Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. december 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 16C/224/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412213917
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1412213917.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Luciou Leňovou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingová 4, Bratislava, IČO 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu
škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žaloby z a m i e t a.

Súd žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 17.09.2012 doručenou súdu dňa 27.09.2012 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti

žalovanej zaplatiť mu 125,- eur titulom náhrady škody a 330,- titulom náhrady nemajetkovej ujmy a
nahradiť mu trovy konania. Uviedol, že v exekučnom konaní vedenom na tunajšom súde vo veci žalobcu
ako oprávneného a povinnej K. Č. bol konajúci súd nečinný viac ako 6 mesiacov, keď o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol až 28.01.2009, hoci v zmysle
exekučného poriadku mal o tejto žiadosti súd rozhodnúť do 15 dní. V danom prípade neexistovala
okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi
tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej

dobe. Majetková ujma vznikla žalobcovi ako náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s jeho
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne plynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej, pričom v
tomto období žalobca vynaložil 70,- eur na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému, 40,- eur na udržiavanie a správu informačného systému
a 15,- eur na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, publikačné
výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné

výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Nemajetkovú ujmu
žalobca uplatnil v sume 330,- eur, ktorú vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie
jeho zákonných nárokov, pričom pri určení výšky vychádzal z judikatúry Ústavného súdu SR, ktorý za
primeranú satisfakciu za zbytočné prieťahy v súdnom konaní za každý rok považuje sumu cca 660,-
eur, pričom exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 182 dní. Vec bola na tunajšom súde vedená
pod sp. zn. 16C/224/2012.

2. Žalobou zo dňa 17.09.2012 doručenou súdu dňa 27.09.2012 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti
žalovanej zaplatiť mu 125,- eur titulom náhrady škody a 715- titulom náhrady nemajetkovej ujmy a
nahradiť mu trovy konania. Uviedol, že v exekučnom konaní vedenom na tunajšom súde vo veci žalobcu
ako oprávneného a povinnej G. H. bol konajúci súd nečinný viac ako 13 mesiacov, keď o žiadostisúdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol až 07.03.2011, hoci v zmysle
exekučného poriadku mal o tejto žiadosti súd rozhodnúť do 15 dní. V danom prípade neexistovala
okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi

tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej
dobe. Majetková ujma vznikla žalobcovi ako náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s jeho
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne plynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej, pričom v
tomto období žalobca vynaložil 70,- eur na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov

zamestnanca pomocou informačného systému, 40,- eur na udržiavanie a správu informačného systému
a 15,- eur na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, publikačné
výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Nemajetkovú ujmu
žalobca uplatnil v sume 330,- eur, ktorú vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie
jeho zákonných nárokov, pričom pri určení výšky vychádzal z judikatúry Ústavného súdu SR, ktorý za

primeranú satisfakciu za zbytočné prieťahy v súdnom konaní za každý rok považuje sumu cca 660,-
eur, pričom exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 412 dní. Vec bola na tunajšom súde vedená
pod sp. zn. 16C/225/2012.

3. Súd uznesením č.k. 16C/224/2012 - 17 zo dňa 23.05.2013 spojil konania vedené pod sp. zn.

16C/224/2012a16C/225/2012naspoločnékonanie,ktorébudeďalejvedenépodsp.zn.16C/224/2012.

4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobám tieto navrhla ako nedôvodné zamietnuť. Poukázala, že žalobca
neuviedol žiadne kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu, t.j. odstránenie prieťahov
v konaní, a to ani v priebehu predbežného prerokovania nároku. Zdôraznila, že všeobecný súd nie

je oprávnený v konaní o náhradu škody posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba
predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Súd konajúci o nároku na náhradu škody vychádza z existencie
prieťahov len vtedy, ak boli tieto konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti
o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí, v ktorom sa rozhodlo o tom,
že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní, právoplatným

rozhodnutím ESĽP, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým bolo
konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vzťahu k
predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia ani
povinnosť ich preukázania. Žalobca rovnako neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie

podaných žiadostí a tým zmaril možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého
prerokovanie sám požiadal. Žalobca rovnako nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje,
je možné považovať za hypotetické. Požadovať paušálne sumy vynakladané žalobcom na konkrétne
činnosti je účelové, skutočnú škodu je potrebné preukázať listinami/skutočnosťami, ktoré preukážu
požadovaný nárok, pričom žaloba nepreukázal ani vznik škody ani jej výšku. Vo vzťahu k uplatnenej

nemajetkovej ujme žalovaná poukázala, že nebol preukázaný vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by
mala byť poskytnutá náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Rovnako nie je možné opomenúť povahu
a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy
podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou
činnosťou vytvorené. Je všeobecne známe, že potrebu ochrany spotrebiteľských práv podmienila najmä

činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov. Súdna moc musí skúmať akékoľvek podanie žalobcu, a
to najmä v prípade návrhu na vykonanie exekúcie, kde v prípade žalobcu automaticky nastáva zvýšené
riziko ohrozenia alebo porušenia práva spotrebiteľa - povinného v exekučnom konaní. Poukázal, že
nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu, a teda že existuje príčinná
súvislosť ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu.

