Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. september 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/84/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114216210
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114216210.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu
JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., X. XX, o
zaplatenie 251,16 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.

10C/270/2014-49 zo dňa 12.12.2014 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku náhrade
trov konania.

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol nasledovne:
„odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 19,32 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9

% ročne zo sumy 19,32 Eur za obdobie od 21.06.2011 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku,
2. v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a ,
3. náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .“

4. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že dňa 30.06.2006 bola uzavretá

zmluva o splátkovom úvere medzi E. a odporcom, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo
výške 21.000,- Sk, ktorý mal byť splatený v 60 mesačných splátkach, a to od 20.07.2006 do 20.06.2011
po 582,- Sk mesačne, t. j. 19,32 Eur. Navrhovateľ v tomto konaní, na ktorého boli postúpené práva
z uvedenej zmluvy na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, uplatnil právo na zaplatenie splátok
splatných od 20.06.2010 do 20.06.2011 v počte 13 splátok, v celkovej výške 251,16 Eur. Zároveň si
vyčíslil aj úrok z omeškania z jednotlivých splátok.
Po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi mal súd preukázané, že jedná sa o spotrebiteľský

vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, kedy bol poskytnutý odporcovi spotrebiteľský úver.
Z uvedeného dôvodu je nutné aplikovať na predmetný právny vzťah účastníkov konania režim
spotrebiteľského práva, teda zákony, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľov.
V zmysle platnej právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania súdu je konajúci súd povinný ex offo
prihliadnuť na oslabenie práva jeho premlčaním, preto súd podrobil skúmaniu aj otázku premlčania,
pričom dospel k záveru, že splátky, ktoré boli splatné v období troch rokov pred podaním žaloby, teda

pred 09.06.2011 sú premlčané. Nepremlčanou ostáva teda posledná splátka splatná dňa 20.06.2011.
Súd aplikoval trojročnú premlčaciu dobu v zmysle Občianskeho zákonníka, vzhľadom na skutočnosť,
že sa jedná o spotrebiteľský vzťah medzi dodávateľom a odberateľom, a teda nie o vzťah medzipodnikateľmi. Napriek skutočnosti, že úver je absolútnym obchodom podľa Obchodného zákonníka na
ostatnéinštitútysavzťahujerežimObčianskehozákonníka,ktorýupravujepremlčaciudobuvtrvanítroch
rokov. Tomuto záveru nasvedčuje aj výslovná úprava v Občianskom zákonníku, ktorá bude účinná od

budúceho roka, ktorá hovorí, že na právne vzťahy medzi spotrebiteľmi a dodávateľmi sa vzťahuje režim
Občianskeho zákonníka, pričom toto ustanovenie len precizuje doposiaľ prijatú judikatúru súdov tak, aby
nevyvolávala rozporné možnosti výkladu. Pokiaľ teda bola žaloba podaná na tunajší súd 09.06.2014,
sú nepremlčané len splátky splatné po 09.06.2011, teda jedná sa o jednu splátku vo výške 19,32 Eur. Z
tohto dôvodu súd považoval za právne dôvodné vyhovieť návrhu v tejto časti a v prevyšujúcej časti bol

návrh zamietnutý z dôvodu premlčania nároku navrhovateľa.
V danom prípade sa nepochybne jedná o plnenie v splátkach, kedy začína plynúť premlčacia doba od
splatnosti každej jednotlivej splátky (§ 103 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. súd priznal
navrhovateľovi taktiež právo na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške 9 % ročne od
21.06.2011 do zaplatenia. Týmto dňom sa dostal odporca do omeškania s plnením svojho peňažného

záväzku, pričom výška úroku z omeškania je o 8 %-tuálnych bodov vyššia ako je aktuálna sadzba
Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania, čo teda činí spolu 9 %.
Z vyššie uvedených dôvodov bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý, aj v časti príslušenstva
pohľadávky, nakoľko pokiaľ je premlčaná istina, vzťahuje sa tento inštitút aj na príslušenstvo premlčanej
pohľadávky.

Výrok o trovách konania vyplýva z § 142 ods. 2 O.s.p. s poukazom na skutočnosť, že prevažne úspešný
odporca náhradu trov konania priznať nežiadal.

5. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá podal v
zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní okrem iného uviedol, že zastáva názor, že

súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej
doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o
úvere, a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán
je spotrebiteľ. Predmetná úverová zmluva bola uzavretá dňa 30.06.2006, pričom v období do 31. 12.
2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 OZ len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy

upravené s 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom
zákonníku. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v
prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 OZ sa nespravujú
nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred
01.01.2008. Žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 3/2011 zo dňa 28.

