Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. máj 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4S/41/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200891
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013200891.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a sudkýň Mgr.
Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu Y. G., bytom v W., W. č. XXX,
právne zastúpeného JUDr. Alojzom Naništom, advokátom, Sládkovičova 8, Prešov proti žalovanému
Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 5. augusta 2013 č. 1100305/1/374971/2013 na

základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 5. augusta 2013 č. 1100305/1/374971/2013 v spojení s
rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 25. apríla 2013 č. 9701402/5/1600691/2013/Bart podľa §
250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 320,21 EUR na účet právneho
zástupcu žalobcu JUDr. Alojza Naništu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

Daňový úrad Prešov rozhodnutím o vyrubení rozdielu dane zo dňa 25.04.2013 č.
9701402/5/1600691/2013/Bart vyrubil daňovému subjektu Oskar Wilde rozdiel dane z príjmov fyzickej
osoby za zdaňovacie obdobie 2008 v sume 6.669,42 EUR:

daň vyrubená podaným daňovým priznaním 13.888,- Sk
daň určená správcom dane 214.811,- Sk

rozdiel dane 200.923,- Sk
Rozdiel v sume 6.669,42 EUR uložil povinnému zaplatiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozhodnutia na účet Daňového úradu Prešov.
Žalovaný rozhodnutím zo dňa 05.08.2013 č. 1100305/1/374971/2013 rozhodol o odvolaní žalobcu proti
rozhodnutiu Daňového úradu Prešov č. 9701402/5/1600691/2013/Bart tak, že odvolaniu nevyhovel a
rozhodnutie potvrdil.

Žalobou zo dňa 30.09.2013 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s
prvostupňovým správnym rozhodnutím a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si
uplatnil nárok na náhradu trov konania.

V dôvodoch žaloby namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu porušenia ust. § 2 písm.
a) a § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku a z dôvodu nedodržania procesného

postupu podľa Daňového poriadku. Poukázal na neakceptovanie jeho odvolacích námietok a na to,
že správca dane pri doručovaní do vlastných rúk nepostupoval v súlade so zákonom. Z odôvodnenia
jeho rozhodnutia nevyplýva, akým vhodným spôsobom doručovateľ upovedomil daňový subjekt, žepísomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu, ktorým dátumom bol tento pokus bezvýsledný,
kedy a akým spôsobom bol daňový subjekt vyrozumený o tom. že oznámenie o výkone daňovej kontroly
a oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok bolo uložené na pošle. Dôvodil, že od dátumov a

časov pri doručovaní písomností do vlastných rúk. sa odvíjajú, resp. začínajú plynúť zákonné procesné
lehoty. S uplynutím týchto lehôt zákon spája práva a povinnosti nielen pre správcu dane, ale aj pre
daňový subjekt. Považuje za nepostačujúce, ak v odôvodnení rozhodnutia konštatuje správca dane.
že lehoty boli dodržané, ak z odôvodnenia nevyplývajú vyššie uvedené skutočnosti a daňový subjekt
nemámožnosťobjektívnezistiťzodôvodneniarozhodnutiazačiatok,resp.konieczákonomstanovených

lehôt. Vzhľadom na to, že oznámenie o výkone daňovej kontroly mu nebolo doručené do vlastných
rúk, nemohla nastať ani fikcia doručenia. Od 09.06.2011 nevykonával živnosť, a preto je na posúdenie,
či správca dane pri doručovaní do vlastných rúk postupoval v súlade so zákonom. Fikcia o doručení
nastanezapredpokladu,žeadresátsazdržiavavmiestedoručenia.Žalobcasavšakvčasedoručovania
spomínaného oznámenia nezdržiaval na adrese doručovania, ale sa zdržiaval v Bratislave, čo aj
správcovi dane preukazoval. S fikciou doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly úzko súvisí aj

dátum začatia daňovej kontroly. Aj keď zákon ukladá správcovi dane formálnoprávne úkony, ktoré je
povinný pred výkonom daňovej kontroly uskutočniť, v tejto súvislosti zdôraznil, že správca dane sa s ním
dňa15.03.2012telefonickykontaktovaladohodolsasním,žedokladypredloží.Keďžedokladypredložil,
nebol ani dôvod na postup pri určovaní dane podľa pomôcok. S poukazom na uvedené považuje postup
správcu dane za prílišný formalizmus. Bolo povinnosťou správcu dane vykonať daňovú kontrolu podľa

dodatočne predložených účtovných dokladov.

Vytýkal žalovanému, že sa nedostatočne vysporiadal s jeho námietkami ohľadom použitia pomôcok ak
uviedol, že daňový subjekt nemá právo zasahovať vo veci použitých pomôcok. Správca dane uviedol
súpis pomôcok, z ktorých vychádzal a zároveň spísal účtovné doklady predložené daňovým subjektom

v bode 1.6, ktoré vyhodnotil tak. že ich nezohľadnil do výdavkov bez konkrétneho odôvodnenia a
vysvetlenia. Ďalej namietal, že správca dane v rozhodnutí v bode 1.6 - doklady predložené žalobcom,
ktoré zahrnul do použitých pomôcok nezohľadnil došlú faktúru č. 2008/3 zo dňa 01.12.2008 na sumu
50.895.- Sk od dodávateľa P. M., H. XX, W.. V., že správca dane v bode X.X rozhodnutia uvádza, že 9
dokladov v celkovej sume 362.031,- Sk vyhotovených ERP na prevádzke JKM stavebniny Jan Klema

nebolo zohľadnených na základe odpovede DÚ Košice, ale neuviedol o aké vyjadrenie DÚ Košice išlo.
S týmto dôkazom nebol oboznámený a nemal možnosť sa k nemu vyjadriť. Považuje za nezrozumiteľné
odôvodnenie správcu dane týkajúce sa odpovede iného správcu dane (DÚ Košice), čo bolo predmetom
preverovania a k akému výsledku dospel. Správca dane neuviedol doklady, ktoré preveroval. Považuje
za nepostačujúce uviesť iba kumulatívny súčet 9 dokladov z ERP a neuviesť dôvod ich neuznania, keď

správca dane sám v odôvodnení rozhodnutia ich určil ako použité pomôcky. Pritom nebol povinný v
tomto procese na nich prihliadať, ale ak si ich raz zvolil a nazval ich pomôckami, je jeho povinnosťou sa
s otázkou opodstatnenosti vo vydanom rozhodnutí aj vysporiadať.

