Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. február 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/25/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715010307
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715010307.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 01. februára 2017, v
trestnej veci obž. R. K. pre zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/,
ods. 2 písm. a/, d/ Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad
sp. zn. 5T/85/2015 zo dňa 09. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného R. K..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/85/2015 zo dňa 09. marca 2016 bol obž. R. K. uznaný
za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/,
písm. d/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, na tom

skutkovom základe, že

najneskôr od 01.09.1999 v spoločnej domácnosti, v ktorej žije so svojou manželkou V. K., najmä
v byte bytového domu na ul. L. B. č. XXXX/XX v W., okres W., s výnimkou dňa 09.11.2012, pod
vplyvom alkoholu na túto kričal, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa jej zabitím, k čomu dochádzalo denne,
minimálne 2 až 3-krát do týždňa, pričom na takéto konanie nemal zámienku, fyzicky ju napádal, k

čomu dochádzalo priemerne 1-krát za týždeň resp. 1-krát za dva týždne podľa toho, či mal peniaze na
alkohol a to tak, že väčšinou ju 2-krát alebo 3-krát udrel päsťami do tváre, pričom po týchto útokoch
bola opuchnutá, mala pohmoždeniny, napádal ju aj keď bol doma ich syn V. K., pričom tento ju bránil,
v priebehu dňa 30.07.2013 niekoľkokrát fyzicky napadol poškodenú V. K. tak, že ju budil, vykrúcal jej
ruky a chytal za nohy, opakovane ju búchal päsťou ruky do brucha a tváre, čím jej spôsobil pomliaždenie
pravej očnice a ľavého líca s dobou liečenia do 7 dní, dňa 20.11.2014 v čase okolo 02.00 h do 04.00 h

pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol poškodenú V. K. tak, že jej vulgárne nadával a 3-krát ju udrel, z
toho 2-krát päsťou a 1-krát otvorenou dlaňou pravej ruky, poškriabal ju po ľavej časti tváre a pritom, ako
ju bil sa jej opakovane vyhrážal zabitím, pričom jej taktiež povedal, že si zaslúži dostať cez „piču“, že s
takou „sviňou“ nechce žiť, že má „nemecký pôvod“, pričom poškodená mala po tomto útoku na pravej
strane tváre pomliaždeniny a bola v šoku, dňa 20.11.2014 v čase medzi 18.00 hod. a 19.00 hod. v W.
na ul. R. B. č. XXXX/XX v byte, v mieste trvalého bydliska, pod vplyvom alkoholu, v detskej izbe začal

vulgárne nadávať manželke V. K., že je „piča, kurva, sviňa“, kričal „zabijem ťa ty hovädo,“ po chvíli vošiel
do detskej izby a následne sa začal V. K. vyhrážať slovami, že ju doreže, že je obyčajná „sviňa“, kde pri
týchto vyhrážkach vystrel pravú ruku, v ktorej držal kuchynský nôž smerom k V. K., pristúpil k nej a to tak,
ževzdialenosťnožaodhrudníkaV.K.bolacca2cm,následnesahneďotočilnapoškodenéhoV.K.,ktorý
donehostrčil,načochrbtomnarazildoskrineaspadolnazem,pričommuvypadolzrukynôžamedzitým
ako V. K. strčil do neho povedal mu: „prijebem ti“ a v čase, keď mal v ruke nôž mu povedal, že ho

zabije, pričom mal postoj akoby chcel zaútočiť, následkom jeho konania poškodená V. K. trpí závažnými
prejavmi depresívnych dekompenzácií jej psychického stavu v rámci Schizoafektívnej poruchy so stavmistrachu a úzkosti z konania jej manžela, nespavosťou a zhoršením výkonnosti, čo si bude vyžadovať
jej celoživotnú liečbu, pričom poškodená V. K. už od roku 1985 bola v starostlivosti a liečbe odborného
lekára - psychiatra pre ťažkosti neurotického charakteru, ktorých príčinou bolo násilnícke správanie jej

manžela v stavoch opitosti a pre ktoré pociťovala nepokoj, zle spala, nedostatočne sa stravovala, bola
slabá a unavená, čím svojim konaním u poškodenej V. K. vzbudzoval strach, stres a obavu o jej život a
zdravie a u poškodeného V. K. konaním zo dňa 20.11.2014 vzbudil obavu o jeho život a zdravie.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 208 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, §

