Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. september 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 13C/200/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914212447
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Koreňová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6914212447.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Martinou Koreňovou v právnej veci navrhovateľa: C.

H., T.. XX.XX.XXXX, H. U., O.. C. Č.. XXX, zast. Mgr. Marián Jankovič, advokát so sídlom Revúca, Ul.
Bernolákova č. 151/9 proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra SR so
sídlom Bratislava, Ul. Štúrova č. 2 o zaplatenie 2 404,82 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 2 404,82 eur s 5,25 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 2 404,82 eur od 06. 05. 2014 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi 20,- eur trov konania na súdnom poplatku a 624,44 eur

trov konania na trovách právneho zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a to právnemu
zástupcovi navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom došlým súdu dňa 16.09.2014 sa domáha proti odporcovi Slovenskej republike,
za ktorú koná Generálna prokuratúra SR zaplatenia sumy 2 404,82 eur s 5,25 % úrokmi z omeškania
ročne od 06. 05. 2014 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že uznesením vyšetrovateľa OR PZ zo
dňa 07.08.2012 pod ČVS: ORP-192/OVK-RS-2012 mu bolo vznesené obvinenie za zločin sexuálneho
násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. zák.. Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť,
ktorú prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote zamietol ako nedôvodnú. Po ukončení

vyšetrovania prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podal na neho obžalobu za zločin
sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1,2 písm. b/ Tr. zák. Následne bol v konaní pred súdom
rozsudkom zo dňa 31.01.2013 sp. zn. 3T/244/2012 spod obžaloby podľa ust. § 285 písm. a/ Tr. por.
oslobodený, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný. Proti tomuto rozsudku
podal prokurátor odvolanie, ktoré bolo uznesením Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 30.05.2013
sp. zn. 2To/38/13 zamietnuté.
V predmetnom trestnom konaní udelil plnú moc na svoju obhajobu Mgr. Mariánovi Jankovičovi,

advokátovi so sídlom v Revúcej, Ul. Bernolákova 151/9. Za poskytnuté právne služby mu advokát
vystavil faktúru č. XX/XXXX zo dňa 18.07.2013 na sumu 2 404,82 eur, ktorú mu zaplatil.
Ako titul, na základe ktorého si uplatňuje náhradu škody uviedol uznesenie vyšetrovateľa OR PZ v
Rimavskej Sobote zo dňa 07.08.2012 pod Č.D.:B.-XXX/OVK-M.-
XXXX, ktorým mu bolo vznesené obvinenie, uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry v Rimavskej
Sobote o zamietnutí jeho sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia a obžalobu prokurátora
Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote zo dňa 19.11.2012, ktorá je evidovaná pod č. XPv/XXX/XX-X

s tým, že tieto tri rozhodnutia je potrebné nahliadať ako na rozhodnutia, na základe ktorých si uplatňuje
nárok na náhradu škody od štátu predovšetkým z dôvodu, že vyslovujú určité podozrenie konkrétnej
osoby o tom, že mal spáchať trestný čin a tieto rozhodnutia predstavujú výrazný zásah do jeho zákonom
chránených práv.Čo sa týka príslušnosti konkrétneho orgánu verejnej moci, ktorý by mal ohľadne uplatneného nároku
zastupovať štát, označil Generálnu prokuratúru SR z toho dôvodu, že orgán, ktorý mohol prvé
rozhodnutie vydané v trestnom konaní a to uznesenie o vznesení obvinenia zrušiť, bol prokurátor

ako "dominus litis" prípravného konania, keď mal na to aj možnosť, pretože bola podaná sťažnosť
proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Poukázal na to, že v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. b/ Zák.č.
514/2003 Z.z. je príslušným orgánom konať v mene štátu Ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom konaní
škodu spôsobil vyšetrovateľ PZ alebo poverený príslušník PZ a prokurátor nezamietol sťažnosť proti
uzneseniu vyšetrovateľa PZ alebo povereného príslušníka PZ a nepodal obžalobu v trestnej veci na

príslušný súd. Z uvedeného ustanovenia možno výkladom "a contrario" s poukazom na ust. § 4 ods. 1
písm. f/ citovaného zákona vyvodiť v tejto veci príslušnosť Generálnej prokuratúry SR a to z dôvodu,
že prokurátor ako osoba, ktorá dohliada na celý (zákonný) priebeh prípravného konania mal možnosť
nezákonné rozhodnutie vyšetrovateľa, resp. policajta zrušiť a nahradiť ho vlastným rozhodnutím. O
príslušnosti Generálnej prokuratúry svedčí aj fakt, že prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu o
vznesení obvinenia a podal obžalobu na príslušný súd. Dodal, že v prípade ak by súd dospel k záveru,

že príslušný je iný orgán konať v mene štátu ako ten, ktorý označil, je povinný postarať sa o odstránenie
takejto procesnej vady návrhu, ide o nedostatok procesných podmienok konania.
K výške uplatneného nároku na náhradu škody uviedol, že ide o trovy obhajoby, ktoré reálne vynaložil
a to v celkovej výške 2 404,82 eur. Poukázal na to, že mu bolo vznesené obvinenie pre trestný čin,
za ktorý mu hrozil trest odňatia slobody na 7 až 15 rokov a nie je natoľko právne zdatnou osobou,

aby sa vedel obhajovať sám. Zdôraznil, že od začiatku trestného stíhania tvrdil, že je nevinný, že
protiprávneho konania, ktoré mu bolo kladené za vinu sa nedopustil. Zaplatené peňažné prostriedky
advokátovi predstavujú jeho škodu, ktorú si uplatňuje týmto návrhom.
Vo veci bolo rozhodnuté vydaním platobného rozkazu dňa 09.02.2015 č. XRo/XXX/XXXX-XX, proti
ktorému podal odporca v zákonnej lehote odpor. Odpor odôvodnil tým, že v prípad existencie dvoch

skupín navzájom si odporujúcich dôkazov je podľa platného právneho poriadku prokurátor povinný
podať obžalobu, aby dôkazy mohli byť vykonané na hlavnom pojednávaní a súd po vyhodnotení celého
dokazovania vo veci rozhodne. V danom prípade nešlo o nutnú obhajobu, obvinený si obhajcu zvolil
sám a preto mu nevznikol nárok na náhradu škody. Navrhovateľ svoj nárok kvalifikuje ako nárok na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, pričom v danom prípade nezákonné rozhodnutie

nebolo zrušené a obžaloba bola podaná na základe dostatočne zabezpečených dôkazov v prípravnom
konaní., preto žiadal návrh zamietnuť.
Na pojednávanie dňa 22.09.2015 sa ustanovil zástupca navrhovateľa ako aj zástupkyňa odporcu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s odporom odporcu, s vyjadrením navrhovateľa k odporu, s
pripojeným trestným spisom tunajšieho súdu sp. zn. XT/XXX/XXXX osobitne s uznesením vyšetrovateľa

PZ o vznesení obvinenia, s uznesením prokurátora
o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, s obžalobou, s výsluchom poškodenej v
prípravnom konaní, s rozsudkom okresného súdu, s uznesením krajského súdu o odvolaní prokurátora,
s plnou mocou udelenou navrhovateľom Mgr. Jankovičovi zo dňa 28.08.2012, s faktúrou č. XX/
XXXX, zo dňa 18.07.2013 vystavenou na sumu 2 404,82 eur, s príjmovým pokladničným dokladom zo

dňa 18.07.2013, so žiadosťou navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo
dňa 17.10.2013 adresovanou Ministerstvu spravodlivosti SR, s odpoveďou Ministerstva spravodlivosti
SR zo dňa 12.11.2013, ktorou ministerstvo postúpilo žiadosť navrhovateľa Generálnej prokuratúre
SR, s odpoveďou Generálnej prokuratúry zo dňa 19.11.2013, ktorou generálna prokuratúra vrátila
späť ministerstvu žiadosť navrhovateľa, s výzvou Ministerstva spravodlivosti SR na doplnenie

