Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. február 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 2P/9/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115223411
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Doláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1115223411.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou vo veci

starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. L., rod. Q. nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa
rodičov: matky A.. A. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. X., XXX XX C. a otca A.. P.. Q. Q., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX C., o návrhu navrhovateľa S.. C. L., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom E. X, XXX XX C., za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava I so sídlom Kvetná 13, 820 05
Bratislava, o osvojenie maloletého dieťaťa, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.09.2015 sa navrhovateľ S.. C. L. domáhal osvojenia
maloletého dieťaťa Q. L.. Návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletej a maloletou sa zoznámil v roku
2011, keď mala maloletá 9 týždňov. S matkou maloletej bol spočiatku v telefonickom kontakte. Uviedol,
že to bolo po odluke od ich vtedajších partnerov, ktorí mali medzi sebou milostný pomer a spôsobili
rozvrat ich manželstiev. Postupne sa začali stretávať a priateľský vzťah prerástol do lásky. V roku 2012
si navrhovateľ s matkou maloletej založil spoločnú domácnosť. Z vyjadrenia navrhovateľa vyplynulo, že

manželstvo s matkou maloletej nepovažujú za inštitút zaručujúci trvalé a harmonické spolužitie muža a
ženy,čoodôvodniltým,žeobajasúniezvlastnejvinyrozvedení.Manželstvonepokladajúzanevyhnutný
predpoklad pre existenciu stabilnej rodiny a vhodného prostredia pre riadnu a zodpovednú výchovu detí.
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že maloletú vníma ako vlastnú dcéru a maloletá navrhovateľa prirodzene
prijala a považuje ho za svojho otca. Navrhovateľ spolu s matkou maloletej sa podieľa na výchove
maloletej, denne ju vozí do škôlky, večer jej číta rozprávky, učí ju angličtinu, kupuje oblečenie, hračky,
stravu a podobne. Pravidelne maloletej sporí financie na sporiacom účte pre deti. Maloletá navrhovateľa

oslovuje "tatinko". Pokiaľ ide o biologického otca maloletej, navrhovateľ uviedol, že otec maloletej s
jej osvojením písomne súhlasil, o čom navrhovateľ k návrhu pripojil listinný dôkaz, a to súhlas otca s
osvojením. Otec maloletú navštevoval len spočiatku, aj to sporadicky. Maloletá nemá vytvorený vzťah k
biologickému otcovi. V spoločnej domácnosti s navrhovateľom, matkou maloletej a maloletou žije aj jeho
dcéra N. L., nar. XX.XX.XXXX, s ktorou má maloletá vytvorený súrodenecký vzťah. Navrhovateľ súčasne
navrhol ponechať maloletej jej terajšie priezvisko L., čo odôvodnil tým, že ide o priezvisko jedného z
rodičov maloletej, a to matky a ide o priezvisko, na ktorom sa rodičia maloletej dohodli. Navyše, v prípade

maloletej by išlo už o tretiu zmenu jej priezviska za štyri roky jej života, čo nie je v prospech dieťaťa.
Maloletá je s priezviskom L. stotožnená.Matka sa k návrhu navrhovateľa na osvojenie maloletej písomne vyjadrila podaním doručeným súdu
dňa 02.10.2015. Matka vyjadrila súhlas s osvojením maloletej navrhovateľom a potvrdila pravdivosť
skutočností uvedených navrhovateľom v návrhu. Uviedla, že pracuje ako profesionálna vojačka na

Ministerstve X. SR a v súvislosti s výkonom jej povolania sú spojené aj vojenské výcviky, služobné
cesty, či vyslania na plnenie úloh mimo územia SR. Preto jedným z dôvodov, pre ktoré je osvojenie
v záujme maloletej je, aby navrhovateľ v čase dlhodobej pracovnej neprítomnosti matky mohol riadne
zabezpečovať starostlivosť o maloletú.

