Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. december 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/327/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113231537
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2113231537.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci

navrhovateľov: 1. O. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XX, K., zastúp. Ing. W. S., nar. XX. XX. XXXX,
bytom J. J. XXX/XX, K.. 2. W. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, K., proti odporcovi: Slovenský
pozemkový fond, Búdková cesta č. 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie vlastníctva k pozemkom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh v celom rozsahu zamieta.

II. Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 12.11.2013 bol súdu doručený návrh vo veci určenia vlastníctva k pozemkom parc. č. XXX/

XXX, XXX/X, XXX/X v katastri F.. Navrhovateľka v 1. rade spolu s navrhovateľom v 2. rade sa
svojím doplneným návrhom doručeným súdu dňa 16.04.2014 domáhali, aby súd rozhodol o prevode
vlastníckeho práva k parcelám č. XXX/XXX, XXX/X, XXX/X v katastri obce F. zo súčasného vlastníka
Slovenského pozemkového fondu na navrhovateľov.

Návrh zdôvodnili tým, že na základe Prídelovej listiny o drobnom prídele zo dňa 01.10.1928, malo dôjsť
k nadobudnutiu vlastníctva k predmetným parcelám S. N., nar. XX.XX.XXXX a S. N., nar. XX.XX.XXXX,

ktorých jedinými dedičmi sú navrhovatelia.

K návrhu sa vyjadril odporca, ktorý namietal svoju pasívnu legitimáciu vzhľadom na priložený list
vlastníctva, z ktorého vyplýva, že vlastníkom sporných parciel je Slovenská republika a tiež poukázal na
možnú nedostatočnú aktívnu legitimáciu navrhovateľov, vzhľadom na okruh možných dedičov. Rovnako
namietal predmet návrhu, nakoľko navrhovatelia sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k doposiaľ
dedičsky nevysporiadaným nehnuteľnostiam.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s Prídelovou listinou o drobnom prídele, Uznesením
Štátneho notárstva v H. č.k. D 38/59-10 zo dňa 28. februára 1959, Rozhodnutím Štátneho notárstva v
T. č.k. 3D 1976/88 zo dňa 22. novembra 1988, Osvedčením o dedičstve, č.k. D 478/98, D not 114/98 zo
dňa 18. septembra 1998 a Osvedčením o dedičstve, č. k. D 156/98 -20, D not 24/98 zo dňa 22. januára
1999, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Podľa § 460 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z
nich rovnakým dielom.Podľa § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel
rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich

potomci.

Podľa § 5 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v
občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.

Podľa § 21 ods. 4 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, za štát pred súdom koná štátny orgán v
rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 79 ods.1 veta piata Občianskeho súdneho poriadku, ak je účastníkom štát, návrh musí
obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať.

Podľa § 92 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci
niekoľko, koná každý z nich sám za seba.

Podľa § 92 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti,

že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony
jedného z nich i pre ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa
nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej
strane.

Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o úprave vlastníckych
vzťahov k pôde“) zákon sa vzťahuje na pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho
patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond,(ďalej len
"pôda").

Podľa § 1 ods. 1 zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu
uvedené v § 1 ods. 1 spravuje právnická osoba zriadená zákonom (ďalej len "pozemkový fond").
Navrhovatelia sa v konaní domáhali, aby súd určil, že vlastníkmi pozemkov nachádzajúcich sa v kat.
území F., vedených ako parcela registra E č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 5.026 m2, parcela registra
E č. XXX/X - orná pôda o výmere 695 m2 a parcela registra E č. XXX/X- orná pôda o výmere 400 m2

zapísané na LV č. XXXX, sú dedičia po zomrelých S. a S. N. a to navrhovateľka v 1. a navrhovateľ v
2. rade, v podiele jedna polovica každý.
V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že nepochybne ide o návrh o určenie, či tu právny vzťah
alebo právo je alebo nie je. Ak má byť takýto návrh úspešný, musia byť z hľadiska procesného splnené
dve podmienky, a to účastníci konania majú vecnú legitimáciu, a navrhovatelia majú na požadovanom

určení naliehavý právny záujem.

Z uznesenia Štátneho notárstva v H. č. k. D 38/59-10 zo dňa 28. februára 1959, vo veci prejednania
dedičstva po zomrelom otcovi navrhovateľky v 1. rade S. N., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa
XX.XX.XXXX vyplýva, že po poručiteľovi nadobudli dedičstvo dedičia zo zákona, a to manželka S. a 3

dcéry K. N., S. S., rod. N., O. N., každá v 1/4. Z Rozhodnutia Štátneho notárstva v T. č.k. 3D 1976/88
zo dňa 22. novembra 1988 vyplýva, že dedičstvo po zomrelej S. N., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej
XX.XX.XXXX nadobudli 3 dcéry a to K. N., S. S., rod. N. a O. S., rod. N., všetky rovným dielom.

Osvedčenie o dedičstve vydané Mgr. E. U., notárkou, č.k. D 478/98, D not 114/98 zo dňa 18. septembra

1998 preukazuje, že dedičmi po zomrelej K. N., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX boli O. S.,
rod. N. a W. S., syn S. S., rod. N..

