Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. október 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/111/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713201974
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2713201974.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDR. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: GENERAL

FACTORING, a.s., Košická 58, 821 08 Bratislava, IČO: 38 838 825, zastúpeného splnomocnencom:
Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, 811 03 Bratislava proti odporcovi: Y. Z., nar.
XX.X.XXXX, bytom Ul. Y. M. XXXX/XX, XXX XX Q., zastúpený splnomocnencom JUDr. Jánom Pekarom,
advokátom, AK so sídlom Potočná 191/39, Skalica, o zaplatenie 2.593,59-eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia k rukám JUDr. Jána

Pekara, advokáta v sume 737,88 €, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na Okresnom súde Skalica dňa 31.3.2013 návrh, ktorým navrhol uložiť odporcovi
rozsudkom povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2593,59-eur, úrok vo výške 18,40% ročne z istiny
2593,59-eur od 22.12.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania 9% ročne z istiny od 2.6.2012 do zaplatenia
na účet navrhovateľa, trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

Návrh je zdôvodnený nadobudnutím pohľadávky navrhovateľom od Slovenskej sporiteľne, a. s.
Bratislava podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok z 21.12.2010. V návrhu je uvedené, že postúpenie

pohľadávky bolo odporcovi oznámené podľa § 526 Občianskeho zákonníka. Slovenská sporiteľňa a.s.
bola veriteľom odporcu, s ktorým bola uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX dňa
25.9.2006. Právny predchodca navrhovateľa Slovenská sporiteľňa a.s. na základe zmluvy poskytla
odporcovi úver 33.000,-Sk (1095,40-eur), úrok bol 18,40% ročne. Odporca mal záväzok úver splácať
splátkami 30,17-eur mesačne (909,-Sk), splatnými k 20. dňu toho ktorého mesiaca, splatnosť prvej
splátky bola 20.10.2006 podľa článku Základných podmienok Zmluvy o úvere. Odporca mal povinnosť
splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky, poplatky dohodnuté v

zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. Strana sa
dohodli, že splatné úroky, a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti uvedenej v základných podmienkach
zmluvy pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou. Navrhovateľ v návrhu k podmienkam čerpania úveru,
spôsobu, výške, termínom splácania úveru, jeho zabezpečenia, pri neplnení a k ďalším náležitostiam
odkazoval na Zmluvu o úvere. Navrhovateľ uviedol, že celkom mu bola, postúpená pohľadávka vo
výške 3.007,16-eur, z toho je istina po splatnosti 2593,59-eur, úroky z omeškania 413,57-eur a istinu
navrhovateľ ďalej úročí úrokom vo výške 18,40% v zmysle Základných podmienok zmluvy o úvere. Po

dni 21.10.2010, po postúpení pohľadávky odporca uhradil 750,38-eur, z ktorej navrhovateľ na úroky
započítal 423,57-eur, tým úroky z omeškania sú 0,-eur. Na úroky z omeškania vo výške 9% ročne
za dobu od 22.12.2010 do 1.6.2012 z istiny 2593,59-eur započítal 336,81-eur. Navrhovateľ právne
kvalifikoval svoj nárok ustanovením § 497 Obchodného zákonníka a jeho ďalšími ustanovenia § 502ods. 1 k úrokom, § 504 ohľadom splatnosti poskytnutých prostriedkov z úveru, § 369 ods. 1 a §
503 ods. 3. Citoval rozhodnutie Nejvyššího soudu ČR, publikované v Sbírce soudních rozhodnutí a
stanovisk pod č. R 15/2001, týkajúceho sa pri úveroch a pripočítavania sumy úrokov k istine, úrokov,

predstavujúcich zisk - nárok veriteľa na odplatu za užívanie finančných prostriedkov, dohodnuté úroky sa
stanú účasťou istiny, v nadväznosti na čo je veriteľ oprávnené požadovať pre prípad omeškania dlžníka
úroky z omeškania s dohodnutými úrokmi.

Navrhovateľ na výzvu súdu doplnil návrh 31.10.2013 o tvrdenia, že pohľadávka z úveru vo výške

3.007,16-eur obsahuje 413,57-eur úroku z omeškania, istina po splatnosti 2593,59-eur. Úver bol
poskytnutý v sume 33.000,-Sk. Odporca z úveru 33.000,-Sk uhradil iba jednu splátku v predpísanej
výške 909,-Sk dňa 27.10.2006. Započítaná bola na čistú istinu úveru. Úrok z omeškania 413,57-eur
je uplatnený od 21.10.2006 do 20.9.2011 do konečnej splatnosti z nezaplatených splátok v stanovenej
percentuálnej výške. Od začiatku zmluvného vzťahu do 14.1.2009 bol počítaný z výšky 26,40%
ročne, výška úroku z omeškania bola oznamovaná na webovej stránke banky alebo v jej obchodných

priestoroch, po tejto dobe v sadzbe 8% ročne. Sadzby vyplývajú z výpisov z účtu odporcu. V sume
2593,59-eur ide úroky v čiastke 1352,12-eur do 21.12.2010 a poplatkov 176,25-eur. Istina úveru bez
úrokov a poplatkov je 1065,22-eur. Úroky v sume 1352,12-eur sú počítané od septembra 2006 do
decembra 2010 vo výške 18,40% ročne, zúčtované sú mesačne k poslednému dňu kalendárneho
mesiaca podľa Zmluvy o úvere, sumy účtovaných úrokov vyplývajú z výpisov z účtu odporcu. Poplatky

v sume 176,25-eur sú poplatkami za správu úveru od júla 2006 do decembra 2008 60,-Sk mesačne (28
x 60,-Sk je 1680,-Sk , t.j. 55,77-eur,), od januára 2009 do septembra 2010 je suma 1,99-eur mesačne
(21x 60,-Sk je 1260,-Sk a 41,79-eur,), od októbra 2010 do decembra 2010 vo výške 2,99-eur/mesiac (3x
2,99-eur je 8,97-eur), za vedenie účtu spolu ide o sumu 106,53-eur. Ďalej ide o poplatky za upomienky :
za zaslanie I. vo výške 200,-Sk dňa 14.12.2006 (6,64-eur), za zaslanie II vo výške 500,-Sk dňa 4.1.2007

(16,60-eur) a za zaslanie III. 700,-Sk dňa 23.1.2007 (46,48-eur), spolu za poplatky za upomienky ide o
69,72-eur. Splatnosť pohľadávky podľa doplnenia navrhovateľom nastala 20.9.2011, uvedenej v zmluve
o úvere.

Odporca po doručením návrhu v písomnom vyjadrení opísal svoju rodinnú a sociálnu situáciu. Uviedol,

že jeho rodina s maloletými deťmi je v hmotnej núdzi a je nemajetná. Opísal neúspešné rokovania so
spoločnosťou Platiť sa oplatí s.r.o. o možnosti dlh splácať a požadovaní neúmerne vysokých splátok.
Vo vyjadrení je spomenuté, že uhradil 700,-eur. Na neho a manželku je vedených viacero exekúcií. Po
udelení plnomocenstva na zastúpenie v konaní advokátom, advokát v odporcu v písomnom vyjadrení
súdu doručenom 25.11.2014 uviedol, že ide o spotrebiteľský úverový právny vzťah a v zmluve o úvere

namietal nesprávne uvedený údaj, resp. nesprávny výpočet ročnej priemernej miery nákladov, v zmluve
uvedený vo výške 14% ročne oproti úroku vo výške 18,40% ročne. V dôsledku tohto vyvodil, že úver
treba považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom do 1.7.2006. Pokiaľ sa týka doručovania listiny Oznámenie o postúpení
pohľadávky, v súvislosti so zmenou adresy odporcu uviedol, že nemohla byť odporcovi doručená a

navyše je v nej uvedené, že úver mala uzatvoriť manželka odporcu X. Napadol tvrdenie navrhovateľa
o dohode Slovenskej sporiteľne a.s. a odporcu o ich dohode o pripisovaní úrokov k istine, majúcich
sa stať súčasťou istiny, podľa odporcu sa žiadne ustanovenie v zmluve o úvere nenachádza, ak by
sa aj nachádzalo v inom dokumente, označil ho za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka. Poprel nárok navrhovateľa na úročenie zmluvným úrokom po 20.9.2011, teda

po splatnosti úveru so zdôvodnením, že úročenie nemá oporu v žiadnych dojednania medzi odporcom a
navrhovateľom, uviedol, že po splatnosti úveru patrí iba úrok z omeškania. Pre nevyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru, možno úročiť úrokom z omeškania iba jednotlivé splátky, a iba časť bez úrokov a odo
dňa nasledujúceho po dni splatnosti splátky. Vzniesol námietku premlčania splátok úveru k 21.3.2013,
t.j. k dňu podania návrhu. Za rozpor so zákonom označil navrhovateľom urobené započítanie odporcom

uhradenej sumy 750,38-eur na úroky z omeškania, tu poukázal na ustanovenie § 566 ods. 2 OZ. Podľa
vyjadrenia najprv sa plní na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak a voľba určenia je na dlžníkovi.
Podľa vyjadrenia boli odporcom uhradené sumy 137,42-eur 9.3.2012, 137,42-eur 13.4.2012, 237,77-eur
dňa 28.6.2012 a suma 237,77-eur dňa 26.7.2012 a odporca navrhol tieto čiastky započítať na splátky
splatné po 19.4.2010 na úroky z omeškania, celkom na 18 splátok, po odpočítaní úrokov. Odporca mal

za to, že jeho dlh, vzniknutý po 19.4.2010 bude v celosti uhradený a v ostatnom dlhu vzniesol námietku
premlčania.Splnomocnenec navrhovateľa k vyjadreniu odporcu doručenom súdu 25.11.2014 , že závermi
nesúhlasí, zmluva o úvere je absolútnym obchodom podľa § 261 ods. 3písm. d) Obchodného zákonníka
a bez ohľadu na povahu účastníkov má byť posudzovaná podľa ustanovení Obchodného zákonníka aj s

odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 6MCdo/4/2012 z 27.3.2013, najmä
sa týkajúceho otázky posúdenie dĺžky premlčacej doby , ktorá je podľa Obchodného zákonníka 4-ročná
a v podaní navrhovateľa je poukázané na § 387 a nasledujúce ustanovenia Obchodného zákonníka.
Záverom je uvedené, že premlčanie nároku navrhovateľa vo veci účastníkov treba posudzovať podľa
Obchodného zákonníka a taktiež započítavanie.

S právnym názorom odporca (za neho konajúci splnomocnenec) nesúhlasil. Trval na tom, že právny
vzťah treba posudzovať podľa predpisov občianskoprávnych pre spotrebiteľský charakter veci. Súdu
strana odporcu dňa 22.7.2015 doručila písomné podanie, v ktorom odporca namietal aktívnu legitimáciu
navrhovateľa vo veci vzhľadom na znenie ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách . Podľa
odporcu ustanovenie ukladá banke, ten bol veriteľom odporcu povinnosť pred postúpením pohľadávky,
patriacej banke na inú osobu ako banke, bez súhlasu dlžníka, zaslať dlžníkovi písomnú výzvu. Z listín,

označených navrhovateľom a pripojených k návrhu je zrejmé, že výzva pred postúpením odporcovi
nebola zaslaná. Z ustanovenia je vyvodené, že banka môže inému ako banke postúpiť iba pohľadávku,
ktorej splatnosť už nastala. Splátky úveru, ktorých splatnosť nastala až po 21.12.2010 neboli spôsobilé
pre postúpenie navrhovateľovi. K uvedenému sa poukazuje odporcom na uznesenie Krajského súdu
v Prešove z 29.5.2014 sp. zn. 6Co/119/2013, podľa ktorého v tomto ustanovení zákona o bankách sú

uvedené predpoklady zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, musia byť v
čase postúpenia pohľadávky. Odporca považoval postúpenie pohľadávky bankou na navrhovateľa za
neplatné a na strane navrhovateľa existuje nedostatok aktívnej vecnej legitimácie pre konanie.

Pred otvorením pojednávania 3.8.2015 vzal navrhovateľ návrh čiastočne späť. Čiastočné späťvzatie

bolo súdu doručené spoločnosťou Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o. , tiež za spoločnosť
podpísané a v spise sa nenachádzalo splnomocnenie na zastúpenie týmto splnomocnencom. Na
odstránenie procesnej vady v zastúpení bol navrhovateľ vyzvaný súdom. Súdu bolo plnomocenstvo
pre zástupcu navrhovateľa (splnomocnenca) doručené až 19.10.2015 a o čiastočnom späťvzatí bolo
rozhodné osobitným uznesením, ktoré zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Navrhovateľ v čiastočnom

späťvzatí návrhu navrhol zaviazať odporcu platobným rozkazom zaplatiť 573,23-eur (19 splátok po
30,17-eursplatnýchod20.3.2010do20.9.2011)azaplatiť úrokzomeškania vždy9%vždydozaplatenia
a vždy zo sumy 30,17-eur , úrok z omeškania od 21.3.2010, od 21.4.2010, od 21.5.2010, od 21.6.2010,
od 21.7.2010, od 21.8.2010, od 21.9.2010, od 21.10.2010, od 21.11.2010, od 21.12.2010, od 21.1.2011,
od 21.2.2011, od21.3.2011, od 21.4.2011, od 21.5.2011, od 21.6.2011, od 21.7.2011, od 21.8.2011 a od

21.9.2011. O sumu 1843,21-eur, o časť návrhu, týkajúcu sa úroku 18,40% z 2593,59-eur od 22.12.2010
do zaplatenia, o časť úroku z omeškania vo výške 9% ročne z 2.020,36-eur od. 22.10.2010 do zaplatenia
s tým, že úrok z omeškania si bude uplatňovať od splatnosti jednotlivých nezaplatených splátok.

Navrhovateľ po čiastočnom späťvzatí návrhu na návrhu trval v rozsahu uplatnenom v jeho podaní

z 3.8.2015. On, ani jeho predchádzajúci splnomocnenec a ani súčasný na riadne predvolané
pojednávania, nedostavili. Súhlasili vec prejednať a rozhodnúť bez ich účasti. S použitím ustanovenia
§ 101 ods. 2 O.s.p. súd vec prejednal a rozhodol bez ich účasti, prihliadnuc na doposiaľ vykonaného
dôkazy.

Odporca navrhol návrh zamietnuť pre neunesenie dôkazné bremena navrhovateľa k jeho aktívnej
legitimácii v konaní a priznať mu vo vyjadrení vyčíslené trovy právneho zastúpenia.

K nedostatku odporcom namietanej aktívnej legitimácie sa navrhovateľ vyjadril písomne v podaní
zo dňa 25.8.2015. V podaní citoval ustanovenie § 1 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a

o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a ods. 8 ustanovenia, vyvodzujúc z nich, že tento
zákon nijakým spôsobom neodkazuje na zákon o bankách v časti, ktorá by sa týkala rozhodnutia
súdu. Pohľadom postúpenia pohľadávky citoval ustanovenie § 17 ods. 1 tohto zákona s tým, že pri
postúpení sa postupuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne podľa odkazu podľa §
524 OZ, tiež poukázal na časť dôvodovej správy k § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na prevzatie vohľadom ustanovenia o bežnú transpozíciu a
úplnú zhodu s tabuľkou zhody smernice ES/EÚ- Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/
ES z 23. apríla 2008. Citoval ustanovenie §1 zákona č. 483/2001 Z. z. zákona o bankách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov s poznámkou, že podľa ustanovenia zákona zákon upravuje niektoré,nie všetky vzťahy upravené v zákone, tiež poukázal na dôvodovú správu k § 92 ods. 7, terajšiemu
ods. 8 zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorej sa uvádza, že sa
upravujú v ustanovení ďalšie prípady prelomenia bankového tajomstva. Podľa názoru navrhovateľa

danom vo vyjadrení účelom zákona o bankách, jeho štrnástej časti nazvanej „Bankové tajomstvo“ je
úprava výnimiek z bankového tajomstva a ustanovenie nehovorí o podmienkach postúpenia platnosti
postúpenia pohľadávok, hovorí iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu
bankového tajomstva. Banka môže postúpiť pohľadávku aj na inú osobu ako je banka, na osobu,
ktorá nie je viazaná bankovým tajomstvom. Ak by postúpila pohľadávku na inú osobu skôr, ako

sú splnené stanovené podmienky, a zároveň by nemala na postúpenie súhlas, porušuje bankové
tajomstva. Posledné spojil navrhovateľ s dôvodovou správou k ustanoveniu § 92 s tým, že ide o ďalšie
prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. O tom, žeby tieto
podmienky podmieňovali platnosť právneho úkonu niet v zákone ani v dôvodovej správe zmienky. Zákon
o spotrebiteľských úveroch výlučne definuje možnosť postúpenia práva vyplývajúceho zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu, pričom tento zákon zároveň definuje, že týmto zákonom sú

dotknuté ustanovenia zákona o bankách, týmto zákonom nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho
zákonníka ani osobitných predpisov, navrhovateľ k tomu uviedol poznámku zákon č. 250/2007 Z.z. o
ochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvznení
neskorších predpisov a zákon č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Záver je vo vyjadrení, že nie je správny postup aplikácie

ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách na spotrebiteľský úver spôsobom, že aplikáciou ustanovenia
sa bude určovať neplatnosť postúpenia pohľadávky. Odcitovaná je časť Nálezu Ústavného súdu SR z
28.4.2014 sp. zn. IV. ÚS 15/2014 s dôrazom navrhovateľom daným na výklad právnych úkonov a výklad
právnych predpisov všeobecnými súdmi v súvislosti so zmluvnými právnymi vzťahmi ich účastníkov.
Navrhovateľ odcitoval časť Nálezu Ústavného súdu SR z 1.4.201 sp. zn. 640/2014. Vo vyjadrení je

odcitovaná časť Všeobecných obchodných podmienok bodu 18.14 Slovenskej sporiteľne a.s., podľa
ktorého klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky
a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu
na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ak aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto
pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek

svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť
svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim súhlasom banky. Ďalej je uvedené,
že Krajský súd v Prešove sa uvedeným vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberá a nezohľadňuje to, a
preto sa navrhuje navrhovateľom, na rozhodnutie v súdenej veci účastníkov neprihliadať. Odvolávajúc
sa stanovisko Národnej banky Slovenska k otázke nesplatných pohľadávok sa vo vyjadrení vyvodzuje,

že rozhodnutie Krajského súdu v Prešove stanovisku NBS odporuje. Návrh navrhovateľa zohľadňuje
trojročnú premlčaciu dobu, hoci podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR nevie navrhovateľ posúdiť, ako
dospel NS SR k záveru o spätnom pôsobení právnej normy ( súd poznamenáva, že ide o rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 sp. zn. 3MCdo 14/2014, zaslaný navrhovateľovi spolu s vyjadrením
odporcu zo dňa 22.7.2015 a prípadná námietka premlčania odpadá.

Pre námietku odporcu ohľadom vecnej legitimácie navrhovateľa v konaní zisťoval súd v prvom rade či
je alebo nie je navrhovateľ v spore zaoberal sa súd v prvom rade účastníkov aktívne legitimovaným
v konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. Vecná
legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či
a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého

hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia
(žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej
povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

Kzisteniu,čijenavrhovateľvoveciaktívnelegitimovanýmúčastníkom,tedačimusvedčiahmotnoprávne
oprávnenia, súd vykonal dokazovanie Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 25.8.2006,
Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/.z 21.12.2010 a tabuľkovou časťou k nej, Oznámením
o postúpení pohľadávky z 28.12.2010, správou Slovenskej sporiteľne a.s. Bratislava zo 16.10.2015,
výpisom z účtu odporcu, výsluchom odporcu a zistil tento skutkový stav veci:

Z písomnej Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 25.8.2006 (v skratke ďalej Zmluva o úvere)
boli zistené, že jej účastníkom na strane veriteľa bola Slovenská sporiteľňa a.s. so sídlom v Bratislave
(v skratke SLSP a.s.) a na strane dlžníka vystupoval odporca. Výsluchom odporcu bolo zistené, že
odporca Zmluvu o úvere podpísal a obdržal čiastku 33.000,-Sk. Zmluva o úvere má podstatné náležitostivyžadované v ustanovení § 497 Obchodného zákonníka, pretože je určené, že veriteľom je banka,
dlžníkom odporca, v zmluve je záväzok veriteľa na požiadanie dlžníka poskytnúť finančné prostriedky
aj záväzok dlžníka poskytnuté finančné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok. Podľa Zmluvy o úvere bolo

dohodnuté jej stranami, že dlžník bude dlh platiť v splátkach s dohodnutým dňom splatnosti a konečná
splatnosť úveru je dohodnutá dňom 20.9.2011. Tvrdenia o uvedenom neboli medzi účastníkmi sporné
a súd si zhodné tvrdenia osvojil. Zmluva o úvere uzavretá medzi SLSP a.s. a odporcom je bezpochyby
zmluvou spotrebiteľskou, čo tiež nebolo medzi účastníkmi sporné.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/Z. z 21.12.2010 a tabuľkovej časti k nej bolo
zistené, že jej zmluvnými stranami bola na strane postupcu Slovenská sporiteľňa a.s., Tomášikova 48,
Bratislava a na strane postupníka bol navrhovateľ. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávok významom
Pohľadávka sa rozumela každá jednotlivá pohľadávka postupcu voči dlžníkovi, vrátane jej príslušenstva,
uvedená a špecifikovaná v Prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, vo vzťahu k úverovej
zmluve, z ktorej požadoval navrhovateľ po odporcovi splniť záväzok išlo o pohľadávku, vzniknutú z

bankovej činnosti postupcu alebo v súvislosti s nimi zo zmlúv o úvere. Podľa tabuľkovej časti k zmluve
o postúpení pohľadávok pod por. č. 176 bola poskytnutá odporcovi suma 1095,40- eur, uvedený je
zostatokpohľadávky3.007,16-eur,istinacelkomadosplatnosti2593,59-eur,postupujúsaúroky413,57-
eur, uvedený je počet dní omeškania 1492, riadny úrok 1492, sadzba 26,40, výška omeškanej splátky
1.508,50-eur.

Listom z 28.12.2010 číslo XXXX. oznamovala SLSP a.s. odporcovi, že postúpila pohľadávku čísla
úverového účtu XXXXXXXXX s názvom a dátumom uzatvorenia zmluvy: X. Z., nar. XX.X.XXXX vo výške
8.238,25-eur s príslušenstvom navrhovateľovi.

Na žiadosť súdu Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava správou zo 16.10.2015 oznámila, že z jej strany
nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX z 25.8.2006,
uzavretej medzi ňou a odporcom pred postúpením pohľadávky na navrhovateľa. Podľa oznámenia
konečná splatnosť úveru v tejto zmluve bola dohodnutá dňom 20.9.2011 a nebola predlžovaná.

Z výpisu z účtu odporcu a jeho manželky, vedeného SLSP a.s. bolo zistené, že mu na účet bolo
pripísaných 25.9.2006 33.000,-Sk (v prepočte 1095,40-eur). Odporca uhradil jednu splátku 30,17-eur,
ostatné údaje až do roku 21.12.2010 sa týkajú úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov za správu úveru.

Podľa výpovede odporcu úver platil zhruba 2 roky , splátky platil okolo 1.000,-Sk mesačne. Posledných

6 rokov nebýva na G. XXX v J., ale na adrese Q., Ul. Y. M. XXXX/XX. Poštové zásielky preberala po
odsťahovaní sa z J. jeho matka a väčšinou mu zásielky odovzdávala. Odporca si nepamätal , či ho
SLSP a.s. upozorňovala, že nemá platený úver. Platby na pôžičky ktoré mal mu odchádzali z účtu, u
SLSP a.s. mal viacej úverov a SLSP a.s. mu viedla aj bežný účet. Po odsťahovaní sa z J. mu SLSP
a.s. automaticky bežný účet zrušila. Výpisy z účtu ohľadom úveru mu chodili. Odporca uviedol, že si

nepamätá, či banke oznamoval, že mení adresu. Dostal oznámenie o postúpení pohľadávky, od koho,
či od súdu, SLSP a.s. alebo od navrhovateľa uviesť nevedel. Podľa výpovede odporcu v zmluve nič
nedohodoval, došiel, Zmluvu o úvere podpísal a išiel preč.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo

zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 524 ods. 1a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a

všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento zákon
upravujeniektorévzťahysúvisiacesovznikom,sorganizáciou,riadením,podnikanímasozánikombánkso sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk
na území Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných
subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku

zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo

pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Navrhovateľ sa v konaní po odporcovi domáhal splnenia záväzku, tvrdiac, že sa stal zo zmluvy o
postúpení pohľadávky bankou novým veriteľom odporcu. V konaní bolo Zmluvou o úvere a Zmluvou o
postúpení pohľadávky zistené, že pohľadávka vznikla zo zmluvy o úvere. Zmluva o úvere je v zmysle
ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka dvojstranným právny úkonom, právny úkon je právnou
skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik práv a povinností. Z ustanovení

§ 497 Obchodného zákonníka vyplýva, že u zmluvy o úvere ide o záväzkovoprávny vzťah, ktorého
podstatou je, že na základe platnej zmluvy veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka
a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Obe strany zmluvy o úvere majú tak práva voči sebe ako
aj povinnosti. Záväzkový právny vzťah musia tvoriť najmenej dva subjekty. Jeden z nich je subjektom
práva a druhý subjektom povinnosti. Pritom však subjekt práva (veriteľ) má spravidla nielen právo, ale

zároveň aj povinnosť, a subjekt povinnosti (dlžník) má nielen povinnosť, ale súčasne aj právo. Zo zmluvy
o úvere je dlžník povinný druhej strane - veriteľovi vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť
úrok. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že sa stal na základe zmluvy o postúpení pohľadávky oprávneným
požadovať po odporcovi mu niečo dať a že je oprávnený to požadovať, pretože je namiesto banky
veriteľom odporcu.

V zmysle § 524 ods. 1a 2 Občianskeho zákonníka pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou,
na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ
(postupník) a na platnosť zmluvy sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka
jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich dlžníkovi z jeho záväzku, dlžník o postúpení pohľadávky ani

nemusí vedieť, môže plniť veriteľovi, s ktorým uzavrel zmluvu a ten je povinný plnenie prijať.
Za rozhodné pri vyriešení otázky, či sa v zmysle uvedeného stal navrhovateľ veriteľom odporcu, súd
považoval skutočnosť, že postupcom bola banka, ktorej zákon o bankách v ustanovení § 92 ods.
8 zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ukladá povinnosť pred postúpením
svojej pohľadávky niečo konať. Banke sa v ustanovení ukladá pred postúpením svojej pohľadávky

vzniknutej z jej bankovej činnosti urobiť jednostranný právny úkon voči dlžníkovi pri jeho omeškaní.
Z tabuľkovej časti k zmluve o postúpení pohľadávky je zrejmé, že sa odporca dostal do omeškania s
platením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože neplnil splátky dohodnuté
v zmluve o úvere riadne a včas. Podmienky vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru sú stanovené vo
Všeobecných obchodných podmienkach SLSP a.s. v bode 7.6.1 ako prípady porušenia zmluvy, kedy

banka je oprávnená ak klient nesplnil alebo porušil povinnosti dohodnuté v zmluve o úvere alebo vo
VOP, tiež ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako
10 dní alebo aj poplatkov vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo
zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú určí banka v
oznámení o mimoriadnej splatnosti, banka je oprávnená vypovedať alebo od nej odstúpiť. Zo správy

SLSP a.s. je zrejmé, že banka právo ukončiť svoj zmluvný vzťah ani jedným zo spôsobov, ktoré sama
dala do VOP s odporcom nevyužila. Pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti by sa stal splatným celý úver
a odporca by bol následne povinný banke splatiť úver dohodnutý v splátkach v bankou stanovenom
termíne v celej výške. Písomná výzva banky na zaplatenie dlhu, resp. omeškaného peňažného záväzku,ktorá by bola doručená odporcovi by bola aj dôkazom v konaní preukazujúcim v zmysle § 92 ods. 8
zákona o bankách poskytnutie dodatočnej lehoty na plnenie.

Pokiaľ sa týka povinnosti banky urobiť písomný právny úkon (výzvu) v zmysle § 92 ods. 8 zákona o
bankách voči odporcovi (dlžníkovi) je právnym úkonom v zmysle § 34 OZ určovaný prejavom vôle,
zameraním tohto prejavu vôle, vznikom, zmenou alebo zánikom (zrušením) práv a povinností alebo
smeruje k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takým prejavom vôle spájajú.
Účelom právneho úkonu sa rozumie jeho hospodárske určenie, ktoré je, alebo nie je v súlade s účelom

dovoleným zákonom. V zmysle § 1 zákona o bankách zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace
so vznikom, s organizáciou, riadením ale aj podnikaním a zákon o bankách upravuje právo banky
poskytovať úvery ako podnikateľovi. V záväzkovoprávnom vzťahu má práve banka ako veriteľ právo
požadovať plnenie od dlžníka, jej právo je platnou právnou úpravou chránené a predpokladá sa aj u
banky vôľa a úsilie urobiť všetko pre to, aby dlžník splnil to, na čo sa banke zaviazal.

Ak v konaní nebolo preukázané, že banka urobila zákonom predpísaný právny úkon, smerujúci k tomu,
aby mohla postúpiť pohľadávku v súvislosti s omeškaním odporcu s plnením jeho záväzku, má súd za
to, že nebol ani splnený v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách a v konaní preukázaný zákonný
predpoklad na postúpenie pohľadávky bankou na navrhovateľa, ktorý bankou nie je a nemohlo dôjsť ani
k platnému uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi bankou a navrhovateľom dňa 21.12.2010

z dôvodu, že nedošlo k predpokladanému právnemu úkonu banky.

Súd posudzujúc ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách v časti týkajúcej sa písomnej výzvy banky
podľa obsahu je podľa názoru súdu naviazané na čas plnenia. Časom plnenia je vymedzenie časového
obdobia, v ktorom je dlžník povinný splniť svoj záväzok, na čas splatnosti alebo zročnosti inak aj

dospelostiasúdmázato,ževustanovenínejdeibaoprelomeniebankovéhotajomstva,alevsúvislostis
možnosťou postúpenia pohľadávky bankou na subjekt, ktorý bankou nie je aj so splatnosťou pohľadávky
banky.

Aj zmluva o postúpení pohľadávky je dvojstranný právny úkon, ktorým si banka a navrhovateľ

mienili upraviť svoje vzájomné práva a povinnosti. Ako právny úkon banky a navrhovateľa zmluva
odporuje účelu zákona o bankách, jeho hospodárskemu účelu, keď podľa § 5 písm. b) sa úverom,
ktorý poskytuje banka rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na vlastný účet alebo
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov v akejkoľvek forme vrátane faktoringu a forfajtingu, teda
predpokladá sa minimálne návratnosť poskytnutých finančných prostriedkov bankou, podľa písm. i)

bankovým obchodom je vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou a jej klientom
a akékoľvek operácie súvisiace s bankovými činnosťami , ide ti aj o správu úveru, obchody banka
vykonáva podľa § 27 s klientmi na zmluvnom základe a zmluva o postúpení pohľadávky je podľa § 39
Občianskeho zákonníka právnym úkonom neplatným a nedovoleným, z ktorého nemohol nadobudnúť
navrhovateľ právo veriteľa domáhať sa po odporcovi ako dlžníkovi splnenia záväzku. Na strane

navrhovateľa nie je daná aktívna legitimácia v konaní, právo mu nesvedčí, čo je dôvodom vedúcim súd
k zamietnutiu návrhu.

Z neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohol nadobudnúť navrhovateľ žiadne práva ani odporca
povinnosti. Bezpredmetným je preto zaoberať sa hodnotením dôkazov ako je oznámenie o postúpení

pohľadávky, neprijateľnými podmienkami zmluvy o úvere alebo ďalšími časťami VOP, sadzobníkom či
námietkou premlčania nároku navrhovateľa.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 146 ods. 2, prvá veta O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy.

O trovách súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a

navrhovateľovi, ktorý zavinil zastavenie konania v sume 1 831,21 eur pre späťvzatie časti návrhu a
vo zvyšku, kedy bol navrhovateľ neúspešný, súd uložil povinnosť nahradiť trovy konania odporcovi
spočívajúce v trovách právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 5
úkonov právnej služby: prevzatie zastúpenia (8.7.2014), vyjadrenie k návrhu (25.11.2014), vyjadreniazo dňa 22.7.2015 a zo dňa 7.10.2015 k podaniam navrhovateľa, účasť na pojednávaní dňa 21.10.2015,
kde bola vec prejednaná, základnú sadzbu tarifnej odmeny v plnej výške a to vo výške 101,25 eur za
každý z týchto úkonov, vypočítanej v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky. Súd ďalej priznal odmenu za 2 úkony

právnej služby a to za účasť na pojednávaní dňa 25.3.2015 a 5.8.2015, kde odmenu priznal v súlade
s § 13a ods. 4 druhá veta vyhlášky, v zmysle ktorého keďže uvedené pojednávania boli odročené bez
prejednania veci, patrí odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny, teda vo výške
25,31 € (1/4 zo sumy 101,25 €) za každý z takto priznaných úkonov. Súd ďalej priznal režijný paušál k
úkonom vykonaným v r. 2014 - 2 x 8,04 €, v r. 2015 - 5 x 8,39 €. Súd ďalej priznal aj DPH v sadzbe 20

% z odmeny a náhrad v sume 737,88 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny

nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ktorým je Exekučný
poriadok (zákon č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov)