Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. december 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/129/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010507
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3816010507.3

Rozhodnutie

Okresný súd Prievidza v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Noemy Turanovičovej a
prísediacich Ing. Jozefa Palušku a Bartolomeja Doletinu, na hlavnom pojednávaní dňa 9. decembra
2016 v trestnej veci obžalovaného E. K. takto

r o z h o d o l :

1/ dňa 29.5.2016 v byte poškodenej na Ulici J. Matušku č. XXX/XX v Prievidzi, v ktorom býva spolu s
poškodenou Y. H., X.. XX.X.XXXX, po tom, ako požíval alkoholické nápoje v doobedňajších hodinách,

sa E. K. vyhrážal svojej starej matke - poškodenej Y. H., že ju zabije a u poškodenej tieto vyhrážky
obvineného vzbudili dojem, že ich skutočne vykoná, v dôsledku čoho privolala hliadku polície, na čo
E. K. z bytu ušiel na neznáme miesto,

2/ dňa 1.6.2016 v poobedňajších hodinách do 19:35 hod. v Prievidzi na Ulici J. Matušku XXX/XX, v

byte poškodenej Y. H., X.. XX.X.XXXX, ktorá je stará matka obvineného, po tom, ako mu poškodená
odmietla odovzdať finančnú hotovosť, ktorú obvinený požadoval, sa obvinený pod vplyvom alkoholu
viackrát obvinený hrozil, že ak mu poškodená nedá peniaze, tak ju zabije, rozbije jej o hlavu sklo zo
stolíka v obývacej izbe a bude celá krvavá, pričom poškodená nadobudla vážnu obavu o svoj život a
zdravie z vyhrážok obvineného, pričom k zraneniam poškodenej nedošlo,

t e d a :

v bode 1/

sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a skutok spáchal na
chránenej osobe - na blízkej osobe a na osobe vyššieho veku,

v bode 2/

iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a skutok spáchal na chránenej osobe - na blízkej osobe a
na osobe vyššieho veku,

t ý m s p á c h a l :

v bode 1/

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, s
poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c), písmeno e) Trestného zákona,v bode 2/

zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, s poukazom na § 139
odsek 1 písmeno c), písmeno e) Trestného zákona,

a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 41 odsek 2 Trestného zákona, prvá veta
pred bodkočiarkou v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. PL.US 106/2011 - 85,

uverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 21.12.2012 pod č. 428/2012, § 36 písmeno
l), n) Trestného zákona, § 37 písmeno h), m) Trestného zákona, § 38 odsek 7 Trestného zákona, §
39 odsek 1 Trestného zákona, k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov
nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného
E. K. (ďalej len obžalovaný) o uznaní viny za skutky, pre ktoré bola na jeho osobu podaná obžaloba

prokurátora č. 2Pv 335/16, a súčasne rozhodol, že dokazovania v rozsahu priznaných skutkov nevykoná
a vykoná dokazovania v rozsahu výroku o treste.

Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny mal súd preukázané, že obžalovaný v
skutku pod bodom 1/ - sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú

obavu a skutok spáchal na chránenej osobe - na blízkej osobe a na osobe vyššieho veku, čím tak po
stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, s poukazom na § 139 odsek
1 písmeno c), písmeno e) Trestného zákona a v skutku pod bodom 2/ - iného hrozbou násilia nútil, aby
niečo konal a skutok spáchal na chránenej osobe - na blízkej osobe a na osobe vyššieho veku, čím tak

po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania
podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno
c), písmeno e) Trestného zákona.

Podľa § 127 odsek 4 Trestného zákona sa blízkou osobou sa na účely Trestného zákona rozumie

príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo
obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z
nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

Podľa § 127 odsek 3 Trestného zákona sa osobou vyššieho veku na účely Trestného zákona rozumie

osoba staršia ako šesťdesiat rokov.

Ovzťahukvýrokuotreste,vovzťahukuktorémusúdrozhodol,žebudevykonávaťdokazovanie,vykonal
výsluch obžalovaného, vypočul svedkov ViU. H.Š., Y. K., E. K., vypočul znalkyňu MUDr. H. H., oboznámil
sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný spáchania oboch skutkov na hlavnom pojednávaní priznal, uznal svoju vinu, ich spáchanie
úprimne oľutoval. Je si vedomý, že sa trestnej činnosti dopustil voči svojej starej matke, ktorá ho
vychovávala a i keď sa vrátil z Českej republiky, kde žije už dva roky v Prahe, pracuje tu, žije tam s
priateľkou, vrátil sa práve k starej matke. Uvedomuje si, že trestná činnosť súvisí s jeho požívaním

alkoholu, svoj problém s alkoholom si uvedomuje. I na Slovensko prišiel len preto, aby si vybavil doklady,ktoré stratil v čase, keď bol tiež pod vplyvom alkoholu. I na Veľkú noc bol pre svoje požívanie alkoholom
a stav pod jeho vplyvom hospitalizovaný, po troch dňoch však podpísal reverz a z nemocnice odišiel.
Uvedomuje si, že požívanie alkoholu v jeho živote mu spôsobuje len problémy, i predchádzajúca trestná

činnosť súvisela s požívaním alkoholu, no sám nemá pevnú vôľu, aby sa sám liečil. Myslí si však, že ak
mu protialkoholické liečenie namiesto nepodmienečného trestu určí súd, podrobí sa ho. Keď je triezvy,
určite sa voči starej matke nespráva tak ako v čase skutkov, nie je voči nej neslušný. Starej matke
pomáha v domácich prácach, tá ho vie i vyhrešiť, dá mu i facku. V čase skutkov prežíval ťažké obdobie,
pretože priateľka práve pre jeho požívanie alkoholu sa s ním rozišla, riešil to ďalším pitím, až upitím sa.

Svedkyňa Y. H. vypovedala, že ona -ako stará matka obžalovaného sa o neho stará odmala, ako o
prvorodeného vnuka. Starala sa o neho po rozpade manželstva dcéry a smrti jej manžela. Snažila sa
mu vytvoriť trvalý domov. Obžalovaný možno vinou svojho okolia začal stále viac a viac požívať alkohol.
Odišiel do Prahy, kde žil s matkou, potom sa osamostatnil, našiel si tam priateľku. Na Slovensko v čase
skutku prišiel pre to, že si potreboval vybaviť osobné doklady, ktoré stratil tiež, keď bol pod vplyvom

alkoholu. Začal však vo zvýšenej miere požívať alkohol, nebol si ani vyzdvihnúť doklady. Obžalovaný
pije, sám nepozná v pití mieru, pil preto, že sa, vraj, s ním rozišla priateľka. Keď nepožíva alkohol, je
dobrý chlapec, problémom v jeho živote je práve ten alkohol. Ona volala políciu len preto, lebo chcela,
aby súdom mal vnuk uložené protialkoholické liečenie, inak by ani políciu nevolala, keby vedela, čo
všetko s tým spôsobí.

Svedkyňa Y. K. vypovedala, že obžalovaný z Prahy odchádzal v stave ťažkej alkoholickej závislosti,
pil, začalo jeho požívanie alkoholu narúšať i jeho pracovné povinnosti. Keď nepil, bol dobrý pracovník.
Alkohol mu spôsoboval problémy i vo vzťahu s priateľkou, tá sa v čase skutku mala s ním rozísť a on to
riešilopäťďalšímpitím.Jedobrýchlapec.Myslísi,žeakbymusúd,autoritasúdu,uložilaprotialkoholické

liečenie, podroboval by sa ho, i keď je pravdou, že v minulosti bol hospitalizovaný a sám z vlastnej vôle
z liečenia odišiel. Vždy sa utieka k starej mame - poškodenej.

Vyššie uvedené skutočnosti potvrdil i vypočutý svedok E. K..

Súd vypočul i znalca MUDr. H. H., ktorá uviedla, že u obžalovaného ide o osobu zneužívajúcu alkohol, s
prejavmi závislosti od alkoholu, o osobu impulzívnu, disociálnu, ktorej chýba kritickosť k dôsledkom pitia,
ktorá odmieta systematickú liečbu od alkoholu a úspešnosť resp. neúspešnosť liečby jeho osoby od
alkoholujednoznačnezávisílenodjehoosobyuvedomeniasipotrebyliečeniaapodrobeniusatakémuto
liečeniu. Prognóza úspešnosti závisí len na osobe obžalovaného. Práve pre osobu obžalovaného, jeho

postoj, však nenavrhla uložiť obžalovaného ochranné protialkoholické liečenie, pretože pri jej vyšetrení
sa obžalovaný k takémuto liečeniu staval negativisticky, svoje pitie bagatelizoval.

Súd oboznámil i so správami č.l. 102 - 103, 104 - 108, ktoré potvrdzujú existenciu problémov
obžalovaného v súvislosti s jeho požívaním alkoholu, jeho opakované hospitalizácie pre intoxikáciu

alkoholom. Oboznámil sa so správami charakterizujúcimi osobu obžalovaného - správami z miesta
bydliska č.l. 142, z ktorej vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti postihnutý v priestupkovom konaní, no
naposledy v roku 2013. Oboznámil sa i so správou z výkonu väzby č.l. 140, z ktorej vyplýva pozitívne
hodnotenie osoby obžalovaného. Z odpisu registra trestov č.l. 147, ako i oboznámeného trestného
spisu sp. zn. 1T/226/2010 vyplýva, že na obžalovaného sa hľadí, akoby bol jedenkrát súdne trestaný,

v roku 2010 pre zločin podľa § 286 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona,
rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/226/10 zo dňa 16.9.2010, právoplatný toho istého dňa,
trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia, trest vykonal 5.5.2012. Z rozsudku jednoznačne vyplýva, že i v tomto
konaní obžalovaný uznal svoju vinu, súd schvaľoval dohodu o vine a treste a i táto trestná činnosť

súvisela s ovplyvnením obžalovaného alkoholom, keď pod jeho vplyvom ako mladistvý silno udrel
slúchadlom telefónu o stenu, čím došlo k rozbitiu mikrotelefónu a tým k poruche verejného telefónneho
automatu.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34

odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd zohľadnil spôsob spáchaniačinu, jeho následok, u obžalovaného súd vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písmeno
l), n) Trestného zákona - že sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal a jej spáchanie úprimne oľutoval,
ako i okolnosť, že napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej činnosti tým, že na hlavnom pojednávaní

urobil vyhlásenie o uznaní viny a súd na hlavnom pojednávaní tým nevykonával dokazovanie k výroku
o vine, na druhej strane však i existenciu dvoch priťažujúcich okolností v zmysle § 37 písmeno h),
m) Trestného zákona - teda, že spáchal viac trestných činov a už bol za trestný čin odsúdený, teda
vyrovnaný pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, je síce nesporné, ako to vyplýva
z oboznámeného odpisu registra trestov ako i vyššie uvedeného oboznámené trestného spisu, že

obžalovaný bol v minulosti odsúdený pre zločin, pretože ho však súd odsudzoval za dva trestné činy,
z ktorých je jeden zločin, ukladal obžalovanému trest úhrnný za použitia ustanovenia § 41 odsek 2
Trestného zákona, teda asprečnej - zostrovacej zásady, pri ukladaní trestu použil i ustanovenie § 38
odsek 7 Trestného zákona a potom dospel k záveru, že vzhľadom na mimoriadne okolnosti prípadu ako
i mimoriadne okolnosti na strane obžalovaného, ktoré súd vzhliadol v okolnosti, že jednoznačne trestná
činnosť obžalovaného súvisela a pramenila z osoby obvineného, jeho povahy osobnosti a v tej súvislosti

poruchy v nadmernom požívaní alkoholu a predovšetkým v snahe dostať sa k peniazom, aby si uspokojil
túto svoju túžbu a následne v snahe starej matky, ako poškodenej, zabrániť mu v ďalšom požívaní
alkoholu, no predovšetkým riešenie veci oznámením v snahe zabezpečiť vnukovi liečenie, nie prísny
trestnoprávny postih, obžalovaný sa tejto trestnej činnosti dopustil v stave dlhodobého nadmerného
užívania alkoholu, i predchádzajúca trestná činnosť i keď svojou povahou kvalifikovaná ako zločin, bola

ním spáchaná ako osobou mladistvou, opäť pod vplyvom požitého alkoholu, od spáchania tejto trestnej
činnosti a od výkonu trestu vo veci 1T/226/2010 uplynuli 4 roky, kedy obžalovaný viedol riadny život,
nedopustil sa žiadnej trestnej činnosti, zaradil sa do normálneho chodu a diania spoločnosti. Nejde
o páchateľa dopúšťajúceho sa trestnej činnosti ako povahovej črty jeho osoby, ale jednoznačne jeho
konanie súvisí s poruchou jeho osoby vo vzťahu jeho závislosti od alkoholu, v nekontrolovanej túžbe

požívať alkohol a snahe dostať sa predovšetkým k spôsobu tento alkohol užívať, pramení z rodinných
vzťahov, ktoré sú narušené práve pre toto nadmerné požívanie alkoholu. Jednoznačne, ako vyplynulo
z výsluchu poškodenej, v čase, keď obžalovaný nepožíva alkohol, je dobrým vnukom, ktorý poškodenej
pomáha, stará sa o ňu a ona o neho, ako syna. Súd dospel k záveru, že uloženie trestu i keď pri
spodnej hranicu zákonnej trestnej sadzby by bol pre páchateľa neprimerane prísny a na prevýchovu

obžalovaného no predovšetkým na ochranu spoločnosti postačuje i trest kratšieho trvania, a preto pri
ukladaní trestu použil i ustanovenie § 39 odsek 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu, no
nie s podmienečným odkladom, i keď by mu boli uložené napr. obmedzenia v požívaní alkoholu, tak ako
to v záverečnej reči navrhovala obhajoba, pretože vzhľadom na oboznámené listinné dôkazy ale i závery
vypočutého znalca súd dospel k záveru, že takýto trest by nesplnil účel trestu, a potom ako primeraný,

zákonný a spravodlivý súd vzhliadol trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov nepodmienečne, pre
výkon ktorého ho súd, pretože bol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, v zmysle
§ 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.

Takýto trest má súd za to, že splní účel trestu z pohľadu tak individuálnej ako i generálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.