Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. november 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9C/238/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713213840
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5713213840.6

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o. so
sídlom v Prahe 3, K červenému dvoru 3269/25a, Česká republika, IČ: 264 29 705, právne zastúpeného
Fridrich Paľko s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému U. Š.,
A.. XX. XX. XXXX, W. P., v konaní o zaplatenie zmenkovej sumy 1 055,58 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o nároku žalobcu na zaplatenie zmenkového úroku v rozsahu nad sadzbu 0,06 % denne zo

zmenkovej sumy 1 055,58 € od 19. 04. 2009 sa zastavuje.

II. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť zmenkovú sumu 543,04 € spolu so 6 % ročným úrokom zo
zmenkovej sumy 543,04 € od 25. 08. 2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde 28.3.2013 si žalobca proti žalovanému uplatnil právo na
zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 1055,58 eur, na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25%
denne zo sumy 1055,58 eur od 19.4.2009 do zaplatenia, 6% úrok zo zmenkovej sumy zo sumy 1055,58

eur od 25.8.2009 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, čiže 3,52 € a
náhradu trov konania.

2. V žalobe žalobca uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
žalovaný dňa 3.12.2008 na zmenkovú sumu 31800,41 Sk pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového
úroku vo výške 0,25% denne od 19.4.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou, opatrenou doložkou

„na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená 3.12.2008 na sumu
31.800,41 Sk, čo je dátum vystavenia, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť túto
zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom
od 19.4.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil
zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,00 eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil
0,00 eur, na úroky neuhradil žiadnu sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“

indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

3. Žalobca podal návrh na vzorovom tlačive „A“ návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4. ods.1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky žalobca
uviedol a predložil originál zmenky, výpis z obchodného registra žalobcu a plnomocenstvo jeho právneho

zástupcu vrátane osvedčenia ne registráciu na daň z pridanej hodnoty. Súčasne uviedol, že nechce,
aby sa nariadilo pojednávanie.4. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je zahraničnou právnickou osobou, právomoc súdu SR v tejto
veci je daná s poukazom na článok 2 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č.44/2001 a keďže sa jedná o

cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť Okresného súdu Martin je daná
podľa článku 11. Preambuly, článku 4 bod 1 a článku 25 bod 1 písmeno a/ Nariadenia č.861/2007/
ES, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pretože Slovenská
republika ako zmluvná strana Nariadenia č.861/2007/ES Komisii oznámila, že príslušnými súdmi na
vydanierozsudkovvEurópskomkonanívoveciachsnízkouhodnotousporubudúvSlovenskejrepublike

okresné súdy, pričom žalobca si príslušnosť Okresného súdu Martin vybral podľa bydliska žalovaného.

5. Dňa 12.11.2013 Okresný súd Martin v zmysle článku 5 odsek 2 Nariadenia 861/2007/ES doručoval
žalovanému kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ tlačivom na
odpoveď.

6. Podľa článku 19 Nariadenia č.861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v
ktorom sa konanie vedie. Vzhľadom na túto skutočnosť sa občianske súdne konanie riadi O.s.p.
(zák.č.99/1963Zb.).

7. Vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia veci a vzhľadom na skutočnosť, že bolo potrebné
vykonať dôkaz, oboznámením sa s originálom zmenky, súd považoval za potrebné nariadiť ústne
pojednávanie a to dňa 24.3.2014 na deň 11.4.2014. O nariadení pojednávania nevydával súd osobitné
rozhodnutie, pretože postupoval podľa § 115 a nasledujúcich O.s.p., kde toto O.s.p. nevyžaduje.

8.Natotopojednávaniesanedostavilaniprávnyzástupcažalobcuanivtomčaseustanovenýopatrovník
žalovaného. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil.

9. V tomto podaní žalobca predovšetkým poukázal na nesprávny procesný postup súdu, vzhľadom
na skutočnosť, že žalobca inicioval konanie v súlade s článkom 4 Nariadenia č. 861/2007 a podľa

názoru žalobcu neboli splnené podmienky pre nariadenie ústneho pojednávania v z mysle predmetného
nariadenia. Žalobca tvrdil, že nemá vedomosť o tom, že by žalovaný popieral uplatnenú pohľadávku a
súčasne poukázal na právnu argumentáciu v uznesení Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/79/2013
zo dňa 5.9.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu, a kde Krajský súd
Prešov v súvislosti s ustanovením § 17 Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. uviedol,