42 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 7 Tr. zákona a § 37 písm. h/ Tr. zákona súhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 7 /sedem/ rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona okresný súd uložil trest prepadnutia veci - 1 ks kuchynský nôž s
umelohmotnou rukoväťou čiernej farby, dlhou 11 cm a čepeľou 9 cm.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona bol zrušený výrok o treste odňatia slobody uložený obžalovanému
trestným rozkazom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 5T 118/2015 zo dňa 26.10.2015, právoplatným

dňom 07.11.2015 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona vo výmere 8 /
osem/ mesiacov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 /osemnásť/ mesiacov ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil jednak sám
ako aj prostredníctvom svojho obhajcu. Obžalovaný tvrdí, že dňa 20.11.2014 medzi 18.00 a 19.00 hod.
v mieste trvalého bydliska nenadával svojej manželke pod vplyvom alkoholu a neohrozoval ju nožom,
nakoľko podľa preložených lekárskych správ bol dňa 20.11.2014 hospitalizovaný na psychiatrii v Levoči.
Namieta výpovede svedkyne M., ktorá na súde krivo svedčila.

Obhajca obžalovaného namieta pribratie znalkyne A. K., ktorá vypracovala znalecký posudok na
duševný stav V. K., V. K. ako aj samotného obžalovaného a to z dôvodu, že pošk. V. K. je dlhoročnou
psychiatrickou pacientkou v súkromnej psychiatrickej ambulancii tejto znalkyne. Aj keď v prípravnom
konaní prokurátor zamietol ním podanú sťažnosť voči uzneseniu o pribratí tejto znalkyne, mal súd

dôkladne sa vysporiadať s touto skutočnosťou a s tým, že znalkyňa mala z vyššie uvedeného dôvodu
odmietnuť vykonať znalecké posudky. Preto považuje znalecké posudky vypracované touto znalkyňou
za právne bezvýznamné, nezákonné a nepoužiteľné ako dôkaz v trestnom konaní. Ak by bolo pravdou,
že týral svoju manželku, mala sama znalkyňa na neho podať trestné oznámenie. Cituje ust. § § 141, 142,
148 a 150 Tr. poriadku, pričom súd mal postupovať tak, že vyšetrenie duševného stavu poškodených

budevykonanénezávislýmianezaujatýmiznalcamispotrebnoupraxouaskúsenosťamivodbore.Záver
súduovineobžalovanéhopretopovažujezanesprávnyapredčasný,vykonanýnazákladenezákonných
dôkazov- znaleckých posudkov. Poukazuje aj na zásadu in dubio pro reo a navrhuje zrušiť napadnutý
rozsudok v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

Prokurátor vo svojom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného považuje rozsudok za zákonný a správny,
ktorý vychádza z náležite objasneného skutkového stavu. Navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia

§ 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc
aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonané dokazovanie týkajúce sa skutkov, ktoré boli
posúdené ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, písm. d/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona a
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139ods. 1 písm. c/ Tr. zákona. Je potrebné konštatovať, že prvostupňový súd na hlavných pojednávaniach
vykonal rozsiahle dokazovanie týkajúce sa skutkov uvedených v obžalobe okresného prokurátora. Vo
vzťahu k týmto skutkom boli vykonané dôkazy v rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového

stavu veci a to zákonným spôsobom. Zabezpečené dôkazy boli okresným súdom vyhodnotené v súlade
so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a skutkové zistenia uvedené v napadnutom rozsudku
sú odrazom výsledkov dokazovania, s ktorými sa krajský súd stotožnil a tieto považuje za správne a z
dôvodu neopakovania tam uvedených skutočností v celom rozsahu naň odkazuje.

Rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje rozsiahle a podrobné odôvodnenie, v ktorom je
vyložené, ktoré skutočnosti boli vzaté za dokázané a o ktoré dôkazy sa prvostupňový súd
opieral a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Úplnosť vykonaných dôkazných
prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ na záverečnú myšlienkovú činnosť aj odvolacieho
súdu, ktorá spočívala v zhodnotení dôkazov v zmysle uvedených zásad vyplývajúcich z §
2 ods. 12 Tr. poriadku. Z obsahu odôvodnenia rozsudku vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov
neodporuje základným princípom logického myslenia.

Na podklade uvedenej dôkaznej situácie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia prvostupňový súd

ustálil, že vykonanými dôkazmi bol spoľahlivo zistený skutkový stav veci tak, že o ňom nie sú dôvodné
pochybnosti a konajúcemu súdu jeho rozsah postačuje na rozhodnutie vo veci tak, ako mu to ukladá
ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. poriadku i k záveru, že zabezpečené dôkazy spoľahlivo objasnili okolnosti
svedčiace pre i proti obžalovanému R. K.. Pri rozhodnutí okresného súdu o skutkových záverov bolo
vychádzané predovšetkým z dôkazov získaných z výpovedí poškodenej V. K., poškodeného V. K. a

svedkov Q. B., J.. M. C., P. K. a M. M., zo záverov znaleckých posudkov a výpovedí znalkýň V.. A. K. a
W.. P. B., ako aj z dôkazov získaných z prečítaných listinných dôkazov a z pripojených trestných spisov
Okresného súdu Poprad, sp. zn. 0T 122/2012, sp. zn. 5T 118/2015 a pripojeného priestupkového spisu
OO PZ Poprad, ČP: ORPZ-PP-OPP3-593/2013. Výpovede poškodených osôb, svedkov a znalkýň na
seba vzájomne nadväzovali, boli v zhode a v jednote aj so závermi znaleckých posudkov a s listinnými

dôkazmi.Vkontextetýchtodôkazovpodrobnepopísanýchvrozsudku,potomobjektívnenemohlaobstáť
obranaobžalovaného,žesanedopustilžalovanéhokonaniaažeztrestnejčinnostibolkrivoanepravdivo
obvinený poškodenými osobami. Vykonanými dôkazmi bol u poškodenej V. K. preukázateľne zistený
konfliktný vzťah s obžalovaným, tento však jednoznačne vyplýval z toho, že obžalovaný nadmieru
požíval alkoholické nápoje, v dôsledku ich požitia strácal kontrolu, vznikala u neho zvýšená pohotovosť

k impulzívnym a agresívnym reakciám i to, že pre pokračujúcu alkoholovú závislosť je potenciálne
nebezpečný a mohol sa i môže v budúcnosti dopúšťať i ďalších protispoločenských konaní voči svojmu
okoliu a to predovšetkým vo vzťahu k poškodeným, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Poškodená V.
K. je podľa vykonaného dokazovania dlhodobo vystavovaná násilníckemu správaniu sa obžalovaného,
ktoré spočíva v jeho slovných a hrubých nadávkach, vo vyhrážkach zabitím a vulgarizmoch, ale aj v

opakovaných fyzických útokoch, ktoré u nej spôsobili závažné prejavy depresívnych dekompenzácií
jej psychického stavu /v rámci zdiagnostikovanej schizoafektívnej poruchy/, prejavujúcimi sa stavmi
strachu, úzkosti, nespavosťou, nepokojom, nedostatočným stravovaním sa a zhoršením jej výkonnosti
a ktorý si vyžiada jej celoživotnú liečbu. Poškodená dlhodobo iba pasívne reagovala na násilnícke
správanie sa obžalovaného, trpela ho aj preto, že psychické ochorenie jej nedovoľovalo adekvátne