Ďalej namietal, že v bode 1.8. rozhodnutia správca dane poukazuje na „výpoveď“, pričom úradný

záznam spísaný na základe telefonického rozhovoru nie je výpoveďou.. Identitu osoby na základe
telefonického rozhovoru nie je možné verifikovať, nieto považovať jej vyjadrenia za výpoveď. Výpoveď
svedka je samostatným inštitútom upraveným v § 25 Daňového poriadku, a táto použitá pomôcka
nenesie ani jeden zo znakov svedeckej výpovede vymedzených v citovanom ustanovení. Preto použitie
tejto pomôcky je v rozpore s § 25 Daňového poriadku. Za pochybenie správcu dane pri určovaní dani

je podľa jeho názoru aj to, že od daňového subjektu neprijal 6 dokladov z ERP z JKM stavebniny
s vysvetlením, že sú slabo čitateľné. Vyplýva z nich však suma a rok kúpy. Nenesie zodpovednosť
za to, že doklad, ktorý má 4 roky je slabo čitateľný. Celkovo sa jednalo o sumu 170.956.- Sk. Tieto
dokladysprávcadaneneuviedolanivsúpiseúčtovnýchdokladov.Správcadaneneuznalžiadnevýdavky
daňového subjektu na kúpu stavebného materiálu, ale zohľadnil len príjmy zo stavebnej činnosti v

celkovom objeme 1.296.404.-Sk. Považuje za logické, ak pri takomto objeme stavebných prác musel
byť zakúpený aj stavebný materiál, a to vo väčšom rozsahu. Stavebné práce nevykonával osobne, ale
na základe príkazných zmlúv v viacerými osobami. Uvedeným osobám vyplatil dohodnuté odmeny ešte
v roku 2008, o čom existujú doklady.

Poukázal na ust. § 3 ods. 2 veta druhá a § 3 ods. 3 Daňového poriadku, ďalej na ust. § 48 ods.
5 Daňového poriadku a zdôraznil, že správca dane v posudzovanej veci nepostupoval podľa týchto
ustanovení a pri vyhodnocovaní zistených skutočností a predložených dôkazov, keď pri určení dane za
zdaňovacieobdobie2008nezohľadnildošléfaktúrydovýdavkov,čímneakceptovalpredloženédôkazyovýdavkochdaňovéhosubjektu.Zaporušenieust.§49ods.1Daňovéhoporiadkupovažujeajskutočnosť,
že mu správca dane nedoručil protokol o určení dane, čím mu bola čím mu bola odňatá možnosť vyjadriť
sa k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu

podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku.
V'ot éc\<

Ďalej namietal postup správcu dane v rozpore s ust. § 2 písm. a), § 3 ods. 2 a § 24 ods. 2
Daňového poriadku, lebo správca dane síce rozhodol o určení dane podľa pomôcok, pričom vychádzal

z dokladovaných príjmov 1.296.404.- Sk, ale pri výdavkoch už nezohľadnil všetky doklady a u niektorých
ani nevysvetlil dôvod ich neakceptácie. Týka sa to najmä faktúry č. 2008/3 zo dňa 01.12.2008 od
dodávateľa Antona Varháča na sumu 50.895.- Sk. Poukázal na ust. § 48 ods. 3, 4 Daňového poriadku
a zdôraznil, že správca dane si nemôže vykladať toto ustanovenie tak, že nemá povinnosť použiť v
takomto prípade účtovné doklady, inak by jeho postup bol v rozpore so zásadou určenia správnej výšky
dane Daňový úrad Prešov zohľadnil príjmy zo stavebnej činností s rozsiahlym finančným objemom

a neadekvátne nízke výdavky bez akéhokoľvek stavebného materiálu, či náradia a odmeňovania
robotníkov. Argumentoval tým, že ak sa správca dane rozhodol nepoužiť účtovné doklady, mal možnosť
tieto výdavky ustáliť znaleckým dokazovaním, keďže za pomôcky sa podľša § 48 ods. 3 Daňového
poriadku považujú aj znalecké posudky. Ak však daňový subjekt predloží účtovné doklady k týmto
výdavkom, bolo by nelogické zisťovanie predmetných výdavkov cez nákladné znalecké dokazovanie, a

preto niet zákonného dôvodu pre to, aby neboli použité ako pomôcky aj predložené účtovne doklady.
Zastáva názor, že ak správca dane mal k dispozícii účtovné doklady v čase svojho rozhodovania, aj pri
postupe podľa § 48 ods. 4 Daňového poriadku ich mal použiť v záujme zachovania práva na spravodlivý
proces.Vzáujmezachovaniazásadyspravodlivéhokonaniabolopovinnosťousprávcudanebolovyzvať
daňový subjekt na prípadné predloženie ďalších účtovných dokladov.

