Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. november 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/30/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112223422
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7112223422.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: Ľ. R., U.. XX.XX.XXXX,
R. H. L., L. XX, zastúpeného: Božena Beňová, bytom tamtiež proti odporcovi: C. H., U.. XX.X.XXXX, R.
H. L., D. XXB, v konaní o zaplatenie 804,17 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 516,20 EUR spolu s 8,5 % úrokom z omeškania od
7.11.2007 až do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Priznáva navrhovateľovi právo na náhradu trov konania proti odporcovi vo výške 12,20 EUR (súdny
poplatok za návrh), ktorú je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 14.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie sumy 574,73 EUR. Podaním zo dňa 16.7.2013 navrhovateľ rozšíril svoj návrh na zaplatenie
ďalšej sumy 198,94 EUR a podaním zo dňa 16.12.2013 o zaplatenie ďalšej sumy 30,50 EUR. Spolu tak
žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 804,17 EUR, spolu s 8,5 % úrokom z omeškania zo
sumy 574,73 EUR od 25.10.2007 až do zaplatenia, zo sumy 198,94 EUR od 16.7.2013 až do zaplatenia a
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,27 % ročne zo sumy 30,50 EUR od 27.11.2013 až do zaplatenia.
Zároveň sa domáhal aj náhrady trov konania.

Návrh odôvodnil skutočnosťami, že pred 8 rokmi ho odporca požiadal, aby na svoje meno uzavrel a
podpísal zmluvu o pripojení zo spoločnosťou T-Mobile Slovensko a.s., keďže táto spoločnosť s ním
nechce uzavrieť zmluvu a mobilný telefón súrne potrebuje. Navrhovateľ sa nechal prehovoriť a vyhovel
požiadavke odporcu. Účastníci konania sa dohodli, že všetky platby za používanie mobilného telefónu
bude uhrádzať odporca. Odporca uznal svoj dlh v liste, ktorý adresoval spoločnosti T-Mobile Slovensko
zo dňa 25.10.2007. Odporca nezaplatil to, čo písomne uznal a neuhradil pohľadávku, ktorú si spoločnosť
T-Mobile Slovensko a.s. uplatnila voči navrhovateľovi v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn.
38C/234/2007 vo výške 15.551,- Sk. Navrhovateľ zaplatil spoločnosti Slovak Telecom a.s. na základe
výsledkov konania sp.zn. 38C/234/2007 okrem uvedenej istiny aj úrok z omeškania zo sumy 516,20
EUR vo výške 9 % ročne od 6.11.2004 do 17.2.2009, ako aj súdny poplatok vo výške 16,50 EUR.

Odporca v odpore voči platobnému rozkazu potvrdil, že niekedy v roku 2003 až 2004 sa stretával denne
s navrhovateľom, boli dobrými priateľmi a niekoľko mesiacov využíval SIM-kartu navrhovateľa. Bolo to
po dobu asi štyroch mesiacov, kedy mobilný operátor zasielal faktúry na jeho adresu a tieto aj riadne
uhrádzal. SIM-kartu využíval len na internetové pripojenie. Telefónny aparát Nokia 3100 nepoužíval,