reagovať na konfliktné situácie s obžalovaným, poškodená pri verbálnych a fyzických atakoch
obžalovaného voči nej využívala len pomoc a obranu svojho syna V.. Spôsob akým sa obžalovaný
správalakonalvovzťahukpoškodenejV.K.prejehozávažnéadlhoročnétrvaniejepotrebnévyhodnotiť
ako týranie blízkej osoby a zverenej osoby v zmysle trestno-právnom. Dôkazy objektívne potvrdili, že
obžalovaný poškodenej osobe v žalovanom období teda najneskôr od 01.09.1999 spôsoboval fyzické

a psychické utrpenie tým, že ju ponižoval hrubými a vulgárnymi nadávkami, že sa jej vyhrážal smrťou,
že v nej vyvolával strach a obavu a tým, že ju aj fyzicky napádal bitím a údermi, čo si vyžiadalo
v dvoch prípadoch aj jej lekárske ošetrenie a celoživotnú liečbu, pretože poškodená je už od roku
1985 v starostlivosti a liečení odborného ošetrujúceho lekára pre ťažkosti neurotického charakteru,
ktorých príčinou bolo práve násilnícke správanie sa obžalovaného a to predovšetkým v stavoch jeho

opitosti. Poškodená trpí schizoafektívnou poruchou so stavmi strachu a úzkosti z konania obžalovaného,
nespavosťou a zhoršením výkonnosti, čo si už od roku 1985 vyžaduje jej odbornú psychiatrickú liečbu
a čo si bude vyžadovať aj jej ďalšiu a celoživotnú liečbu. Z vykonaného dokazovania preukázateľnevyplynulo, že obžalovaný sa takéhoto konania voči poškodenej dopúšťal po dobu viacerých rokov,
najneskôr od 01.09.1999.

Prvostupňový súd taktiež v priebehu súdneho konania ustálil aj to, že obžalovaný sa poškodenému V.
K. dňa 20.11.2014 vyhrážal zabitím za použitia noža, čo u poškodeného mohlo spôsobiť a aj spôsobilo
dôvodnú obavu o život, aj vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu a na fyzické a povahové vlastnosti
obžalovaného vo vzťahu k fyzickým a povahovým vlastnostiam i zdravotnému stavu poškodeného.

Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu sa stotožnil z vyššie uvedenými závermi okresného
súdu. Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom „týra osobu“ v zmysle § 208 Tr. zákona je potrebné
rozumieť zlé zaobchádzanie s blízkou osobou alebo zverenou osobou, ktorým páchateľ so zreteľom
na formu použitého násilia a jeho následky prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti. Také
konaniesavšakmusívyznačovaťurčitoumieroutrvalostiprípadneajsústavnosti,pričomsanevyžaduje,
aby blízkej osobe alebo zverenej osobe vznikla ujma na zdraví, ale musí ísť o konanie, ktoré blízka

osobaalebozverenáosobaprejehokrutosť,bezohľadnosťalebobolestivosťpociťujeakoťažképríkorie.
Vzhľadom k tomu, že týranie je vlastne zlé zaobchádzanie, ktoré sa vyznačuje určitým trvaním, musí sa
pri pokračovaní v páchaní tohto trestného činu po dlhšiu dobu jednať o dobu trvania rádovo v mesiacoch.
Je potrebné zdôrazniť, že čím menej intenzívne bude týranie, tým dlhšiu dobu bude musieť takéto zlé
zaobchádzanie trvať, aby sa mohlo jednať o naplnenie tejto okolnosti podmieňujúce použitie vyššej

trestnej sadzby a naopak. Trvalosť páchateľovho konania je preto nutné posudzovať v závislosti od
intenzity zlého zaobchádzania.

Z odbornej literatúry vyplýva, že domáce násilie je komplikovaný fenomén a je sociálne patologický jav,
ktorý má dopad na celú rodinu. Navonok domáce násilie pôsobí ako rodinná roztržka, ale nie je s ňou

totožné, lebo má mnoho odlišností. U rodinných roztržiek bývajú obidve strany čiastočne vyrovnané,
ale pri domácom násilí je asymetrický vzťah medzi násilníkom a obeťou. Vtedy, ak má dotyčný násilník
pocit, že má právo niekoho trestať, kontrolovať a využívať svoju prevahu (finančnú alebo fyzickú), tak
už nejde o hádku. Medzi základné znaky domáceho násilia patrí to, že má stúpajúcu tendenciu, opakuje
sa, trvá dlhodobejšie, samo od seba neprestane a odohráva sa v súkromí. V praxi rozoznávame viacero

druhov domáceho násilia - brachiálne, psychické, sexuálne, ekonomické a sociálne.

Vo väčšine prípadov páchateľovi ide o získanie nadvlády nad životom svojej obete a o získanie moci
rozhodovaťojejživote.Pripsychickomnásilínásilníkmôžesvojuobeťosočovať,ponižovať,kontrolovať,
sledovať či nútiť k poslúchnutiu príkazov s cieľom útočiť na jej psychiku a spôsobiť jej trvalú psychickú

ujmu, pričom tento druh násilia páchateľ systematicky a neustále opakuje, až získava nad svojou obeťou
moc a prevahu a vzbudzuje u nej strach a pocit bezmocnosti.

Vykonaným dokazovaním pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že poškodená V. K. počas
žalovaného obdobia pociťovala obžalovaného správanie sa ako také, ktoré bolo objektívne spôsobilé

po objektívnej a subjektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu žalovaného trestného činu.

Medzi typické charakteristické znaky obete domáceho násilia patrí to, že obeť je nesamostatná
a nedokáže sa brániť, zvýšená závislosť na násilníkovi, prejavuje sa naučená bezmocnosť,
sebaobviňujúce tendencie, sebadeštruktívne reakcie, zvýšená ochota vyhovieť druhým, najmä

agresorovi, stráca výhľad do budúcnosti, málo prežíva radosť, zvýšená podráždenosť, tendencie
ospravedlňovať správanie násilníka, ľutovať ho, vytráca sa schopnosť spontánneho správania a
podobne.

K jedným z kľúčových znakov domáceho násilia patrí aj jasné a nespochybniteľné rozdelenie rolí osoby

ohrozenej a osoby násilnej. Medzi domáce násilie ale nepatrí vzájomné napádania sa, hádky, bitky,
spory, kde sa role osoby násilnej a osoby ohrozenej striedajú.

Krajský súd zároveň záverom dodáva, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a
druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí

správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Okresný súd sa v napadnutom rozsudku
správne, logicky a presvedčivo vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre jeho rozhodnutie.
Všetky vykonané dôkazy prvostupňový súd náležite, jednotlivo aj vzájomne vyhodnotil a dospel tak ksprávnym a úplným skutkovým záverom, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu plne zodpovedajú
výsledkom vykonaného dokazovania.

Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke zákonným spôsobom kvalifikované ako zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, písm. d/ Tr. zákona s
poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2
písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, pretože obžalovaný svojím konaním
spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej manželke a to okrem iného vulgárnym nadávaním,

vyvolávaním hádok, strachu a stresu, fyzickým napádaním, bitím, údermi, pričom takéhoto konania sa
dopúšťal po dlhší čas a spôsobil ním poškodenej ťažkú ujmu na zdraví, pričom dňa 20.11.2014 sa
nožom vyhrážal smrťou svojmu synovi V. K. spôsobom, ktorý v ňom vzbudil dôvodnú obavu o jeho život,
čim naplnil po objektívnej aj subjektívnej stránke obligatórne náležitosti uvedeného zločinu a prečinu.

V ďalšom je tiež možné konštatovať, že okresný súd v rámci všeobecných zásad platných pre ukladanie

trestov dostatočne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany
spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na strane
obžalovaného, ktorý bol v minulosti viackrát odsúdený a to aj za obdobnú trestnú činnosť (prečin
nebezpečného vyhrážania).

