Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/394/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514202733
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3514202733.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek JUDr.

Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava,
proti žalovanej: G. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. H., H. XXXX, o zaplatenie 4.363,74 Eur s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 18. augusta 2015,
č.k. 12C/423/2014-75, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej - zamietajúcej časti (vo výroku II.) a v s ňou súvisiacej
časti o náhrade trov konania (vo výroku III.)

p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

III. V zostávajúcej - vyhovujúcej časti (vo výroku I.) rozsudok súdu prvej inštancie zostáva nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovanú
k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.147,70 eura, spolu s úrokmi z omeškania zo splátok za
obdobie od 21.04.2011 do 11.08.2013 vo výške 197,74 eura, úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne

zo sumy 4.147,70 eura za obdobie od 12.08.2013 do zaplatenia do 60 dní od právoplatnosti rozsudku,
výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. žalovanú zaviazal na účet právneho zástupcu
žalobcu nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 601,03 eur.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca svoj nárok zdôvodňoval tým, že žalovaná
uzatvorila dňa03.04.2006so spoločnosťouSlovenskásporiteľňaa.s. zmluvuo úverečíslo273841876,
na základe ktorej poskytla Slovenská sporiteľňa a.s. žalovanej peňažné prostriedky vo výške 4.979,-

eur, ktoré sa táto zaviazala splácať v splátkach po 70,30 eur mesačne. Žalovaná podmienky úveru
riadne nedodržiavala. Slovenská sporiteľňa a.s. na základe zmluvy z 27.06.2013 postúpila pohľadávku
na žalobcu, ku dňu postúpenia bola pohľadávka 4.684,38 eur, istina predstavovala 3.627,79 eur, riadny
úrok 735,95 eur, úrok z omeškania predstavoval 254,86 eur a ostatné príslušenstvo 65,78 eur. Žalobca
si uplatnil splátky úveru v počte 63, v celkovej výške 4.363,74 eur a tiež úrok z omeškania.

3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

4. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s.
uzavrel so žalovanou ako fyzickou osobou dňa 03.04.2006 Zmluvu o splátkovom úvere č. 273841876
(ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanej peňažnéprostriedky. Zmluvou o splátkovom úvere sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky
vo výške 150.000,- Sk (4.979,- Eur) a žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť
formou mesačných splátok vo výške 2.118,- Sk (70,30 Eur) vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc

dňom 20.05.2006 a s konečnou splatnosťou dňa 20.02.2016. Ako vyplýva z platobnej histórie peňažné
prostriedky boli žalovanej poskytnuté dňa 03.04.2006. V zmysle čl. I. Zmluvy sa žalovaná zaviazala
splatiťúversúrokovousadzbouvovýške10,50%ročne,zaplatiťpoplatokzasprávuúveruvovýške1,66
Eur mesačne a poplatok za poskytnutie úveru vo výške 99,58 Eur (3.000,- Sk). Splátky pôvodne splatné
od 20.08.2013 do 20.02.2016 sa stali splatnými dňa 11.08.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu

splatnosť úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou dňa 27.06.2013 postúpil postupca
Slovenská sporiteľňa, a.s. pohľadávku proti žalovanej na žalobcu. Postúpenie pohľadávky oznámil
právny predchodca žalobca žalovanej listom zo dňa 09.07.2013. Žalobca zaslal žalovanej listom zo
dňa 13.02.2014 pokus o zmier žiadajúc uhradiť celkovú dlžnú sumu 5.117,32 Eur do 15 dní odo dňa
doručenia oznámenia. Sumu špecifikoval neuhradeným úverom vo výške 4.363,74 Eur spolu s úrokom z
omeškaniavovýške176,55Eur,zmluvným/zákonnýmúrokomvovýške432,94Eur,zmluvnýmúrokom1

(suma)vovýške78,31Euranákladyklientavovýške65,78Eur.Žalovanáododňapostúpenianeuhradila
ani časť pohľadávky.