že pokiaľ námietka zo strany žalovaného dlžníka nie je vznesená a preukázaná, neexistuje dôvod
na základe, ktorého by súd mohol opodstatnene vykonať dokazovanie týkajúce sa obsahu kauzálnej
zmluvy predchádzajúcej vystaveniu zmenky. Tvrdenie takýchto námietok ale aj dôkazné bremeno
na ich preukázanie je na žalovanom vystaviteľovi zmenky. Ďalej poukázal tiež na argumentáciu, že
abstraktnosť záväzku zo zmenky má za následok, že zákon neviaže vznik zmenkových nárokov na

žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Jedná sa teda o záväzok platobný,
ktorý nie je viazaný na iné vzťahy a teda ani na hospodárske dôvody jej vzniku. Nespornosť záväzku
zo zmenky je daná tým, že majiteľ zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na zaplatenie ani neskôr
pri jej vymáhaní preukazovať nič iného, než že je vlastníkom zmenky. Je výlučne na dlžníkovi zo
zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho konania vzniesol svoje námietky a tieto v súdnom

konaní aj preukázal, pokiaľ podanie týchto námietok nevylučuje § 17 Zákona zmenkového a šekového.
V prípade vystavenia zabezpečovacej zmenky existujú vedľa seba dva záväzky a to jednak pôvodný
všeobecnoprávnej povahy a popri ňom záväzok zmenkový. Aj zabezpečovacia zmenka má abstraktnú
a nespornú povahu. Zásada abstraktnosti zmenkových záväzkov sa zvyšuje v prípade, keď remitent
ako prvý majiteľ zmenky indosamentom (rubopisom) prevedie zmenku na nového majiteľa indosatára.

Tento získava všetky práva zo zmenky, a to nie ako právny nástupca predchádzajúceho majiteľa, ale ako
celkomoriginálnynadobúdateľtýchtopráv.Vdôsledkutohopriamyzmenkovýdlžníkmôževočitakémuto
poslednému majiteľovi zmenky robiť len také námietky, ktoré sa zakladajú na ich vlastných vzťahoch,
okrem prípadu, keď majiteľ pri nadobúdaní zmenky jedná vedome na škodu dlžníka. Len v prípade, že
zmenkový dlžník takúto námietku vznesie a preukáže, má následne možnosť na svoju obranu vzniesť

aj kauzálne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k remitentovi, či k iným skorším majiteľom zmenky.
Žalobca tvrdil, že dokazovanie na preukázanie dôvodnosti takýchto kauzálnych námietok je možné
vykonať výlučne za predpokladu, že žalovaný v lehote 30 dní po doručení tlačiva a návrhu na uplatnenie
pohľadávky, ako aj tlačiva na odpoveď sa vyjadrí k podanému návrhu, tak, že vyplní časť II. vzorovéhotlačiva C a pripojí všetky príslušné podporné doklady. Ak tak neurobí vzhľadom na ustanovenie článku
7 ods. 3 Nariadenia, v prípade pasivity žalovaného je súd povinný vydať rozsudok vo veci. Žalobca
súčasne poukázal na podobné uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo

dňa 21.11.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu a potvrdzuje tieto závery
žalobcu. Opäť poukázal na argumentáciu uvedenú v tomto uznesení vyplývajúcu z ustanovenia § 17
Zákona zmenkového a šekového a tvrdení Krajského súdu, že podľa Zákona zmenkového a šekového
súd v danom prípade bol oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia
pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia ani jej neprípustnosť.

10. Opatrovník žalovaného sa neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal. Preto súd v zmysle
§ 101 ods.2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a opatrovníčky
žalovaného.

11. Z originálu zmenky, ktorej fotokópia je pripojená aj v súdnom spise súd zistil, že zmenka bola

vystavená v Martine dňa 3.12.2008 žalovaným s tým, že „zaplatím na túto zmenku pri predložení na
rad : Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom
registri Okresného súdu Bratislava 1, Oddiel: Sro, vložka číslo 23636/B, zmenkovú sumu 31.800,41 Sk
(tridsaťjedentisícosemsto a 41 halierov) a zmenkový úrok 0,25% denne od 19.4.2009, pričom zmenka
bola vystavená s doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“.

Zmenka obsahuje zmenkovú sumu 31800,41 Sk a dátum začiatku úročenia 19.4.2009, pričom na jej
okraji je uvedený aj údaj číslo zmluvy 5182781. Je opatrená menom a priezviskom, ako aj adresou a
rodným číslom vystaviteľa a vlastnoručným podpisom vystaviteľa, teda žalovaného.

12. Na rube zmenky sa nachádza zápis „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru

3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705, podpis POHOTOVOSŤ s.r.o. U. C., O.“.

13. Z kópie pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Martin sp.zn. 23Er/1166/2010 súd zistil,
že je do neho pripojený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, zo dňa 16.11.2009,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.12.2009 sp.zn. SR 17669/09. Týmto rozsudkom bolo žalobcovi
- obchodnej spoločnosti Pohotovosť s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 81109 Bratislava, IČO: 35 807 598
priznané plnenie proti žalovanému U. Š., H..Č..XXXXXXXXXX, W. N. XXXX/XX, P. - F. zo zmenky,
vystavenej 3.12.2008 a to plnenie v sume 1055,58 spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne
zosumy1055,58€od19.4.2009 dozaplatenia,zákonnýmúrokomvovýške6%ročnezosumy1055,58€

od25.8.2009dozaplateniaanáhradatrovrozhodcovskéhokonaniavovýške267,89eur.Zpredmetného
rozhodcovského rozsudku je teda zrejmé, že titulom zmenky, ktorú žalobca vo veci 9C/238/2013 pripojil
do súdneho spisu a titulom ktorej požadoval vyššie uvedené plnenie bolo priznané plnenie už predtým
remitentovi zmenky, to znamená obchodnej spoločnosti Pohotovosť s.r.o..

14. Zo spisu bolo ďalej zistené, že obchodná spoločnosť Pohotovosť s.r.o. spísala dňa 20.5.2010
pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým na exekútorskom úrade v Bratislave so sídlom
Záhradnícka 62, Bratislava návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému U. Š., gen. uvedené vyššie
na vymoženie povinnosti priznanej vyššie uvádzaným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu. Dňa
19.7.2010 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal Okresný súd Martin o udelenie poverenia na

vykonanie tejto exekúcie. Dňa 14.9.2010 Okresný súd Martin uznesením sp.zn. 23Er/1166/2010 zo
dňa 14.9.2010 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Z odôvodnenia uznesenia je zrejmé, že súd preskúmal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, ako aj exekučný titul z hľadiska
ich súladu so zákonom a zistil rozpor exekučného titulu so zákonom. Exekučný titul podľa názoru

exekučného súdu priznával nedovolené plnenie, ktoré je súčasne v rozpore s dobrými mravmi a priznal
zákonom nedovolené plnenie. Tiež podľa názoru súdu exekučný titul nespĺňa podmienku materiálnej
vykonateľnosti, t.j. presné určenie obsahu práv a povinností vrátane rozsahu plnenia. Rozhodcovský
súd sa nezoberal postavením žalovaného čo by spotrebiteľa a zároveň v rozpore s požiadavkou ochrany
spotrebiteľa neaplikoval pre neho priaznivejšie ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z predmetného

uznesenia nevyplýva, že by exekučný súd dospel k presvedčeniu, že rozhodcovská doložka v úverovej
zmluve tiež pripojenej do tohto spisu č. 5182781 zo dňa 3.12.2008 obsahovala neplatnú rozhodcovskú
doložku. Z odôvodnenia uznesenia je zrejmé, že exekučný súd preskúmal exekučný titul v zmysle
ustanovení § 45 ods.1 písm. b/ a c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.15. Súd po vykonanom dokazovaní sa zaoberal pred vyhlásením svojho prvého rozsudku aj
podmienkamikonaniaadospelkpresvedčeniu,ževzmysle§35zák.č.244/2002Z.z.orozhodcovskom

konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 má pre účastníkov
rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Tento záver potom viedol
súd k tomu, že zaujal názor, že táto skutočnosť bráni tomu, aby súd tú istú vec opätovne prejednal v
zmysle § 153 ods. 3 vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku. Súd preto vo svojom prvom konaní
žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi len zmenkovú odmenu vo výške 1/3-tiny zmenkovej sumy, čiže

v sume 3,52 € a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol a žalovanému proti žalobcovi náhradu
trov konania nepriznal.

16. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací,
rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v napadnutom výroku
o zamietnutí žaloby vo zvyšku uplatneného nároku a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania,

a to svojim uznesením sp. zn. 14Cob/232/2014 zo dňa 28. 04. 2015.

17. Krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení poukázal na skutočnosť, že pri posudzovaní otázky
vykonateľnosti súdneho alebo iného rozhodnutia je potrebné aspekt vykonateľnosti rozhodnutia skúmať
z dvoch hľadísk. Jednak z hľadiska, či takéto rozhodnutie je vykonateľné po formálnej stránke, čiže z

pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom takéto rozhodnutie bolo vydané a jednak
z hľadiska, či takéto rozhodnutie je vykonateľné po materiálnej stránke, čiže z aspektu obsahových
náležitostí rozhodnutia, jeho určitosti, zrozumiteľnosti, presnosti označenia subjektov práv a povinností a
vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má vykonať. Vyslovil názor, že okrem posudzovania skutočnosti,
či orgán, ktorý v danom prípade rozhodcovský rozsudok vydal, mal na takéto konanie a vydanie takéhoto

rozsudku právomoc, je potrebné skúmať tiež otázku, či takýto rozsudok je materiálne vykonateľný. Za
ničotné rozhodnutia vo všeobecnosti možno považovať také rozhodnutia, ktorých vady sú tak závažné,
že sa nemôže uplatniť prezumpcia ich správnosti. Bude tomu tak napr. v uvádzanom prípade vydania
rozhodnutia vecne absolútne nepríslušným orgánom, teda orgánom, ktorý na jeho vydanie nemal
právomoc, napr. že rozhodnutie bolo vydané rozhodcovským súdom bez platnej rozhodcovskej zmluvy,

či rozhodcovskej doložky. Nevykonateľné rozhodnutie medzi účastníkmi nezakladá stav vyriešenia
skutočností medzi nimi sporných, takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre nútený výkon práv
a povinností, čiže exekúciu a preto ani nemožno konštatovať, že by takýmto právoplatným avšak
nevykonateľným rozhodnutím sa vo veci rozhodlo. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej má brániť
tomu, aby vec, o ktorej sa právoplatne rozhodlo bola opätovne prejednávaná. V prejednávanom

prípade exekučný súd ohľadom rozhodcovského rozsudku dospel k záveru, že exekučný titul je v
celom rozsahu nevykonateľný a preto na jeho podklade nemožno viesť exekúciu a to ani čiastočne.
Takýto rozhodcovský rozsudok podľa názoru krajského súdu nemohol založiť prekážku veci rozhodnutej
z dôvodu, že takýmto rozsudkom právna vec nebola vyriešená definitívnym spôsobom a takýmto
rozhodnutím nedošlo k naplneniu účelu a zmyslu súdneho konania, nedošlo k vyriešeniu medzi

účastníkmi sporných otázok, a účastníkom takéhoto konania nebola poskytnutá relevantná ochrana ich
práv a oprávnených záujmov.

18. Súd druhej inštancie súčasne konštatoval, že žalovaný v konaní žiadne námietky voči uplatnenej
pohľadávke žalobcu zo zmenky nevzniesol a bez námietky žalovaného je skúmanie tejto otázky pre

posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu irelevantné. Na základe uvedených skutočností preto odvolací
súd zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku rozsudok
okresného súdu a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom bude úlohou okresného
súdu zaoberať sa otázkou, či rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere uzavretej medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je platná a či rozhodcovský súd mal právomoc na vydanie

rozhodcovského rozsudku. S prihliadnutím na právne záväzný názor krajského súdu, v zmysle ktorého
nevykonateľný rozhodcovský rozsudok prekážku veci rozhodnutej v zmysle ust. § 159 ods. 3 vtedy
platného Občianskeho súdneho poriadku nezakladá, okresný súd opätovne posúdi žalobcom uplatnený
nárok v časti, kde z dôvodu prekážky rozhodnutej veci pôvodne uplatnený návrh žalobcu zamietol.
Okresný súd bude pritom vychádzať z aktuálneho stavu konania, v rámci ktorého žalovaný v nariadením

stanovenej lehote neuplatnil žiadne námietky voči uplatnenému nároku žalobcu.

19. V ďalšom konaní sa preto okresný súd zaoberal otázkou, ktorú nastolil odvolací súd, súčasne však
zameral svoje dokazovanie aj na oprávnenosť nárokov zo zmenky s prihliadnutím na skutočnosť, žemedzi predchodcom žalobcu a žalovaným, na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nepochybne
vznikol vzťah, ktorý má charakter vzťahu spotrebiteľského.

20. Žalujúca strana však podaním zo dňa 16. 12. 2015 zobrala žalobu späť v časti kde požadovala
zmenkový úrok zo zmenkovej istiny nad sadzbu 0,06 % denne (č. l. 128 spisu).

21. V tejto fáze konania podaním zo dňa 12. 11. 2014 zahlásil svoj vstup do konania, podľa
vtedy platných predpisov, vedľajší účastník a to občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA

PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom v Bratislave a súd napriek námietke neprípustnosti vedľajšieho
účastníctva, ktorú vzniesla strana žalujúca, pripustil vstup tohto združenia do konania na obranu
žalovaného. Združenie konalo na podporu žalovaného až do 30. 06. 2016, teda do momentu, keď
skončila účinnosť Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého združenie do konania vstúpilo podľa
§ 93 O. s. p.. Od 01. 07. 2016 však vstúpil do účinnosti nový procesný predpis upravujúci konanie
pred súdmi, a to Civilný súdny poriadok, ktorý takýto inštitút nepoznal a otázku existencie vedľajšieho

účastníka v konaní po 01. 07. 2016 neriešili ani jeho prechodné a záverečné ustanovenia. Súd preto s
vedľajšímúčastníkomprestalkonaťod01.07.2016atútoskutočnosťoznámiljehoprávnemuzástupcovi
listom zo dňa 09. 09. 2016.

22. Súd rozhodoval znova spor v čase, keď už bolo známe spoločné stanovisko Občianskoprávneho a

Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. 10. 2015 prijaté v súvislosti s
inými takmer identickými spormi, ktoré žalobca viedol takmer na všetkých súdoch na území Slovenskej
republiky. Podľa tohto stanoviska ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku,
platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že pokiaľ z akýchkoľvek
okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou

uplatneného nároku, je súd ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej
neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto
skúmaťažpoúroveňdohodyovyplňovacompráve,aplikujúcprávnuúpravuplatnúaúčinnúvčase,kedy
bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez
ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovanej, je možné preskúmať a podľa okolností

prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak
výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

23. Súčasťou spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 23Er/1166/2010 bola aj podľa presvedčenia súdu
prevažne platne uzavretá zmluva o úvere medzi obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. so

sídlom v Bratislave ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, na základe ktorej bol žalovanému
poskytnutý klasický spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahovali ustanovenia vtedy platného Zákona o
spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z., ktorú skutočnosť skonštatoval už aj exekučný súd. Úver bol
poskytnutýžalovanémuvovýške16000Sk,čiže531,10€zapoplatokvovýške15440Sk,čiže512,51€,
pričom žalovaný ho mal zaplatiť v 12-tich mesačných splátkach po 2 620 Sk, čiže 86,97 €, počnúc 14. 01.

2009. Podľa údajov vo formulárovej zmluve žalovaný si mal zobrať úver na výkon svojho zamestnania.
Ani skutočnosť, že pri vyplnení úverovej zmluvy bolo pracovníkom veriteľa doplnené, že zmluva je
poskytovaná žalovanému za účelom zamestnania neznamená, že by poskytnutý úver nespadal pod
právnu úpravu vyššie uvedeného zákona. Túto skutočnosť nakoniec presvedčivo nespochybnila ani
obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom v Bratislave v predmetnom exekučnom konaní,

keď voči uzneseniu ktorým bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnutá, najprv podala odvolanie, avšak Krajský súd v Žiline ako súd odvolací svojim uznesením
sp. zn. 5CoE/104/2010 zo dňa 26. 10. 2010 napadnuté uznesenie Okresného súdu Martin potvrdil a
stotožnil sa s odôvodnením prvostupňového súdu.

24. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti v iných sporoch vedených na Okresnom súde Martin (sp. zn.
10C/273/2012) známa skutočnosť, že obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. v snahe obísť striktné
ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. aj pri poskytovaní de facto klasických
spotrebiteľských úverov, občanom uvádzala vo formulárovom tlačive zmluvy, že úver je poskytovaný
buď na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania aj u osôb, ktoré boli napr. študentmi, ženami

na materskej dovolenke, dôchodcami a pod..

25. Preto podľa presvedčenia súdu nároky pôvodného veriteľa vo vzťahu k žalovanému ako
spotrebiteľovi je nutné posudzovať ako nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Obligatórnounáležitosťou takého úveru je potom v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch
ročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

26. Tiež podľa § 4 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona je obligatórnou náležitosťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere aj priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platná ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnená podľa § 7a ods.
2 za príslušný kalendárny štvrťrok; a ďalšie náležitosti, ktoré zmluva postrádala.

27. V zmysle § 4 ods. 3 citovaného zákona, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

28. Z vykonaného dokazovania, ktoré súd urobil bolo pre súd nesporné, že zmenka bola vystavená
dňa 03. 12. 2008 ako zmenka, ktorá zabezpečovala práva veriteľa, teda obchodnej spoločnosti

POHOTOVOSŤ s.r.o. z úverovej zmluvy č. 5182781 uzavretej 03. 12. 2008. Neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru uvedené na rubovej časti zmluvy. Tie v článku 17
obsahovali aj dohodu o vyplnení zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka
(vystaviteľa zmenky - ďalej len „vystaviteľ“) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako
remitentovi - ďalej len „remitent“ vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené - zmenková suma

a dátum úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke
remitent najskôr v deň, keď sa podľa bodu 4 týchto obchodných podmienok stane celý dlh splatný
okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časť splátok alebo
neuhradí poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum

začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke veriteľ takže ním bude deň kedy sa v zmysle bodu
4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

29. V článku 18 všeobecných obchodných podmienok bola dohodnutá rozhodcovská doložky, podľa
ktorej zmluvné strany prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporu, sporov plynúcich z tejto

zmluvy o úvere, zmluvné strany sa zaviazali pred rozhodnutím sporu pred rozhodcovským súdom
využiť mediáciu, pri ktorej zmluvné strany sa pomocou mediátora pokúsia vyriešiť spor, ktorý vznikol
z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej výklad alebo zrušenie. V zmysle tejto dohody zmluvné
strany dohodli riešenie sporov pred mediačným centrom registrovaným na Ministerstve spravodlivosti
Slovenskej republiky. Súčasne v rozhodcovskej doložke uzatvorenej podľa zákona č. 244/2002 Z. z.

dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu
a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú
riešené pred rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom
v Bratislave, Karloveské rameno 8 ak zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, pričom

rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, prípadne budú
riešené pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde
podľa príslušného právneho predpisu, teda Občianskeho súdneho poriadku.

30. Túto rozhodcovskú doložku súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku vyplývajúcu z ust.

§ 53 ods. 4 písm. r/ vtedy platného Občianskeho zákonníka, pretože vyžadovala v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní za predpokladu, že na základe žaloby podanej na označenom rozhodcovskom súde vyvolá spor
dodávateľ, čiže veriteľ. Preto na základe neplatnej doložky nemohla byť platne založená právomoc
rozhodcovského súdu a vyššie uvádzaný rozhodcovský rozsudok bol ničotným alebo nulitným právnym

aktom tohto súdu vydaným bez toho, aby tento orgán mal k tomu právomoc.

31. V ďalšom súd v zmysle vyššie uvádzaných skutočností sa zaoberal aj tým, či nároky vyplývajúce
zo zmenky, ktorú predložil žalobca sú dôvodné a zákonné v zmysle vyššie citovaného Zákona o
spotrebiteľských úveroch a, či zmenka bola vyplnená remitentom v zmysle dohody o vyplňovacom práve

zmenky, teda zmenková suma obsahovala všetky zákonné nároky pôvodného veriteľa vo vzťahu k
žalovanému.32. Nároky pôvodného veriteľa voči žalovanému ako spotrebiteľovi a teda aj právnu možnosť
zabezpečenia týchto nárokov z úverovej zmluvy formou zmenky bolo preto nutné posudzovať v
zmysle režimu Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z., pretože nároky veriteľa vo

vzťahu k žalovanému boli nárokmi dodávateľa vo vzťahu k spotrebiteľovi. Ako súd konštatoval, v
zmluve absentovali, vyššie uvádzané náležitosti vyžadované vtedy platným Zákonom o spotrebiteľských
úveroch, a to údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, a ďalej údaj o priemernej ročnej percentuálnej
miere nákladov tak, ako to bolo konštatované vyššie. Absencia týchto náležitostí potom spôsobovala v
zmysle § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch skutočnosť, že úver sa považoval za bezúročný

a bez poplatkov, teda ak žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 531,10 €, mal by vrátiť vzhľadom na
bezúročnosť a bezpoplatkovosť len túto sumu, (bez dohodnutého poplatku vo výške 512,51 €).

33. Z odpovede obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom v Bratislave na výzvu súdu (č.
l. 161 spis) súd zistil, že žalovaný ku dňu spísania tohto listu, teda k 19. 09. 2016 na úhradu úveru zo
spomínanej úverovej zmluvy neuhradil ani Euro. Zmenková suma 1 055,58 € pozostáva z nesplatenej

istiny a poplatku vo výške 1 043,64 € a z poplatku za upomienku vo výške 11,94 €. Ak teda žalovaný
sa podľa záväzku v zmluve, podľa ktorej súd vyhodnotil úver ako bezúročný a bez poplatkov, zaviazal
zaplatiť pôvodnému veriteľovi sumu 531,10 € (16 000 Sk) a podľa zmluvy vznikol veriteľovi aj nárok na
sankčné poplatky vo výške 11,94 €, bez úrokov a poplatku, ktorý predstavuje odmenu veriteľa, nárok z
tejto úverovej zmluvy predstavuje už len spolu 543,04 €. Podľa presvedčenia súdu v súlade s dohodou

o vyplnení zmenky, mala byť v zmenke uvedená zmenková suma len vo výške 543,04 €.

34. Aj keď v prejednávanom prípade šlo o nároky zo zmenky, súd rozhodoval v čase, keď platilo
novelizované ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb..

35. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak
majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho
zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

36. Podľa § 17 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového, v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha
nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa
odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

37. Práve z citovaného ustanovenia súd vychádzal keď aj bez ďalších námietok žalovanej strany
prihliadal na skutočnosti, ktoré boli v prospech žalovaného ako spotrebiteľa, keďže jeho zaviazanosť zo
zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

38. Podľa § 48 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

39. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenie § 48 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového súd
žalobcovi priznal len zmenkovú sumu v dôvodnej výške 543,04 € a zákonný 6 % ročný úrok z tejto sumy
od 25. 08. 2009 do zaplatenia.

40. V časti kde žalobca zobral žalobu späť ohľadne nároku na zaplatenie zmenkového úroku v rozsahu
nad sadzbu 0,06 % denne zo zmenkovej sumy 1 055,58 € od 19. 04. 2009, súd konanie zastavil.

41. Šlo o časť dohodnutého úroku v zmysle § 48 ods. 1 bod 1 Zákona zmenkového a šekového, ktorý
bol pôvodne dohodnutý vo výške 0,25 % denne od 19. 04. 2009 do zaplatenia. Tento úrok tak, ako bol

v zmenke dohodnutý považoval súd za dohodnutý neplatne, pretože odporoval dobrým mravom, čiže
dohoda o ňom bola v zmenke neplatná, vzhľadom na ust. § 39 Obč. zák.. Úrok vo výške 0,25 % denne
v prepočte predstavuje totiž 91,25 % ročne, pričom v roku 2009, sa úrokové sadzby poskytovaných
spotrebiteľských úveroch pohybovali do 9 % ročne, v prípade úverov, ktoré mali byť splatené do 1 roka.Z toho je zrejmé, že dohodnutý úrok zo zmenkovej sumy celkovo 91,25 % ročne, takúto priemernú
ročnú úrokovú mieru niekoľkonásobne prevyšoval. Takýto úrok umožňoval pôvodnému veriteľovi naviac
získať za rok takmer celú dlhovanú istinu a hraničil s úžerou. Preto dohoda o tak vysokom úroku, podľa

presvedčenia súdu, odporovala dobrým mravom a ako taká bola neplatná. Aj keď žalobca žiadal z takto
dohodnutého úroku len jeho časť vo výške 0,06 % denne, súd mu takýto nárok priznať nemohol, pretože
celá dohoda o úrokoch zo zmenkovej sumy bola podľa presvedčenia súdu v rozpore s dobrými mravmi,
čiže neplatná a preto súd žalobcovi nepriznal ani len požadovanú časť z neplatne dohodnutého plnenia.

42. Súd preto žalobu vo zvyšku uplatneného nároku na zmenkovú sumu a na úrok zo zmenkovej sumy
zamietol ako nedôvodnú.

43. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C. s. p.. Ani jedna zo strán nebola v konaní
plne úspešná a preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán proti tej druhej nemá právo na náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.Podľa čl. 15 ods.1 Nariadenia (ES) č.861/2007 je rozsudok vykonateľný bez ohľadu na akýkoľvek možný
opravný prostriedok.