Ďalej poukázal na čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a zdôraznil, že absolútnym
základom interpretácie a aplikácie tohto článku je presadenie koncepcie materiálneho, nie formálneho
právneho štátu. Požiadavku materiálneho právneho štátu Ústavný súd SR osobitne akcentoval v
právnom názore, podľa ktorého „V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných

stelesnené také princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu,
čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 Ústavy SR), sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv. ktoré
sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich
uplatnenia týmito subjektmi, ktorým boli priznané (I. ÚS 10/98). Za neprípustné a v rozpore s čl. 1 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky považuje, aby daňový proces bol pre daňový subjekt, ktorý je ochotný

poskytnúť súčinnosť pri výkone daňovej kontroly (napr. predložením príslušných účtovných dokladov),
sankciou. Bolo povinnosťou správcu dane vziať do úvahy žalobcom dodatočne predložené účtovné
doklady, ktorým preukázal celkový výdavok 1.006.417,- Sk a použiť ich ako pomôcky. Neprípustné
považuje zdôvodnenie žalovaného vo vzťahu k dodatočne predloženým účtovným dokladom, a to, že
preverenie hodnovernosti týchto dokladov by vyžadovalo časovo i po technickej stránke náročné úkony.

Namietal porušenia ust. § 3 ods.1 Daňového poriadku, podľa ktorého pri správe daní sa postupuje podľa
všeobecných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práva
právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Takýto záver je v rozpore s právom na
spravodlivé konanie vyplývajúci z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, v ktorom je zakotvená zásada zákonnosti,
ktorá vyjadruje požiadavku, aby daňové orgán}' v konaní a pri vydávaní rozhodnutia zachovali procesné

predpisy (ustanovenia zákona o správe daní), ako aj predpisy hmotnoprávne. ktoré sa vzťahujú na
prejednávanú vec. (Zásada zákonnosti je vymedzená v zákone o správe daní v súlade s čl. 13 ods. 1
písm.a)ÚstavySlovenskejrepubliky).Trvalnatom,žesprávcadanenepostupovalvsúladesozákonom
- § 48 ods. 1 písm. d) Daňového poriadku, ak určoval daň podľa pomôcok, pretože nebol splnený
zákonný predpoklad tohto postupu spočívajúci v neumožnení vykonať daňovú kontrolu zo

strany daňového subjektu.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobné námietky
považoval v celom rozsahu za neopodstatnené, lebo v skutkovej rovine bolo dostatočne preukázané,
že správca dane v danom prípade splnil zákonné podmienky pre použitie spôsobu určenia dane podľa

pomôcok podľa ust. § 48 ods. 1 písm. d) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Správne posúdil námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho doručovania zásielok do vlastných rúk
správcom dane. Správca dane postupoval v súlade s ustanovením § 31 ods. 1 písm. c) zákona č.
563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Nepovažuje za rozpor zo zákonom, ak v odôvodňujúcejčasti správca dane neuviedol, akým vhodným spôsobom ho doručovateľ upovedomil o opätovnom
doručení písomností (oznámenie o výkone daňovej kontroly a oznámenie o určovaní dane podľa
pomôcok), kedy a akým spôsobom bol daňovník vyrozumený o tom, že písomnosti boli uložené na

pošte, a konkrétne časy pri doručovaní týchto písomností do vlastných rúk. Správca dane uvedené
písomnosti doručoval prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb. Poukázal na to, že žalobca v
žalobe neuvádza, čím a akým konkrétnym spôsobom bol ukrátený na svojich právach, ak správca dane
niekoľko mesiacov po uložení písomností v odôvodnení svojho rozhodnutia ho spätne neoboznámil s
údajmi, ktoré už nemohli mať žiadny vplyv na predmetné konanie. Z obidvoch rozhodnutí daňových

orgánov je zrejmé, že údaje o uložení predmetných oznámení boli konkrétne uvedené v odôvodňujúcej
časti týchto rozhodnutí. Z úradného záznamu č. 9700402/1/473961/2012/Bart, ktorý bol spísaný z
telefonického hovoru o spisového materiálu vyplýva, že správca dane sa dňa 15.03.2012 telefonicky
skontaktoval s daňovým subjektom, oboznámil ho so začatím daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej
osoby za rok 2008 (o zaslaní oznámenia, o uložení oznámenia, o lehote predloženia dokladov k daňovej
kontrole a o následkoch ich nepredloženia v stanovenej lehote). Napriek tomu, že žalobca sám navrhol

termín predloženia daňových dokladov na 22.03.2012, v tento deň doklady nepredložil, prestal so
správcom dane komunikovať aj telefonicky a nepreberal ani písomnosti. Tým jednoznačne neumožnil
správcovi dane vykonať daňovú kontrolu, čím porušil ust. § 48 ods. 1 písm. d) zákona č. 563/2009
Z.z. v znení neskorších predpisov, a oprávnenosť správcu dane zistiť základ dane a určiť daň podľa
pomôcok je preto nespochybniteľná. Nesúhlasil so žalobcovým výkladom u ust. § 48 ods. 4 zákona č.

563/2009Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov.Uviedol,žepoužitiepomôckypodľauvedenéhoustanovenia
zákona neznamená, že ak účtovný doklad (faktúra) týkajúci sa nejakého výdavku bol označený za
pomôcku, že táto pomôcka musí byť použitá v prospech daňového subjektu (ako potvrdenie výdavku).
Nezapočítanie takého dokladu k dobru daňovníka má taký istý dopad na výpočet správnej výšky základu
dane, ako jeho prípadné započítanie. V súvislosti s použitím pomôcky uvedenej v bode 1.7. rozhodnutia

