrapsychické halucinácie, liečba schizoafektívnej poruchy je trvalá a
väčšinou doživotná. Podľa znalkýň bol stav poškodeného k 20.11.2014 kompenzovaný a poškodený
dokázal primerane vnímať a interpretovať skutočnosti, ku ktorým došlo v daný deň. Tento dôkazný
prostriedok korešpondoval aj s ďalším dôkazom v podobe znaleckého posudku z odboru psychológia,

odvetvie klinická psychológia pre dospelých a v podobe výpovede znalkyne PhDr. P. B. a podľa
ktorých pri znaleckom skúmaní boli u poškodeného V. K. zistené fabulačné a konfabulačné tendencie,
ktoré sú však determinované jeho chronickým psychickým ochorením a nie sú na vedomej úrovni,
resp. nie sú ani účelové, vo všeobecnosti vierohodnosť výpovedí poškodeného znalkyňa vyhodnotila
ako nízku a to i v prípade podstatných i menej podstatných skutočností, u poškodeného však

nebola preukázaná snaha skresľovať skutočnosti vo svoj prospech a ani ovplyvňovanie jeho výpovedí
nahováraním iných osôb, znalkyňa ako motiváciu k jeho výpovedi označila potrebu ochrany matky
a svojej osoby pred opätovnou a reálnou hrozbou fyzického útoku zo strany obžalovaného po
ich dlhoročnom fyzickom a psychickom traumatizovaní, pričom možný motív pomsty vzhľadom k
minulému fyzickému útoku poškodeného voči obžalovanému nebol zosilnený. Znaleckým vyšetrením

sa preukázala intelektová schopnosť poškodeného v úrovni pásma podpriemeru, mentálny deficit
vychádzal z funkčného podkladu (prítomnosťou chronického psychického ochorenia). Podľa znalkyne a
záverov jej posudku spoločné súžitie s obžalovaným nesie znaky dlhoročných rozporov podmienených
nielen ich osobnostnými a povahovými rozdielmi, prehĺbenými existenčnými sociálno-ekonomickými
ťažkosťami rodiny, výskytom psychického ochorenia u poškodeného a závislosťou obžalovaného na

alkohole, poškodený v konfliktných situáciách s obžalovaným, za ktoré považuje výlučne situácie
verbálne agresívnych a fyzických útokov zo strany obžalovaného pod vplyvom alkoholu voči poškodenej
V. K. ako jeho matke a voči jeho osobe, poškodený konal spočiatku skôr aktívne a v podobe
ochrany a sebaobrany, v súčasnosti už reaguje situačne a adekvátnejšie, snaží sa vyhýbať prítomnosti
obžalovaného v stave jeho opitosti, keď je obžalovaný triezvy ignoruje jeho prítomnosť a tým sa

snaží predchádzať ich vzájomným konfliktom. Celkovo reakcie poškodeného sú podľa znalkyne
v konfliktných situáciách s obžalovaným menej kvalitné, práve k jeho psychickému ochoreniu,
znalkyňa prípadné provokácie voči obžalovanému neoznačila za cielené alebo účelové. Úroveň
pamäťových schopností poškodeného dosahuje v súčasnosti pásmo priemeru /preukázaná je celkovoich patológia/, nespoľahlivosť pamäťových funkcií zodpovedá psychickému ochoreniu poškodeného.
Špecifická vierohodnosť výpovedi poškodeného je vzhľadom k samotnej udalosti, vzhľadom ku
skutočnostiam týkajúcich sa protiprávneho konania obžalovaného voči jeho matke V. K., znalkyňou

vyhodnotená ako vyššia, aj vzhľadom k farmakologicky a terapeuticky stabilizovanému psychickému
stavu poškodeného, poškodený mohol tak predmetné skutočnosti správne vnímať, uchovať v pamäti
a ich mierne skreslene aj reprodukovať. U poškodeného neboli zistené vedomé zábrany presne
reprodukovať prežité skutočnosti. V osobnosti poškodeného z hľadiska emotivity dominuje intenzívny
vnútorný život a napätie a charakteristická je pre ňu afektívna odbrzdenosť, explozivita, z hľadiska

sociability je osobnosť poškodeného čiastočne sociabilná, s autistickým nasadením, z hľadiska
správania je v popredí jeho bizarné, nadmerne uvoľnené správanie, labilita v prispôsobovaní, so
svojvoľnou orientáciou a patologicky narušeným vnímaním reality. Vyšetrením bola u poškodeného
potvrdená závažná schizofrénna symptomatika u patologicky štruktúrovanej osobnej s poruchou
afektivity, hoci závažnými znakmi psychického ochorenia u poškodeného i u jeho matky, v oblasti
medziľudských vzťahov je problematická interpersonálna oblasť, vzťah poškodeného k svojej matke

možno hodnotiť ako harmonickejší a obojstranne uspokojivý, poškodený vyjadruje pozitívne afekty
voči matke a sklony k jej ochrane a starostlivosti o jej osobu, vzťah poškodeného k otcovi je podľa
znalkyne značne narušený, chladný, povrchný a formálny, poškodený pociťuje dlhoročne strach z
konaniaobžalovanéhohlavnepodvplyvomalkoholu,čosanegatívneprejavujevjehopsychickomstave,
dôsledkom konania obžalovaného je celkové narušenie kvality života poškodeného, obžalovaný svojím

konaním vytvára stresujúce a záťažové situácie pre poškodeného, ktoré on nie je schopný účinne riešiť,
čo čiastočne podmieňuje neadekvátne a bizarné jeho reagovanie do budúcna.
Obranu obžalovaného vyvracali a na druhej strane výpovede poškodených osôb potvrdzovali aj listinné
dôkazy v podobe zápisnice o zadržaní obvineného, zápisu o dychovej skúške, rozhodnutia o vzatí
do väzby obžalovaného, príslušná fotodokumentácia, potvrdenie o zaistení a prevzatí vecí, lekárske

správy o ošetrení poškodenej, úradné záznamy polície, vyšetrovací spis OO PZ Poprad, ČVS: ORP-PP-
OPP3-593/2013 ako aj ďalšie trestné spisy Okresného súdu Poprad, sp. zn. 5Nt 9/2010, 0T 122/2012
a 5T 118/2015.
Zo zápisnice o zadržaní obvineného vyhotovenej dňa 21.11.2014 o 13.15 hod. preukázateľne vyplýva,
že obžalovaný bol na osobnej slobode obmedzený až dňa 20.11.2014 o 19:10 hod. a zo zápisnice o

výsluchu obvineného R. K. zo dňa 24.11.2014 i uznesenia sudcu pre prípravné konanie Okresného
súdu Poprad vyplýva, že obžalovaný bol vzatý do väzby dňom 20.11.2014 od 19:10 hod., kedy bola po
prvýkrát jeho osobná sloboda obmedzená.
PredmetnélistinnédôkazyobjektívneavsúladesvýpoveďamipoškodenýchosôbV.K.P.V.K.vyvracajú
obranu obžalovaného, že sa dňa 20.11.2014 vo vzťahu k obom poškodeným osobám nedopustil konania

kladeného mu za vinu na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože v
ten deň nemal byť doma.
Výpovediam poškodených a vyššie uvedeným listinným dôkazom korešpondujú aj ďalšie listinné dôkazy
v podobe fotodokumentácie k zraneniam poškodenej V. K. zo dňa 21.11.2014, v podobe potvrdenia o
zaistení a prevzatí 1 ks kuchynského noža zo dňa 21.11.2014, aj v podobe vecného dôkazu a použitého

obžalovaným pri predmetnom konaní zo dňa 20.11.2014, v podobe lekárskej správy Všeobecnej
nemocnice s poliklinikou Levoča zo dňa 21.11.2014 podľa ktorej bol obžalovaný z psychiatrického
oddelenia prepustený dňom 18.11.2014 a dňa 21.11.2014 v sprievode policajnej hliadky /teda po jeho
zadržaní/ predvedený na toto psychiatrické oddelenie k vyšetreniu, potrebnému k jeho umiestneniu do
cely predbežného zadržania, v podobe záznamu OO PZ Poprad zo dňa 20.11.2014 o podaní oznámenia

