Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. október 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/322/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217275
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4312217275.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti
odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave,
Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o návrhu navrhovateľa na prerušenie
konania, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 7C/35/2013-89 zo dňa 9.

januára 2015, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 7C/35/2013-89 zo dňa 9. januára 2015 p o t v r
d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania zo dňa
14.11.2014.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP).

Vodôvodnenísvojhorozhodnutiasúdprvéhostupňauviedol,ženavrhovateľsvojimpodanímdoručeným
súdu dňa 14.11.2014 navrhol, aby súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP do

právoplatnéhoukončeniakonaniavedenéhonaOkresnomsúdePrešovpodsp.zn.7C/6/2010zdôvodu,
že v predmetnom konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre vznik nároku na náhradu škody
v tomto súdnom konaní. Navrhovateľ vo svojom návrhu tiež uviedol, že zodpovedanie prejudiciálnych
otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010, ktorého účastníkmi
sú zhodne navrhovateľ a odporca v tomto konaní, má pre ďalší priebeh a rozhodnutie v konaní zásadný
význam, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti

postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu,
ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu.

Súd prvého stupňa mal za to, že ide o návrh o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zo
stranyoprávnenéhozdôvodu,žeexekučnýsúdnerozhodoložiadostioudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie v 15-dňovej zákonnej lehote a postupoval so zbytočnými prieťahmi, pričom exekučné konanie

boloukončenézamietnutímžiadostioudeleniepoverenia.NaprotitomuvkonanívedenomnaOkresnom
súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 ide o nárok zo zodpovednosti za škodu zo strany povinného z
dôvodu, že v nejakej exekučnej veci súdny orgán poverenie na vykonanie exekúcie vydal. Prejudiciálne
otázky položené Okresným súdom Prešov Súdnemu dvoru Európskej únie smerujú k tomu, či môže
vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako účastník
konania využije všetky právne prostriedky prislúchajúce mu podľa právneho poriadku členského štátu

v konaní o výkone rozhodnutia, pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia, a tiež
pred vyčerpaním možnosti oprávnenej požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom navyššie uvedené rozdiely týkajúce sa skutkových okolností danej veci (exekučné konanie bolo ukončené
zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia) a skutkových okolností zistených v konaní vedenom na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 (exekučné konanie, ktoré prebieha), riešenie vyššie

špecifikovanýchprejudiciálnychotázokpoloženýchOkresnýmsúdomPrešovSúdnemudvoruEurópskej
únie nemá, podľa názoru súdu prvého stupňa, pre rozhodnutie súdu v danej veci žiadny význam. Na
základe vyššie uvedeného súd prvé stupňa návrh navrhovateľa na prerušenie konania nepovažoval za
dôvodný, a preto ho zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

Namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, že súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Opodstatnenosť návrhu na

prerušenie konania a zodpovedania prejudiciálnych otázok navrhovateľ videl v tom, že v danom konaní
bude zodpovedaná otázka, či postup exekučného súdu v konaní o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcienazákladeprávoplatnéhorozsudkurozhodcovskéhosúdujevsúladeskomunitárnymprávom.
Predmetom konania, ktoré žalobca navrhuje prerušiť je náhrada škody za nesprávny úradný postup
exekučného súdu pri vydávaní poverenia na totožnom podklade, ktorým bol právoplatný rozsudok

rozhodcovského súdu. Zodpovedanie správnosti postupu exekučného súdu Súdnym dvorom EU bude
mať význam pre posúdenie postupu exekučného súdu v prejednávanej veci, a s tým súvisiacim
založením zodpovednosti Slovenskej republiky za škodu spôsobenú štátnym orgánom pri výkone
verejnej moci. Navrhovateľ mal za to, že vzhľadom ku skutočnosti, že v konaní pred Okresným súdom
Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 budú Súdnemu dvoru predložené prejudiciálne otázky, ktoré majú

podstatný význam pre rozhodnutie súdu o návrhu navrhovateľa, je daný dôvod v zmysle § 109 ods. 2
písm. c)OSPnaprerušeniekonaniaaždoprávoplatnéhoskončeniakonaniaoprejudiciálnychotázkach.
Na základe uvedeného preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na
prerušenie konania vyhovie.

Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP vec prejednal podľa § 212 ods. 1
OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 219

ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že vo vyššie uvedenej veci prebieha na súde konanie o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ svojim podaním doručeným súdu dňa 14.11.2014
navrhol, aby súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP do právoplatného ukončenia

konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010. V návrhu na prerušenie konania
uviedol, že pred Okresným súdom Prešov prebieha konanie o náhradu škody pre porušenie práva
Európskej únie, ktorého sa mal dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom na základe
neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky a v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc EÚ zameraných na

ochranuspotrebiteľanafinančnomtrhu.Vuvedenomkonanívystupujúnastraneodporcov1./Slovenská
republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, a 2./ POHOTOVOSŤ, s.r.o..
Odporca 1./ vo svojej argumentácii poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora C-40/09 a C-76/10, ktoré sa
týkali spotrebiteľských vzťahov a uviedol, že "V oboch prípadoch sa vnútroštátne súdy prostredníctvom
prejudiciálneho konania snažili zistiť, či sa smernica 93/13/EHS má vykladať v tom zmysle, že

vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý
bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, má ex offo rozhodnúť o nekalej povahe sankčného úroku v uvedenej
spotrebiteľskej zmluve. Súdny dvor v týchto rozhodnutiach pripomenul dôležitosť zásady rei iudicatae,
a konštatoval, že z práva Európskej únie v zásade nevyplýva pre vnútroštátne súdy povinnosť prelomiť
zásadu právoplatne rozhodnutej veci. Otázka, či má a v akom rozsahu vnútroštátny súd skúmať

nekalé podmienky, keď skúma právoplatné rozhodnutie v rámci konania o návrhu na jeho nútený
výkon, závisí od procesných pravidiel vnútroštátneho práva, pričom tieto konštatovania Súdny dvor
oprel o zásadu procesnej autonómie členských štátov. V zmysle tejto zásady podmienky vykonávania
zásady právnej sily rozhodnutej veci musí stanoviť vnútroštátny poriadok, pričom tieto podmienkynesmú byť menej priaznivé ako pravidlá upravujúce obdobné vnútroštátne konania, ani nesmú byť
naformulované tak, aby v praxi spôsobili nemožnosť alebo nadmerné sťaženie výkonu práv uznaných
právnym poriadkom Európskej únie. V tejto súvislosti je potrebné ukázať na to, že v tomto prípade

skutočne nedošlo k porušeniu zásady ekvivalencie a zásady efektivity, nakoľko odporkyňa mala niekoľko
právnych prostriedkov nápravy, ktoré nevyužila a podľa názoru navrhovateľa štát nemôže nahrádzať
konanie účastníka konania, ktoré má smerovať práve k náprave nastoleného stavu, s ktorým účastník
konania nesúhlasí." Okresný súd Prešov v danom konaní uznesením rozhodol o prerušení konania
do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhol odporca 1./

Slovenská republika, a to:

1. Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako
účastníkkonaniavyužijevšetkyprávneprostriedkyprislúchajúcemupodľaprávnehoporiadkučlenského
štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade vzniknúť
táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred

vyčerpaním možnosti navrhovateľky požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia?

2. V prípade, ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie
orgánu, ktoré popisuje navrhovateľka, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na jej
absolútnu nečinnosť a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy umožnených

právom členského štátu?

3. Ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je navrhovateľkou
uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovednosť členský štát; možno škodu v tomto poňatí
stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením?

4. Má vydanie bezdôvodného obohatenia, ako právny prostriedok nápravy, prednosť pred náhradou
škody?

Navrhovateľ vo svojom návrhu tiež uviedol, že zodpovedanie predmetných prejudiciálnych otázok v
konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010, ktorého účastníkmi sú zhodne

navrhovateľ a odporca v tomto konaní, má pre ďalší priebeh a rozhodnutie v konaní zásadný význam,
nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu
exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol
právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia konštatuje správnosť zistenia skutkového
stavu súdom prvého stupňa a jeho správne právne posúdenie, preto v celom rozsahu poukazuje na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva že podľa § 109
ods. 2 písm. c) OSP, súd môže konanie prerušiť ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá
môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Toto ustanovenie
upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená prerušenie konania, ktoré nie je pre konanie
nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd môže konanie prerušiť,

no nemusí tak urobiť. Na rozdiel od ustanovenia § 109 ods. 1 OSP, ktoré taxatívne vymenúva prekážky
konania, v prípade ktorých je súd povinný konanie prerušiť, ustanovenie ods. 2 teda vymenúva prekážky,
kedy je posúdenie opodstatnenosti prerušenia konania ponechané na úvahu konajúceho súdu, a je
upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. To znamená, že je len na
úvahe súdu, či v prípade vzniku určitej zákonom vymedzenej prekážky konania, toto preruší, alebo bude

v konaní ďalej pokračovať. Rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú
prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.Jedným z dôvodov fakultatívneho prerušenia konania je dôvod uvedený v ustanovení § 109 ods. 2 písm.
c) OSP, ktorý musia súdy vykladať a uplatňovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 152 ods.
4). Zo žiadneho ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky nemožno vyvodiť, že prerušením konania

jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Všeobecný súd sa pri uplatňovaní procesného postupu podľa
ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) OSP preto musí spravovať aj požiadavkou, ktorá je zakotvená v tomto
článku Ústavy Slovenskej republiky, a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce
prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej

lehote (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 21/2000).

Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP upravuje oprávnenie súdu konanie prerušiť pre prípad, že vo veci
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Navrhovateľ
tvrdil, že zodpovedanie predmetných prejudiciálnych otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010, ktorého účastníkmi sú zhodne navrhovateľ a odporca v tomto konaní, má

pre ďalší priebeh a rozhodnutie v konaní zásadný význam, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody
má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na
výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danej veci neprebieha žiadne konanie, v ktorom by sa riešila

otázka významná pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci (§ 109 ods. 2 písm. c) OSP), nakoľko v
konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 ide o nárok zo zodpovednosti za
škodu zo strany povinného z dôvodu, že v nejakej exekučnej veci súdny orgán poverenie na vykonanie
exekúcie vydal. Prejudiciálne otázky, ktoré položil Okresný súd Prešov Súdnemu dvoru Európskej únie
smerujú k tomu, či môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva

pred tým, ako účastník konania využije všetky právne prostriedky prislúchajúce mu podľa právneho
poriadku členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia, pred samotným ukončením konania o
výkon rozhodnutia, a tiež pred vyčerpaním možnosti oprávnenej požadovať vydanie bezdôvodného
obohatenia.

Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvého stupňa, že rozdiely týkajúce sa skutkových
okolností danej veci (exekučné konanie bolo ukončené zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia) a
skutkových okolností zistených v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010
(exekučné konanie, ktoré prebieha), riešenie vyššie špecifikovaných prejudiciálnych otázok položených
Okresným súdom Prešov Súdnemu dvoru Európskej únie nemá pre rozhodnutie súdu v danej veci

význam a nie je podstatné, a preto nie je naplnená podmienka uvedená v § 109 ods. 2 písm. c) OSP.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.