používal ho navrhovateľ. Faktúry mobilného operátora riadne uhrádzal, následne sa dostal do finančných
ťažkostí, o čom informoval navrhovateľa. Asi pred 5 rokmi, niekedy v roku 2008, ho navštívila matka
navrhovateľa, R. R., ktorá ho požiadala, aby podpísal dokument, ktorým uznáva svoj dlh. Odporca tak
urobil bez toho, aby si dokument prečítal. To, čo v ňom vyhlásil, sa nezhoduje úplne s realitou.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa, oboznámením listinných
dokladov tvoriacich obsah spisu, ako aj oboznámením pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn.
38C/234/2007 a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 38C/234/2007 súd zistil, že spoločnosť T-Mobile Slovensko
a.s. so sídlom v Bratislave, neskôr Slovak Telecom a.s. sa návrhom zo dňa 6.9.2007 domáhala voči
navrhovateľovi zaplatenia sumy 15.551,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne od
6.11.2004 až do zaplatenia. Návrh odôvodnila skutočnosťami, že navrhovateľ uzatvoril s ňou zmluvu
o pripojení, spolu s dodatkom k zmluve, pričom využívaním služieb verejnej mobilnej rádiotelefónnej
siete vznikla spoločnosti pohľadávka vo výške 15.551,- Sk titulom nezaplatených poplatkov za hovorné,
mesačné poplatky a titulom zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných povinností.
Zo zmluvy o pripojení č. 1724348 súd zistil, že navrhovateľ ako užívateľ a spoločnosť T-Mobile Slovensko
a.s. dňa 3.4.2004 uzavreli zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronických
telekomunikačných služieb k telefónnemu číslu XXXXXXXXXX, typ mobilného telefónu Nokia 3100 a
zapožičanie SIM-karty č. 218000020210-3 s dátumom aktivácie služieb odo dňa uzavretia zmluvy. Z
dodatku k zmluve o pripojení „Viac“ uzavretého v rovnaký deň, súd zistil, že tieto zmluvné strany uzavreli
dodatok, predmetom ktorého bol predaj zľavneného mobilného telefónu určeného na používanie v sieti
GSM za sumu 7.800,- Sk.
Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 38C/234/2007-100 zo dňa 10.1.2011 v spojení s rozsudkom č.k.
38C/234/2007-179 zo dňa 14.6.2013 rozhodol tak, že konanie o zaplatenie istiny 516,20 EUR zastavil a
zaviazal navrhovateľa zaplatiť úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 516,20 EUR od 6.11.2004
do 17.2.2009 a nahradiť trovy konania vo výške 16,50 EUR. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
8.8.2013. Z odôvodnenia citovaných rozsudkov vyplýva, že navrhovateľ namietal svoju pasívnu vecnú
legitimáciu v tomto konaní s poukazom na skutočnosť, že elektronické telekomunikačné služby využíval
v skutočnosti C. H.. Mal za to, že za dlh zodpovedá on. Súd oboznámil v konaní listinu označenú ako
Uznanie dlhu zo dňa 25.10.2007, v ktorej C. H. (v tomto konaní v procesnom postavení odporcu) uviedol,
že je pravdou, že požiadal navrhovateľa, aby podpísal v jeho mene zmluvu o pripojení a uznal, že dlh
vo výške 15.551,- Sk s prísl. je jeho dlhom, ktorý sa zaviazal navrhovateľovi uhradil. Súd konštatoval,
že ak aj C. H. uznal dlh, neoprávňuje to spoločnosť mobilného operátora žalovať C. H. na plnenie z
tejto listiny, pretože medzi nimi žiaden záväzkovo-právny vzťah neexistoval. Uznanie dlhu je účinné len
voči veriteľovi, ktorým je navrhovateľ, avšak neúčinné vo vzťahu k mobilnému operátorovi. Súd tiež
konštatoval, že na základe tejto listiny nedošlo k prevzatiu dlhu.

Navrhovateľ predložil listinné doklady, preukazujúce, že na účet spoločnosti Slovak Telekom a.s. zaplatil
dňa 17.2.2009 sumu 2,48 EUR, sumu 503,25 EUR a sumu 12,95 EUR. Z platobného príkazu súd zistil,
že navrhovateľ dňa 16.7.2013 poukázal na účet Slovak Telekom a.s. sumu 218,- EUR. Z poštového
poukazu ďalej súd zistil, že dňa 26.11.2013 navrhovateľ poukázal na účet Krajského súdu v Bratislave
sumu 30,50 EUR.

Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ust. § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa ust. § 491 ods.2 Občianskeho zákonníka, na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených
treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje
inak.

Podľa ust. § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa ust. § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

V predmetnej veci bolo vykonaným dokazovaním nesporne preukázané a ani odporca nespochybňoval,
že dňa 3.4.2004 uzavreli ústnu zmluvu, na základe ktorej elektronické komunikačné služby poskytované
mobilným operátom spoločnosťou T-Mobile Slovensko a.s., neskôr Slovak Telekom a.s. na základe
zmluvy o pripojení a dodatkov k tejto zmluve uzavretej dňa 3.4.2004 medzi týmto mobilným operátorom
a navrhovateľom, bude v skutočnosti využívať odporca, ktorý bude za poskytnuté služby hradiť
cenu vyúčtovanú mobilným operátorom. Uvedená skutočnosť vyplýva z vyjadrenia odporcu k návrhu,
obsiahnutého v odpore proti platobnému rozkazu, ako aj z uznania dlhu.