poškodenou V. K. podľa § 59 ods. 3 zákona o priestupkoch na obž. R. K., v podobe úradného záznamu
OO PZ Poprad zo dňa 20.11.2014 o policajnom zákroku v byte obžalovaného, lustrácie k priestupkom
spáchaných obžalovaným vo vzťahu k poškodenej osobe - V. K. zo dňa 20.11.2014 a zo dňa 30.07.2013
a ktorej korešpondoval aj priestupkový spis OO PZ Poprad, Č.p.: ORPZ-PP-0PP3-593/2013 a podľa
ktorého obžalovaný dňa 30.07.2013 poškodenú V. K. niekoľkokrát fyzicky napadol a bil päsťami do tváre

a po celom tele, chytal ju za nohy, vykrúcal ruky a dvakrát ju udrel päsťou do brucha, čo si vyžiadalo
jej lekárske ošetrenie v Nemocnici v Poprade, pretože poškodená pri útokoch obžalovaného utrpela
pomliaždenie pravej očnice a ľavého líca. Žalovaný skutkový stav a uvedený vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia týkajúci sa výnimky z doby páchania skutku obžalovaným korešponduje aj s právoplatným
trestným rozkazom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 0T 122/2012 zo dňa 12.12.2012 a podľa ktorého

obžalovaný sa dňa 09.11.2012 dopustil vo vzťahu k poškodenej V. K. konania vykazujúceho znaky
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. d/ a § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona a za ktorý mu bol uložený trest
odňatiaslobodyvtrvaní6/šesť/mesiacov,sodkladomnaskúšobnúdobuvtrvaní12/dvanásť/mesiacov.Takto vykonané dokazovanie potom súd viedlo k záveru, že vyššie uvedenými dôkazmi bol spoľahlivo
zistený skutkový stav veci a tak, že o ňom nie sú dôvodné pochybnosti a že konajúcemu súdu jeho

rozsah postačuje na rozhodnutie vo veci tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného
poriadku i k záveru, že zabezpečené dôkazy spoľahlivo objasnili okolnosti svedčiace pre i proti
obžalovanému R. K.. Využijúc ustanovenie § 272 ods. 3 Trestného poriadku súd potom návrhy obhajoby
na doplnenie dokazovania či už výsluchom svedka V. Š. alebo kontrolnými znaleckými posudkami
z odvetvia - psychiatria a psychológia vo vzťahu tak k obžalovanému i k poškodeným osobám pre

ich nedôvodnosť a neodôvodnenosť zamietol, keďže nezistil žiadne zákonné pochybnosti o získaní
a zabezpečení pôvodných znaleckých posudkov napriek tomu, že ich spoločne s inými znalkyňami
vypracovala aj znalkyňa MUDr. A. K. ako ošetrujúca lekárka poškodených osôb. Všetky skutočnosti,
ktoré mali vyplynúť z týchto návrhov obhajoby na doplnenie dokazovania boli navyše už zistené ďalšími
dôkazmi vykonanými súdom na hlavnom pojednávaní.
Vykonané dôkazy súd vyhodnotil vyššie uvedeným spôsobom a podľa svojho vnútorného presvedčenia

založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od
toho, ktorá z procesných strán ich zaobstarala a tak ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného
poriadku a dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný tým, že najneskôr
od 01.09.1999 v spoločnej domácnosti, v ktorej žije so svojou manželkou V. K., najmä v byte bytového
domu na ul. R.. B. Č.. XXXX/XX M. W., okres Poprad, s výnimkou dňa 09.11.2012, pod vplyvom alkoholu

na túto kričal, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa jej zabitím, k čomu dochádzalo denne, minimálne 2 až
3-krát do týždňa, pričom na takéto konanie nemal zámienku, fyzicky ju napádal, k čomu dochádzalo
priemerne 1-krát za týždeň resp. 1-krát za dva týždne podľa toho, či mal peniaze na alkohol a to tak,
že väčšinou ju 2-krát alebo 3-krát udrel päsťami do tváre, pričom po týchto útokoch bola opuchnutá,
mala pohmoždeniny, napádal ju aj keď bol doma ich syn V. K., pričom tento ju bránil, v priebehu dňa