4. 2011, 6MCdo 4/2012 zo dňa 27. 3. 2013, rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co
132/2013 zo dňa 21. 11. 2013, sp. zn. 30. 10. 2013 sp. zn. 15Co 28/2013 a rozhodnutie Krajského súdu
v Trnave zo dňa 20. 2. 2014, sp. zn. 9Co 138/2013 a uviedol, že vzhľadom na uvedené na daný prípad je
nutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Žalobca má za to, že mu vznikol nárok na úhradu
uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho

po splatnosti každej splátky až do zaplatenia. V ďalšom poukázal na vyjadrenie žalovanej k žalobnému
návrhu, obsahom ktorého je vyhlásenie, že žalovaná súhlasí s výškou žalovanej pohľadávky a zaväzuje
sa ju uhradiť. Uvedeným podaním žalovaná dlh uznala a súd mal postupovať podľa § 153a ods. 1
O.s.p.. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že
žalobe žalobcu vyhovie, alternatívne, aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že
vyjadrením zo dňa 8.09.2014 k žalobe nemala v úmysle dlh uznať, iba pre prípad, že by ju súd zaviazal
uhradiť dlh v plnej výške, žiadala o poskytnutie dlhšej lehoty na zaplatenie z dôvodu finančnej tiesne.

7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods.
1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetný spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom
pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a spotrebiteľom jeho úverovej služby, ideo spotrebiteľskú zmluvu a sporný vzťah treba posúdiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
upravujúcich problematiku spotrebiteľských zmlúv.

9. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, že
právny predchodca žalobcu je podnikateľom a predmet konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti a
že žalovaná nepoužila predmet plnenia na podnikanie. Žalovanej je preto dôvodné priznať postavenie
spotrebiteľa. Ide o typický občianskoprávny vzťah (§ 52 a nasl OZ).

10. Odvolací súd nijako nepopiera, že by zmluva o splátkovom úvere zo dňa 30.06.2006 nebola
absolútnym obchodom a ani dôvodnosť aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka. Odvolací súd len
pripomína, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej
právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

11. Niet rozumného dôvodu na prijatie záveru, že na posúdenie premlčania má dopadať právna úprava

regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho
súkromného práva obsahuje úpravu, ktorá je pre spotrebiteľa výhodnejšia, nakoľko v porovnaní s
Obchodným zákonníkom ustanovuje kratšiu všeobecnú premlčaciu dobu (3 roky).

12. Odvolací súd nenašiel dôvod na odklon od svojej doterajšej judikatúry v prípade použitia právnej

úpravy o občianskych právach a nie podnikateľských - napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove
6Co/27/2012, 6Co/81/2012, 6Co/2/2013, 6Co/105/2013). Odvolací súd poukazuje na svoje rozhodnutie
zo dňa 14.02.2013 v konaní sp. zn. 6Co/81/2012, v ktorom je vyslovený právny názor, že aj pri
úverovej zmluve uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka medzi podnikateľom a spotrebiteľom (a
to aj v prípade, že k uzatvoreniu zmluvy došlo pred 01.01.2008) je potrebné použiť pri otázke

premlčania (ale aj pri iných otázkach, napríklad uznanie dlhu a pod.) prednostne úpravu uvedenú v
Občianskom zákonníku. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 402/2011-10
z 19.06.2013 na základe ústavnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Prešove uviedol, že
po preskúmaní rozsudku argumentáciu sťažovateľa nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú
udržateľnosť záverov krajského súdu. Ústavný súd nezistil, že by krajským súdom aplikovaný postup pri

zisteniach a hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na
zásah ústavného súdu do namietaného rozsudku v súlade s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127
ods. 2 Ústavy. Ústavný súd nezistil, že by posudzovaný rozsudok krajského súdu bol svojvoľným alebo
v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobený v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou,
či nedostatočne odôvodnený.

13. Odvolací súd pripomína judikatúru súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy v
nevýhodnejšom postavení tak z dôvodu sťaženej vyjednávacej pozície ako aj z dôvodu informovanosti
(C-240/98 až C-244/98 Océano grupo editoriale, C.Mostaza Claro,C-76/10 POHOTOVOSŤ a iné). Niet
dôvod nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľov vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo a

prehnane chrániť dodávateľa, ktorý sám zmluvu koncipoval, resp. postupníka jeho pohľadávky a odsúval
uplatnenie práva na súde.

14. V prípade spotrebiteľských sporov nie je uznanie dlhu spotrebiteľom, ktorý vystupuje na strane
žalovaného pred súdom skutočnosťou, ktorá by pozbavovala súd povinnosti preskúmať spotrebiteľskú

zmluvu, ktorá je právnym základom uplatneného nároku z toho hľadiska, či neobsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky, či jej koncepcia neodporuje právnym normám zameraným na ochranu spotrebiteľa
ani povinnosti prihliadať na oslabenie práva v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.. Priečilo by sa zásade
spravodlivosti, ak by v konaní pasívni spotrebitelia boli zvýhodňovaní voči spotrebiteľom, ktorí dlh pred
súdomuznajúlenzobavy,ževopačnomprípadeimnebudeumožnenéuhradiťdlhvsplátkach,zdôvodu

neinformovanosti,neznalostisvojichpráv,pocitubezmocnostivočidodávateľovi,ktorýjevkonaníprávne
zastúpený a pod..

15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď
žalobu žalobcu v časti prevyšujúcej sumu 19,32 Eur zamietol, pretože nárok žalobcu v časti prevyšujúcej

túto sumu je v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 100, 101) premlčaný.

16. Za daného stavu odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok vo výroku o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1
CSP. V odvolacom konaní žalobca, ktorý si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania úspešný nebol

a úspešná žalovaná si ich náhradu neuplatnila, odvolací súd preto rozhodol tak, že stranám sporu sa
náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).