Z vyjadrenia kolíznej opatrovníčky maloletej zo dňa 21.09.2015 vyplynulo, že v danom prípade by
osvojenie dieťaťa inými osobami ako manželmi neposkytovalo štátu dostatočné záruky, že cieľ osvojenia
-dosiahnuťnajlepšízáujemdieťaťa-budeskutočnenaplnený.Vosvojomvyjadreníkolíznaopatrovníčka
poukázala na základné zásady zákona o rodine, podľa ktorých slovenské rodinné právo je postavené
na zásade preferencie rodiny založenej manželstvom pred inými formami rodiny. Podmienka osvojenia
dieťaťa spoločne len manželmi je logickým vyústením tejto zásady, nadväzuje na záujem spoločnosti

vytvoriť pre dieťa harmonické a trvalé životné prostredie a určité záruky v tomto smere môže poskytnúť
výlučne manželstvo.

Súdvovecivykonaldokazovanierodnýmlistommaloletej,rozsudkomOkresnéhosúduRužomberokč.k.
9C/83/2011-35 zo dňa 10.08.2011, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/601/2014-359 zo

dňa 30.04.2015, rozhodnutím Obvodného úradu Ružomberok č.spisu: ObU-RK-OVVS-2011/01857 zo
dňa 14.11.2011, vyjadrením kolízneho opatrovníka maloletej zo dňa 21.09.2015, lekárskym potvrdením
o zdravotnom stave maloletej a navrhovateľa, potvrdením o zamestnaní navrhovateľa, správou o
prešetrení pomerov v rodine navrhovateľa, výsluchom navrhovateľa, rodičov maloletej, výsluchom
kolíznejopatrovníčkymaloletejazástupkyneOkresnejprokuratúryBratislavaIakoajostatnýmspisovým

materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:

Maloletá Q. Q., nar. XX.XX.XXXX sa narodila matke A.. A. Q., nar. XX.XX.XXXX a otcovi A.. P.. Q.
Q., nar. XX.XX.XXXX. Manželstvo rodičov maloletej bolo rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k.
9C/83/2011-35 zo dňa 10.08.2011, právoplatným dňa 07.09.2011, rozvedené. Súd súčasne schválil

rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, s tým, že právo
zastupovať maloletú a spravovať jej majetok majú obaja rodičia, súd otca zaviazal prispievať na výživu
maloletej výživným vo výške 400,- Eur mesačne k rukám matky a styk otca s maloletou súd ponechal
v neobmedzenom rozsahu.

Rozhodnutím Obvodného úradu Ružomberok, číslo spisu: ObU-RK-OVVS-2011/01857 zo dňa
14.11.2011, právoplatným dňa 22.12.2011, bola na žiadosť matky maloletej povolená zmena priezviska
maloletej Q. Q., nar. XX.XX.XXXX z Q. na L..

Rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 5C/85/2011-322 zo dňa 21.05.2014, v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/601/2014 - 359 zo dňa 30.04.2015, súd manželstvo navrhovateľa
S.. C. L. a S.. Z. L. rozviedol. Na čas po rozvode manželstva, maloletú N. L., nar. XX.XX.XXXX súd zveril
do osobnej starostlivosti otca, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, matke uložil povinnosť
prispievať na výživu maloletej sumou 30% zo sumy životného minima mesačne a upravil styk matky s
maloletou.

Z výsluchu navrhovateľa na pojednávaní dňa 02.02.2016 súd zistil, že trvá na podanom návrhu a dodal,
že osvojenia maloletej sa domáha ako osamelá osoba.

Z výsluchu matky maloletej súd zistil, že s návrhom navrhovateľa, ktorý je jej partnerom, na osvojenie

maloletej súhlasí. Matka vo svojej výpovedi poukázala na novelu zákona o rodine účinnú od 01.01.2016,
podľa ktorej by mal súd pri rozhodovaní mať na zreteli najmä záujem maloletého dieťaťa a navrhla,
aby súd neakceptoval prvú správu kolíznej opatrovníčky vo veci, pretože nie je v súlade s aktuálnou
právnou úpravou. Matka uviedla, že s navrhovateľom žijú v spoločnej domácnosti od roku 2012, čím
je podľa matky preukázané stabilné prostredie pre maloletú. Toto obdobie je podľa matky postačujúce

na to, aby sa preukázala nie iba dočasnosť ich partnerského zväzku a rodiny. Poukázala na to, že pri
predosvojiteľskej starostlivosti je postačujúca doba 9 mesiacov.Z výsluchu otca maloletej súd zistil, že s návrhom na osvojenie maloletej súhlasí. S maloletou sa
nestretáva od jej prvého roka, nemá k nej vytvorený žiadny citový vzťah. Maloletá otca nepozná, ako
svojhootcavnímanavrhovateľa.Maloletákotcovi,anikjehorodinenemávytvorenécitovéväzby,akéby

v rodine mali byť. Napriek tomu, že matka maloletej s navrhovateľom netvoria manželský pár, sú podľa
vyjadrenia otca ukážkovým partnerským párom. Maloletá má v ich rodine vytvorené dobré podmienky
pre svoj rast.

