Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. január 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/114/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010245
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816010245.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.

Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. januára 2017
prejednal odvolanie obžalovanej

L.. O. T.,

nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom D. - Y., Ľ. P. XXX/XX, na verejnom zasadnutí prítomnej,

ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 1T/61/2016 zo dňa 4. októbra 2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr.por. zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaná odsudzuje pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku súdu
prvého stupňa podľa § 158 Tr.zák. s použitím §§ 56 ods. 1, 2, 38 ods. 3, 36 písm. j/ Tr.zák k peňažnému
trestu na 1.000 € (jedentisíc eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr.zák. súd ustanovuje obžalovanej pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody na 1 (jeden) mesiac.

Výrok o náhrade škody zostáva týmto zrušením nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bola obžalovaná L.. O. T. uznaná vinnou z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 158 Tr.zák., pretože dňa 20. augusta 2015 o 20.38 hodine viedla ako vodič v Prievidzi po hlavnej
ceste ulici P. osobné motorové vozidlo značky T. O. evidenčné číslo D. pričom pri odbočovaní z tejto
cesty na vedľajšiu cestu ulicu H. nedala prednosť v jazde protiidúcemu motorovému vozidlu značky P.

Y. evidenčné číslo A. ktoré viedol ako vodič O. U., čím porušila ustanovenie § 19 ods. 4 Zákona číslo
8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v dôsledku čoho došlo medzi
nimi k dopravnej nehode, pri ktorej spolujazdec vo vozidle značky OPEL Corsa F. M. utrpel zranenia -
otras mozgu I. stupňa a pomliaždenie chrbta v oblasti hrudnej a driekovej oblasti, ktoré ho obmedzovali
v obvyklom spôsobe života 18 dní.

Bola za to odsúdená podľa § 158 Tr.zák. s použitím §§ 38 ods. 3, 36 písm. j/ Tr.zák. k trestu odňatia

slobody na 2 mesiace, výkon ktorého trestu jej bol podľa §§ 49 ods. 1 písm. a/, 50 ods. 1 Tr.zák.
podmienečne odložený na skúšobnú dobu 14 mesiacov.Podľa §§ 61 ods. 2, 38 ods. 3, 36 písm. j/ Tr.zák. bol obžalovanej uložený aj trest zákazu činnosti riadenia
motorových vozidiel všetkého druhu na 14 mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. bola poškodená Sociálna poisťovňa, a.s., Bratislava s nárokom na náhradu
škody odkázaná na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote písomne odvolanie obžalovaná prostredníctvom svojej
obhajkyne. Odvolanie smerovalo proti výroku o vine a treste, ako aj proti konaniu, ktoré napadnutým

výrokom rozsudku predchádzalo. Obhajkyňa namietala porušenie § 2 ods. 10 Tr.por. pri vykonávaní
dokazovania, ako aj to, že obžaloba bola podaná v rozpore s ustanovením § 234 Tr.por. bez toho,
aby výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňovali postavenie obžalovanej pred súd. Podľa jej názoru
v prípravnom konaní nebolo vôbec dokazované, či ublíženie na zdraví bolo spôsobené porušením
povinnosti obžalovanej alebo poškodeného. Neštandardne nebol vo veci vyhotovený ani znalecký
posudok. Aj za situácie, keby bolo preukázané, že nehodu spôsobila obžalovaná porušením nejakej

svojej povinnosti, tým nie je ešte preukázané, že by ublížila z nedbanlivosti poškodenému na zdraví.
Príčinná súvislosť s nehodou nie je preukázaním zavinenia. K tomu poukázala obhajkyňa najmä na to,
že znalec z odboru zdravotníctva vyslovil názor, že ak by poškodený F. M. bol pripútaný, nemal by žiadne
zranenie. Preto podľa názoru obhajkyne si poškodený ublížil na zdraví svojím zavinením, a to porušením
povinnosti podľa § 8 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, pretože sa vo vozidle nepripútal.

Obhajkyňauviedla,žejeneprípustné,abyvprávnomštáteporušeniepovinnostinastranepoškodeného,
ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou bolo príčinou jeho zranenia, zostalo bez akýchkoľvek následkov,
a naopak obžalovanej bol uložený trest odňatia slobody za niečo, čo by sa nebolo vôbec stalo, ak by
bol poškodený pripútaný. K tomu poukázala obhajkyňa na konkrétne rozhodnutie súdneho dvora, podľa
ktorého v takomto prípade poškodený nemá nárok na náhradu škody. Obhajkyňa záverom k výroku o

