Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžo/334/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201433
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Henčeková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1012201433.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,

PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci žalobkyne
npor. Ing. D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., zastúpená JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so
sídlom Štúrova 20, 042 83 Košice, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so
sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-
PK-55/2012 zo dňa 21. mája 2012, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v
Bratislave č. k. 5S/248/2012-89 zo dňa 31. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/248/2012-89 zo dňa

31. marca 2015 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 2 písm. d), písm. e) zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) rozhodnutie žalovaného č. SLV-PS-PK-55/2012 zo
dňa 21.05.2012, ktorým žalovaný podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej
polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) odvolanie žalobkyne proti čl.

8 personálneho rozkazu riaditeľky Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach č. 76 zo dňa 31.01.2012,
ktorým bola žalobkyňa služobne zaradená v stálej štátnej službe vo funkcii vyšetrovateľa 4. oddelenia
ekonomickej kriminality, odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, služobného
úradu KR PZ v Košiciach podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. dňom 01.02.2012 prevedená
na Okresné riaditeľstvo v Košiciach zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil, zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

V odôvodnení uviedol, že vychádzajúc zo zistení, tak ako tieto vyplynuli z predloženého
administratívneho spisu žalovaného, je napadnuté rozhodnutie žalovaného nezákonné, pretože v
konaní správneho orgánu sa vyskytuje taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia a rozhodnutie žalovaného ani nie je súladné s požiadavkami preskúmateľnosti čo do
dostatku dôvodov.

Krajský súd sa ale nestotožnil s námietkou žalobkyne a skutkový stav vo veci považuje za postačujúci

pre vydanie rozhodnutia tak, ako bol konajúcimi správnymi orgánmi zistený. Tiež nesúhlasí s námietkou
neurčitosti orgánu, ktorý o odvolaní žalobkyne rozhodoval. Vzhľadom k tomu, že žalobou napadnutý
článok 8 personálneho rozkazu č. 76 zo dňa 31.01.2012 bol vydaný riaditeľkou KR PZ v Košiciach,
s poukazom na ust. § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., odvolacím orgánom v predmetnej veci bolprezident PZ ako najbližšie nadriadený prvostupňovému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal a čo ako
legitímne vyššie citované interné predpisy žalovaného preukazujú. Vychádzajúc z uvedeného potom
pasívne legitimovaným v predmetnej veci je Ministerstvo vnútra SR.

Krajský súd ďalej uviedol, že pokiaľ sa žalovaný nijakým spôsobom nevyjadril k odvolaciemu dôvodu
a tvrdeniu žalobkyne, že jej doterajšia funkcia vyšetrovateľky v skutočnosti zrušená nebola a navyše
služobný úrad disponoval rovnakými funkčnými zaradeniami (vyšetrovateľka), i keď v rámci iného
oddelenia, a tieto žalobkyni neboli ponúknuté, má krajský súd za to, že povinnosťou žalovaného bolo

sa k uvedenému meritórne vyjadriť. Ak tak neučinil, potom jeho rozhodnutie nemožno považovať za
súladné s požiadavkami preskúmateľnosti čo do dostatku dôvodov. Z uvedeného dôvodu krajský súd
napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. zrušil.

Podľa názoru krajského súdu bolo potrebné priznať úspech tiež námietke žalobkyne vo vzťahu k
vytýkaným vadám konania, osobitne vo vzťahu k nemožnosti vykonateľnosti rozhodnutia skôr ako

toto nadobudlo platnosť, a to z dôvodu, že slovenský právny poriadok pozná rozhodnutia predčasne
vykonateľné, t.j. také, ktorých účinnosť a vykonateľnosť nastáva ešte pred nadobudnutím právoplatnosti.
Nie je ale možné, aby účinnosť nadobudlo správne rozhodnutie, ktoré ešte nie je platné. Správny
akt je podľa právnej teórie platný ako náhle správny orgán učiní prejav vôle, ktorý je jeho obsahom,
navonok voči adresátom. K platnosti nestačí, že správny orgán síce formuloval svoju vôľu, ale doposiaľ

ju navonok neprejavil. Nie je možné, aby účinky rozhodnutia o odvolaní z funkcie nadriadeného nastali
však ešte pred jeho platnosťou, t.j. pred jeho oznámením účastníkovi konania, ktorého sa odvolanie týka.
Opačný postup by bol zrejme retroaktívny a v rozpore s princípom právnej istoty. Takéhoto pochybenia
a zavedenia retroaktivity sa dopustil správny orgán vo vzťahu k žalobkyni svojim postupom pri vydávaní
personálneho rozkazu č. 76 zo dňa 31.01.2012, pokiaľ riaditeľka Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach

previedla žalobkyňu dňom 01.02.2012 na Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach, služobného úradu
KrajskéhoriaditeľstvaPZvKošiciachasúčasnejuodvolalaspätnedňom31.01.2012zdoterajšejfunkcie
a tento personálny rozkaz nadobudol platnosť až jeho doručením, resp. keď tento vzala žalobkyňa
na vedomie dňa 01.02.2012. Uvedená vada v postupe prvostupňového správneho orgánu je takou
vadou v konaní, na ktorú krajský súd musel prihliadať, pretože privodzuje nezákonnosť napadnutého

rozhodnutia. Keďže táto vada nebola odstránená ani žalovaným, ktorý len odvolanie žalobkyne proti
citovanému personálnemu rozkazu zamietol a personálny rozkaz ako vecne správny potvrdil, rovnakou
vadou nezákonnosti je potom zaťažené i rozhodnutie žalovaného. Vzhľadom na uvedené potom krajský
súd i v tomto priznal žalobe úspech a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil aj s poukazom na ust.
§ 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.

O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal
náhradu trov konania.

Vo včas podanom odvolaní žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok krajského

súdu zmenil tak, že žalobu zamietne.

Žalovaný zastáva názor, že napadnutý rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. V predmetnej veci sa žalovaný v plnom rozsahu pridržiava vyjadrenia k podanej žalobe
zo dňa 25.03.2013. Na podporu svojich tvrdení žalovaný poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho

súdu SR ako aj súdnu prax Ústavného súdu SR.

Žalovaný má za to, že personálny rozkaz č. 76 zo dňa 31.01.2012 a napadnuté rozhodnutie č. SLV-PS-
PK-55/2012 zo dňa 21.05.2012 sú v dostatočnom rozsahu odôvodnené tak, ako to vyžaduje ustanovenie
§ 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. a v konaní o prevedení žalobkyne na inú funkciu postupoval

žalovaný v jeho súlade, a preto nesúhlasí s názorom krajského súdu, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného je nezákonné a nedostatočne odôvodnené.

Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10
ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods.
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je dôvodné.Podľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie
je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za
potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil
rozhodnutie dňa 31.03.2015. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať
pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.
Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na
internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky <.. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

25.01.2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej
republiky, t. j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa ustanoví alebo vymenuje do voľnej funkcie, ak
spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Do
funkcie, na ktorú sa vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť, sa policajt ustanoví alebo vymenuje,
ak spĺňa túto spôsobilosť a osobitný predpis neustanovuje inak. Ustanovené kvalifikačné predpoklady
na funkciu nemožno odpustiť pri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie v stálej štátnej službe.

Pri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie sa súčasne prihliada na dĺžku odbornej praxe, závery
služobného hodnotenia a na zdravotný stav policajta.

Podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú
funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do

iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať
doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia.

Podľa § 35 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z.z. prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu sa
vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním do inej funkcie

podľa § 33.

Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že personálnym rozkazom ministra vnútra č. 17 zo
dňa 27.01.2012 vydaným na zabezpečenie kvalitnejšieho a efektívnejšieho výkonu služby na sekciách
a útvaroch Ministerstva vnútra SR a Policajného zboru boli od 01.02.2012 vykonané organizačné

a systemizačné zmeny v tabuľke zloženia a počtov, okrem iného aj v rámci útvarov v pôsobnosti
KR PZ v Košiciach. Uvedeným personálnym rozkazom bolo zrušené 4. Oddelenie ekonomickej
kriminality odboru kriminálnej polície OR PZ v Košiciach pričom konkrétne miesto funkcie, na ktorej
bola žalobkyňa zaradená (ID 15138 - vyšetrovateľ) bolo presystemizované na Obvodné oddelenie PZ
Košice Západ odboru poriadkovej polície OR PZ v Košiciach na funkciu referent s územnou a objektovou

zodpovednosťou. Z uvedeného je zrejmé, že išlo o organizačnú zmenu, v rámci ktorej sa zrušila
doterajšia funkcia žalobkyne (vyšetrovateľ 4. oddelenia ekonomickej kriminality odboru kriminálnej
polície OR PZ v Košiciach) a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti. Napriek tomu, že zrušená
funkcia žalobkyne bola presystemizovaná, bola žalobkyni pri osobnom pohovore so zástupcom riaditeľa
odboru kriminálnej polície OR PZ v Košiciach konanom dňa 31.01.2012 ponúknutá možnosť služobného

zaradenia vo funkcii starší referent - poverený policajt OO PZ Košice -Juh, s čím žalobkyňa vyslovila
súhlas.

Vzhľadom na uvedené vydala riaditeľka Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach personálny rozkaz č. 76
zo dňa 31.01.2012, ako prvostupňový správny orgán, ktorým v čl. 8 podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona

č. 73/1998 Z.z. dňom 31.01.2012 odvolala žalobkyňu z doterajšej funkcie vyšetrovateľa 4. oddelenia
ekonomickej kriminality odboru kriminálnej polície OR PZ v Košiciach a dňom 01.02.2012 previedla
na OR PZ v Košiciach, služobného úradu KR PZ v Košiciach s tým, že jej ustanovenie do funkcie
dňom 01.02.2012 vykoná riaditeľ OR PZ v Košiciach. Z dôvodu organizačných zmien bolo prevedeniežalobkyne na inú funkciu v súlade s § 225 ods. 2 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z. vopred prerokované
s príslušným odborovým orgánom, ZO OZP č. 10 - 03 Košice.

Na odvolanie žalobkyne proti čl. 8 personálneho rozkazu č. 76 zo dňa 31.01.2012 žalovaný rozhodnutím
č. SLV-PS-PK-55/2012 zo dňa 21.05.2012 podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu v čl. 8 potvrdil a odvolanie zamietol.

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že z personálneho rozkazu riaditeľky Krajského riaditeľstva

PZ v Košiciach č. 76 zo dňa 31.01.2012 i z napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že odvolanie
žalobkyne z funkcie a jej ustanovenie do inej funkcie sa uskutočnilo z dôvodu organizačných zmien,
ktoré sa realizovali personálnym rozkazom ministra vnútra č.17 zo dňa 27.01.2012, a teda základom
pre personálny rozkaz riaditeľky KR PZ v Košiciach je jednoznačne personálny rozkaz ministra vnútra
č.17 zo dňa 27.01.2012. Ide o vnútorný predpis, ktorý je osobitným prípadom normatívnych právnych
aktov nesmerujúcich voči subjektom stojacim mimo systému vzťahov organizačnej nadriadenosti a

podriadenosti vo verejnej správe. Smeruje len voči subjektom ovládaným organizačnou podriadenosťou
vo vzťahu k správnemu orgánu, ktorý takýto normatívny akt vydal. Jedná sa o abstraktné formy vnútornej
činnostiverejnejsprávyspovahouinternýchnormatívnychaktov.Odnormatívnychprávnychaktov,ktoré
majú vonkajšie právne účinky, sa vnútorné predpisy odlišujú najmä tým, že ich právne účinky smerujú
výlučne voči služobne podriadeným subjektom, i keď individuálne nešpecifikovaným a v tomto zmysle

sú aktmi internými. Vzhľadom k tomu, že nemajú všeobecnú záväznosť, nie sú prameňmi práva, ale sú
pre ich adresátov záväzné a nesmú byť v rozpore so zákonmi. Personálny rozkaz ministra vnútra preto
nemá povahu všeobecne záväzného právneho predpisu (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Sžo/264/2009 zo dňa 05.04.2011).

VdanomprípademápersonálnyrozkazriaditeľkyKRPZvKošiciachcharakterdeklaratórnehoprávneho
aktu, ktorým sa účastníkovi konania formálne vyhlasuje právny stav, ktorý fakticky nastal vykonanými
organizačnými a systematizačnými zmenami v štruktúre KR PZ v Košiciach, na základe personálneho
rozkazu ministra vnútra č. 17 zo dňa 27.01.2012. Skutočnosť, že personálny rozkaz riaditeľky KR PZ
v Košiciach je zo dňa 31.01.2012, a oznámený bol žalobkyni dňa 01.02.2012, tak nemá vplyv na

právoplatnosť a vykonateľnosť daného personálneho rozkazu. Z uvedeného dôvodu sa preto odvolací
súd sa nestotožnil s názorom krajského súdu, podľa ktorého zo strany žalovaného došlo k pochybeniu
a dopustil sa retroaktivity vo vzťahu k žalobkyni svojim postupom pri vydávaní personálneho rozkazu.

Odvolací súd sa nestotožnil ani so záverom krajského súdu, že sa žalovaný nevysporiadal s námietkou

žalobkyne týkajúcej sa neskúmania existencie voľných funkcií zodpovedajúcich pôvodnému funkčnému
zaradeniu žalobkyne. V súvislosti s touto námietkou odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného
súdu SR II. ÚS 515/2016-19 zo dňa 23.06.2016, podľa ktorého „V súvislosti s touto námietkou ústavný
súd poukazuje na § 35 ods. 1 písm. a) policajného zákona, podľa ktorého sa policajt v služobnom
pomere prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné,

preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak
nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho
doterajšia funkcia. Rešpektujúc citovaný text § 35 ods. 1 písm. a) policajného zákona, ústavný súd
akceptuje ako ústavne konformný právny názor najvyššieho súdu, podľa ktorého príslušné ustanovenia
policajného zákona je potrebné vykladať s ohľadom na osobitný charakter služobného pomeru

príslušníkov Policajného zboru, keďže „Právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov PZ
odráža osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potreba pevného
začlenenia policajta do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že
nemožno hovoriť o modifikácii súkromno-právneho pomeru, ale o špecifickom štátno-zamestnaneckom
pomere verejného práva, ktorého právna úprava má formu kódexu.“. Vzhľadom na citované ústavný

súd považuje z ústavného hľadiska za akceptovateľný záver najvyššieho súdu, v zmysle ktorého
sa potreba konkrétneho nasadenia policajta prezumuje a od riadiacich pracovníkov polície nemožno
vyžadovať, aby preukazovali a dokladovali splnenie podmienky nemožnosti prevedenia na inú funkciu
v mieste výkonu doterajšej funkcie, ktorá bola zrušená. Keďže policajný zbor je vojensky organizovaný
zbor, je to nadriadený, ktorý je oprávnený posúdiť v rámci organizačných zmien v prípade zrušenia

doterajšej funkcie príslušníka Policajného zboru, potrebu zaradenia príslušníka na konkrétnu funkciu na
konkrétnom mieste v závislosti od potrieb Policajného zboru. Z uvedených dôvodov ústavný súd aj túto
námietku sťažovateľa vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú.“Vzhľadom na uvedené je podľa názoru najvyššieho súdu v tomto kontexte potrebné posudzovať i
určenie ďalšieho pracovného zaradenia policajta. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Sžo/40/2013 zo
dňa 20.08.2014 uviedol, že „Objektívne nie je možné aplikovať princípy z inštitútu prevedenia na inú

prácu z pracovnoprávnych vzťahov. Policajný zbor je vojensky organizovaný zbor. V súlade s princípom
dobrej verejnej správy vo vojensky organizovaných zboroch sa potreba konkrétneho nasadenia
policajta prezumuje. Zaradenie procesných postupov, ktoré by vyžadovali, aby riadiaci pracovníci polície
preukazovali a dokladovali (v zmysle správneho konania) splnenie podmienky „nemožnosť prevedenia
na inú funkciu v mieste výkonu doterajšej zrušenej funkcie“ je proti samotnej podstate služobnej prísahy

policajta, kde policajt sľubuje, že bude disciplinovaný, t.j. že sa podriadi potrebám policajného zboru na
jeho zaradenie.“

Odvolací súd k veci dodáva, že ust. § 33 ods. 1 zákona č. 73/1988 Z.z. uvádza, že sa policajt ustanoví
do voľnej funkcie a nie napr. do adekvátnej funkcie. Ust. § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. zároveň
nezakladá zákonnú povinnosť nadriadeného skúmať, či sú voľné iné funkcie.

Vzhľadom na uvedené je podľa názoru odvolacieho súdu nepochybné, že prevedenie žalobkyne na inú
funkciu bolo vynútené nemožnosťou ďalšieho vykonávania doterajšej funkcie, pretože táto funkcia bola
v dôsledku organizačných zmien zrušená. Rovnako je nepochybné, že personálne opatrenie č. 76 zo
dňa 31.01.2012 je realizáciou zámeru organizačných a systemizačných zmien v rámci štruktúry KR PZ

v Košiciach na skvalitnenie a zefektívnenie výkonu služby, na základe personálneho rozkazu ministra
vnútra č. 17 zo dňa 27.01.2012. Z uvedených dôvodov je tak prevedenie žalobkyne na inú funkciu, s
ktorou aj súhlasila, realizované personálnym rozkazom č. 76 zo dňa 31.01.212 v spojení s napadnutým
rozhodnutím žalovaného, v súlade s § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. pri dodržaní postupu
podľa § 35 ods. 9 a § 225 ods. 2 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z

S poukazom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného a aj rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu sú v súlade so zákonom, a preto podľa § 220 O. s. p. napadnutý
rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods.1 a § 224 ods. 1
O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobkyňa v konaní nemala úspech a žalovaný
nemá na ich náhradu zákonný nárok ani v prípade úspechu.

S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval

odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok).

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.