Kolízna opatrovníčka ako zástupkyňa maloletej sa vo svojej výpovedi odvolala na písomné vyjadrenie

zo dňa 21.09.2015 a na tomto vyjadrení naďalej zotrvala.

Z výsluchu zástupkyne Okresnej prokuratúry Bratislava I súd zistil, že po vypočutí prednesov všetkých
účastníkov mala za to, že zásady zákona o rodine uvádzané matkou maloletej skutočne platia, ale
aplikujú sa iba v rámci hmotnoprávnej úpravy. Zástupkyňa Okresnej prokuratúry Bratislava I poukázala
na to, že podľa konštantnej judikatúry navrhovateľ nie je osamelou osobou podľa ustanovenia § 100 ods.

1 zákona o rodine, ktorý by bol oprávneným si osvojiť maloletú. Uviedla, že v danej veci nie sú splnené
podmienky pre osvojenie maloletej navrhovateľom, keďže navrhovateľ nie je manželom matky maloletej.

Zo správy o prešetrení pomerov v rodine navrhovateľa zo dňa 07.10.2015 súd zistil, že v spoločnej
domácnosti s navrhovateľom a jeho dcérou N. L. žije matka a maloletá asi 3 roky. Obe maloleté deti majú

medzi sebou vytvorený pekný vzťah. Navrhovateľ má k maloletej podľa vyjadrenia kolíznej opatrovníčky
vytvorený citový vzťah a ako uviedol navrhovateľ, vychováva ju ako vlastné dieťa.

Podľa§97ods.1a2Zákonaorodine,osvojenímvznikámedziosvojiteľomaosvojencomrovnakývzťah,
aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský

vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia.
O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.

Podľa § 98 Zákona o rodine, osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne
úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do

zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb,
ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Táto podmienka
sa nevzťahuje na ustanovenie § 100 ods. 3.

Podľa § 99 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový

rozdiel. Osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme.

Podľa § 100 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov,
ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo
osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené

predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. Ako spoločné dieťa môžu maloletého osvojiť len
manželia.

Podľa § 101 ods. 1 Zákona o rodine, na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého
dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas maloletého rodiča

maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolať súhlas možno len do času, kým nie je
maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.

Podľa § 101 ods. 4 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný
aj jeho súhlas.

Podľa § 103 ods. 1 Zákona o rodine, pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej
po dobu deviatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa. Náklady spojené s predosvojiteľskou
starostlivosťou uhrádza budúci osvojiteľ.

Podľa § 104 Zákona o rodine, súd je povinný na základe lekárskeho vyšetrenia zistiť, či zdravotný
stav osvojenca a osvojiteľov nie je v rozpore s účelom osvojenia. S výsledkami vyšetrenia oboznámi
osvojiteľa, zástupcu osvojenca a poučí ich o účele, obsahu a dôsledkoch osvojenia.Podľa § 105 Zákona o rodine, osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov
bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4 pre
ostatné deti. To platí aj v prípade, že osvojiteľom je manžel matky osvojenca.

Podľa § 106 ods. 1 Zákona o rodine, osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom
a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol
ustanovený súdom.

Podľa § 106 ods. 2 Zákona o rodine, ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvojenca, príbuzenské
vzťahy medzi osvojencom, rodičom a jeho príbuznými zostávajú zachované.

Podľa § 107 ods. 1 Zákona o rodine, osvojenie môže súd zrušiť z vážnych dôvodov, ktoré sú v záujme
maloletého dieťaťa, do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o osvojení na návrh
osvojenca alebo osvojiteľa alebo aj bez návrhu.

