Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. november 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/56/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716201884
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5716201884.4

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,
s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti žalovanému IN. E., H.. XX. XX. XXXX,
C. M. XXX, v konaní o zaplatenie 681,16 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 463,28 € spolu s úrokom z omeškania ročne

8,75 % zo sumy 31,56 € od 19. 10. 2012 do zaplatenia,
8,75 % zo sumy 31,56 € od 21. 10. 2012 do zaplatenia,
8,75 % zo sumy 31,56 € od 21. 11. 2012 do zaplatenia,
8,75 % zo sumy 31,56 € od 21. 12. 2012 do zaplatenia,
8,75 % zo sumy 31,56 € od 21. 01. 2013 do zaplatenia,
8,75 % zo sumy 31,56 € od 21. 02. 2013 do zaplatenia,

8,75 % zo sumy 31,56 € od 21. 03. 2013 do zaplatenia,
8,75 % zo sumy 31,56 € od 21. 04. 2013 do zaplatenia,
8,50 % zo sumy 31,56 € od 21. 05. 2013 do zaplatenia,
8,50 % zo sumy 31,56 € od 21. 06. 2013 do zaplatenia,
8,50 % zo sumy 31,56 € od 21. 07. 2013 do zaplatenia,

8,50 % zo sumy 31,56 € od 21. 08. 2013 do zaplatenia,
8,50 % zo sumy 31,56 € od 21. 09. 2013 do zaplatenia,
8,50 % zo sumy 31,56 € od 21. 10. 2013 do zaplatenia,
8,25 % zo sumy 21,44 € od 21. 11. 2013 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

III. Žalovaný je žalobcovi povinný nahradiť trovy konania v rozsahu 36 % celkovo uplatnených trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Zvolen dňa 17. 09. 2015 a na Okresný súd Martin postúpenou
dňa 19. 02. 2016 sa pôvodný žalobca obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. so sídlom

v Kežmarku proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 681,16 € spolu s 8,75 % úrokom z omeškania
ročne od 19. 10. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že na základe zmluvy o pôžičke č. 20204707 zo
dňa 30. 04. 2012 ako veriteľ žalovanému ako dlžníkovi poskytol pôžičku v sume 867,90 € na zakúpenie
spotrebného tovaru. Túto pôžičku sa žalovaný zaviazal zaplatiť v pravidelných 20. mesačných splátkach

po 31,56 €, avšak ku dňu spísania žaloby zaplatil z tejto sumy len 236,70 € a keďže zvyšok pôžičkyžalovaný nezaplatil ani po tom, čo ho žalobca listom z 26. 09. 2012 - predžalobnou upomienkou - vyzval
k okamžitej úhrade celého zvyšku pôžičky, bol žalobca nútený obrátiť sa žalobou na súd.

3. V priebehu konania pôvodný žalobca súdu oznámil, že pohľadávku proti žalovanému postúpil na inú
obchodnú spoločnosť a to na obchodnú spoločnosť uvedenú v záhlaví tohto rozsudku. Nový žalobca,
obchodná spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, listom zo 07. 03. 2016 navrhla
súdu zámenu v osobách strán na strane žalobcu tak, aby pôvodný žalobca z konania vystúpil a na
jeho miesto, aby do konania vstúpil žalobca, ktorý je označený v záhlaví tohto rozsudku. Tento návrh

bol odôvodnený skutočnosťou, že obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. so sídlom v
Kežmarku ako postupca, zmluvou o postúpení pohľadávok (aj pohľadávky voči žalovanému) zo dňa
27. 11. 2015, postúpila na obchodnú spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom v Bratislave (na
postupníka) aj pohľadávku voči žalovanému. Týmto sa žalobca uvedený v záhlaví tohto rozsudku stal
novým veriteľom pohľadávky voči žalovanému.

4. Súd zámenu v osobách strán uznesením sp. zn. 10C/56/2016 zo dňa 06. 06. 2016 pripustil.

5. V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.

6. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, keďže sa v mieste svojho trvalého bydliska nezdržiava a nereagoval

ani na tú skutočnosť, že oznámenie o žalobe, jej prílohách a poučení spotrebiteľa bolo zverejnené na
webovej stránke súdu a na úradnej tabuli súdu.

7. V zmysle § 297 písm. b/ C. s. p. v spojení s ust. § 219 ods. 3 C. s. p. dňa 23. 11. 2016 súd verejne
vyhlásil rozsudok vo veci samej bez nariadenia pojednávania.

8. Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal z listinných dôkazov žalobcom pripojených do súdneho
spisu.

9. Súd mal takto preukázané, že dňa 30. 04. 2012 obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding

a.s. so sídlom v Kežmarku ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli spolu zmluvu o pôžičke čísla
uvedeného v žalobe, na základe ktorej veriteľ žalovanému požičal sumu 631,20 €, ktorá mala byť
zaplatená 20.splátkami po 31,56 € pri ročnej úrokovej sadzbe 16,86 %, priemernej hodnote RPMN 45,23
% ročne, RPMN pôžičky 16,86 % ročne, celkových nákladoch spotrebiteľa 78,90 € a konečnej splatnosti
pôžičky v decembri 2013. Splátky pôžičky mali byť zročné podľa všeobecných obchodných podmienok

veriteľa k 20.dňu v kalendárnom mesiaci.

10. Listom zo dňa 26. 09. 2012 (predžalobnou upomienkou) pôvodný veriteľ vyzval žalovaného, aby
mu okamžite uhradil všetky dlžné splátky a žiadal takto celkovo zaplatiť sumu 643,84 € do troch dní od
doručenia upomienky.

11.Podľafotokópienedoručenejpoštovejzásielkyboldoporučenýlistsupomienkouzasielanýnaadresu
trvalého bydliska žalovaného a ako nedoručená zásielka, ktorú si adresát v odbernej lehote neprevzal,
bol vrátený veriteľovi dňa 13. 10. 2012, teda najneskôr do tohto dňa sa nachádzal v poznávacej sfére
žalovaného a žalovaný sa mal možnosť s ním oboznámiť.

12. V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by žalovaný po tomto dátume bol niečo na
úhradu dlhu žalobcovi, resp. jeho nástupcovi zaplatil.

13. Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba nie je dôvodná v celom

rozsahu.

14. Súd sa predovšetkým nestotožnil s tvrdeniami žalobcu a jeho predchodcu, že na základné listu
pôvodného veriteľa zo dňa 26. 09. 2012 došlo k zosplatneniu celého dlhu. Súd zistil, že právo veriteľa v
prípadenesplácaniadlhu,žiadaťúhradudlhunaraz,nevyplývalozožiadnehozmluvnéhodojednaniaato

ani zo základnej časti zmluvy, ani zo všeobecných úverových podmienok pôvodného veriteľa. V prípade
zmluvy o úvere, resp. o pôžičke, šlo nepochybne podľa presvedčenia súdu o platne uzavretú zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, avšak aj v takom prípade platilo ustanovenie § 565 Obč. zák., podľa ktorého ak
ide o plnenie v splátkach môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej splátky pre nesplnenie niektorej splátky,len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do
splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

15. Je zrejmé, že vyššie citované ustanovenie Občianskeho zákonníka predpokladá dohodu zmluvných
strán o práve veriteľa žiadať splatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, naviac v roku
2012 platilo pre spotrebiteľské úvery aj ust. § 53 ods. 8 Obč. zák. (dnes § 53 ods. 9 Obč. zák.), podľa
ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ
uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a

keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

16. Žalobca ani jeho predchodca neprodukoval dôkaz, že si počínali v súlade s vyššie citovanými
ustanoveniami a preto právny úkon pôvodného veriteľa, a totiž výzvu z 26. 09. 2012 nemohol súd pre
porušenie vyššie citovaných ustanovení považovať za úkon, ktorý bol spôsobilý modifikovať úverovú
zmluvu v tom smere, že by na základe tohto písomného právneho úkonu veriteľa, došlo k zosplatneniu

celého doposiaľ nezaplateného záväzku pre nesplácanie predchádzajúcich splátok. Súd preto dospel k
presvedčeniu, že žalovaný mal splácať dlh tak, ako to bolo dohodnuté, čiže prvú splátku mal zaplatiť k
20. 05. 2012 a ďalších 19 potom vždy k 20.dňu príslušného kalendárneho mesiaca, až do 20. 12. 2013
keď bola zročná posledná z 20.dohodnutých splátok pôžičky.

17. V čase rozhodovania súdu však platilo aj ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z..

18. Podľa § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré

bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

19. Premlčanie spotrebiteľských právnych vzťahoch sa spravuje na základe ust. § 52 ods. 2 Obč. zák.
občianskoprávnymi predpismi, ktoré sú pre spotrebiteľa vždy priaznivejšie.

20. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

21. Podľa § 100 ods. 2 Obč. zák., premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho
práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená
pohľadávka.

22. Podľa § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je

trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

23. Podľa § 103 Obč. zák., ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý
dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

24. Súd dospel k presvedčeniu, že časť nárokov uplatnených žalobou je premlčaná, konkrétne ide o
premlčanie splátok pôžičky, ktoré boli zročné tri roky skôr než bola žaloba podaná na súd, to znamená,
ktoré sa stali zročné pred 17. 09. 2012.

25. Súd preto z plnenia, ktoré žalobca požadoval v celkovej výške 681,16 € a predstavovalo súčet
nezaplatených splátok a zmluvných pokút vyúčtovaných podľa prehľadu splátok a úhrad až do 18. 08.
2015, mohol priznať len splátku vo výške 31,56 € zročnú k 20. 09. 2012 a potom sumu 431,72 €, ktorú
žalobca žiadal titulom zaplatenia zvyšku pôžičky ku dňu 20. 10. 2012, táto suma 431,72 € predstavuje
13 splátok po 31,56 € a 14. splátku vo výške 21,44 €. Keďže súd bol viazaný žalobným návrhom žalobca

z celej sumy 681,16 € žiadal úrok z omeškania od 19. 10. 2012, súd mu aj z prvej nepremlčanej splátky
zročnej k 20. 09. 2012 vo výške 31,56 € priznal úrok z omeškania až od 19. 10. 2012 tak, ako žalobca
žiadal. Z ďalších 13.splátok po 31,56 € súd potom žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania vždy
odo dňa, kedy sa tá, ktorá splátka stala zročnou vzhľadom na tú skutočnosť, že splátky boli zročné k20.dňu kalendárneho mesiaca, keďže právny predchodca žalobcu podľa presvedčenia súdu dlh platne
nezosplatnil. Posledná splátka vo výške 21,44 € bola zročná k 20. 11. 2013 a žalovaný sa dostal
do omeškania s jej úhradou dňom 21. 11. 2013 tak, ako to postupne vyplýva z výrokovej časti tohto

rozsudku. Súd takto žalobcovi priznal len nárok na splátky, ktoré boli zročné k 20. 09. 2012 a, ktoré spolu
vo výške 431,72 € ako nezaplatené žalobca evidoval podľa prehľadu splátok a úhrad k 20. 10. 2012.

26. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie dlžných splátok pôžičky, nárok žalobcu na toto plnenie
nachádza právnu oporu nie len v ustanoveniach zmluvy o pôžičke ale aj z ust. § 497 Obch. zák., ktorý

predstavuje základný právny rámec pre úpravu úverovej zmluvy.

27.Podľa§497Obch.zák.(zák.č.513/1991Zb.),zmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

28. Pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania, nárok žalobcu na toto plnenie nachádza právnu oporu
v ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobca vzhľadom na to, že
jeho dlžník bol spotrebiteľom, mohol totiž požadovať a dohodnúť úroky z omeškania len v limitoch, ktoré
boli stanovené občianskoprávnymi predpismi. Vzhľadom na vznik zmluvného vzťahu je výška úrokov

z omeškania o 8 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Súd preto žalobe vyhovel len z časti tak, ako to uvádza výroková časť rozsudku a vo zvyšku
uplatneného nároku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

30. Žaloba bola nedôvodná tam, kde žalobca požadoval zaplatenie už premlčaných splátok, ktoré boli
zročné v období od 20. 05. 2012 do 20. 08. 2012, a kde požadoval tzv. pokutu za omeškanie, ktorú
napočítal v celkovej výške vychádzajúc z prehľadu splátok a úhrad, ktorý pripojil k žalobe v sume 236,70
€.

31. Nárok na zmluvnú pokutu žalobca v žalobe bližšie nevysvetlil a nevysvetlil ani spôsob, z akej
istiny, za aké obdobie ju počítal. Naviac však zmluvná pokuta bola dohodnutá v článku 11 bod 2
všeobecných zmluvných podmienok pôvodného veriteľa, pričom nárok na ňu vznikal zo zmluvnej
podmienky, ktorá bola dohodnutá doslova ako zmluvná podmienka vo všeobecných obchodných

podmienkach obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding a. s., ktorú Okresný súd Komárno
v rozsudku sp. zn. 13C/126/2014 zo dňa 15. 08. 2014 právoplatne vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú
podmienku.

32. Podľa § 53a ods. 1 Obč. zák., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,

ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe

takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

33. Vzhľadom na túto skutočnosť súd žalobcovi nemohol priznať právo na plnenie z podmienky, ktorá
už bola raz iným súdom Slovenskej republiky u tohto istého dodávateľa, resp. jeho právneho zástupcu

vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

34. Súd preto žalobu vo zvyšku uplatneného nároku zamietol.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého ak mala strana vo

veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.36. Žalobca pri uplatňovaní nároku na istinu bol úspešný v rozsahu 68 % celkovo uplatneného nároku
a neúspešný bol v rozsahu 32 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje rozdiel medzi úspechom a
neúspechom, čiže predstavuje 36 % celkovo uplatneného nároku, preto súd v takomto rozsahu priznal

žalobcovi proti žalovanému právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.