30.07.2013 niekoľkokrát fyzicky napadol poškodenú V. K. tak, že ju budil, vykrúcal jej ruky a chytal za
nohy, opakovane ju búchal päsťou ruky do brucha a tváre, čím jej spôsobil pomliaždenie pravej očnice
a ľavého líca s dobou liečenia do 7 dní, dňa 20.11.2014 v čase okolo 02.00 h do 04.00 h pod vplyvom
alkoholu fyzicky napadol poškodenú V. K. tak, že jej vulgárne nadával a 3-krát ju udrel, z toho 2-krát
päsťou a 1-krát otvorenou dlaňou pravej ruky, poškriabal ju po ľavej časti tváre a pritom, ako ju bil sa

jej opakovane vyhrážal zabitím, pričom jej taktiež povedal, že si zaslúži dostať cez „piču“, že s takou
„sviňou“ nechce žiť, že má „nemecký pôvod“, pričom poškodená mala po tomto útoku na pravej strane
tváre pomliaždeniny a bola v šoku, dňa 20.11.2014 v čase medzi 18.00 hod. a 19.00 hod. v Poprade
na ul. R. B. Č.. XXXX/XX v byte, v mieste trvalého bydliska, pod vplyvom alkoholu, v detskej izbe začal
vulgárne nadávať manželke V. K., že je „piča, kurva, sviňa“, kričal „zabijem ťa ty hovädo,“ po chvíli vošiel

do detskej izby a následne sa začal V. K. vyhrážať slovami, že ju doreže, že je obyčajná „sviňa“, kde pri
týchto vyhrážkach vystrel pravú ruku, v ktorej držal kuchynský nôž smerom k V. K., pristúpil k nej a to tak,
ževzdialenosťnožaodhrudníkaV.K.bolacca2cm,následnesahneďotočilnapoškodenéhoV.K.,ktorý
donehostrčil,načochrbtomnarazildoskrineaspadolnazem,pričommuvypadolzrukynôžamedzitým
ako V. K. strčil do neho povedal mu: „prijebem ti“ a v čase, keď mal v ruke nôž mu povedal, že ho

zabije, pričom mal postoj akoby chcel zaútočiť, následkom jeho konania poškodená V. K. trpí závažnými
prejavmi depresívnych dekompenzácií jej psychického stavu v rámci Schizoafektívnej poruchy so stavmi
strachu a úzkosti z konania jej manžela, nespavosťou a zhoršením výkonnosti, čo si bude vyžadovať
jej celoživotnú liečbu, pričom poškodená V. K. už od roku 1985 bola v starostlivosti a liečbe odborného
lekára - psychiatra pre ťažkosti neurotického charakteru, ktorých príčinou bolo násilnícke správanie jej

manžela v stavoch opitosti a pre ktoré pociťovala nepokoj, zle spala, nedostatočne sa stravovala, bola
slabá a unavená, čím svojim konaním u poškodenej V. K. vzbudzoval strach, stres a obavu o jej život a
zdravie a u poškodeného V. K. konaním zo dňa 20.11.2014 vzbudil obavu o jeho život a zdravie.
Tomuto záveru súdu o skutkových zisteniach konania obžalovaného R. K. voči poškodenej V. K.
zodpovedala právna kvalifikácia skutku ako zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208

ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného
zákona, pretože obžalovaný týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické utrpenie
bitím, údermi, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozuje
jej fyzické a psychické zdravie a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania.