Podľa § 107 ods. 2 Zákona o rodine, zrušením osvojenia vznikajú znovu vzájomné vzťahy medzi
osvojencom a pôvodnou rodinou. Osvojenec bude mať opäť svoje predošlé priezvisko. Ak súd zistí, že
rodičia neplnia alebo nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností, rozhodne
o potrebných opatreniach podľa § 38 a 44.

Podľa § 108 Zákona o rodine, osvojiteľ sa zapíše v matrike namiesto rodiča osvojenca na základe
oznámenia súdu.

Podľa § 109 Zákona o rodine, po uplynutí lehoty na zrušenie osvojenia podľa § 107 ods. 1 osvojenie

nebráni, aby osvojenec mohol byť znova osvojený.

Podľa§183ods.1zákonač.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlen"O.s.p."),nazáklade
lekárskeho vyšetrenia súd zistí, či sa zdravotný stav osvojovaného dieťaťa i osvojiteľa neprieči účelu
osvojenia. S výsledkami vyšetrenia súd oboznámi účastníkov.

Podľa § 183 ods. 2 O.s.p., účastníkov súd poučí o význame osvojenia z hľadiska záujmu spoločnosti i
z hľadiska záujmu osvojovaného dieťaťa, ako aj o tom, aké povinnosti má osvojiteľ.

Podľa § 184 O.s.p., v rozsudku, ktorým sa vyslovuje osvojenie, súd uvedie i priezvisko, ktoré bude

osvojenec mať.

Vzhľadom na závažnosť dôsledkov osvojenia, môžu maloleté dieťa osvojiť iba manželia alebo manžel,
ktorý žije s rodičom dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi
maloletého dieťaťa. Pravidlom v zmysle Zákona o rodine je preto osvojenie spoločné, teda osvojenie

viacerými osobami. Táto podmienka je logickým vyústením ustanovení zákona, ktorý za najlepšie
výchovnéprostrediepredieťapovažujeúplnúrodinu.Výnimočnemôžemaloletédieťaosvojiťajosamelá
osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. Osvojenie dieťaťa mužom,
ktorý nie je manželom matky nemožno vysloviť. Zákon o rodine neupravuje inštitút osvojenia maloletého
dieťaťa partnerom alebo druhom matky dieťaťa. V danom prípade je jednoznačné, že návrh podal

navrhovateľ ako partner matky maloletej a nie ako manžel matky maloletého dieťaťa. Navrhovateľ s
matkou maloletej doposiaľ manželstvo neuzavrel.

Súd s prihliadnutím na stanovisko kolíznej opatrovníčky a zástupkyne Okresnej prokuratúry Bratislava
I, návrh na osvojenie ako nedôvodný zamietol, pretože nie sú splnené zákonné podmienky podľa § 100

ods. 1 Zákona o rodine k osvojeniu maloletého dieťaťa a navrhovateľ nespĺňa ani podmienky podľa §
100 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. nie je osamelou osobou. Za osamelého sa podľa Zákonníka práce č.
311/2001 Z.z. považuje ten zamestnanec, ktorý žije sám a je slobodný, ovdovený alebo rozvedený muž,
slobodná, ovdovená alebo rozvedená žena. Nakoľko navrhovateľ s matkou maloletej žije v spoločnej
domácnosti, tzn. spolu trvale žijú, spoločne uhrádzajú náklady na domácnosť, v prípade navrhovateľa

nejde o osamelú osobu. Súd pre záverom uvádza, že cieľom osvojenia nie je zabezpečiť dieťa pre
rodinu (prípadne pre jednotlivca), ale poskytnúť dieťaťu stabilné prostredie, v ktorom sa môže vyvinúť
v plnohodnotného člena spoločnosti.O trovách konania rozhodol súd analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.. Konanie o osvojenie
dieťaťa síce nemôže začať bez návrhu, ide však o nesporové konanie vo veci starostlivosti o maloleté
dieťa, pričom v tomto prípade nemožno rozhodovať o trovách konania podľa procesného úspechu,

ale analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.. Na základe uvedeného súd rozhodol, že žiaden z
účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne, v 5 vyhotoveniach, na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup sudu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu d'alšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Vzhľadomnaskutočnosť,žeúčastnícisapovyhlásenírozsudkuvzdaliprávapodať odvolanie,odvolanie

účastníkov bude právne neúčinné a rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom doručenia.