Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. október 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Sp/23/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200433
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8015200433.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému
úradu Stará Ľubovňa, katastrálny odbor, Nám. gen. Štefánika 531, Stará Ľubovňa, za účasti G. A., bytom
E., 1. mája XX/XX, o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 19. februára 2015 Číslo vkladu: V XXXX/
XX takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 19. februára 2015 Číslo vkladu: V XXXX/XXXX.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 19.2.2015 rozhodol odporca ako príslušný správny orgán podľa

§ 18 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon) o návrhu na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE zo dňa 03.11.2014,
ktorú uzavreli navrhovateľ ako záložný veriteľ a G. A. ako záložca, v zastúpení ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, ktorá sa týka zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam, v rozhodnutí
presne špecifikovaným.

V odôvodnení rozhodnutia odporca uviedol, že dňa 18.12.2014 bol správnemu orgánu doručený návrh
na povolenie vkladu záložného práva podľa doloženej zmluvy o zriadení záložného práva.
Správny orgán v súlade s § 31 katastrálneho zákona preskúmal zmluvu z hľadiska, či je úkon urobený v
predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťami, či sú prejavy vôle účastníkov
dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť, alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú

obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri
rozhodovaní o povolení vkladu prihliadol aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv
na povolenie vkladu. V odôvodnení citoval § 22, § 37 ods. 1 , § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ), § 30 ods. 5 katastrálneho zákona.
Uviedol, že k návrhu na vklad bola doložená Dohoda o splnomocnení s číslom úverovej
zmluvy 401300769, spísaná na štandardnom zmluvnom formulári, kde je vopred vytlačené meno

splnomocnenca, z čoho možno usúdiť, že splnomocnenca fakticky vyberá veriteľ.
Odporca konštatoval rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného, ktorý je daný predovšetkým tým, že
dlžník pri uzatváraní zmluvy nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože Dohoda o splnomocnení,
ktorú používa záložný veriteľ, je vypracovaná ako predtlač, pričom zároveň ide o štandardnú zmluvnú
podmienku, ktorej obsah dlžník nemôže ovplyvniť, pretože je mu predložená v jednom balíku s úverovou
zmluvou. Pravne úkony urobené osobami, ktoré nespĺňajú podmienky upravené v § 22 ods. 2 OZ sú v

zmysle § 39 OZ absolútne neplatné.Vzhľadom na tieto závery správneho orgánu a vyslovenie neplatnosti Dohody o splnomocnení a s tým
súvisiacejneplatnostipredloženejZmluvyozriadenízáložnéhopráva,správnyorgánnávrhnapovolenie
vkladu zamietol.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáha preskúmania rozhodnutia odporcu. V
opravnom prostriedku opísal skutkový stav, citoval § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, § 37
ods. 1 OZ, § 32 ods. 1, 2, § 46 Správneho poriadku, § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.
Uviedol, že Dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ

o zastúpení a spĺňa tak náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť,
určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol
zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci (ďalej len splnomocnenec) plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej
zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo
spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej

zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene
záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.
Poukázal na skutočnosť, že pre správny orgán platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu
veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), pričom podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie správneho
orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok

teda ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia
podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci
význam. Správny orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré
boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z
vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani

skreslené či už vedome alebo nevedome. Tieto ustanovenia Správneho poriadku sú v zmysle § 22 ods.
5 katastrálneho zákona plne aplikovateľné aj na katastrálne konanie, in concreto na konanie o povolení
vkladu vecného práva do katastra nehnuteľností.
Predmetné rozhodnutie odporcu vychádza len z ničím nepodložených „predpokladov“, čo dokazuje
i samotné odôvodnenie rozhodnutia, pričom možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju

zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu veci.
Navrhovateľ uviedol, že správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na
konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha však
nespĺňa základné kritéria odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho

poriadku. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to
skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli
nepochybne zistené a ich právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz
na právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia
príslušného ustanovenia, ale je potrebné vyložiť obsah právnej normy, aby bol vzťah medzi skutkovým

zistením a právnym posúdením zrejmý. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto
nepostupoval, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Kotázkerozporuzáujmovsplnomocnencasozáujmamizáložcunavrhovateľuviedol,žesplnomocnenec
v žiadnom prípade nemal a nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj z textu samotnej Dohody
o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)

a na jeho žiadosť, po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených
a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z Dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že
splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o
úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v
záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Správny orgán

vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ustanovení § 22 ods. 2 OZ,
podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia však nie je dôležitá samotná možnosť rozporu
alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu; rozpor musí reálne existovať (Komentár k Občianskemu
zákonníku, ASPI; Jiří Švestka, Jiří Spáčil, Marta Skárová, Milan Hulmák a kolektív, Občanský zákonník

I, 2. vydaní, Praha 2009, s. 287; R 12/1966).
V prípade predmetnej Dohody o splnomocnení ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon,
kde na jednej strane je v postavení splnomocniteľa dlžník a na druhej strane je zástupca, všetko bez
akejkoľvek účasti veriteľa. Veriteľ sa na tomto právnom úkone nepodieľal, neovplyvňoval jeho obsah aani z obsahu uzavretej dohody nevyplýva, aby bola súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo
spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo
mu osobu zástupcu dokonca navrhoval.

Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak,
ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti
vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody
vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol prejav
urobený neslobodné, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky pri utváraní vôle

možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo súdnej praxe možno
konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou
vyhrážkouaprevyvolanieneplatnostiprávnehoúkonumusíbyťprotiprávne,vzbudzovaťdôvodnúobavu
z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa,
ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne
schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý

najmä, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že Dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti platného
právneho úkonu a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo
strany záložcu.
Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov

splnomocniteľa a na jeho žiadosť a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom
osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach
a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo
zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem
rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy.

Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v Dohode o splnomocnení argumentačne použité
v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany
Dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu
udeleného plnomocenstva (t.j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene zastúpeného
uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho

záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu
v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu, a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie
správnosti svojho tvrdenia. Naviac, pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca,
nie je z hľadiska aplikácie § 22 ods. 2 OZ dostatočná, keďže medzi záujmami zástupcu a zastúpeného
musí existovať reálny rozpor, ktorý bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal

ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Samotné uzavretie
zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej
moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver správneho
orgánu, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s
obsahom správneho spisu. Z predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie

plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene
platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy.
Vzhľadom na tieto skutočnosti je zrejmé, že správny orgán vydal nezákonné rozhodnutie o zamietnutí
návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam.
Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak,

ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú
možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu
zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v
omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od
odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne

jenutnékonštatovať,žepočasvýkonupodnikateľskejčinnostiodvolateľaanivjednomprípade,kedymal
tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného
práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.

Z uvedených dôvodov žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie odporcu a vrátil mu vec na ďalšie

konanie. Zároveň žiadal nahradiť trovy konania. Z neúčasti na pojednávaní konanom dňa 15.10.2015
sa ospravedlnil a súhlasil, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.Účastník konania G. A. na pojednávaní konanom dňa 15.10.2015 uviedol, že nemienil splnomocniť
združenie ProHelp na zastupovanie jeho osoby. O tom, že ho vo vzťahu k navrhovateľovi bude
zastupovať združenie ProHelp a o právach a povinnostiach s tým spojených ho nikto neinformoval, ani

nikto nepoučil. Nemal vedomosť, že podpisuje Dohodu o splnomocnení, mal za to, že podpisuje iba
listiny, ktoré súvisia s poskytnutím pôžičky.

Odporca sa z neúčasti na pojednávaní konanom dňa 15.10.2015 ospravedlnil a súhlasil, aby súd konal
a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Krajský súd podľa § 250l a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s
obsahom administratívneho spisu a vyjadreniami účastníkov a dospel k záveru, že opravný prostriedok
navrhovateľa nie je dôvodný.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie odporcu, ktorým podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona
zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 18.12.2014 podal navrhovateľ návrh na vklad
Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE do katastra nehnuteľností. Zo Zmluvy o zriadení

záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE uzavretej dňa 3.11.2014 medzi navrhovateľom ako záložným
veriteľom a G. A., záložcom, zastúpeným združením ProHelp vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli
na zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve záložného dlžníka
špecifikovaným v čl. I. zmluvy v prospech záložného veriteľa, na zabezpečenie všetkých pohľadávok
záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX

zo dňa 18.12.2013 uzavretej medzi záložným veriteľom a záložcom na strane dlžníka, najmä na
zabezpečenie istiny vo výške 250,- EUR, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a
ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových
nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Súčasťou administratívneho je Dohoda o splnomocnení zo dňa 18.12.2013 uzavretá medzi G. A. ako
splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci v zastúpení Petrom
Mamojkom, predsedom občianskeho Z predmetnej Dohody o splnomocnení vyplýva, že bola uzavretá
za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie
pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávaných v súvislosti so zmluvou o

úvere uzavretou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., číslo zmluvy XXXXXXXXX. Ďalej je uvedené,
že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z
uskutočnenia právnych úkonov vymienených v dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi
založenýchprávapovinnostívtomtorozsahu,ajvoveciachrokovaniasospoločnosťouPOHOTOVOSŤ,
s.r.o. ako poskytovateľom úveru, všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou

POHOTOVOSŤ, s.r.o. združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. V dohode je ďalej
uvedené,žesplnomocniteľsasámrozhodolzabezpečiťsvojzáväzokzozmluvyoúvereaztohtodôvodu
sarozhodolvyužiťbezplatnúpomocprizabezpečenísvojhozáväzkuzdruženímProHelp.Zatýmúčelom
uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa
§ 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v

čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve. Združenie
ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa
poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné
právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej
zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu

ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia
záložnej zmluvy podľa tejto dohody vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí
splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 dohody, pozostávajúceho
z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli
veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje,

že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná
o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných
sankcií.Podľa § 4 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach
k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1, 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa

zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v §
1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

V § 30 ods. 3, 4 katastrálneho zákona sú uvedené náležitosti návrhu na vklad a jeho príloh.

Podľa § 31 ods. 1 až 3 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje

podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti,

ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, okresný úrad
posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné
podmienky na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak
návrh zamietne.

Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocniteľovi, v ktorom musí uviesť rozsah

splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa§31ods.4OZakjepotrebné,abysaprávnyúkonurobilvpísomnejforme,musísaplnomocenstvo
urobiť písomne.

Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný.

Podľa § 151b ods. 1, 2 OZ záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o
vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu alebo zákonom. V zmluve o zriadení
záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje a záloh.

Podľa § 151d ods. 1 prvá veta OZ záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový
priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 3 záložné právo možno zriadiť
na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu alebo na právo a inú majetkovú hodnotu, ktoré
patria záložcovi.

Podľa § 151e ods. 2 OZ záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká
zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v opravnom
prostriedku a dospel k záveru, že odporca ako orgán verejnej správy postupoval vo veci v súlade so

zákonom. V súlade s § 31 ods. 1, 2 katastrálneho zákona bol odporca oprávnený posudzovať náležitosti
zmluvy a prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Jednou z takýchto skutočností je aj plnomocenstvo udelené účastníkom konania. Platný právny úkon
predpokladá, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne.Z obsahu uzavretej Dohody o splnomocnení vyplýva, že bola predložená ako formulárová typová
zmluva, ktorej obsah záložca nemal možnosť ovplyvniť. Slobodná voľba zástupcu, ktorý by konal v mene

dlžníka, bola obmedzená. Keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber
osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti, je zrejmé, že splnomocnenie
osoby, ktorú dlžníkovi vyberie sám veriteľ, je v rozpore s § 22 ods. 2 OZ a preto je podľa § 39 OZ
absolútne neplatné.

Podľa § 20 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v platnom znení, každý má právo na poskytnutie právnej
pomoci a môže oň požiadať ktoréhokoľvek advokáta.

Zo spornej Dohody o splnomocnení nie je možné vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odstrániť
rozpor, či G. A. mal možnosť výberu advokáta, alebo inej právnickej osoby poskytujúcej právnu pomoc
a či jeho vôľa uzavrieť túto dohodu bola slobodná a vážna, určitá a zrozumiteľná.

Z výpovede G. A. súdom vyplýva, že tomu tak nebolo.

Nepochybil preto odporca keď konštatoval, že plnomocenstvo udelené ProHelp - združeniu
občianskoprávnej pomoci nebolo udelené slobodne a vážne a že takýto právny úkon je neplatný.

Neplatnosť udeleného plnomocenstva má za následok neplatnosť uzavretej Zmluvy o zriadení
záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE zo dňa 3.11.2014 z dôvodu absencie platne udeleného
plnomocenstva pre ProHelp konať v mene záložného dlžníka.

Vzhľadom na uvedené krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako zákonné potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ
nebol v konaní úspešný, odporca ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov
konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, a to písomne v dvoch
vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach (§42 ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.