Pri rozhodnutí súdu o skutkových záverov bolo vychádzané predovšetkým z dôkazov získaných z
výpovedí poškodenej V. K., poškodeného V. K. a svedkov Q. B., J.. Š. C., P. K. P. M. Š., zo záverov
znaleckých posudkov a výpovedí znalkýň MUDr. A. K. a PhDr. P. B., ako aj z dôkazov získaných z
prečítaných listinných dôkazov a z pripojených trestných spisov Okresného súdu Poprad, sp. zn. 0T122/2012, sp. zn. 5T 118/2015 a pripojeného priestupkového spisu OO PZ Poprad, ČP: ORPZ-PP-
OPP3-593/2013.
Výpovede poškodených osôb, svedkov a znalkýň na seba vzájomne nadväzovali, boli v zhode a v

jednote aj so závermi znaleckých posudkov a s listinnými dôkazmi.
V kontexte týchto dôkazov podrobne popísaných v predchádzajúcej časti tohto rozsudku, potom
objektívne nemohla obstáť obrana obžalovaného, že sa nedopustil žalovaného konania a že z trestnej
činnosti bol krivo a nepravdivo obvinený poškodenými osobami.
Vykonanými dôkazmi bol u poškodenej V. K. preukázateľne zistený konfliktný vzťah s obžalovaným,

tento však jednoznačne vyplýval z toho, že obžalovaný nadmieru požíval alkoholické nápoje, v dôsledku
ich požitia strácal kontrolu, vznikala u neho zvýšená pohotovosť k impulzívnym a agresívnym reakciám
i to, že pre pokračujúcu alkoholovú závislosť je potenciálne nebezpečný a mohol sa i môže v
budúcnosti dopúšťať i ďalších protispoločenských konaní voči svojmu okoliu a predovšetkým vo vzťahu k
poškodeným, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Poškodená V. K. je podľa vykonaného dokazovania
dlhodobo vystavovaná násilníckemu správaniu sa obžalovaného, ktoré spočíva v jeho slovných a

hrubých nadávkach, vo vyhrážkach zabitím a vulgarizmoch, ale aj v opakovaných fyzických útokoch,
ktoré u nej spôsobili závažné prejavy depresívnych dekompenzácií jej psychického stavu /v rámci
zdiagnostikovanej schizoafektívnej poruchy/, prejavujúcimi sa stavmi strachu, úzkosti, nespavosťou,
nepokojom, nedostatočným stravovaním sa a zhoršením jej výkonnosti a ktorý si vyžiada jej celoživotnú
liečbu. Poškodená dlhodobo iba pasívne reagovala na násilnícke správanie sa obžalovaného, trpela

ho aj preto, že psychické ochorenie jej nedovoľovalo adekvátne reagovať na konfliktné situácie s
obžalovaným,poškodenápriverbálnychafyzickýchatakochobžalovanéhovočinejvyužívalalenpomoc
a obranu svojho syna V..
Spôsob akým sa obžalovaný správal a konal vo vzťahu k poškodenej V. K. pre jeho závažné a dlhoročné
trvanie je potrebné vyhodnotiť ako týranie blízkej osoby a zverenej osoby v zmysle trestno-právnom.

Týranie blízkej osoby v trestno-právnom zmysle je také zlé zaobchádzanie s blízkou alebo zverenou
osobou, ktoré sa vyznačuje určitou mierou trvalosti, prípadne aj sústavnosti, a ktorým páchateľ so
zreteľom na formu použitého násilia a jeho následky prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti
a aj keď sa nevyžaduje, aby blízkej alebo zverenej osobe vznikla v dôsledku takéhoto konania ujma
na zdraví, objektívne musí ísť o konanie, ktoré takáto osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo

bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie, ktoré jej spôsobuje fyzické alebo psychické utrpenie, všeobecne
pritom platí, že čím je intenzita takéhoto násilia nižšia, tým musí trvať dlhšie, aby ho bolo možné
považovať za týranie.
Dôkazy objektívne potvrdili, že obžalovaný poškodenej osobe v žalovanom období teda najneskôr
od 01.09.1999 spôsoboval fyzické a psychické utrpenie tým, že ju ponižoval hrubými a vulgárnymi

nadávkami, že sa jej vyhrážal smrťou, že v nej vyvolával strach a obavu a tým, že ju aj fyzicky
napádal bitím a údermi, čo si vyžiadalo v dvoch prípadoch aj jej lekárske ošetrenie a celoživotnú liečbu,
pretože poškodená je už od roku 1985 v starostlivosti a liečení odborného ošetrujúceho lekára pre
ťažkosti neurotického charakteru, ktorých príčinou bolo práve násilnícke správanie sa obžalovaného a
predovšetkým v stavoch jeho opitosti.

Poškodená trpí schizoafektívnou poruchou so stavmi strachu a úzkosti z konania obžalovaného,
nespavosťou a zhoršením výkonnosti, čo si už od roku 1985 vyžaduje jej odbornú psychiatrickú liečbu
a čo si bude vyžadovať aj jej ďalšiu a celoživotnú liečbu.
Z vykonaného dokazovania preukázateľne vyplynulo, že obžalovaný sa takéhoto konania voči
poškodenej dopúšťal po dobu viacerých rokov, najneskôr od 01.09.1999.

Poškodená V. K. bola v čase spáchania skutku manželkou obžalovaného a preto je potrebné
ju považovať za osobu blízku v zmysle ustanovenia § 127 ods. 4 Trestného zákona. Konaním
obžalovaného poškodená utrpela ťažkú ujmu na zdraví v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Trestného
zákona a v zmysle § 123 ods. 3 písm. i/ Trestného zákona a ktorá spočíva v poruche zdravia trvajúcej
dlhší čas.

Podľa § 123 ods. 4 Trestného zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona
rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní
najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života
poškodeného.
Závažnejším spôsobom konania v zmysle § 138 písm. b/ Trestného zákona sa rozumie páchanie

trestného činu po dlhší čas.
Súd konanie obžalovaného vo vzťahu k poškodenému V. K. kvalifikoval ako prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm.c/ Trestného zákona, pretože sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú
obavu a čin spáchal na chránenej osobe.
Obžalovaný sa poškodenému V. K. dňa 20.11.2014 vyhrážal zabitím za použitia noža, čo u poškodeného

mohlo spôsobiť a aj spôsobilo dôvodnú obavu o život, aj vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu
a na fyzické a povahové vlastnosti obžalovaného vo vzťahu k fyzickým a povahovým vlastnostiam i
zdravotnému stavu poškodeného.
Osobu poškodeného V. K. je vzhľadom na jeho pomer k obžalovanému - otec a syn potrebné považovať
za osobu chránenú v zmysle § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona a za osobu blízku v zmysle § 127

ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého sa blízkou osobou na účely tohto zákona pokladá príbuzný v
priamom rade.
Konanie obžalovaného vo vzťahu k poškodenej V. K. je z hľadiska z objektívnej stránky potrebné a nutné
kvalifikovať ako konanie, ktoré zásadným, neodpustiteľným a ťažko, ak vôbec, napraviteľným spôsobom
porušilo záujem spoločnosti na ochrane riadneho a nerušeného manželského a občianskeho spolužitia
a záujem spoločnosti na ochrane pred akoukoľvek formou domáceho násilia.

Konanie obžalovaného vo vzťahu k poškodenému V. K. je z hľadiska z objektívnej stránky potrebné a
nutné kvalifikovať ako konanie, ktoré porušilo záujem spoločnosti na ochrane riadneho a nerušeného
spolužitia v rodinných zväzkoch.
Súd z hľadiska subjektívnej stránky konanie obžalovaného kvalifikoval ako konanie v priamom úmysle
podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona a ako konanie plne trestne zodpovednej osoby, pretože

obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom a ako je zrejme z následku jeho konania tento záujem aj porušil.
Obžalovaný v čase spáchania skutku netrpel duševnou chorobou, mohol rozpoznať protiprávnosť svojho
konania a svoje konanie aj ovládať. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania a aj keď je jeho
pobyt na slobode nebezpečný, predovšetkým pod vplyvom alkoholu, pre nemožnosť dosiahnuť účelu

ochranného protialkoholického liečenia mu ho súd neuložil.
Obžalovaný bol doposiaľ štyrikrát súdne trestaný, posledný záznam v odpise registra trestov má za
odsúdenie vo vzťahu k poškodenej V. K. v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad, pod sp. zn.
0T 122/2012 pre prečin podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona na základe
trestného rozkazu zo dňa 12.11.2012 a ktorým mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v

trvaní6/šesť/mesiacovaskúšobnoudobouvtrvaní1/jedného/roka,totoodsúdenieboloobžalovanému
z amnestované ku dňu 02.01.2013. Obžalovaný bol však právoplatne odsúdený za rovnaký trestný
čin aj na základe trestného rozkazu Okresného súdu Poprad, sp. zn. 5T 118/2015 dňom 26.10.2015
a právoplatne dňom 07.11.2015 na trest odňatia slobody v trvaní 8 /osem/ mesiacov, podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 /osemnásť/ mesiacov. Obžalovaný má záznamy aj v evidencii

priestupkov súvisiace okrem iného aj s porušením § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch a vo
vzťahu k poškodenej V. K., z miesta trvalého bydliska je obžalovaný hodnotený len všeobecne.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovaného vzal súd do úvahy všetky základné i
individuálne zásady platné pre ukladanie trestov, prihliadol pritom nato, aby trest zabezpečil ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoril podmienky

na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, aby iných odradil od páchania trestných činov a aby
zároveň vyjadril morálne odsúdenie spoločnosťou. Súčasne prihliadol nato, aby trest, ktorý súd uloží
postihol iba páchateľa a tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby,
prihliadol i nato, akým spôsobom bol trestný čin spáchaný, jeho následok, formu zavinenia, pohnútku
i na samotnú osobu páchateľa, jeho pomery, možnosť nápravy, bez zistenia poľahčujúcich okolností

a so zistením priťažujúcej okolnosti v podobe § 37 písm. h/ Trestného zákona - spáchanie dvoch
trestných činov a po takto vykonaných a vyhodnotených zásadách dospel k záveru, že u obžalovaného
sa tento účel trestu dosiahne výhradne uložením súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 7 /
sedem/ rokov a výkonom trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže do úvahy
prichádzalo ustanovenie § 42 ods. 1 Trestného zákona, pretože obžalovaný tento skutok spáchal skôr

ako bol vyhlásený predchádzajúci odsudzujúci rozsudok v podobe právoplatného trestného rozkazu
Okresného súdu Poprad, sp. zn. 5T 118/2015 zo dňa 26.10.2015, právoplatného dňom 07.11.2015.
Súd súčasne zrušil predchádzajúci výrok o treste z predmetného trestného rozkazu uložený mu pre
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona vo výmere 8 /osem/ mesiacov,
podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 /osemnásť/ mesiacov, ako aj všetky ďalšie

rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pretože vyhlásením tohto rozsudku stratili podklad.
Súd nebol toho názoru, aby sa u obžalovaného R. K. dosiahol účel trestu a jeho náprava uložením iného
druhu trestu či inej výmery trestu odňatia slobody.Vyššie uložený trest odňatia slobody zodpovedá podľa konajúceho súdu konkrétnym okolnostiam
prípadu, po zhodnotení závažnosti činu, povahy a rozsahu spôsobených následkov i samotnej osobe
obžalovaného ako aj tomu, aby tento trest účinne pôsobil tak na obžalovaného ako aj na ostatných

členov spoločnosti.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pre prevahu priťažujúcich okolností obžalovanému hrozil trest
odňatia slobody zvýšený v zmysle ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona /a to vo výmere od 9 rokov,
8 mesiacov až 15 rokov/, čo by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a preto využijúc ustanovenie §
38 ods. 7 Trestného zákona súd ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona pri ukladaní trestu nepoužil.

- týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním,
vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické
zdravie a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania,
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na
chránenej osobe.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho
oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto
osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.