5. Na danú vec aplikoval okresný súd ust. § 497, § 502 ods. 1, Obchodného zákonníka, § 100 a §
101 Občianskeho zákonníka, § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s odkazom na ktoré

v odôvodnení uviedol, že zmluva o úvere je svojim charakterom zároveň i zmluvou spotrebiteľskou.
V otázke premlčania z takejto zmluvy hoci je uzavretá podľa Obchodného zákonníka je potrebné
použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nárok uplatnený žalobcom považoval za v časti premlčaný.
Ak žalobca žalobu podal dňa 24.03.2014, urobil tak, pokiaľ ide o jednotlivé splátky splatné do
21.03.2011 v celkovej výške 216,04, po uplynutí trojročnej premlčacej doby, preto v tejto časti spolu s

úrokom z omeškania vo výške 45,50 eur žalobu zamietol. Súd žalobe vyhovel v časti istiny 4.147,70
eur, pozostávajúcej z jednotlivých 59 splátok za obdobie od 21.04.2011 do 20.02.2016 (ktoré nie
sú premlčané - predčasná splatnosť úveru bola vyhlásená dňa 11.8.2013), vyčíslených úrokov z
omeškania z jednotlivých splátok do splatnosti úveru vo výške 197,74 eur. Úroky z omeškania od
02.08.2013, boli žalobcovi priznané z prisúdenej istiny 4.147,70 eura v súlade s ustanovením § 517

ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení
účinnom ku dňu vzniku omeškania.

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 2 OSP. Vzhľadom k predmetu
sporu predstavuje pomer úspechu žalobcu 95,04 % a neúspechu 4,96 %. Z uvedeného je zrejmé, že

v predmetnej veci pomer úspechu žalobcu prevýšil pomer úspechu žalovanej a preto žalobcovi patrí
vo vzťahu k žalovanej náhrada trov konania v miere 90,08 % (95,04 mínus 4,96 %). Trovy konania
pozostávajú z trov právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/,c/, § 15 a § 18 ods.
3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
platnom znení za prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie žaloby, rež. paušál s navýšením o DPH a

náhrada za zaplatený súdny poplatok, spolu trovy 601,03 eur.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti (výrok II.) v zákonom stanovenej lehote
odvolaním napadol žalobca (v časti zamietnutia nároku na zaplatenie splátok úveru vo výške 216,04
eur) prostredníctvom svojho právneho zástupcu a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a

nedostatočného zistenia skutkového stavu (odvolacie dôvody uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. d) a
f) OSP) navrhoval odvolaciemu súdu jeho zrušenie, alternatívne zmenu tak, že jeho žalobe v celom
rozsahu vyhovie a zaviaže žalovanú k náhrade trov odvolacieho konania. Dôvodil, že súd prvej inštancie
na danú vec nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa premlčacej doby,
nakoľko tu bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere,

a teda o absolútny obchodno-záväzkový vzťah, a to napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je
spotrebiteľ, pričom v zmysle § 397 Obchodného zákonníka je premlčacia doba štvorročná. Poukázal na
to, že úverová zmluva bola uzavretá dňa 03.04.2006, pričom v období do 31.12.2007 sa ustanovenia §
52 až 54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené
v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva

o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy
nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred
01.01.2008, čo znamená, že pokiaľ daná zmluva o úvere bola uzavretá pred týmto dňom, nie je možnépráva a povinnosti z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. V tejto
súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov a tiež rozhodnutia NS SR 2Mcdo 3/2011
a 6 Mcdo 4/2012. Aplikáciou ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa dochádza k značnému narušeniu

princípov právneho štátu. Uplatnil tiež náhradu trov odvolacieho konania vo výške 33,97 eur s DPH.

8. Žalovaná nevyužila svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

9. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“).

10. V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11. Vzhľadom na citovanú intertemporálnu úpravu, ktorá znamená okamžitú aplikovateľnosť predpisu,
krajský súd ako súd odvolací, prejednal odvolanie strany sporu podľa CSP, jeho ustanovení

uvedených v § 355 a nasl..

12. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

14. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov,
ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).