Uvedená zmluva, uzavretá medzi účastníkmi konania svojim charakterom predstavuje tzv. atypickú
nepomenovanú zmluvu podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka a nesporne z nej vyplýva záväzok
odporcu niečo zo zmluvy plniť ( vyššie cit.ust. § 488, § 491 ods.1 a § 494 Občianskeho zákonníka).
Pri posudzovaní takýchto zmlúv sa postupuje analogicky podľa zákonných ustanovení, ktoré upravujú
občiansko-právne vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie (§ 491 ods. 2, § 853 Občianskeho zákonníka).
Súd konštatoval, že svojim charakterom a obsahom predmetná zmluva pripomína nájomnú zmluvu
podľa ust. § 663 Občianskeho zákonníka, pretože navrhovateľ (podobne ako prenajímateľ) prenechal za
odplatu odporcovi (podobne ako nájomcovi) vec resp.v danom prípade SIM kartu, aby prostredníctvom
nej dočasne užíval elektronické komunikačné služby. Odplatnosť tohto vzťahu je nesporná. Výška
odplaty bola dojednaná v rozsahu skutočne fakturovaných cien mobilného operátora za poskytnuté
služby.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 38C/234/2007 mal súd nesporne za preukázané,
že medzi navrhovateľom a spoločnosťou Slovak Telekom a.s. vznikol zmluvný vzťah na základe zmluvy
o pripojení a jej dodatkov, pričom mobilný operátor vyúčtoval za poskytnuté elektronické a komunikačné
služby mesačné poplatky a cenu za obdobie od 15.7.2004 do 14.10.2004, splatné dňa 2.9.2004,
5.10.2004 a 5.11.2004, spolu vo výške 15.551,- Sk, t.j. 516,20 EUR a zaplatenia tejto sumy spolu s
úrokom z omeškania sa domáhal voči navrhovateľovi v konaní vedenom pod sp.zn. 38 C 234/2007. Zo
spisu taktiež nesporne vyplynulo, že v priebehu konania, dňa 17.2.2009 navrhovateľ uhradil vo vzťahu
k mobilnému operátorovi celú istinu vo výške 516,20 EUR. Uvedená skutočnosť je nesporná, pretože
spoločnosť Slovak Telekom a.s. na základe úhrady zo strany navrhovateľa vzala späť návrh v tejto
časti a súd konanie vo vzťahu k istine zastavil a vyplynula aj z dokladov, ktoré predložil v tomto konaní
navrhovateľ. Z uvedeného je zrejmé, že svoju povinnosť voči mobilnému operátorovi, ktorá vyplývala zo
zmluvného vzťahu založeného zmluvou o pripojení, si navrhovateľ splnil.

Zo záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania uzavretím nepomenovanej
zmluvy, vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť cenu za poskytnuté elektronické a komunikačné služby
navrhovateľovi. Navrhovateľ tvrdil, že odporca používal elektronické komunikačné služby poskytované
mobilným operátorom po celý rozhodný čas, za ktorý zaplatil cenu uplatnenú mobilným operátorom, t.j.
až do 15. októbra 2004. Odporca síce tvrdil, že elektronické komunikačné služby používal len krátky
čas, po dobu cca 4 mesiacov, aj to len internetové pripojenie; telefónny aparát údajne nepoužíval. Ďalej
tvrdil, že svoju povinnosť platiť cenu za poskytnuté služby si riadne plnil. Svoje tvrdenia v tomto smere
však odporca žiadnym spôsobom nepreukázal a ani nenavrhol na preukázanie tohto tvrdenia žiadne
dôkazy. Súd preto vychádzal zo záveru, že je povinný zaplatiť sumu, ktorú uhradil navrhovateľ vo vzťahu
k mobilnému operátorovi v celom rozsahu istiny, okrem úrokov z omeškania a súdneho poplatku. Súd
preto priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie sumy, ktorú reálne mobilnému operátorovi titulom istiny
tvorenej cenou za poskytnuté elektronické komunikačné služby zaplatil, t.j. vo výške 516,20 EUR.

V prevyšujúcej časti, o zaplatenie sumy 287,97 EUR s prísl. súd návrh zamietol ako nedôvodný, pretože
túto časť uplatneného nároku tvoria úroky z omeškania a súdny poplatok, ktorý zaplatil mobilný operátor
za podanú žalobu. Hoci navrhovateľ preukázal, že aj túto sumu mobilnému operátorovi zaplatil, vo
vzťahu k odporcovi nemá nárok na zaplatenie tejto sumy z dôvodu, že účastníkom záväzkovo-právneho
vzťahu založeného zmluvou o pripojení uzavretou s mobilným operátorom bol sám navrhovateľ a
preto, jeho povinnosťou bolo plniť si povinnosti z tohto záväzkovo-právneho vzťahu, najmä zaplatiť
cenu poskytnutých služieb riadne a včas, v lehote splatnosti faktúr. Je irelevantné, že túto povinnosť na
základe zmluvy preniesol na odporcu. Pokiaľ teda navrhovateľ musel zaplatiť aj úroky z omeškania, bolo
z toho dôvodu, že sa vo vzťahu k mobilnému operátorovi sám dostal do omeškania a teda, že navýšenie
istiny o úroky z omeškania spôsobil sám. Rovnaký záver sa vzťahuje aj k súdnemu poplatku. Pokiaľ
by odporca zaplatil cenu za poskytnuté služby ešte pred podaním žaloby, mobilný operátor by nemusel
pristúpiť k jej podaniu.

Navrhovateľ si okrem istiny uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 25.10.2007 až do
zaplatenia. Úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškanie s plnením dlhu.

Podľa ustanovenia § 517 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2008, výška úrokov z
omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Omeškanie sa odvíja od splatnosti dlhu. Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal (§ 563 Občianskeho zákonníka). Keďže splatnosť odplaty z nepomenovanej zmluvy
uzavretej medzi účastníkmi konania nebola s určitosťou dohodnutá, súd pri určení splatnosti dlhu
vychádzal z ust. § 563 Obč. zákonníka. Výzvu navrhovateľa na zaplatenie dlhu obdržal odporca
pred 6.11.2007. Uvedené vyplýva z listiny -Uznania dlhu, ktoré predložila splnomocnená zástupkyňa
navrhovateľa súdu v konaní pod sp.zn. 38C234/2007 dňa 6.11.2007. Dňom splatnosti pohľadávky je
preto najneskôr deň 6.11.2007 a prvým dňom omeškania je 7.11.2007. Súd preto zaviazal odporcu
na zaplatenie priznanej istiny 516,20 EUR počnúc od 7.11.2007 až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti
uplatneného príslušenstva návrh ako nedôvodný zamietol. Výška uplatnených úrokov z omeškania je v
súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2008. Dvojnásobok diskontnej sadzby
NBS platnej k 7.11.2007 bol vo výške 8,5 % ročne.

Podľa ust. § 142 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

O náhrade trov súd rozhodol podľa vyššie cit.zák.ustanovenia. Navrhovateľ mal v spore čiastočný
úspech. V percentuálnom vyjadrení mal navrhovateľ úspech a odporca neúspech v rozsahu 64,19 %.
Navrhovateľ mal neúspech a odporca úspech v rozsahu, v ktorom súd návrh zamietol t.j. 35,81 %.
Pomer úspechu a neúspechu predstavuje 28,38 %. Navrhovateľ má teda nárok na náhradu účelne
vynaložených trov potrebných na uplatňovanie svojho práva v rozsahu 28,38 % z celkových trov.

Trovy navrhovateľa predstavuje súdny poplatok zaplatený za návrh na začatie konania vo výške 48
EUR (podľa pol.1a/ sadzobníka, tvoriaceho prílohu zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v znení
účinnom v čase podania návrhu, t.j. 6 % z ceny predmetu konania). Navrhovateľ má nárok na náhradu
v rozsahu 28,38 %, t.j. vo výške 12,20 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie
smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona. ( § 251 O.s.p. )