(vyjadrenia iných správcov dane) uviedol, že požiadavka daňovníka ohľadne upresnenia vyjadrenia DÚ
Košice nemohla byť akceptovaná nielen preto, že nešlo o použitie dôkazného prostriedku, ako to tvrdí
daňovník, ale o pomôcku, no hlavne preto, lebo zákon v takomto prípade nedáva daňovníkovi právo
na zasahovanie vo veci použitých pomôcok. K ďalšej námietke v súvislosti v výpoveďou objasňujúcou
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, v bode 1.8. rozhodnutia uviedol, že správca dane

nebol v procese výkonu daňovej kontroly a neviedol dokazovanie, z čoho je zrejmé, že daňovníka
Stanislava Batíka nevypočúval ako svedka podľa § 25 zákona c 563/2009 Z.z. v znení neskorších
predpisov, teda nešlo o jeho svedeckú výpoveď. Správca dane nikdy netvrdil, že ako pomôcku použil
svedeckúvýpoveďStanislavaA.podľa§25vyššiecitovanéhozákona.Tútonámietkupovažuježalovaný
za neopodstatnenú. Výraz „najmä“ uvedený v druhej vete § 48 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení

neskorších predpisov (čo môže byt' pomôckou) umožňuje správcovi dane použiť aj takú pomôcku,
ako je úradný záznam z telefonického hovoru. K namietanému porušeniu ust. § 49 ods. 1 Daňového
uviedol, že žalobca neprevzal v odbernej lehote výzvu na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa
pomôcokč.9700402/5/2794877/2012/Bartzodňa02.10.2012,ktorejprílohutvorilprotokolourčenídane
podľa pomôcok zo dňa 01.10.2012, čo neznamená, že tento protokol ani nebol vyhotovený a žalobcovi

doručený. Nesúhlasil s obvinením žalobcu, že sa daňové orgány dopustili nezákonného konania, a tým
aj porušenia Ústavy SR, lebo bol to práve žalobca, ktorý nepreberaním úradných listín a celkovým svojím
konaním znemožnil správcovi dane správne zistenie dane, a tým ho prinúti určiť daň podľa pomôcok.
Zároveň odmietol tvrdenie, že došlo k porušeniu ust. § 3 ods. 1 Daňového poriadku.

Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že správca dane Daňový úrad Prešov rozhodnutím
zo dňa 25.04.2013 č. 9701402/5/1600691/2013/Bart vyrubil daňovému subjektu Y. G. rozdiel dane z
príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008 v sume 6.669,42 EUR:

1. daň vyrubená podaným daňovým priznaním 13.888,- Sk

2. daň určená správcom dane 214.811,- Sk
3. rozdiel dane 200.923,- Sk

Z odôvodnenia výroku tohto rozhodnutia vyplýva, že Daňový úrad Prešov vykonal u daňového subjektu
Y. G. určenie dane podľa pomôcok, o výsledku ktorého vyhotovil Protokol o určení dane podľa pomôcok

zo dňa 01.10.2012. Správca dane daňovému subjektu zaslal výzvu na vyjadrenie sa k Protokolu o
určení dane podľa pomôcok doporučene do vlastných rúk s opakovaným doručením. Prílohou uvedenej
výzvy bol Protokol o určení dane podľa pomôcok zo dňa 01.10.2012. Uvedená zásielka sa správcovi
dane vrátila ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Z informácii, ktoré poskytovateľ poštovýchslužieb uviedol na vrátenej zásielke je zrejmé, že neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované
doručenie bol 08.10.2012, opakované doručenie bolo 09.10.2012 a dátum uloženia zásielky na pošte
bol 09.10.2012. Podľa ust. § 31 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov sa zásielka

považuje za doručenú dňom 24.10.2012. Lehota na vyjadrenie sa daňového subjektu k Protokolu o
určení dane podľa pomôcok, t. j. k dodržaniu podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a
k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku uplynula 15.11.2012. Daňovník na výzvu
správcu dane nereagoval a k protokolu sa nevyjadril. Oznámenie o určovaní dane podľa zo dňa
04.04.2012 podľa § 48 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov bolo daňovému

subjektu doručované doporučene do vlastných rúk s opakovaným doručením. Uvedená zásielka sa
správcovi dane vrátila ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Z informácii, ktoré poskytovateľ
poštových služieb uviedol na vrátenej zásielke je zrejmé, že neúspešný pokus o doručenie s výzvou o
opakované doručenie bol 11.04.2012, opakované doručenie bolo 12.04.2012 a deň uloženia zásielky na
pošte bol 12.04.2012. Oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok č. zo dňa 04.04.2012 sa považuje
podľa § 31 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov za doručené dňa 27.04.2012.

Určovanie dane podľa pomôcok sa začalo dňa 28.04.2012, nakoľko nastali skutočnosti uvedené v
§ 48 ods. 1 písm. d) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Správca dane zaslal
daňovému subjektu dňa 15.02.2012 Oznámenie o výkone daňovej kontroly zo dňa 13.02.2012, ktoré
bolo daňovému subjektu doručované doporučene do vlastných rúk s opakovaným doručením. Uvedená
zásielka sa správcovi dane vrátila ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Oznámenie o výkone

daňovej kontroly sa považuje podľa § 31 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov
za doručené dňa 05.03.2012. Daňový subjekt sa dňa 14.03.2012 nedostavil na DÚ Prešov a nevyužil
ust. § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t. j. neoznámil správcovi dane do ôsmich dní od
doručenia oznámenia dôvody, na základe ktorých nemožno začať daňovú kontrolu v deň uvedený

v oznámení o výkone daňovej kontroly a nedohodol s ním iný termín začatia daňovej kontroly. Na
základe uvedeného bola daňová kontrola začatá 14.03.2012. V uvedenom Oznámení správca dane určil
miesto výkonu daňovej kontroly na DÚ Prešov, Jarkova 48, Prešov, 2. poschodie, kancelária číslo 29.
Oznámením o výkone daňovej kontroly bola uložená daňovému subjektu povinnosť podľa § 46 ods.
1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, aby v lehote 8 dní odo dňa začatia kontroly

predložil všetky doklady potrebné na vykonanie daňovej kontroly. Daňový subjekt bol v Oznámení o
výkone daňovej kontroly poučený, že pokiaľ neumožní vykonať daňovú kontrolu, resp. si nesplní pri
preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho
nemožno daň správne zistiť, daňový úrad je oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok
v súlade s ust. §§ 48 a 49 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Správca dane

sa dňa 15.03.2012 telefonicky kontaktoval Y. G. a oboznámil ho so začatím daňovej kontroly dane z
príjmov fyzických osôb - rok 2008 a kontrolou dodržiavania ustanovení zákona číslo 431/2002 Z.z. o
účtovníctve v znení neskorších predpisov - účtovné obdobie: kalendárny rok 2008 (Úradný záznam č.
9700402/1/473961/2012/Bart). Upozornil ho, že

- daňový subjekt si v odbernej lehote neprevzal písomnosť Oznámenie o výkone daňovej kontroly č.
9700402/1/98157/2012/Bart zo dňa 13.2.2012 doručovanú do vlastných rúk (s opakovaným doručením),
ktorá sa považuje v zmysle § 31 ods. 2 zákona 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za doručenú dňa 5.03.2012
- daňová kontrola príslušných daní je začatá dňom uvedeným v Oznámení o výkone daňovej kontroly

č. 9700402/1/98157/2012/Bart, t. j. 14.03.2012
- daňovému subjektu bola v Oznámení o výkone daňovej kontroly č.
9700402/1/98157/2012/Bart uložená povinnosť podľa § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení
neskorších predpisov, aby v lehote 8 dní odo dňa začatia kontroly predložil všetky doklady potrebné
na vykonanie daňovej kontroly

- daňový subjekt bol v Oznámení o výkone daňovej kontroly č. 9700402/1/98157/2012/Bart poučený, že
pokiaľ neumožní vykonať daňovú kontrolu resp. si nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností
niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť daňový úrad je
oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok v súlade s §§ 48 a 49 zákona č. 563/2009 Z.
z. v znení neskorších predpisov

Daňový subjekt správcovi dane uviedol, že poštu neprevzal z dôvodu, že sa dlhodobo zdržiava mimo
miesta svojho trvalého bydliska, účtovné doklady má u svojej účtovníčky a predpokladá, že ich v
lehote určenej správcom v Oznámení o výkone daňovej kontroly, t. j. do 22.03.2012 správcovi danenestihne doručiť. Uviedol, že účtovné doklady správcovi dane doručí na DÚ Prešov do 26.03.2012.
Daňový subjekt v lehote stanovenej správcom dane, ani v lehote, ktorú sám navrhol správcovi dane
pri telefonickom rozhovore dňa 15.03.2012 t. j. do 26.03.2012, nepredložil správcovi dane účtovné

doklady k daňovej kontrole, čím neumožnil správcovi dane vykonať daňovú kontrolu, v dôsledku čoho
nebolo možné daň správne zistiť. Na základe uvedeného bol správca dane oprávnený zistiť základ
dane a určiť daň podľa pomôcok v súlade s §§ 48 a 49 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších
predpisov. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia správca dane uviedol spôsob určenia dane a súpis pomôcok,
na základe ktorých určil daň. V bode 1.6 uviedol doklady predložené daňovým subjektom. V bode 1.7

uviedol vyjadrenie iných správcov dane, a to konkrétne DÚ Košice zo dňa 11.09.2012 na dožiadanie DÚ
Prešov k prevereniu deviatich dokladov v celkovej sume 362.031,-Sk s DPH vyhotovených elektronickou
registračnou pokladnicou na prevádzke JKM stavebniny Q. K. - súkromný podnikateľ, W. 1, K. - V.. V
bode 1.8 uviedol vyjadrenia objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, a to Úradný
záznam zo dňa 24.09.2012 z telefonického rozhovoru so B. A.. Ďalej opísal spôsob zistenia základu
dane, a to príjmy vyplatené v hotovosti, príjmy poukázané na účet, spolu príjmy vo výške 1.296.404,-

Sk. Ďalej uviedol výdavky, a to za služby od dodávateľov v celkovej sume 113.223,-Sk, a to faktúra č.
1/2008 zo dňa 30.05.2008 na sumu 62.000,-Sk od dodávateľa V. M., došlú faktúru č. 2/2008 zo dňa
01.07.2008 na sumu 51 223,- Sk od dodávateľa P. M., ďalej za nákup materiálu 3.829,-Sk na základe
faktúry 21800021 zo dňa 07.03.2008 od dodávateľa STOMIX Košice
Nákup materiálu 3 829,- Sk

- došlá faktúra č. 21800021 zo dňa 7.3.2008 na sumu 3 829- Sk od dodávateľa STOMIX
Košice, Južná trieda 78, 040 01 Košice, IČO: 36835323, DIČ: 2022448736, príjmový
pokladničný doklad spoločnosti STOMIX Košice bez čísla zo 7.3.2008 sumu 3 829,- Sk
Nákup materiálu 694,-Sk
- doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou s DKP: 9242022010012002

od dodávateľa MOVIR s.r.o., Pionierska 8, Prešov, DIČ: 2022010012 , nákup klincov
Nákup materiálu 17.148,50 Sk
- doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou s DKP: 9240031695752001
od dodávateľa JMJ, spol. s r.o., Veľký Šariš, DIČ: 2020523241, nákup betónu s dopravou
Nákup drobného hmotného majetku 790,-Sk

- doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou s DKP: 5000031384978027
od dodávateľa bauMAX SR, spol. s r.o., Pobočka Prešov, Košická ul. č. 4, DIČ:
2020304055, nákup jednorazová uhlová brúska
Poistné uhradené za zamestnancov 27.820,- Sk
- príjmový pokladničný doklad č. 2399 zo dňa 29.1.2008 vystavený Sociálnou poisťovňou

pobočka Prešov, Masarykova 1, 080 01 Prešov, IČO: 30807484 - úhrada poistného za rok
2007 za zamestnancov na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 2710084107
Poplatky banky .......................................................................................................2 310,50,- Sk
Výdavky spolu: 165.815,- Sk