Krajský súd sa preto stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa ohľadne výšky trestu a spôsobu jeho
výkonu, pričom má za to, že uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov
(k spáchaniu skutku uvedeného v trestnom rozkaze Okresného súdu Poprad, sp. zn. 5T 118/2015 zo
dňa 26.10.2015 došlo totiž skôr, ako bol v tejto veci vyhlásený rozsudok), teda na samej dolnej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby v plnej miere zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov vzhľadom

na vyššie uvedené konkrétne okolnosti prípadu a to aj z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie.
Prihliadal pritom i na spôsob spáchania činu a jeho následok, na zistenie, že nešlo o ojedinelé vybočenie
z riadneho správania sa obžalovaného, na hodnotenie osoby obžalovaného, jeho pomery a možnosti
jeho nápravy, z čoho vyvodil záver, že boli splnené zákonné podmienky pre uloženie takéhoto trestu.

Zákonu zodpovedajúce je aj rozhodnutie okresného súdu o spôsobe výkonu uloženého trestu.
Rozhodnutie o tom, že výkon uloženého trestu odňatia slobody obžalovaný vykoná v ústave na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia považuje odvolací súd taktiež za zákonný. Odvolací
súd konštatuje, že boli splnené zákonné podmienky pre výkon takéhoto trestu, vzhľadom na to, že
obžalovanývposlednýchdesiatichrokochpredspáchanímtrestnéhočinunebolvovýkonetrestuodňatia

slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Taktiež výrok o prepadnutí veci - 1 ks kuchynský nôž s umelohmotnou rukoväťou čiernej farby, dlhou 11
cm a čepeľou 9 cm, je vecne správny a zákonný. Aj podľa názoru krajského súdu boli na uloženie tohto
druhu trestu splnené podmienky ustanovené v § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, pretože obžalovaný R.

K. nôž použil na spáchanie trestného činu, ktorého sa dopustil dňa 20.11.2014.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného krajský súd poukazuje na vyššie uvedené okolnosti
prípadu, ako aj právne úvahy, ktorými sa riadil pri svojom rozhodovaní a v dôsledku neopakovania tých
istých skutočnosti v celom rozsahu na ne odkazuje. Namietaná nezákonnosť vykonaných znaleckých

posudkov V.. A. K. taktiež neobstojí. Trestný poriadok totiž len v jednom prípade ustanovuje, kto
a kedy nemôže byť ako znalec ustanovený- na prehliadku a pitvu mŕtvoly nesmie byť ako znalec
pribratý lekár, ktorý zomrelého ošetroval počas choroby, ktorá smrti predchádzala (§ 142 ods. 2
Tr. poriadku). Ustanovená znalkyňa bola pred podaním znaleckého posudku poučená o význame a
dôležitosti znaleckého posudku a tiež o následkoch trestnoprávnej povahy, ktoré prichádzajú do úvahy

v prípade vedomého podania nepravdivého znaleckého posudku. Stranou obhajoby neboli preukázané
žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli spochybňovať znalecké posudky pre ich neúplnosť alebo
nejasnosť, prípadne by diskvalifikovali osobu znalkyne pre jej zaujatosť alebo pre iné vecné dôvody.
Znalec bude vylúčený z vykonávania znaleckého úkonu vo veci pre rodinný alebo obdobný pomer k
účastníkovi konania len ak ide vo vzťahu k znalcovi o blízku osobu, ktorej ujmu by dôvodne pociťoval

ako vlastnú, pričom obidve tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Nedôvodná je aj námietka
obžalovaného spočívajúca v tom, že dňa 20.11.2014 bol už hospitalizovaný na psychiatrii v Levoči. Ku
spáchaniu skutku malo totiž dôjsť v čase od 18.00 hod do 19.00 hod. pričom správa o hospitalizácií je
z času 23.01 hod. kritického dňa a k obmedzeniu jeho osobnej slobody príslušníkmi polície došlo dňa20.11.2014 o 19.10 hod. Je teda vylúčené, aby sa obžalovaný v čase spáchania skutku nachádzal na
psychiatrii v Levoči ako to prezentoval.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd považoval odvolanie obžalovaného za nedôvodné a
rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.