5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávane, z účasti na ktorom sa ospravedlnil právny zástupca
žalobcu ako aj žalovaná, pričom o odročenie pojednávania nežiadali, právny zástupca žalobcu súhlasil s
rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti. Na základe uvedeného súd v zmysle § 180 CSP vec prejednal
v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovanej.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisov tunajšieho súdu sp. zn. 16Er/30/2009 a sp.
Zn. 15Er/1629/2010 a zistil nasledujúci skutkový stav:7. Dňa 10.12.2008 oprávnený POHOTOVOSŤ s.r.o. podal návrh na exekútorský úrad E.. K. F. na
vykonanie exekúcie proti povinnej K. Č., a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa
26.09.2008 spisová zn. SR 09176/08. Dňa 09.01.2009 súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. vo veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 proti povinnej: K. Č., o vymoženie 18 423,- Sk s príslušenstvom.
28.01.2009 vydal exekučný súd poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora E.. K. F..
Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. 16Er/30/2009.

8. Dňa 20.04.2010 oprávnený POHOTOVOSŤ s.r.o. podal návrh na exekútorský úrad E.. K. F. na
vykonanie exekúcie proti povinnej G. H., a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa
17.03.2010 spisová zn. SR 13381/09. Dňa 27.05.2010 súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. vo veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 proti povinnej: G. H., o vymoženie 129,45 Eur s príslušenstvom.
07.03.2011 vydal exekučný súd poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora E.. K. F..

Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. 15Er/1629/2010.

9. Podľa § 1 písm. a) zákona č.514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák. č.
514/2003 Z. z.“), tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci

pri výkone verejnej moci.
Podľa § 2 zák. č. 514/2003 Z. z., na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je

1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri

výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu

spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného

rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 9 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenejnesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1,2 zák. č. 514/2003 Z. z., zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada,
ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda
vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde
je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý
mu škodu spôsobil. Príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá náležitosti podľa odseku

1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky žiadosti; tým nie
je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia
nároku alebo jeho časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. Ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného

prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Podľa § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.05.2009), exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa

tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
a) rozhodnutí orgánov Európskej únie,
b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s

vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,
f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu

nezaplatenú na mieste,
g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených
týmito orgánmi,
h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia a starobného dôchodkového sporenia,

i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.
Podľa § 41 ods. 1,2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.05.2011), exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa
tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
a) rozhodnutí orgánov Európskej únie,

b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,

e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,
f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste,g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených
týmito orgánmi,
h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho

poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,
j) dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide
o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.05.2010), súd preskúma žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.05.2011), súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor

žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

10. Predpoklady zodpovednosti štátu za škodu vyplývajú primárne z Občianskeho zákonníka, pričom
zák. č. 514/2003 Z. z. uvedenú zodpovednosť koncipuje ako zodpovednosť objektívnu (nevyžaduje sa

zavinenie) absolútnu - teda bez možnosti liberácie. Predpokladmi zodpovednosti štátu sú existencia
nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym
úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.

11. Pojem nesprávneho úradného postupu zákon vymedzuje len uvedením príkladov, čo sa má

považovaťzanesprávnyúradnýpostup,avšakúradnýpostupspravidlaniejemožnéprávnympredpisom
upraviť do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej
moci. Všeobecne možno nesprávnosť úradného postupu charakterizovať, ako porušenie postupu
stanoveného právnymi normami. Ide najmä o prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou
orgánov verejnej moci než v rámci rozhodovacej činnosti.

12. Škodu vo všeobecnosti treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci

do predošlého stavu, pokiaľ to nie je vylúčené.

13. Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej sfére poškodeného síce neprejavuje, ale sa
prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného negatívnych.

14. Pojem príčinnej súvislosti Občiansky zákonník nevymedzuje; preto treba ju chápať ako súhrn na
seba nadväzujúcich okolností, ktoré priamo viedli k určitému negatívnemu výsledku - k vzniku škody. O
vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v
dôsledku nesprávneho úradného postupu, t.j. ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí,
že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani škoda.

15. Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby vychádzal z týchto vyše uvedených zásad a predovšetkým
zisťoval, či všetky zákonné podmienky vzniku takejto zodpovednosti sú dané. Žalobkyňa sa domáha
jednak náhrady skutočnej škody ako aj nemajetkovej ujmy, ktoré podľa jej tvrdenia vznikli v dôsledku
toho, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti exekútora na udelenie poverenia v 15 dňovej lehote.