Ďalej uviedol, že pri zisťovaní základu dane správca dane prihliadol v súlade s ustanovením § 48 ods.
5 zákona č. 563/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov na tieto zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú
výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené:
uhradené poplatky banky k účtu č. 1480972005 vedeného v UniCredit Bank uznané správcom dane v
prospech daňového subjektu vo výške 2 310,50 Sk, podrobne rozpísané v časti Výdavky - strana 13

tohto rozhodnutia
poistné uhradené za zamestnancov za rok 2007 na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne č.
2710084107 vo výške 27 820,- Sk - podrobne rozpísané v časti Výdavky - strana 12 tohto rozhodnutia
uhradené výdavky za nákup drobného hmotného majetku vo výške 790,- Sk, podrobne rozpísané v časti
Výdavky - podrobne rozpísané v časti Výdavky - strana 12 tohto rozhodnutia

uhradené výdavky za nákup materiálu vo výške 21 671,50 Sk, podrobne rozpísané v časti Výdavky-
strana 12 tohto rozhodnutia
uhradené výdavky za služby od dodávateľov vo výške 113 223,- Sk, podrobne rozpísané v časti Výdavky
- strana 12 tohto rozhodnutia

Na základe uvedených pomôcok správca dane zistil základ dane nasledovne:
Príjmy zo živnosti na základe zistených skutočností § 6: 1.296 404,- Sk
Yýdavky zo živnosti na základe zistených skutočností § 6: 165.815,- SkČiastkový základ dane § 6: 1.130.589,- Sk
Výška základu dane 1.130.589,-Sk
Správca dane pri určení dane prihliadol na tieto okolnosti ovplyvňujúce výšku dane:

zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť základu dane v zmysle § 11 ods. 2 písm. b) zák. č.
595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého ak daňovník v príslušnom
zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý je vyšší ako 100-násobok platného životného minima,
nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44, 2-násobku
platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná

časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule.
Výška určeného základu dane je vo výške 1.330.589,- Sk. Nezdaniteľná časť základu dane = 226.746
- (1.330.589 : 4) = 226.746 - 332.647,25 = - 105.901,25.
Na základe uvedeného výpočtu nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa za rok 2008
rovná nule.
Pri určení výšky dane neboli správcom dane zistené žiadne ďalšie okolnosti, z ktorých by vyplynuli

výhody pre daňový subjekt.
Výška určenej dane: 214.811,- Sk
V procese určovania dane podľa pomôcok správca dane nezistil ďalšie okolnosti, na ktoré je potrebné
prihliadať pri vyrubovacom konaní.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným
rozhodnutím zo dňa 05.08.2013 č. 1100305/1/374971/2013 a rozhodol tak, že odvolaniu nevyhovel a
uvedené rozhodnutie potvrdil.

V odôvodnení rozhodnutia poukázal na závery správcu dane a konštatoval, že správca dane postupoval

v medziach zákona. Odvolacie námietky považoval za nedôvodné. Odôvodnenie rozhodnutia je totožné
s písomným vyjadrením žalovaného k žalobe.

Podľa § 25a ods. 1 Daňového poriadku pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre správne
určenie dane môže správca dane požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku alebo odborného

stanoviska.

Podľa § 31 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, ak je deň
doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené
správnouujmou.Podľa§31ods.3zákonaDaňovéhoporiadkupísomnosti,ktorésúurčenédovlastných

rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby,
alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia
osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že
písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný,
uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si

nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty
za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela.

Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k
zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých

vedenie ukladá osobitný predpis a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné
prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane
evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo
písomné vyjadrenia a e/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

Podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu
dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly,
miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo
kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých
dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak

z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení
o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia
oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40
dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly.Podľa § 46 ods. 9 písm. b/ Daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia oznámenia
o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2.

Podľa§48ods.1písm.c)Daňovéhoporiadkusprávcadanezistízákladdaneaurčídaňpodľapomôcok,
ak daňový subjekt nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných
povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť. Podľa § 48 ods. 2 správca dane oznámi
daňovémusubjektuurčovaniedanepodľapomôcok,aknastanúskutočnostiuvedenévodseku1,pričom

dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení. Podľa § 48 ods. 3 správca
dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará
bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z
verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych
orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených v bankách a vlastné poznatky správcu

dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov. Podľa § 48
ods. 4, ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné
doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Podľa § 48 ods. 5 pri určení dane
podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody
pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.

Podľa § 49 ods. 2 Daňového poriadku daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu
zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods.
5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu
o určení dane podľa pomôcok. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Podľa § 49 ods. 3 Daňového poriadku určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia
protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa odseku 1.

Podľa § 68 ods. 2 písm. c) Daňového poriadku správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia

lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, ak sa daňový' subjekt nevyjadrí
k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade správca dane o tejto skutočnosti
spíše úradný záznam. Podľa § 68 ods. 5 správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní
vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

Podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa
pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite § 48. Ak odvolací orgán
zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť

rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (V. časť, prvá hlava, § 244 ods. 1 O.s.p.).

Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť. Zákonnosťou rozhodnutia a postupov je súlad týchto
rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky. Konanie o preskúmanej
zákonnosti rozhodnutia a postupu podľa V. časti O.s.p. je špecifickým konaním a nie je pokračovaním

administratívneho konania. Preto krajský súd pri preskúmaní zákonnosti správneho rozhodnutia a
postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantne
právny predpis.

Súdny proces treba chápať, ako jednu zo záruk zákonnosti, pod ktorou treba rozumieť právnu istotu pri

aplikácii práva súdom, a to v rozsahu zabezpečujúcom naplnenie spravodlivej ochrany subjektívnych
práv účastníkov konania. Uvedená zásada vyplýva z čl. 46 Ústavy SR, resp. čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.

Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (súd nemá na

to kompetenciu), ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda, či pri riešení
konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne
predpisy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol včase napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Predpokladom úspešnosti žaloby na súde podľa
druhej hlavy piatej časti O.s.p. je porušenie subjektívneho práva žalobcu.

Preskúmaním veci bolo zistené, že žalovaný pri preskúmaní rozhodnutia správcu dane postupoval v
rozsahu § 74 ods. 5 Daňového poriadku, pričom sa riadil vyššie uvedenými ustanoveniami zákona.
Rozsah skúmania zameral na dodržanie zákonných podmienok na použitie § 48 zákona č. 563/2009
Z.z v znení neskorších predpisov. Na základe vykonaných procesných úkonov správcu dane a
nevykonaných povinných procesných úkonov daňového subjektu bola splnená zákonná podmienka na

použitie § 48 zákona, ktorá je uvedená v ods. 1 písm. c) tohto ustanovenia.

Zo spisového materiálu je preukázané, že daňový subjekt nesplnil povinnosti uvedené v § 45 ods. 2 v
nadväznosti na § 24 ods. 1 zákona. Je preto nedôvodné tvrdenie daňového subjektu, že správca dane
vôbec nemal aktivizovať proces určenia dane podľa pomôcok. Ak teda správca dane určil daň podľa
pomôcok, procesne postupoval v súlade so zákonom. Zásadnou právnou skutočnosťou je, že pri určení

dane podľa pomôcok správca dane a aj odvolací orgán vydáva rozhodnutie procesného charakteru,
pričom správca dane v týchto prípadoch nevykonáva dokazovanie, ani nezisťuje skutkový stav veci tak,
ako v priebehu výkonu kontroly. Proti záveru správcu dane žalobca namieta. V odvolaniach namieta
porušenie § 24 ods. 3 Daňového poriadku, ale žalovaný túto námietku považoval za neopodstatnenú.
Zo spisového materiálu je jednoznačne preukázané, že pri doručovaní povinnosti platí fikcia doručenia.

Argumentácia žalobcu v tomto smere nemá oporu v daňovom poriadku. Niet preto pochýb o tom,
že správca dane preukázal doručovanie spôsobom stanoveným v § 31 ods. 1 zákona. V odvolaní
namieta aj voči tvrdeniu správcu dane, že nepredložil daňové doklady pre výkon daňovej kontroly dane z
pridanej hodnoty. Aj namietanie tejto skutočnosti považoval žalovaný za neopodstatnené, Napriek tomu,
že žalobca sám navrhol termín predloženia daňových dokladov na 22.03.2012, v tento deň doklady

nepredložil, prestal so správcom dane komunikovať aj telefonicky a nepreberal ani písomnosti. Tým
jednoznačne neumožnil správcovi dane vykonať daňovú kontrolu, čím porušil ust. § 48 ods. 1 písm. d)
zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Oprávnenosť správcu dane zistiť základ dane a
určiť daň podľa pomôcok je preto nespochybniteľná. V súvislosti s použitím pomôcok uviedol, že zákon
v takomto prípade nedáva daňovníkovi právo na zasahovanie vo veci použitých pomôcok. K ďalšej

námietke uviedol, že správca dane nebol v procese výkonu daňovej kontroly a neviedol dokazovanie,
z čoho je zrejmé, že daňovníka B. A. nevypočúval ako svedka podľa § 25 zákona c 563/2009 Z.z. v
znení neskorších predpisov, teda nešlo o jeho svedeckú výpoveď. Správca dane nikdy netvrdil, že ako
pomôcku použil svedeckú výpoveď B. A. podľa § 25 vyššie citovaného zákona. Túto námietku považuje
žalovaný za neopodstatnenú. Výraz „najmä“ uvedený v druhej vete § 48 ods. 3 zákona č. 563/2009

Z.z. v znení neskorších predpisov (čo môže byt' pomôckou) umožňuje správcovi dane použiť aj takú
pomôcku, ako je úradný záznam z telefonického hovoru. K namietanému porušeniu ust. § 49 ods. 1
Daňového uviedol, že žalobca neprevzal v odbernej lehote výzvu na vyjadrenie sa k protokolu o určení
dane podľa pomôcok č. 9700402/5/2794877/2012/Bart zo dňa 02.10.2012, ktorej prílohu tvoril protokol o
určení dane podľa pomôcok zo dňa 01.10.2012, čo neznamená, že tento protokol ani nebol vyhotovený

a žalobcovi doručený. Nesúhlasil s obvinením žalobcu, že sa daňové orgány dopustili nezákonného
konania, a tým aj porušenia Ústavy SR, lebo bol to práve žalobca, ktorý nepreberaním úradných listín
a celkovým svojím konaním znemožnil správcovi dane správne zistenie dane, a tým ho prinúti určiť daň
podľa pomôcok. Zároveň odmietol tvrdenie, že došlo k porušeniu ust. § 3 ods. 1 Daňového poriadku.

Za námietky, ktoré neovplyvňujú zákonnosť napadnutých rozhodnutí, sú námietky, ktoré žalobca
smeruje voči rozsahu použitých pomôcok. V odvolaní pomenúva jednotlivé druhy pomôcok, ktoré mal
správca dane v procese určovania dane podľa pomôcok využiť. Žalovaný konštatoval, že zákonodarca
nijakým spôsobom nevymedzil, že pomôcky uvedené príkladom v § 48 ods. 3 zákona musia byť v
procese určenia dane podľa pomôcok nevyhnutne použité, lebo ak nie, malo by to vplyv na zákonnosť

rozhodnutia. Vplyv na zákonnosť rozhodnutia má jedine zistenie, že na použitie § 48 (určenie dane
podľa pomôcok) neboli splnené zákonné podmienky uvedené v § 48 ods. 1 tohto zákona. Na margo
využitia znaleckého posudku uviedol, že v daňovom konaní nikdy daň nie je možné určiť podľa
znaleckého posudku. Táto právomoc je vymedzená iba správcovi dane rozhodnutím. Žalobca si
nesprávne vysvetľuje toto ustanovenie aj v tom, že za skutočnosť dôležitú pre správne určenie dane

považuje samotnú daň. Nie je tomu tak. Ide o inú skutočnosť, ktorá podmieňuje správnosť určenia dane.Žalobca neúčinne namieta aj voči aplikácii § 48 ods. 5 zákona zo strany správcu dane, zdôrazňuje pritom
jeho povinnosť prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt,
aj keď ním neboli uplatnené. K tejto námietke finančné riaditeľstvo konštatovalo, že správca dane v

rozhodnutiach uviedol, že zistil skutočnosti, ktoré považoval za výhodu pre daňový subjekt. Preto v
tomto prípade mohol aplikovať § 48 ods. 5 zákona a aj ho aplikoval. V tejto súvislosti dodal, že uvedené
ustanovenie pre splnenie povinnosti, ktorú tak zdôrazňuje daňový subjekt, vyžaduje, aby okolnosti, z
ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, boli zistené. Z tohto ustanovenia zároveň ale nevyplýva, že
tieto okolnosti má povinnosť správca dane vyhľadávať.

Daňový poriadok v ustanovení § 48 ods. 4 upravuje, že ak daňový subjekt v priebehu určenia dane
správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť
ako pomôcky. Na prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7.

Je síce správny záver žalovaného, že podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku, ak odvolanie smeruje proti

rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na
použite § 48. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie
a napadnuté rozhodnutie potvrdí.

Súd však sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že jeho povinnosťou nebolo skúmať, či boli dodržané

podmienkypostupusprávcudaneupravenévustanovení§48ods.4Daňovéhoporiadku,podľaktorého,
ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady
a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Napriek tomu, že žalobca v odvolaniach
porušenie tohto ustanovenia namietal, odvolací orgán sa s touto námietkou dostatočne a presvedčivo
nevyporiadal.

Súd sa nestotožňuje ani s názorom správnych orgánov, že Daňový poriadok správcovi dane neukladá
povinnosť, ale iba možnosť využiť pomôcky, pretože nevyužitie pomôcok, ktoré sú k dispozícii,
správca dane musí odôvodniť, pretože v opačnom prípade je postup správcu dane nezákonný a
nepreskúmateľný.

Základné zásady správy daní zákon č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov v § 3 ods. 1 upravuje,
že pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy
štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a
iných osôb. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s

daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 10 - ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky a Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak postupujú podľa tohto zákona alebo
osobitných predpisov.

Ak má byť postup správcu dane v súlade s citovaným ustanovením § 3 ods. 1 Daňového poriadku,

potom správca dane postupoval v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami a porušil subjektívne práva
žalobcu.

Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že nič správcovi dane nebránilo v tom, aby využil aj iné pomôcky
tak, ako sú definované v žalobe, aj keď mu to zákon neprikazuje, avšak musí svoj postup odôvodniť

tak, aby daňový subjekt nemal pocit, že správca dane koná tak, aby vydané rozhodnutie bolo v jeho
neprospech, aby vyrubená daň bola čo najvyššia.

Zákon č. 563/2009 Z.z. v ustanovení § 63 ods. 5 upravuje, že rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak
tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,

vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.Ustanovenie § 48 ods. 3 Daňového poriadku upravuje, že správca dane je pri určení dane oprávnený
použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom.
Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných

daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení,
výpisy z účtov vedených v bankách a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého
daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.

Ak teda sa správca dane s aplikáciou ustanovenia § 48 ods. 3 dostatočným spôsobom nevyporiadal
a neuviedol, prečo nepoužil aj iné pomôcky uvedené v citovanom ustanovení, jeho rozhodnutie súd
považuje za nepreskúmateľné a nepresvedčivé. To, že ustanovenie § 48 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z.
správcovi dane neukladá povinnosť, ale iba možnosť využiť tieto pomôcky, neznamená, že ich nevyužitie
nie je povinný aj odôvodniť. .

Je treba poukázať na to, že z judikátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že určenie
dane podľa pomôcok je nepresným ekvivalentom verifikovania daňovej povinnosti daňového subjektu
prostredníctvom riadneho dokazovania, a preto správca dane pri určovaní dane podľa pomôcok musí
postupovať o to precíznejšie, aby obhájil uvedeným spôsobom zistený základ dane.

Ak teda žalovaný v napadnutých rozhodnutiach akceptoval uvedený postup správcu dane, podľa názoru
súdu porušil ustanovenie § 3 ods. 1 Daňového poriadku.

Krajský súd preskúmal rozhodnutia a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených
v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutia a postup správnych orgánov v medziach žaloby sú

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov vo vzťahu k aplikácii § 48 ods. 4 Daňového poriadku,
preto podľa § 250j ods. 2 písm. d) napadnuté rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovými
rozhodnutiami Daňového úradu Prešov zrušil a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní je nevyhnutné postupovať v intenciách tohto rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech,
priznal náhradu trov konania, a to za trovy právneho zastúpenia podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a to
podľa vyčíslenia v žalobe, t. j. za jeden úkon právnej pomoci po 130,16 Eur a 1 x po 134 Eur + 2 x režijný

paušál, 2 x po 7,81 Eur a 1 x po 8,04 Eur + 20 % DPH = 56,02 Eur, spolu vo výške 320,21 Eur. Súd
nepriznal žalobcovi náhradu trov, ktoré vznikli pred podaním žaloby.

Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-
čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu
v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.