Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. október 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/94/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7104899373
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7104899373.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I rozhodol sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: JUDr. O. Z.,

správca konkurznej podstaty HORIZONT SLOVAKIA, a.s. v konkurze, so sídlom v Košiciach, Kováčska
63, IČO: 31 731 368 (sídlo správcu konkurznej podstaty v Košiciach, Alžbetina 3) proti odporcovi: O.
J., I..X.X.XXXX, Z. O. N., N. X, zastúpenému: JUDr. Milan Kuzma, advokát, so sídlom v Košiciach,
Floriánska 16, v konaní o zaplatenie sumy 1.795.2989,66 Sk (59.592,70 EUR) s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie 12.673,86 Sk, t.j. o 420,70 EUR z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

P r i z n á v a odporcovi právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi vo výške 11.798,07 EUR
(trovy právneho zastúpenia), ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi k rukám jeho právneho
zástupcu JUDr. Milana Kuzmu, advokáta, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O náhrade trov štátu súd rozhodne samostatným uznesením po právoplastnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 1.4.2004 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť

mu sumu 1.795 289,66 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne od 28.5.2002 až do
zaplatenia.

Návrh odôvodnil skutočnosťami, že pri kontrole účtovných dokladov zistil, že odporca nevyúčtoval sumu
1.795,289,66 Sk ako zálohu, ktorú prevzal od úpadcu formou výberu z bankového účtu. Poukázal na
ustanovenie § 14 ods. 1 písm. g/ zákona č. 28/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
predpisov, podľa ktorého všetky nesplatené pohľadávky a záväzky týkajúce sa konkurznej podstaty, sa

stávajú vyhlásením konkurzu splatnými. Navrhovateľ vyzval odporcu listom zo dňa 4.8.2003 na splnenie
dlhu. Odporca na túto výzvu nereagoval.

Odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť.

V priebehu konania, podaním zo dňa 18.10.2010 navrhovateľ vzal návrh v časti o zaplatenie sumy
12.673,86 Sk, t.j.420,70 EUR späť. Odporca so späťvzatím návrhu súhlasil.

Súd prvého stupňa vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k.19 C 94/2004-284 zo dňa 1.10.2012 tak,
že návrh zamietol. Citovaný rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k.4 Co
45/2013-303 zo dňa 11.2.2015 len z dôvodu, že súd prvého stupňa opomenul rozhodnúť o častipredmetu konania (o zaplatenie sumy 12.673,86 Sk, t.j.420,70 EUR), v ktorej navrhovateľ podaním zo
dňa 18.10.2010 vzal návrh späť. Úlohou súdu po vrátení veci bolo rozhodnúť o tomto dispozičnom úkone
navrhovateľa.

V priebehu konania, podaním zo dňa 24.4.2012, navrhovateľ oznámil súdu, že dňa 10.4.2012 uzavrel
zmluvu o prevode pohľadávok so spoločnosťou KPK GROUP s.r.o., so sídlom v Košiciach, Orlia 10,
na základe ktorej sa vlastníkom pohľadávky uplatnenej v tomto konaní v hodnote 59.592,73 EUR stala
spoločnosť KPK GROUP s.r.o. Navrhovateľ s poukazom na uvedenú skutočnosť uviedol, že stratil

aktívnu vecnú legitimáciu v predmetnej veci.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, výsluchom svedkyne a oboznámením listinných dokladov
tvoriacich obsah spisu.

Navrhovateľ predložil súdu prehľad poskytnutých záloh odporcovi v období od 1.1.2001 do 31.12.2001 a

od 1.1.2002 do 8.3.2002 spolu s listinnými dokladmi, preukazujúcimi buď výber v hotovosti alebo výber
z účtov v peňažných ústavoch, ako aj listinnými dokladmi svedčiacimi o rozsahu zúčtovaných záloh.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a ani medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporca
vykonával funkciu štatutárneho zástupcu - konateľa spoločnosti HORIZONT SLOVAKIA, a.s. ako

predseda predstavenstva od 15.8.1997 a túto funkciu vykonával aj v rozhodujúcom období rokov 2001 a
januáražmarec2002.Zároveňvšakbolopreukázanéatiežmedziúčastníkminebolosporné,žeodporca
pretútospoločnosťvykonávalprácunazákladepracovnejzmluvyuzavretejdňa8.9.1997,sdohodnutým
dňom nástupu do práce 8.9.1997, druh práce - generálny riaditeľ. Čo sa týka dátumu ukončenia
pracovného pomeru, ani jeden z účastníkov konania nedisponoval listinným dôkazom na preukázanie

tejto skutočnosti. Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že jeho pracovný pomer skončil zrejme dohodou,
ku dňu 31.1.2002, v nadväznosti na valné zhromaždenie spoločnosti, ktoré sa uskutočnilo koncom
januára 2002. Odporca vo svojej výpovedi potvrdil, že mu v súvislosti s výkonom funkcie štatutárneho
zástupcu spoločnosti boli vyplácané zálohy na služobné cesty a to buď v hotovosti alebo výberom z
účtu, ktoré zálohy následne, po návrate zo služobnej cesty vyúčtoval.

Pre právne posúdenie uplatneného nároku sa súd predbežne zaoberal otázkou, či predmetnú vec je
potrebné posúdiť výlučne podľa ustanovení Zákonníka práce a zákona č. 119/1992 Zb. o cestovných
náhradách, teda ako nárok vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu účastníkov konania alebo podľa

ustanovenia § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa vzťahy medzi spoločnosťou a členom
štatutárneho orgánu alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti spravujú primerane
ustanoveniami o mandátnej zmluve (§ 566 a nasl. Obchodného zákonníka), pokiaľ nie sú iné dojednania
medzi takýmito osobami a spoločnosťou, upravujúce ich práva a povinnosti. Vymenovaním, resp. voľbou
osoby do určitého orgánu (napríklad do predstavenstva, dozornej rady a pod.) obchodnej spoločnosti

síce nevzniká automaticky pracovný vzťah medzi danou osobou a spoločnosťou, nie je však vylúčené,
aby sa člen určitého orgánu spoločnosti stal zároveň aj zamestnancom spoločnosti. Pokiaľ však
spoločnosť s členom niektorého svojho orgánu uzavrie pracovnú zmluvu, práva a povinnosti, vrátane
zodpovednosti v pracovnoprávnych vzťahoch, sa spravujú príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce.

Pokiaľ by sa jednalo o pracovnoprávny vzťah a teda, odporca by bol vykonával činnosť pre
obchodnú spoločnosť HORIZONT SLOVAKIA a.s., za ktorú by poberal príjem zo závislej činnosti, ako
zamestnancovi by mu vznikol nárok na náhradu cestovných výdavkov podľa zákona č. 119/1992 Zb. o
cestovných náhradách (ust. § 1 písm. a/ citovaného zákona) a zároveň, odporcovi by vznikla povinnosť

vyúčtovať náklady na pracovnú cestu a nevyúčtované zálohy (preddavky) vrátiť. V súlade s ustanovením
§ 21 ods. 1 a 3 citovaného zákona má totiž zamestnanec právo požiadať o poskytnutie preddavku na
náhrady podľa tohto zákona a zamestnávateľ je povinný mu tento preddavok do výšky predpokladaných
náhrad poskytnúť. Zamestnanec je následne povinný do 10 pracovných dní po dni ukončenia pracovnej
cesty predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie pracovnej cesty a tiež

vrátiť nevyúčtovaný preddavok. Ak medzi spoločnosťou a členom jej orgánu vznikol pracovnoprávny
vzťah, zodpovednosť za porušenie povinnosti vrátiť nevyúčtované preddavky sa posudzuje podľa
Zákonníka práce. Táto zodpovednosť je vybudovaná na subjektívnom princípe, t.j. na jej vznik savyžaduje zavinenie, pričom rozsah náhrady vzniknutej škody je v zmysle pracovnoprávnych predpisov
vždy limitovaný trojnásobkom výšky priemerného mesačného zárobku.

Pokiaľ by sa nejednalo o pracovnoprávny vzťah, ale o vzťah medzi spoločnosťou a členom štatutárneho
orgánu pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti, pre právne posúdenie v predmetnej veci by boli
namieste ustanovenia o mandátnej zmluve, na ktorú odkazuje ustanovenie § 66 ods.2 Obchodného
zákonníka; tieto ustanovenia by sa použili iba v prípade, ak by neexistovala iná, osobitná dohoda

medzi spoločnosťou a odporcom ako členom štatutárneho orgánu. V praxi obchodných spoločností
sa možno stretnúť najmä s tzv. manažérskymi zmluvami. Rozsah zodpovednosti člena štatutárneho
alebo iného orgánu spoločnosti za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom funkcie treba posudzovať v
závislostiodtoho,akýtypzmluvyboluzavretýmedzičlenomštatutárnehoorgánuaspoločnosťou.Pokiaľ
v tomto smere neexistuje osobitná zmluva, použijú sa primerane ustanovenia o mandátnej zmluve.
ZodpovednosťmandatárazavzniknutúškodusaposudzujepodľaObchodnéhozákonníka,čoznamená,

že je vybudovaná na objektívnom princípe a rozsah náhrady škody nie je obmedzený. V danom prípade
bolo medzi účastníkmi konania nesporné, že takáto osobitná zmluva uzatvorená nebola.

Predmetom tohto konania bol teda nárok navrhovateľa na náhradu škody voči odporcovi, či už titulom
zodpovednosti vyplývajúcej z pracovnoprávneho vzťahu alebo titulom zodpovednosti člena štatutárneho

orgánu spoločnosti za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom funkcie.

Nositeľom práva na náhradu škody v zmysle hmotnoprávnych ustanovení, či už Zákonníka práce alebo
Obchodného zákonníka, je buď zamestnávateľ alebo dotknutá obchodná spoločnosť. V danom prípade
navrhovateľ tvrdil, že nositeľom tohto práva je úpadca HORIZONT SLOVAKIA, a.s. v konkurze.

Ešte pre ukončením dokazovania potrebného pre rozhodnutie vo veci samej, zameraného na zistenie,
či škoda vznikla a v akom rozsahu, však nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú
prevod práva, o ktorom sa konalo a to na základe kúpnej zmluvy - zmluvy o prevode pohľadávok
uzavretej medzi navrhovateľom a obchodnou spoločnosťou KPK GROUP s.r.o. dňa 10.4.2012, ktorou

došlo k zmene v osobe veriteľa pohľadávky, uplatnenej touto žalobou.

Z kúpnej zmluvy - zmluvy o prevode pohľadávok uzavretej v písomnej forme dňa 10.4.2012 medzi
navrhovateľom ako predávajúcim a spoločnosťou KPK GROUP s.r.o. so sídlom v Košiciach, Orlia 10,
IČO: 36 171 409 ako kupujúcim súd zistil, že predmetom prevodu v zmysle tejto zmluvy je v súlade so

súhlasom veriteľského výboru predávajúceho a opatrením Krajského súdu v Košiciach č.k. 4K/18/2002
zo dňa 13.3.2012 okrem iného aj vlastnícke právo navrhovateľa k pohľadávke uvedenej pod položkou
28 vo výške 59.592,73 EUR voči odporcovi O. J.. Z článku 5 bodu 2 zmluvy vyplýva, že kupujúci sa
oboznámil s právnym a faktickým stavom predmetu prevodu a je mu zrejmé, že predávajúci nedisponuje
všetkými dokladmi týkajúcimi sa predmetu prevodu, že dostane len existujúce listiny vzťahujúce sa

na predmet prevodu alebo dokazujúce oprávnenosť predmetu prevodu a tiež, že práva súvisiace a
vyplývajúce z predmetu prevodu, sú premlčané.

Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Vyššie citované ust. § 524 Občianskeho zákonníka upravuje inštitút postúpenia pohľadávky. Postúpenie
pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom
(postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi
novému veriteľovi a to buď za odplatu alebo bezodplatne. Postupník sa tak stáva novým veriteľom.
Zákon pre platnosť zmluvy o postúpení vyžaduje písomnú formu. Postúpená pohľadávka musí byť v

zmluve individualizovaná.Z písomnej zmluvy predloženej navrhovateľom súd zistil, že táto je platná. Obsahuje všeobecné, ako
aj osobitné náležitosti vyžadované zákonom. Pohľadávka, ktorá bola predmetom tohto konania, je v
zmluve riadne individualizovaná, aj čo do rozsahu - 59.592,73 EUR.

Následky postúpenia pohľadávky sa prejavujú v právnom postavení účastníkov. Postupca stráca
postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Pôvodný veriteľ
už nie je ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie.

Podľa ust. § 92 ods.2 O.s.p., ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy
spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten,
na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania
na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo
na koho prešli.

Podľa ust. § 92 ods.3 O.s.p., súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna
skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas
odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním
návrhu na začatie konania zostávajú zachované.

Prevod práva, o ktorom sa vedie spor, na inú osobu, právna teória označuje ako sukcesiu. Podľa toho,
či ide o sukcesiu do celej sféry právneho postavenia alebo iba o vstup do parciálnych, konkrétnych
práv predchodcu, sa rozlišuje univerzálna a singulárna sukcesia. Následkom singulárnej sukcesie, teda
scudzeniapredmetusporupočaskonaniazúčastníkakonanianatretísubjekt,jeprocesnénástupníctvo.
Zmena účastníctva v prípade, keď nedochádza zároveň k strate právnej subjektivity účastníka konania,

je normatívne vyjadrená v ustanovení § 92 ods. 2 a 3 O.s.p..

Singulárna sukcesia vedie k strate vecnej legitimácie pôvodného účastníka. Podľa právnej teórie je
vecne legitimovaný ten, kto je podľa hmotného práva skutočne nositeľom tvrdeného subjektívneho práva
či tvrdenej subjektívnej povinnosti, o ktorých súd rozhoduje.

Riešenie straty vecnej legitimácie v dôsledku singulárnej sukcesie zákon nachádza v procesnej aktivite,
vdôsledkuktorejmôžedôjsťkzmeneúčastníctva.Abymohlodôjsťkzmeneúčastníka,musíbyťučinený
procesný návrh. Subjektmi oprávnenými navrhnúť zmenu účastníka v zmysle ustanovenia § 92 ods. 2
O.s.p. sú jednak navrhovateľ a jednak ten, na koho boli práva alebo povinnosti tvoriace predmet konania

prevedené alebo na koho prešli, čiže právny nástupca. Z uvedeného vyplýva, že k zmene účastníctva
nemôže dôjsť bez procesnej aktivity na to legitimovaného subjektu. Toto je v súlade s dispozičným
princípom ovládajúcim sporové konanie. Na to, aby súd mohol vyhovieť návrhu na zmenu účastníka,
musia byť preto kumulatívne splnené tieto skutočnosti:
a/ návrh na zmenu zo strany oprávneného subjektu,

b/ súhlas toho, kto má do konania vstúpiť namiesto navrhovateľa,
c/ preukázanie, že došlo k právnej skutočnosti predpokladanej v ustanovení § 92 ods. 2 O.s.p. (prevod
práv alebo povinností, o ktorých sa koná).

Zhrnúc vyššie uvedené, vzhľadom k tomu, že ani jeden z oprávnených subjektov - t.j. ani navrhovateľ

ako pôvodný účastník tohto konania, ani tretia osoba, t.j. spoločnosť KPK GROUP s.r.o., na ktorú bola
pohľadávka uplatnená v tomto konaní prevedená, nenavrhol zmenu účastníka na strane navrhovateľa,
súdu neostávalo iné, než návrh na začatie konania zamietnuť, z dôvodu straty aktívnej vecnej legitimácie
navrhovateľa v tomto konaní a teda, z dôvodu, že navrhovateľ v zmysle hmotného práva už nie je
nositeľom tvrdeného práva, o ktorom sa v predmetnej veci koná. V tejto súvislosti je potrebné poukázať

na vyjadrenie samotného navrhovateľa, že v dôsledku uzavretia predmetnej zmluvy stratil aktívnu vecnú
legitimáciu v predmetnej veci.

Na záver je potrebné dodať, že na základe rovnakých skutočností a rovnakej právnej argumentácie súd
zamietol návrh aj v pôvodnom rozsudku č.k.19 C 94/2004-284 zo dňa 1.10.2012. Rozsudok súdu prvého

stupňa bol zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k.4 Co 45/2013-303 zo dňa 11.2.2015,
nie však z dôvodu, že by sa odvolací súd nestotožnil s vyššie uvedeným názorom súdu prvého stupňa.
Odvolací súd odvolanie navrhovateľa, ktorým vytýkal súdu prvého stupňa formalizmus pri posudzovaní
jeho podania, ktorým oznámil, že došlo k postúpeniu pohľadávky, majúc za to, že mal postupovať podľaust. §43 O.s.p. a vyzvať ho na doplnenie resp. upresnenie, pokladal za neopodstatnené. Odvolací
súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že uvedené podanie navrhovateľa predstavuje len
oznámenie o vykonaní hmotnoprávneho úkonu - o postúpení pohľadávky, bez akéhokoľvek náznaku,

že by navrhovateľ mienil s týmto oznámením spájať aj procesný úkon, z ktorého by vyplýval jeho návrh
na ďalší procesný postup súdu. Súd v tomto smere nemá žiadnu poučovaciu povinnosť vo vzťahu k
účastníkom konania. Navrhovateľ, napriek tomu, že mu bolo doručené citované rozhodnutie Krajského
súdu v Košiciach a teda, mal možnosť oboznámiť sa aj s právnym názorom odvolacieho súdu, potrebný
procesný úkon neučinil a neučinil tak ani subjekt, na ktorý bola pohľadávka postúpená. Navrhovateľ sa

zároveň bez ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie.

Podľa ustanovenia § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.

O náhrade trov konania súd v danom prípade rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného
ustanovenia a odporcovi, ktorý mal v spore plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné
bránenie svojho práva proti navrhovateľovi, ktorý v spore úspech nemal.

Trovy odporcu predstavujú trovy právneho zastúpenia, ktoré si právny zástupca vyčíslil spolu vo výške

11.798,30 EUR.

Trovy právneho zastúpenia za úkony právnych služieb vykonaných v období od prevzatia zastúpenia do
31.12.2004 súd vyčíslil podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 163/2002 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 citovanej vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby určená podľa hodnoty veci (1.795.289,66 Sk) predstavuje sumu 16.241,- Sk (539,10
EUR). Tarifná odmena v tejto výške patrí právnemu zástupcovi za jeden úkon služby právnej pomoci:
prevzatie a príprava zastúpenia (22.12.2004).

Podľa ustanovenia § 19 ods. 3 citovanej vyhlášky, právnemu zástupcovi patrí tiež náhrada výdavkov na
miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, tzv. režijný paušál vo výške 1/100 výpočtového
základu, za každý úkon právnej pomoci. 1/100 výpočtového základu v roku 2004 činila 136,- Sk, t.j.
4,51 EUR.
Spolu tarifná odmena a režijný paušál činia 543,61 EUR. Právnemu zástupcovi taktiež patrí v zmysle

ustanovenia § 22 ods. 3 citovanej vyhlášky aj zvýšenie odmeny a náhrady hotových výdavkov o daň z
pridanej hodnoty, pretože preukázal, že je platiteľom tejto dane a to o 20%, t.j. o 108,72 EUR. Odmena
právneho zástupcu po uvedenom zvýšení predstavuje sumu 652,33 EUR.

Trovy právneho zastúpenia za úkony právnych služieb vykonaných v období od 1.1.2005 do 31.12.2008

súd vyčíslil podľa ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, v znení účinnom do 31.12.2008.

Podľa ustanovenia § 10 ods. 2 citovanej vyhlášky a ustanovenia § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky, základná

sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, vychádzajúc z výšky peňažného plnenia, ktorých
saprávnaslužbatýka(1.795.289,66Sk),predstavujesumu16.250,-Sk,t.j.539,40EUR.Tarifnáodmena
v uvedenej výške patrí za tieto úkony právnych služieb: účasť na pojednávaní konanom dňa 4.10.2005,
účasť na pojednávaní konanom dňa 24.11.2005, účasť na pojednávaní konanom dňa 9.2.2006, účasť
na pojednávaní konanom dňa 22.2.2007 a písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku

zo dňa 30.10.2007, spolu vo výške 2.697 EUR.
Právnemu zástupcovi patrí aj tzv. režijný paušál vo výške 1/100 výpočtového základu za každý úkon
právnej služby. V roku 2005 bola 1/100 výpočtového základu vo výške 150,- Sk, t.j. 4,98 EUR a patrí za
dva úkony právnych služieb vykonaných v roku 2005. 1/100 výpočtového základu v roku 2006 bola vo
výške 164,- Sk, t.j. 5,44 EUR a patrí za úkon právnej služby vykonaný v roku 2006. 1/100 výpočtového

základu v roku 2007 bola vo výške 178,- Sk, t.j. 5,91 EUR a patrí za dva úkony právnych služieb
vykonaných v roku 2007. Spolu odmena a režijný paušál činia 2.724,22 EUR.
Právnemu zástupcovi patrí aj zvýšenie o daň z pridanej hodnoty o 20%, t.j. o 544,84 EUR. Celková
odmena po uvedenom zvýšení predstavuje sumu 3.269,06 EUR.Trovy právneho zastúpenia za úkony právnych služieb vykonaných od 1.1.2009 súd vyčíslil podľa
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009.

Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzajúc z tarifnej hodnoty - výšky
peňažného plnenia, ktorých sa právna služba týka, je 539,41 EUR. Tarifná odmena v tejto výške patrí
za tieto úkony právnych služieb: účasť na pojednávaní konanom dňa 23.9.2010, účasť na pojednávaní
konanom dňa 7.2.2011, účasť na pojednávaní konanom dňa 9.5.2011, písomné vyjadrenie vo veci

samej zo dňa 20.5.2011, účasť na pojednávaní konanom dňa 30.6.2011, písomné vyjadrenie vo veci
samej zo dňa 1.7.2011, účasť na pojednávaní konanom dňa 6.2.2012, účasť na pojednávaní konanom
dňa 2.4.2012, účasť na pojednávaní konanom dňa 28.6.2012, účasť na pojednávaní konanom dňa
1.10.2012, písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku zo dňa 31.1.2013 a účasť na
pojednávaní dňa 6.10.2015, spolu vo výške 6.472,92 EUR.
Právnemu zástupcovi taktiež patrí aj tzv. režijný paušál. 1/100 výpočtového základu v roku 2010 bola

vo výške 7,21 EUR a patrí za jeden úkon právnej služby vykonanej v roku 2010. 1/100 výpočtového
základu v roku 2011 bola vo výške 7,41 EUR a v tejto výške patrí režijný paušál za 5 úkonov právnej
služby vykonaných v roku 2011. 1/100 výpočtového základu v roku 2012 bola vo výške 7,63 EUR a patrí
za 4 úkony vykonané v roku 2012. 1/100 výpočtového základu v roku 2013 bola vo výške 7,81 EUR a
patrí za 1 úkon vykonaný v roku 2013. 1/100 výpočtového základu v roku 2015 je vo výške 8,39 EUR a

patrí za 1 úkon vykonaný v roku 2015. Spolu režijný paušál činí 90,98 EUR.
Tarifná odmena spolu s náhradou hotových výdavkov predstavujú sumu 6.563,90 EUR. Právnemu
zástupcovi patrí taktiež zvýšenie tejto odmeny a náhrady hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty
o 20%, t.j. o sumu 1.312,78 EUR. Odmena po uvedenom zvýšení činí 7.876,68 EUR.

Celková odmena právneho zástupcu za všetky úkony právnych služieb je vo výške 11.798,07 EUR.

V súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p. súd uložil navrhovateľovi, aby priznanú náhradu trov zaplatil
odporcovi k rukám jeho právneho zástupcu.

Súd zároveň v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 a ods. 6 O.s.p. vyslovil, že o trovách štátu rozhodne
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie

smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona. ( § 251 O.s.p. )