vine uviedla, že obžalovaná mala byť oslobodená spod obžaloby podľa § 285 písm. c/ Tr.por., a to jednak
v súlade so zásadou „in dubio pro reo“, prípadne s použitím materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2
Tr.zák. K výroku o treste obhajkyňa namietala neuloženie peňažného trestu tak, ako to bolo obžalovanou
navrhované už na súde prvého stupňa. Obžalovanej taktiež nemal byť uložený trest zákazu činnosti,
pretože týmto trestom by bola postihnutá rodina (vozenie detí do školy a iné aktivity). Obžalovaná sa

pritom zatiaľ nedopustila žiadneho priestupku v doprave, a preto táto sankcia na ochranu spoločenských
záujmov nie je potrebná. Už samotné prejednanie veci pred súdom je pre obžalovanú dostatočným
poučením do budúcnosti. Obhajkyňa navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovanú spod obžaloby
podľa § 285 písm. c/ Tr.por. oslobodiť.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhla obhajkyňa alternatívne uložiť obžalovanej len

peňažný trest bez uloženie aj trestu zákazu činnosti. Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie
obžalovanej podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že

odvolanie obžalovanej je dôvodné len vo vzťahu k výroku o treste.

K vytýkaným procesným chybám v postupe orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa
uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné.

Nemožno prisvedčiť názoru obhajkyne v tom, že orgány činné v trestnom konaní nepostupovali podľa
základnej zásady trestného konania uvedenej v § 2 ods. 10 Tr.por., týkajúcej sa dokazovania. V
predmetnej veci boli vykonané dôkazy, najmä výsluchmi osôb - priamych svedkov - obžalovanej a
poškodeného. Z písomných a vecných dôkazov boli tiež preukázané potrebné skutkové okolností pre
stanoveniepríčinazavineniapredmetnejdopravnejnehody.Trestnýporiadokpritomneukladápovinnosť

znaleckého dokazovania všeobecne, ale len tam, kde na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné
konanie sú potrebné odborné znalosti (§ 141 Tr.por. - odborná činnosť) alebo tam, kde ide o zložitosť
objasňovanej skutočnosti a sú potrebné odborné znalosti (§ 142 nasl. Tr.por. - znalecká činnosť).
Predmetná dopravná nehoda vzhľadom na jej priebeh a iné vo veci zadovážené dôkazy, však na jej
objasnenie, vrátane stanovenia toho, kto dopravnú nehodu zavinil, takéto dokazovanie nevyžadovala.

Senát nadriadeného súdu sa nestotožnil ani s názorom obhajkyne o nezákonnom podaní obžaloby,
keď prokurátor podľa nej nemal rešpektovať ustanovenie § 234 Tr.por. Slová v tomto ustanovení
týkajúce sa „dostatočného odôvodnenia postavenia pred súd“ je potrebné vykladať v kontexte s ďalšímiustanoveniami Trestného poriadku, ktoré upravujú možnosti meritórneho rozhodnutia veci v prípravnom
konaní. To, či v určitej veci ide o trestný čin alebo priestupok, je vecou právneho názoru orgánov
činných v trestnom konaní (možnosť postúpenia veci - § 214 Tr.por.). V prípade skutkových zistení

orgán činný v trestnom konaní môže meritórne rozhodnúť (§ 215 Tr.por. - zastavenie trestného stíhania),
len keď je nepochybné, že sa nestal skutok, alebo je nepochybné, že skutok nespáchal obvinený. V
ostatných prípadoch je prokurátor prakticky povinný podať obžalobu na súd, a to aj vtedy, ak by mal
určité pochybnosti v skutkových zisteniach.

Vo vzťahu k výroku o vine sa odvolací súd nestotožnil s podstatnou obhajobnou námietkou v tom, že
poškodený tým, že nebol na prednom sedadle spolujazdca vodiča pripútaný, si zranenie pri dopravnej
nehode týmto porušením povinnosti spôsobil sám. Zavinenie obžalovanej na vznik dopravnej nehody
bolo jednoznačne preukázané, pretože táto pri odbočovaní vľavo nedala prednosť vozidlu idúcemu po
hlavnej ceste v protismere. Z postavenia vozidiel po zrážke, ale aj rozsahu ich poškodenia pritom vôbec
nevyplýva, že by protiidúce vozidlo, v ktorom sa zranil poškodený spolujazdec F. M., malo ísť rýchlo,

ako to uvádzala na svoju obranu obžalovaná. Vozidlá mali poškodené len predné svetlá a blatníky
(obžalovanávpravo,poškodenývľavo),pričomponárazenedošloanikposunu,resp.odhodeniuvozidiel
a tieto po zrážke ostali „opreté“ o seba. Napokon pre nízke rýchlosti pri zrážke okrem vyššie uvedeného
logicky svedčí aj to, že k zraneniu došlo len u osoby, ktorá nebola pripútaná.