16. Z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 16Er/30/2009 konajúci súd zistil, že poverenie na vykonanie
exekúcie bolo vydané dňa 28.01.2009, pričom žiadosť o vydanie poverenia bola doručená súdu dňa
09.01.2009. Na základe uvedeného možno uviesť, skutkové tvrdenia žalobcu o vydaní poverenia pouplynutí viac ako 6 mesiacov sú v rozpore s obsahom pripojeného súdneho spisu a v tejto súvislosti
tak nemožno ani hypoteticky uvažovať existencii nesprávneho úradného postupu, a teda dôvodnosti
podanej žaloby.

17. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky platí, že samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty sa nepovažuje automaticky za porušenie základného práva účastníka
konania,keďžejepotrebnézohľadniťvšetkyokolnostiprípadu.Vdanejvecinebolopreukázané,žebysa
viedlo disciplinárne konanie, riešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní ani, že by Ústavný súd Slovenskej

republiky alebo Európsky súd pre ľudské práva rozhodoval o prieťahoch v konaní. V súlade s nálezom
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7. mája 2013 sp. zn. IV. ÚS 471/2012 možno žalobu o náhradu
škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. podať až po konštatovaní porušenia základných práv čl. 48 ods. 2
Ústavy SR.

18. Súčasne súd poukazuje, že z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je nepochybné, že 15 dňová lehota

neplatí (a to ani na vydanie poverenia), ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). V
predmetnej exekučnej veci exekučným titulom bol práve rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. V
exekučnej veci, v ktorej oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený, a zároveň aj povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky).

Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súd v exekučnom konaní realizuje svoje oprávnenie
vyplývajúcu zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť,
či predložený exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Hoci v čase začatia exekučného konania boli
tietotitulyoznačenéakovykonateľnérozhodnutiarozhodcovskýchkomisiíazmierovnimischválenýchje
potrebné za exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku považovať aj rozhodcovský

rozsudok z dôvodu zmeny tohto zákonného ustanovenia novelou Exekučného poriadku uskutočnenou
zákonom č. 102/2011 Z. z. s účinnosťou od 01.06.2011, ktorá, vychádzajúc z dôvodovej správy k tejto
novele, vložením slov „rozhodcovských súdov a“ do § 41 ods. 2 písm. d) len odstránila rozporný výklad
toho ustanovenia, obsah právnej normy dotknutý nebol.

19. Na základe uvedeného konajúci súd dospel k záveru, že nezistil existenciu žiadneho nesprávneho
úradného postupu v zmysle zák. 514/2003 Z. z. v konaní exekučného súdu - Okresného súdu Bratislava
IV ani vo veci vedenej pod sp. zn. 15Er/1629/2010, a preto žaloby ako nedôvodné zamietol.

20. Pre úplnosť súd poukazuje na to, ani že prípadný nesprávny úradný postup bez ďalšieho nemá za

následok vznik práva na náhradu škody ani nemajetkovej ujmy v peniazoch. V konaní o uvedených
nárokoch má žalobca dôkazné bremeno a rovnako musí označiť a preukázať škodu a ujmu, ktorá mu
bola spôsobená nesprávnym úradným postupom; pri uplatnení nemajetkovej ujmy musí byť preukázané,
z akých dôvodov samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a musí
byť preukázaná bezprostredná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom

ujmy. Žalobca tieto rozhodujúce skutočnosti len tvrdil, avšak žiadnym spôsobom nepreukázal, preto
neboli splnené ani ďalšie zákonné predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy v peniazoch. Pokiaľ žalobca poukazoval na znalecký posudok č. 1/2014, ktorý mal preukazovať
výšku majetkovej škody, ktorá mu mala byť spôsobená v dôsledku nesprávneho úradného postupu, súd
uvádza, že hoci žalobca uviedol, že znalecký posudok sa v origináli nachádza v spise tunajšieho súdu

sp. zn. 11C/223/2012, súd zistil, že v označenom spise sa uvedený znalecký posudok nenachádza, a
to ani v spise sp. zn. 11C/214/2012, s ktorým konaním je spis 11C/223/2012 spojený (úradný záznam
na č. l. 57 súdneho spisu).

21. Súd o náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s.

p. a žalovanej, ktorá mala úspech vo veci, nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže jej v konaní
žiadne trovy nevznikli. Opačný postup, t. j. priznanie nároku na náhradu trov konania úspešnej strane,
hoc jej žiadne nevznikli. t.j. nevynaložila pri bránení práva žiadne výdavky, by bolo vo svojej podstate
popretím § 251 C. s. p., kedy za trovy konania sú považované len výdavky vynaložené v konaní.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C. s. p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C. s. p.).