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 06.12.2013 adresovanou
zástupcovi navrhovateľa, s odpoveďou navrhovateľa na výzvu na doplnenie jeho žiadosti zo dňa
07.02.2014 adresovanou Ministerstvu spravodlivosti SR, s odpoveďou Ministerstva spravodlivosti SR
zo dňa 18.02.2014, ktoré žiadosť navrhovateľa vrátane jej doplnenia opätovne postúpilo Generálnej
prokuratúre SR, s vyrozumením Generálnej prokuratúry SR zo dňa 04.03.2014, že žiadosť navrhovateľa

neprerokuje, pretože nie je orgánom príslušným na konanie o žiadosti, s listom navrhovateľa
adresovaným Ministerstvu spravodlivosti SR zo dňa 28.03.2014 o postúpenie žiadosti navrhovateľa
na Ministerstvo vnútra SR s poukazom na vyjadrenie Generálnej prokuratúry SR o nepríslušnosti
prerokovať žiadosť navrhovateľa, s odpoveďou Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 03.04.2014,
že nemôže vyhovieť žiadosti navrhovateľa o postúpenie jeho žiadosti Ministerstvu vnútra SR, pretože

odstúpilo jeho žiadosť Generálnej prokuratúre SR a je možné prezumovať, že predmetnú žiadosť má
k dispozícii Generálna prokuratúra SR, s listom navrhovateľa adresovaným Generálnej prokuratúre
SR zo dňa 15.08.2014 týkajúcim sa doplnenia žiadosti navrhovateľa a jej prerokovania, s odpoveďouGenerálnej prokuratúry SR zo dňa 05.09.2014, že žiadosť navrhovateľa treba považovať za predbežne
prerokovanú a zistil tento skutkový stav:
Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Rimavskej Sobote zo dňa 07.08.2012 č. Č.:B.-XXX/OVK-M.-

XXXX bolo navrhovateľovi vznesené obvinenie za zločin sexuálneho násilia podľa ust. § 200 ods. 1, ods.
2 písm. b/ Tr. zák., lebo na podklade zistených skutočností v bližšie nezistenom období rokov 2007 až
2008vbytenaO..Q.Č..XXXD.U.sexuálnezneužívaldcérusvojejvtedajšejdružkyI.H.atopoškodenú
I. H.Ú. tým, spôsobom, že v neprítomnosti jej matky ju proti svojej vôli obchytkával po prsiach, genitáliách
minimálne dvakrát do mesiaca , keď si rozopol nohavice donútil ju rukou obchytkávať ho za prirodzenie,

počas čoho ju povyzliekal donaha, ľahol si na ňu a takto sa obtieral o ňu až kým sa neukojil, približne
jedenkrát do týždňa ju prinútil k nemu sadnúť, dal jej ruku pod tričko a druhou rukou sa ukájal, napokon
jej začal vkladať svoje prsty do jej pošvy, počas čoho vzdychal, pričom sa to bála povedať mame a preto
mu to trpela, pretože sa jej vyhrážal, že ak tak nebude konať, tak zbije jej matku a vysťahuje ich obe z
bytu. V konaní potom prestal až pri podozrení zo sexuálneho zneužívania maloletej jeho družkou.
Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľa ako obvinený sťažnosť. O tejto sťažnosti rozhodol prokurátor

Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote uznesením zo dňa 28.08.2012 č. XPv/XXX/XX-X tak, že
sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
Následne prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote dňa 19.11.2012 pod č. XPv/XXX/XX-
XX podal na Okresný súd Rimavská Sobota na navrhovateľa ako obvineného obžalobu pre zločin
sexuálneho zneužívania podľa ust. § 201 ods. 1,2písm. b/ Tr zák.

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 31.01.2013 sp. zn. XT/XXX/XX bol navrhovateľ
ako obžalovaný pod obžaloby podľa ust. § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodený, pretože nebolo dokázané,
že sa stal skutok, pre ktorý je stíhaný.
Proti tomuto rozsudku podal okresný prokurátor odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd Banská

Bystrica uznesením zo dňa 30.05.2013 sp. zn. X U. tak, že odvolanie okresného prokurátora zamietol
s dôvodu, že nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa stal skutok, pre
ktorý bol obžalovaný trestne stíhaný.
Dňa 28.08.2012 navrhovateľ udelil advokátovi Mgr. Mariánovi Jankovičovi so sídlom v Revúcej, Ul.
Bernolákova č. 151/9 plnú moc na obhajovanie v trestnom konaní vedenom proti nemu Okresným

riaditeľstvom PZ v Rimavskej Sobote pre zločin sexuálneho zneužívania.
Faktúrou č. XX/XXXX vystavenou dňa 18.07.2013 na sumu 2 404,82 eur advokát Mgr. Marián Jankovič
vyúčtoval navrhovateľovi odmenu - trovy jeho obhajoby v trestnom konaní vedenom Okresným
riaditeľstvom PZ v Rimavskej Sobote pre zločin sexuálneho zneužívania.
Advokát Mgr. Marián Jankovič vystavil dňa 18.07.2013 navrhovateľovi príjmový pokladničný doklad č.

XXXXXX na sumu 2 404,82 eur (2 004,02 eur + 400,80 eur DPH), na ktorom bola ako účel úhrady
uvedená faktúra č. XX/XXXX.
Listom zo dňa 17.10.2013 navrhovateľ podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody v zmysle Zák.č. 514/2003 Z.z. a túto adresoval Ministerstvu spravodlivosti SR. V žiadosti
požadoval náhradu škody vo výške 2 404,82 eur. Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa

12.11.2013oznámilonavrhovateľovi,žedňa06.11.2013muboladoručenájehožiadosť pričomzaorgán
zodpovedný prerokovať jeho žiadosť považuje Generálnu prokuratúru SR, preto jej túto žiadosť postúpil.
Listom zo dňa 19.11.2013 Generálna prokuratúra SR oznámila navrhovateľovi, že jeho žiadosť o
predbežné prerokovania nároku na náhradu škody vrátila späť Ministerstvu spravodlivosti SR, pretože
má za to, že v žiadosti absentuje presná konkretizácia rozhodnutia, ktorým malo ku škode dôjsť a

súčasne uviedla, že vzhľadom na zmenu právnej úpravy účinnú od 01.01.2003 orgánom oprávneným
konať v mene štátu nie je Ministerstvo vnútra SR avšak súčasne sa nedá ani dospieť k záveru, že konať
v mene štátu by mala Generálna prokuratúra SR, pretože v zmysle ust. § 4 ods. 2 Zák.č. 514/2003 Z.z.
sa javí, že ak nie je možné príslušný orgán určiť postupom podľa odseku 1/, tak v mene štátu koná
Ministerstvo spravodlivosti SR.

Listom zo dňa 06.12.2013 Ministerstvo spravodlivosti SR vyzvalo navrhovateľa na doplnenie jeho
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
Listom zo dňa 07.02.2014 navrhovateľ doplnil svoju žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody tak, že za rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda označil uznesenie o vznesení
obvinenia a toto doplnenie zaslal Ministerstvu spravodlivosti SR.

Listom zo dňa 18.02.2014 Ministerstvo spravodlivosti SR oznámilo navrhovateľovi, že jeho žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spolu s doplnením postúpilo opätovne Generálnej
prokuratúre SR s tým, že navrhovateľ v doplnení svojej žiadosti ako nezákonné rozhodnutie, ktorým mu
mala byť spôsobená škoda špecifikoval uznesenie o vznesení obvinenia a súčasne za orgán oprávnenýkonať v mene štátu označil Generálnu prokuratúru SR a za predpokladu, že by táto vyslovila svoju
nepríslušnosť nežiadal v zmysle ust. § 4 ods. 2 Zák.č. 514/2003 Z.z., aby bola jeho žiadosť postúpená
Ministerstvu spravodlivosti SR, ale práve naopak žiadal, aby bola postúpená Ministerstvu vnútra SR.

Listom zo dňa 04.03.2014 Generálna prokuratúra SR zaslala navrhovateľovi vyrozumenie, že jeho
žiadosť na náhradu škody neprerokuje, pretože nie je orgánom príslušným na konanie o tejto žiadosti.
Skonštatovala, že vzhľadom na znenie ust. § 4 ods. 1 písm. b/ Zák.č. 514/2003 Z.z., Ministerstvo vnútra
nie je orgánom príslušným konať v mene štátu. Ďalej konštatovala, že príslušným orgánom nie je ani

Generálne prokuratúra SR, pretože tento orgán koná v mene štátu iba v prípade, ak škodu v trestnom
konaní spôsobil prokurátor, pričom ak navrhovateľ za titul nároku na náhradu škody určil uznesenie o
vznesení obvinenia, nie je možné dospieť k záveru, že škodu spôsobil prokurátor v trestnom konaní.
Listom zo dňa 28.03.2014 navrhovateľ požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o postúpenie jeho
žiadosti aj Ministerstvu vnútra SR.
Listom zo dňa 03.04.2014 Ministerstvo spravodlivosti SR oznámilo navrhovateľovi, že jeho žiadosti o

postúpenie nemôže vyhovieť, pretože jeho žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
spolu aj s jej doplnením postúpilo Generálnej prokuratúre SR, s tým, že je možné prezumovať, že túto
žiadosť má k dispozícii práve Generálna prokuratúra SR.
Listom zo dňa 15.08.2014 navrhovateľ na základe oznámenia Ministerstva spravodlivosti listom zo dňa
03.04.2013 požiadal Generálnu prokuratúru SR o predbežné prerokovanie jeho žiadosti o náhradu