S názorom obhajkyne v tom, že zranenie poškodeného nebolo v príčinnej súvislosti s konaním
obžalovanej sa odvolací súd taktiež nestotožnil. Zranenie poškodeného bolo vyvolané v dôsledku
zrážky motorových vozidiel, ktorú formou vedomej nedbanlivosti zavinila práve a len obžalovaná. Vodič
protiidúceho vozidla, v ktorom sa viezol poškodený, na predmetnej nehode nenesie žiadnu vinu ani k
nej neprispel. Bolo preukázané, že k zraneniu poškodeného došlo nekontrolovaným pohybom jeho tela

v aute práve v dôsledku predmetnej zrážky. To, že poškodený nebol pripútaný, síce „prispelo“ k vzniku
jeho zranení, avšak nebolo prvotnou a hlavnou príčinou týchto zranení, ale bola ňou zrážka predmetných
vozidiel.

Obžalovaná by nezodpovedala za zranenie poškodeného len vtedy, ak by jeho zranenie nesúviselo

so zrážkou motorových vozidiel, napr. poškodeného úmyselne zraní vo vozidle spolujazdec, alebo
poškodený sa sám zraní pri manipulácii so zbraňou, ak k výstrelu z nej nedošlo v dôsledku zrážky
vozidiel.

Súd prvého stupňa preto správne rozhodol, keď obžalovanú uznal vinnou z prečinu ublíženie na zdraví

podľa § 158 Tr.por., pretože obžalovaná inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú
povinnosť uloženú jej podľa zákona o cestnej premávke. Pravidlo prednosti v jazde v cestnej premávke
je najdôležitejšie pravidlo, ktorým sa cestná premávka riadi, resp. môže vôbec „fungovať“. Preto takéto
najzávažnejšie porušenie povinnosti vodiča neumožňovalo súdu použiť ustanovenie § 10 ods. 2 Tr.zák.
týkajúce sa nepatrnej závažnosti.

Pokiaľ obhajkyňa poukazovala na „spoluúčasť“ samotného poškodeného na vzniku jeho zranení, táto
ani z pohľadu rozhodnutí medzinárodných súdnych orgánov nemá taký vplyv na trestnú zodpovednosť
páchateľa,žebyhotozbavovalotejtozodpovednosti.Samozrejmealetakáto„spoluúčasť“poškodeného
má vplyv na jeho nárok na náhradu škody v jeho neprospech.

Senát odvolacieho súdu sa však stotožnil s odvolaním obžalovanej pokiaľ ide o výrok o treste.
Predovšetkým je potrebné uviesť, že pred ukladaním krátkodobých trestov odňatia slobody, hoci s
povolením podmienečného odkladu má prednosť široká možnosť ukladania alternatívnych trestov.
Takéto alternatívne tresty sú namieste najmä tam, kde je páchateľ odsudzovaný za prečin, pričom ide o

prvotrestaného páchateľa. V prejednávanej veci ide o jeden z najmenej nebezpečných prečinov, za ktorý
je stanovená druhá najmiernejšia trestná sadzba odňatia slobody uvedená v Trestnom zákone. Súčasne
v prospech uloženia alternatívneho trestu svedčí aj to, že u obžalovanej išlo o ojedinelé nedbanlivostné
vybočenie z medzí riadneho života. Takejto bezúhonnej obžalovanej preto nie je potrebné „hroziť“
trestom odňatia slobody, a to ani v jeho výchovnej podobe.

Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a sám uložil
obžalovanej alternatívny peňažný trest so stanovením obligatórneho náhradného trestu odňatia slobody.Pri svojom rozhodovaní o treste sa senát odvolacieho súdu osobitne zaoberal aj otázkou, či z pohľadu
individuálnej prevencie je nevyhnutne potrebné uložiť obžalovanej aj trest zákazu činnosti riadenia
motorových vozidiel. Senát odvolacieho súdu si je síce vedomý, že pri trestnej činnosti v doprave

má uloženie takéhoto trestu významný účel z pohľadu všeobecnej prevencie a najmä pri porušení
dôležitej povinnosti vodiča ukladanie aj takéhoto trestu je v súlade s ustálenou súdnou praxou. V tomto
individuálnom prípade však nemohol senát odvolacieho súdu prehliadnuť, že obžalovaná, ktorá má
vodičský preukaz od roku 1999 nemá žiadny záznam o dopravnom priestupku. Pritom na tomto mieste
je možno tiež zohľadniť záver znalca z odboru zdravotníctva, že s najväčšou pravdepodobnosťou by

k zraneniu poškodeného vôbec nedošlo, ak by bol poškodený riadne vo vozidle pripútaný. Samotný
poškodený teda „prispel“ k tomu, že predmetná zrážka motorových vozidiel, ktorá sama o sebe by bola
iba priestupkom v doprave, zakladala znaky prečinu.

Z týchto dôvodov odvolací súd trest zákazu činnosti obžalovanej neuložil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.