Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. október 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6CoE/65/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2303899771
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2303899771.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, v zastúpení: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti povinnému: A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX/XX, XXX XX
A., o vymoženie uloženej povinnosti 617,07 Eur s prísl. a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora:
JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 11. júla 2014 pod č. k. SA-4Er/32/2003
- 139, EX 16007/11, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v 1. výroku týkajúceho sa odkladu exekúcie m e n í tak,
že súd návrh povinného na odklad exekúcie zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesenímv1.výrokusúdprvéhostupňapovolilodkladexekúcie,vedenejJUDr.Rudolfom

Krutým, súdnym exekútorom so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX
16007/11, a to do právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu v Galante sp. zn. SA-4Er/32/2003-84 zo dňa 06.12.2012. Svoje rozhodnutie v 1. výroku
odôvodnil právne s poukazom na ustanovenia § 56 ods. 1, ods. 2, ods. 4 až ods. 8 Exekučného poriadku
a vecne potom tým, že súd prvého stupňa má za to, že žiadosť povinného o povolenie odkladu exekúcie
do právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu v Galante sp. zn. SA-4Er/32/2003-84 zo dňa 06.12.2012 je dôvodná, nakoľko prvostupňový súd má
za preukázané, že v konaniach vedených na tamojšom súde, kde ako oprávnený vystupuje spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o., sa opakovane vyskytuje exekučný titul - notárska zápisnica, spísaná na základe
splnomocnenia, kde je neplatným právnym úkonom v zmysle § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že je potrebné povoliť odklad exekúcie do
právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

v Galante sp. zn. SA-4Er/32/2003-84 zo dňa 06.12.2012 v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu vo výroku, ktorým súd prvého stupňa povolil odklad exekúcie, podal oprávnený
odvolanie s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie späť na ďalšie konanie. Poukázal na skutočnosť, že
predmetné plnomocenstvo preskúmal notár pri spísaní notárskej zápisnice a rovnako sa ním zaoberal
aj okresný súd pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom pre účely vydania poverenia

súdnemu exekútorovi. Ani v jednom prípade nebol zistený rozpor so zákonom a už vôbec nie v
takej miere, ktorá by spôsobila neplatnosť celého právneho úkonu. V súvislosti s plnomocenstvom
oprávnený poukázal na skutočnosť, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzavretí zmluvy o
úvere udelené plnomocentvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom
tak neurobil. Podľa oprávneného žiadny zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní exekučnej
notárskej zápisnice, čo vyplýva aj zo samotného znenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa

oprávneného, ak by mal exekučný súd vykonávať preskúmanie veci v exekučnom konaní, muselo by tobyť v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmania formálnej a
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu.

Povinný k odvolaniu oprávneného podal vyjadrenie zo dňa 19.11.2014, v ktorom uviedol, že považuje
rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku za vecne správne. Podľa povinného sú odvolania
oprávneného len účelovými podaniami, ktorými umelo predlžuje spor a odďaľuje konečné rozhodnutie
vo veci samej. Oprávnený vo svojom odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré vecne s napadnutým
rozhodnutím nesúvisia. Z odvolania oprávneného vôbec nevyplýva, z akého dôvodu nesúhlasí s

odkladom exekúcie, keďže odklad automaticky neznamená, že v exekúcii sa nebude môcť pokračovať,
ak by odvolací súd vyhovel odvolaniu oprávneného a uznesenie súdu č. SA-4Er/32/2003-84 zo dňa
06.12.2012 o zastavení exekúcie zrušil. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol povinný odvolaciemu
súdu, aby rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil a priznal mu
náhradu trov konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku(ďalejtiež„O.s.p.“)pozistení,žeodvolaniebolopodanévčas(§204ods.1O.s.p.),oprávnenou
osobou, účastníkom konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvého stupňa vo výroku týkajúceho sa odkladu exekúcie je potrebné zmeniť.

Podľa § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno

očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

V prejednávanej veci súd prvého stupňa povolil odklad exekúcie a určil čas trvania odkladu do
právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu v Galante sp. zn. SA-4Er/32/2003-84 zo dňa 06.12.2012, ktoré rozhodnutiu o odklade exekúcie

predchádzalo (exekúcia bola zatiaľ neprávoplatne zastavená uznesením súdu prvého stupňa zo dňa
06.12.2012 a odklad exekúcie povolený uznesením z 11.07.2014). Tento odklad súd prvého stupňa
povolil na návrh povinného.

Odklad exekúcie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje oddialiť priamy výkon exekúcie a ktorý
zabezpečuje ochranu povinného v exekučnom konaní. Ochrana môže byť buď dočasná, alebo smeruje k
úprave pomerov oprávneného a povinného pred definitívnym zastavením exekúcie. Jedným z dôvodov,
kedy súd môže povoliť odklad exekúcie, je aj skutočnosť, že možno očakávať, že exekúcia bude
zastavená. Základným predpokladom pre povolenie odkladu exekúcie z tohto dôvodu je pozitívne

posúdenie predpokladu, že za danej dôkaznej situácie je pravdepodobné zastavenie exekúcie.

Ak ale aj v exekučnom konaní platí, že je ovládané zásadnou predbežnou vykonateľnosťou uznesení
už od ich doručenia (§ 251 ods. 4 a § 171 ods. 2 O.s.p.) a v exekučnom konaní súd rozhoduje výlučne
takouto formou rozhodnutia, pričom zákon žiadnu výnimku z takéhoto pravidla neustanovil ani v prípade

uznesenia o zastavení exekúcie, povoľovanie odkladu exekúcie či už spolu s jej zastavením alebo až
následne po jej zastavení (ako je to napokon aj v tomto prípade) postráda praktický zmysel (zvlášť ak už
doručovanie uznesenia zastavujúceho exekúciu aj súdnemu exekútorovi spôsobuje okamžitú vedomosť
o potrebe zdržania sa ďalšieho vymáhania pohľadávky aj u osoby bezprostredne na to určenej i s
patričným dielom zodpovednosti za prípadnú neochotu sa takémuto príkazu podriadiť). Bez ohľadu na

správnosť či nesprávnosť záverov súdu prvého stupňa vzťahujúcich sa k dôvodom zastavenia exekúcie,
z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa nadbytočne povolil odklad exekúcie, keď tu existovali
(inak totožné) dôvody na jej zastavenie, ktoré napokon i súd prvého stupňa uplatnil v už skôr vydanom
rozhodnutí. Preto ak súdny exekútor po doručení uznesenia o zastavení exekúcie, ktoré ako už bolo
uvedené, je predbežne vykonateľné už od jeho doručenia, naďalej pokračuje vo vykonávaní exekúcie,

ide o protizákonné konanie súdneho exekútora s možnosťou podania disciplinárnej sťažnosti na tohto
súdneho exekútora.Vzhľadom na vyššie uvedené súd v zmysle § 220 O.s.p. zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa vo výroku týkajúceho sa odkladu exekúcie tak, že zamietol návrh povinného na odklad exekúcie.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože tu šlo len o vyporiadanie sa s
čiastkovou otázkou procesnej povahy v ešte prebiehajúcom konaní, v ktorom potom rozhodnutie o
trovách (vrátane trov tohto odvolacieho konania) patrí až konečnému rozhodnutiu.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.