škody.
Listom zo dňa 05.09.2014 Generálna prokuratúra SR oznámila navrhovateľovi, že jeho žiadosť o
predbežné prerokovania nároku na náhradu škody považuje za prerokovanú, keďže príslušný orgán
Ministerstvo spravodlivosti SR jeho nárok na náhradu škody neuspokojilo.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne podľa Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len Zák.č. 514/2003
Z.z.) uzatvára takto:
Podľa ust. § ods. 1 písm. a/ Zák.č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej často tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa ust. § 3 ods. 2 citovaného zákona, zodpovednosti podľa odseku 1/ sa nemožno zbaviť.
Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b/ bod 1. citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ,
ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník
Policajného zboru a prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru

alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu.
Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. f/ citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu
spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo
správnom konaní.

Podľa ust. § 5 ods. 1 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania , ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa ust. § 6 ods. 1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie , ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre

nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto
orgánu.
Podľa ust. § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako ja nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
Podľa ust. § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán

písomne oznámi poškodenému , že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,
ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému ajúrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody , alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa ust. § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
Podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré
poškodenému vznikli v konaní v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o
treste o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody

alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Podľa § 18 ods. 3 citovaného zákona, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške
ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zo zhodnotenia vykonaných dôkazov mal súd za

to, že podaný návrh je dôvodný a uplatnený nárok na náhradu škody (trovy obhajoby) posúdil podľa
ustanovení Zák.č. 514/2003 Z.z. v platnom znení.
Zo žiadosti navrhovateľa zo dňa 17.10.2013 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a jej
doplnenia zo dňa 07.02.2014 vyplýva, že navrhovateľ ako titul nároku na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím uviedol uznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Rimavskej

Sobote zo dňa 07.08.2012 č. Č.:B.-XXX/OVK-M.-XXXX, ktorým mu bolo vznesené obvinenie pre zločin
sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. keďže neskôr bol rozhodnutím súdu spod
obžaloby oslobodený a za orgán príslušný na prerokovanie jeho žiadosti označil Generálnu prokuratúru
SR.
Vzhľadom na korešpondenciu medzi navrhovateľom, Ministerstvom spravodlivosti SR a Generálnou

prokuratúrouSRohľadneurčeniapríslušnéhoorgánuna prerokovaniežiadostinavrhovateľananáhradu
škody spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím vydaným v trestnom konaní, súd uvádza, že orgán
príslušný na prerokovanie nároku navrhovateľa na náhradu škody je v návrhu na začatie konanie
označený správne. Súd má za to, že ak bola škoda spôsobená tým, že poškodenému bolo vznesené
obvinenie, sťažnosť proti nemu bola prokurátorom zamietnutá a následne prokurátor podal obžalobu je

príslušná v mene štátu
konať len Generálna prokuratúra SR. S účinnosťou od 01.01.2003 bol Zák.č. 514/2003 Z.z. zmenený
a podľa novelizovaného znenia ust. § 4 ods. 1 písm. b/ je Ministerstvo vnútra SR oprávnené konať
v mene štátu len v tom prípade, ak prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu o vznesení
obvinenia a súčasne (ide o kumulatívnu podmienku) nepodal obžalobu. Teda touto novelou došlo k

vyjasneniu kompetencií medzi Ministerstvom vnútra SR a Generálnou prokuratúrou SR v tom zmysle,
že Ministerstvo vnútra koná len v tých prípadoch, v ktorých postup policajta nie je "krytý" následným
postupom prokurátora, ktorý potvrdil správnosť postupu policajta. V predmetnej veci však prokurátor
"odobril správnosť a zákonnosť uznesenia vyšetrovateľa PZ o vznesení obvinenia a následne aj podal
obžalobu na príslušný súd z čoho jednoznačne plynie záver o vylúčení pôsobnosti Ministerstva vnútra