15. V zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací
súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

16. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len

ak neboli splnené procesné podmienky, a podľa písm. b) ak súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie na odvolacom súde.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

18. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec preskúmal podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového

poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“ ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej - zamietajúcej časti
(výrok II.) a v s ňou súvisiacej časti o náhrade trov konania ( výrok III.), je potrebné ako vecne správne
potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

20. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho zvyšnej časti - vyhovujúcej ( výrok I.) nepreskúmaval,
keďže táto suspenzívnym účinkom odvolania dotknutá nebola ( § 367 CSP).

21. V preskúmavanej veci podal žalobca odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.
O jeho odvolaní rozhodoval odvolací súd už po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku v

súlade s § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti, zostali zachované.22. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil existenciu vád týkajúcich sa procesných
podmienok.

23. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom skutkovom a
právnom závere (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP - teraz § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP).

24. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 132 OSP (teraz § 191 CSP). Dôkazy súd hodnotí podľa

svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

25. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z
hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.

26. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny
právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

27. Žalobca v odvolaní namietal nesprávny skutkový a právny záver okresného súdu v otázke

premlčania časti uplatneného nároku, ktorú nesprávnosť vzhliadal v aplikácii Občianskeho zákonníka a
aplikácii § 5b zák. o ochrane spotrebiteľa.

28. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný
súd, ako aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na odôvodnenie napadnutého

rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán
sporu prednesenými v prvoinštančnom konaní, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd identifikuje (§
387 ods. 2 CSP).

29. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí okresného súdu a s prihliadnutím na

rozsah odvolania žalobcu, uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti:

30. Súd prvej inštancie žalobu na zaplatenie časti nárokovanej sumy zamietol z dôvodu, že nárok
žalobcu považoval za premlčaný, pričom na premlčanie prihliadal ex offo. Na prejednávanú vec aplikoval
ust.§100,§101 Občianskehozákonníkaa§5bzákonaoochranespotrebiteľa.Nesprávnosťodvolaním

napadnutého rozhodnutia vzhliadal žalobca v nedôvodnosti aplikácie Občianskeho zákonníka na daný
právny vzťah s poukazom na to, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom a tiež s poukazom na
dátum jej uzatvorenia (pred 1.1.2008), tiež v nesprávnosti aplikácie § 5b.

31. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď

na danú vec aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní práva podľa § 100, § 101 .
Aj keď má úverová zmluva charakter absolútneho obchodu, na uvedené právne inštitúty je potrebné
vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú
pre spotrebiteľa výhodnejšie.

32. Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej
republiky v uznesení zo dňa 19. júna 2013 č.k. I. ÚS 402/2013-10, v ktorom skonštatoval, že
prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny
obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. S Obchodným
zákonníkom je totiž spojená dlhšia premlčacia doba štvorročná (ktorá má práve pre stranu v postavení

dlžníka aj spotrebiteľa rozhodujúci význam, keďže jemu vzniká dlh -povinnosť na majetkové plnenie,
ktoré je predmetom premlčania), v porovnaní s kratšou premlčacou dobou v Občianskom zákonníku
(porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.01.2011 sp.zn. 5M Cdo 20/2009.)

33. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne expressis verbis

vyriešila výkladové rozdiely, na ktoré sa odvoláva žalobca (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Z dôvodovej správy k zákonu vyplýva, že cieľom jej prijatia je odstrániť výkladové problémy v otázkepoužitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, s nimi súvisiace vzťahy
a osobitne vzťahy tzv. akcesorického charakteru. Výslovne sa ustanovuje, že na všetky právne vzťahy
vzniknuté na základe spotrebiteľskej zmluvy sa vždy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z tohto dôvodu sa preferuje priorita Občianskeho
zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a to na celý režim právneho vzťahu, aj keby sa na
právny režim mohla použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník bude použitý,
pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku
a podobne. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie

zachytáva prevažujúcu výkladovú prax a jeho cieľom je iba výslovne stanoviť aj doposiaľ platné pravidlo
prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. Z uvedeného dôvodu
je námietka žalobcu o aplikácii Obchodného zákonníka na daný právny vzťah a tiež otázku premlčania
nedôvodná.

34. K tvrdeniu odvolateľa, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho

zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu u dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho
zákonníka, nie na úverovú zmluvu podľa Obchodného zákonníka, odvolací súd uvádza, že uzatvorená
zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.2004
vychádzajúc z európskej legislatívy (Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4. 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách). Spĺňa totiž náležitosti spotrebiteľskej zmluvy pozitívne vymedzené v

citovanom ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ktoré
treba vykladať v spojení s európskou legislatívou vtedy platnou a účinnou a s dôvodovou správou k
následnej novelizácii zákonom č. 568/2007 Z. z., v zmysle ktorej tam uvedený výpočet právnych foriem
spotrebiteľských zmlúv je len demonštratívny a teda spotrebiteľskou zmluvou môžu byť aj iné zmluvy.

35. Súd prvej inštancie teda postupoval správne, keď aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka na
právne posúdenie daného vzťahu a to ustanovenia upravujúce premlčaciu dobu, teda ani táto odvolacia
námietka žalobcu nebola spôsobilá privodiť v prospech neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

36. Okresný súd postupoval rovnako správne, keď prihliadal ex offo na premlčanie časti uplatneného

nároku.

37. Zákonom č. 102/2014 Z. z. (v zmysle jeho článku VIII.) došlo k novele Zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa a o zmene ďalších zákonov, na základe ktorej bolo prijaté nové ustanovenie § 5b
(chrániace práva spotrebiteľov ako slabšej strany právnych vzťahov), podľa ktorého, orgán rozhodujúci o

nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku
alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj
keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

38. V zmysle článku XIV. Zákona č. 102/2014 Z. z., predmetné ustanovenie nadobudlo účinnosť 1.
mája 2014. V ust. § 29 b Zákona č. 102/2014 boli prijaté prechodné ustanovenia k úpravám účinným
od 01.05.2014, avšak vo vzťahu k novoprijatému ustanoveniu § 5b citovaného zákona, zákonodarca
nestanovil žiadne intertemporálne (prechodné) pravidlá, upravujúce jeho časovú pôsobnosť.

39. Vychádzajúc z toho, že v prípade ust. § 5b Zák. o ochrane spotrebiteľa, ide o normu procesnú,
za stavu, že zákonodarca nestanovil osobitný právny (intertemporálny) režim pre túto situáciu, platí
pravidlo okamžitej aplikability, z čoho plynie povinnosť súdu prihliadať na premlčanie práva ex officio
vo všetkých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach podliehajúcich
hypotéze tejto právnej normy.

40. S poukazom na vyššie uvedené, pokiaľ teda okresný súd rozhodoval o nároku žalobcu
(premlčujúceho sa za tri roky § 101 Občianskeho zákonníka) v čase, keď už vstúpilo do účinnosti
ustanovenie § 5b Zákona č. 205/2007 Z. z. (na základe novely vykonanej Zákonom č. 102/2014 Z. z.
účinnej od 01.05.2014) bol nielen oprávnený, ale priamo povinný prihliadať na premlčanie uplatneného

nároku, a to aj pri absencii premlčacej námietky samotného dlžníka.

41. V konečnom dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považoval odvolací
súd poukazy žalobcu v odvolaní na rozhodnutia iných súdov, týkajúcich sa iných, avšak skutkovo aprávne obdobných vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej veci Krajský
súd v Trenčíne viazaný nie je.

42. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutej - zamietajúcej časti je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu
potvrdil, keď súčasne dospel tiež k záveru o správnosti rozhodnutia aj v súvisiacej časti, ktorou aplikujúc
ust. § 142 ods. 2 OSP (teraz 255 ods. 2 CSP) vzhľadom na žalobcov prevažujúci úspech v konaní
zaviazal žalovanú nahradiť mu vychádzajúc z pomeru úspechu a neúspechu strán sporu náhradu

trov konania.

43. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná nepriznal,
keďže jej trovy v odvolacom konaní nevznikli.

44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).