Z Osvedčenia o dedičstve vydané JUDr. X. S., notárkou, č. k. D 156/98 -20, D not 24/98 zo dňa
22. januára 1999 vyplýva, že S. S., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, zomrelá dňa XX.XX.XXXX zriadila

závet, v zmysle ktorého celý svoj hnuteľný aj nehnuteľný majetok zanechala svojim dvom synom -
K. S., nar. XX.XX.XXXX a W. Ješkovi, nar. XX.XX.XXXX, teda navrhovateľovi v 2. rade. Nakoľko syn
K. S. poručiteľku predumrel (zomr. XX.XX.XXXX ) a poručiteľka na jeho miesto náhradného dedičaneustanovila, jeho uvoľnený dedičský podiel prirastá dedičom zo zákona. Dedičmi po poručiteľke sú tak
W. S. v 3/4 a deti zomrelého K. S. - K. S. a X. Ješková, každý v podiele X/X.

Vzhľadom na uvedené súd vychádzal z toho, že ako dedičia po poručiteľovi S. N. a S. N. prichádzajú
do úvahy O. S., W. S., X. S. a K. S. ako dedičia zo zákona v prvej skupine.

Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov sa dedičstvo nadobúda
s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo

vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu, tu teda nemôže byť istota, s akým výsledkom
konanie o dedičstvo skončí, a to najmä, kto bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané
dedičstvo medzi viacerých dedičov, preto aj v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 3Cdo 131/1999, pri posudzovaní veci o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
(určenie, že tento patrí do dedičstva) majú byť účastníkmi konania všetci do úvahy prichádzajúci
dedičia. Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za

vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí
alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne.
Ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú a
majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

V danom prípade dospel súd k záveru, že účastníkmi konania na strane navrhovateľov mali byť aj X.
S. a K. S.. J. účastníkmi neboli všetci do úvahy prichádzajúci dedičia, súd návrh pre nedostatok vecnej
aktívnej legitimácie zamietol.

Dôvodom na zamietnutie návrhu bol okrem nedostatku aktívnej legitimácie rovnako aj nedostatok

pasívnej legitimácie odporcu z dôvodu, že povinným subjektom - odporcom (t.j. pasívne legitimovaným
účastníkom) mal byť ten, kto je v katastri nehnuteľností zapísaný na príslušnom liste vlastníctva, t.j.
Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond (správca a súčasne zástupca Slovenskej republiky
v konaní pred súdmi).

Spôsobilosť mať práva a povinnosti má teda aj štát (§ 21 Občianskeho zákonníka), pokiaľ je účastníkom
občianskoprávnych vzťahov. Za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej
osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. Ako
účastník sa potom označuje Slovenská republika a ďalej s uvedením orgánu štátu (právnickej osoby),
ktorý má v mene štátu vzhľadom na obsah a povahu daného sporu konať. Určenie subjektu, kto má za

štát konať musí vyplývať z osobitného predpisu. V prípade absencie označenia konkrétneho orgánu,
ktorý má za štát konať, je vecou súdu poskytnúť poučenie v rámci poučovacej povinnosti a zistené
nedostatky v zastúpení štátu majú povahu nedostatkov procesných podmienok konania (R 48/1967). V
danom prípade však nejde o takýto postup, nakoľko navrhovatelia ako odporcu označili subjekt, ktorý
má právnu subjektivitu -Slovenský pozemkový fond (nejednalo sa o označenie odporcu „Slovenská

republika“ bez ďalšieho uvedenia orgánu štátu právnickej osoby, ktorý mal v mene štátu za štát konať).

Súd nemôže sám upravovať pasívnu legitimáciu odporcu a ani navrhovateľov o tejto skutočnosti
poučovať, keďže tu nejde o poučenie v označení správneho zástupcu štátu, ale v danom prípade
ide o označenie odporcu, ktorý má právnu subjektivitu. V zmysle § 5 Občianskeho súdneho poriadku

poučovacia povinnosť súdu je obmedzená iba na poučenie o procesných právach a povinnostiach
účastníkov. Poučenie o nedostatku vecnej legitimácie nie je poučením o procesných právach a
povinnostiach, ale poučením o hmotnom práve, ktoré súd nie je povinný, ani oprávnený poskytnúť.
Slovenský pozemkový fond teda sám nie je účastníkom konania, ale iba zástupcom účastníka, teda ide o
subjektodlišnýodsamotnéhoúčastníka.KeďžeSlovenskýpozemkovýfondniejevlastníkomdotknutých

nehnuteľností, nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný, teda nie je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti, zodpovedajúcej právu navrhovateľov.

Ak teda navrhovatelia označili ako odporcu Slovenský pozemkový fond a okruh účastníkov nezmenili
ani potom, čo im bolo doručené vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu, v ktorom fond namietal

nedostatok svojej pasívnej legitimácie a rovnako neúplný okruh aktívne legitimovaných osôb, súd návrh
zamietol aj z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie.Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.
Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, keď odporcovi,

ktorýmalvoveciplnýúspechnepriznalnáhradutrovkonania,nakoľkosúdzobsahuspisovéhomateriálu
zistil, že si žiadne neuplatnil (konanie o náhrade trov konania je konaním, ktoré sa začína len na základe
návrhu).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.