SR konať v mene štátu v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. b/ Zák.č. 514/2003 Z.z. a v spojitosti s ust.
§ 4 ods. 1 písm. f/ Zák.č. 514/2003 Z.z. zakladá pôsobnosť Generálnej prokuratúry SR na konanie
v mene štátu o žiadosti navrhovateľa na náhradu škody spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím -
uznesením vyšetrovateľa PZ o vznesení obvinenia vydaného v trestnom konaní. Súd sa nestotožnil
s právnym názorom Generálnej prokuratúry SR prezentovaným v jej korešpondencii s navrhovateľom

ohľadne žiadosti navrhovateľa na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, že v zmysle ust.
§ 4 ods. 2 Zák.č. 514/2003 Z.z. je orgánom príslušným konať v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
SR, pretože príslušný orgán nie je možné určiť podľa odseku 1/ citovaného zákona.
Jedným zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím jezrušeniealebozmenaprávoplatnéhorozhodnutia,ktorýmbolaspôsobenáškoda. Zákon

č. 514/2003 Z.z. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia spod obžaloby.
Judikatúravšakdospelakzáveru,žeideošpecifickýprípadzodpovednostizaškoduspôsobenúzačatím
a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej
a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Ten, proti komu bolo
trestné stíhanie zastavené alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, má zásadne právo na náhradu

škody spôsobenej uznesením o vznesením obvinenia. Zákon zakladá objektívnu zodpovednosť štátu
(bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže zbaviť. Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného
uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania
alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začínatrestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totižto v tomto prípade
neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania,
ale na samotný výsledok trestného stíhania. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré

poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie a v konaní, v ktorom bolo
trestné stíhanie zastavené. I keď jedným zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým
bola spôsobená škoda, treba mať na zreteli, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu
zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu bola

odčinená (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/194/2010 zo dňa 30.03.2011).
"Systematickým a logickým extenzívnym výkladom sa dospelo k záveru, že ak došlo k zastaveniu
trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a
dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté.
Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti)

začatia (vedenia) trestného stíhania je

neskorší výsledok trestného konania. Štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov,
ak sa ich postu ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takejto situácii nie je rozhodné, ako
orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom

konaní potvrdilo (uznesenie NS SR sp. zn. 4 M Cdo 15/2009)."
"Ten, proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený má
pri splnení ďalších zákonných predpokladov podľa ust. § 1-4 zák. č. 58/69 Zb. (poznámka: ide o zákon
o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom, ktorý bol zrušený zákonom č. 514/2003 Z. z., podstata vzniku zodpovednosti je však rovnako

upravená) zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Uvedené
právo nemá ten, kto si obvinenie zavinil sám a ten, kto bol spod obžaloby oslobodený alebo bolo proti
nemu trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin zodpovedný, alebo že mu
bola udelená milosť alebo že trestný čin bol amnestovaný ( (rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo 53/93)".
Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona, keď základ návrhu považoval za

daný tým, že navrhovateľ bol trestne stíhaný, bola na neho podaná obžaloba a v konaní pred súdom bol
spod obžaloby oslobodený, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol trestne stíhaný.
Navrhovateľ preto má právo na náhradu škody (§ 5 ods. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z.) a za túto škodu
objektívne zodpovedá štát (§ 3 ods. 2 Zák.č. 514/2003 Z.z.).
V danom prípade došlo ku škode navrhovateľa v trestnom konaní. Orgány činné v trestnom konaní sú

prokurátor a policajt (§ 10 ods. 1 Tr. por.). Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie aj vyšetrovateľ
Policajného zboru. Trestné stíhanie sa začne vydaním uznesenia a dozor nad dodržiavaním zákonnosti
pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor (§ 230 Tr. por. ). Na
úseku trestného konania, ktorý začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a je zavŕšený
podaním obžaloby, vykonávajú svoju pôsobnosť vyšetrovateľ Policajného zboru, ako aj prokurátor.

Vo veci náhrady škody spôsobenej v tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci pokiaľ
prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ alebo povereného príslušníka PZ a
súčasne prokurátor podal obžalobu na príslušný súd, je orgánom príslušným konať v mene štátu
Generálna prokuratúra SR (výklad ust. § 4 ods. 1 písm. b/ a contrario v spojitosti s ust. § 4 ods. 1 písm.
f/ Zák.č. 514/2003 Z.z.).

O obrane odporcu, že Generálna prokuratúra SR nie je orgánom príslušným konať v mene štátu súd
poukazuje na vyššie uvedené odôvodnenie a súčasne k obrane, že navrhovateľ nemá právo na náhradu
škody, pretože nešlo o prípad nutnej obhajoby súd uvádza, že z ust.§ 18 Zák.č. 514/2003 Z.z. vyplýva,
že náhrada škody zahŕňa náhradu trov konania, ktoré vznikli poškodenému, pričom musí ísť o účelne
vynaložené trovy a v danom prípade, keďže navrhovateľ bol spod obžaloby oslobodený, boli trovy jeho

obhajoby podľa názoru súdu vynaložené účelne. Nakoniec k obrane odporcu, že nárok na náhradu
škody navrhovateľovi nevznikol, pretože uznesenie o vznesení obvinenia nebolo zrušené, súd uvádza,
že doterajšou judikatúrou sa dospelo k záveru ako už súd uviedol aj vyššie vo svojom odôvodnení, že
rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre jeho nezákonnosť,
má tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby a skutočnosť, že nedošlo k

zrušeniurozhodnutia,ktorýmsatrestnéstíhaniezačína, natomničnemení.Podstatanárokunanáhradu
škody sa v tomto prípade totiž viaže na samotný výsledok trestného stíhania.Súd podľa § 5 ods. 1 a §18 ods. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. zaviazal odporcu na náhradu škody vo výške 2
404,82 eur, pričom ide o trovy obhajoby navrhovateľa v trestnom konaní. Za obhajcu si zvolil advokáta
Mgr. Mariána Jankoviča. Trovy obhajoby predstavovali 2 404,82 eur. Tieto sú obhajcom vyúčtované

podľa úkonov v trestnom konaní (všetko uvádzané bez DPH) a to podľa Vyhl.č. 655/2004 Z.z. za
nasledovné úkony právnej služby:
- prevzatie a príprava obhajoby dňa 28.08.2012,
- výsluch obvineného na OO PZ Hnúšťa dňa 11.09.2012,
- výsluch svedka N. I. na OO PZ Hnúšťa dňa 11.09.2012,

- výsluch svedka - poškodeného I. H. na OO PZ Hnúšťa dňa 11.09.2012,
- výsluch svedka C. H. na OO PZ Hnúšťa dňa 01.10.2012,
- výsluch svedka Y. I. na OO PZ Hnúšťa dňa 01.10.2012,
- výsluch svedka G. Č. na OO PZ Hnúšťa dňa 01.10.2012,
- výsluch svedka N. Y. na OO PZ Hnúšťa dňa 01.10.2012,
- výsluch svedka T. H. na OO PZ Hnúšťa dňa 05.10.2012,

- výsluch svedka N. X. na OO PZ Hnúšťa dňa 05.10.2012,
- výsluch svedka I. C. na OO PZ Hnúšťa dňa 05.10.2012,
- výsluch svedka I. W. na OO PZ Hnúšťa dňa 05.10.2012,
- výsluch svedka N. H. na OO PZ Hnúšťa dňa 12.10.2012,
- výsluch svedka W. H. na OO PZ Hnúšťa dňa 20.10.2012,

- výsluch svedka C. H. na OO PZ Hnúšťa dňa 20.10.2012,
- konfrontácia medzi obv. C. H. a svedkom - poškodeným I. H. na OO PZ Hnúšťa dňa 24.10.2012,
- konfrontácia medzi svedkom poškodeným I. H. a svedkom C. H. na OO PZ Hnúšťa dňa 24.10.2012,
- oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania na OO PZ Hnúšťa dňa 29.10.2012,
- hlavné pojednávania na Okresnom súde Rimavská Sobota dňa 09.01.2013,

- hlavné pojednávania na Okresnom súde Rimavská Sobota dňa 31.01.2013,
- hlavné pojednávanie - verejné zasadnutie na Krajskom súde Banská Bystrica dňa 30.05.2013,
vo výške 10 úkonov po 127,16 eur + 3 úkony po 130,16 eur + 8 x režijný paušál v roku 2012 vo výške 7,63
eur + 3 x režijný paušál v roku 2013 vo výške 7,81 eur spolu vo výške 1 746,55 eur mínus krátenie o 20 %
(§13 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z.) predstavuje sumu 1 397,24 eur + strata času za cesty uskutočnené v

dňoch 11.09.2012, 01.10.2012, 05.10.2012, 12.10.2012, 20.10.2012, 24.10.2012, 29.10.2012 z Revúcej
do Hnúšte a späť, jedna cesta vo výške 25,42 eur + strata času za cesty uskutočnené v dňoch
09.01.2013a31.01.2013zRevúcejdoRimavskejSobotyaspäť,jednacesta vovýške 52,04eur+strata
času za cestu uskutočnenú dňa 30.05.2013 z Revúcej do Banskej Bystrice a späť vo výške 78,06 eur,
spolu vo výške 360,08 eur + náhrada cestovných výdavkov za cesty uskutočnené v dňoch 11.09.2012,

01.10.2012, 05.10.2012, 12.10.2012, 20.10.2012, 24.10.2012, 29.10.2012 z Revúcej do Hnúšte a späť,
jedna cesta amortizácia vo výške 11,71 eur a PHM vo výške 6,40 eur + náhrada cestovných výdavkov
za cesty uskutočnené v dňoch 09.01.2013 a 31.01.2013 z Revúcej do Rimavskej Soboty a späť, jedna
cesta amortizácia vo výške 20,50 eur a PHM vo výške 11,77 eur (druhá cesta vo výške 11,69 eur) +
náhrada cestovných výdavkov za cestu uskutočnenú dňa 30.05.2013 z Revúcej do Banskej Bystrice a

späť amortizácia vo výške 35,87 eur a PHM vo výške 19,60 eur, spolu vo výške 246,70 eur + 20 %
DPH vo výške 400,80 eur, spolu trovy obhajoby vo výške 2 404,82 eur. Trovy obhajoby v celkovej výške
2 404,82 eur uhradil navrhovateľ svojmu obhajcovi - Mgr.
Jankovičovi dňa 18.07.2013. Výška vyúčtovaných trov obhajoby bola súdom skontrolovaná podľa
jednotlivých položiek, pričom súd dospel k záveru, že bola vyúčtovaná správne.

Pokiaľ ide o príslušenstvo žalovaného nároku uplatnené v podobe úrokov z omeškania vychádzajúc
z ust. § 16 ods. 1 Zák.. 514/2003 Z.z. odporca sa dostal do omeškania uplynutím 6 mesiacov od
prijatia žiadosti (žiadosť prijatá 06. 11. 2013) a preto ho súd podľa § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák. zaviazal
aj na zaplatenie úrokov z omeškania od 06. 05. 2014 až do zaplatenia, a to vo výške podľa ust. § 3
Nar. vl. č. 87/1995 Zb. v znení neskorších predpisov sadzba ECB k 06.05.2014 vo výške 0,25 % + 5

percentuálnych bodov).
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal navrhovateľovi ako
úspešnému účastníkovi, ktorý v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p. podal návrh na náhradu trov konania,
trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 20,- eur, podľa ust.
§ 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 Vyhl.č. 655/2004 Z.z trovy právneho

zastúpenia za štyri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu, vyjadrenie
k odporu zo dňa 14.07.2015 a účasť na pojednávaní dňa 22.09.2015), odmena za jeden úkon vo výške
101,25 eur + 2 x 8,04 a 2 x 8,39 režijný paušál, spolu vo výške 437,86 eur, z náhrady za stratu času
za cestu uskutočnenú dňa 22.09.2015 v Revúcej do Rimavskej Soboty a späť za 4 polhodiny, spolu vovýške 55,92 eur (4 x 13,98 eur), z náhrady za cestovné výdavky za cestu uskutočnenú dňa 22.09.2015
z Revúcej do Rimavskej Soboty a späť pri počte prejazdených 116 km, spotrebe na 100 km 4,3 litra,
cene PHM na jeden liter 1,074 eur a koeficiente náhrady vo výške 0,183 eur, spolu vo výške 26,59

eur + 20 % DPH (104,07 eur), spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 624,44 eur a celkom trovy
konania vo výške 644,44 eur.
Zaplatenie trov konania právnemu zástupcovi navrhovateľa je odôvodnené ustanovením § 149 ods. 1
O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,

písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.
Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Ak odporca nesplní v stanovenej lehote uloženú mu povinnosť, možno
podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku.