Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. december 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/333/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714203298
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5714203298.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Dagmar Cabadajovej, vo veci navrhovateľky R. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. XX, zastúpenej JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou so sídlom v U., X. O. XXXXX/XXB
proti U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., Ul. T. I. XXXX/X, zastúpenému JUDr. Vladimírom Kašubom,
advokátom so sídlom v U., B. XX, o priznanie príspevku na výživu nevydatej matky, na odvolanie
navrhovateľky a U. M. proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 7C/62/2014-206 zo dňa 26. mája
2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd uložil U. M. povinnosť zaplatiť navrhovateľke príspevok na výživu za
obdobie od 30.09.2013 do 30.09.2015 sumu 2.523 €, vo zvyšku súd návrh navrhovateľky zamietol,
ďalej mu uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke z titulu príspevku na úhradu nákladov spojených s
tehotenstvom a pôrodom sumu 600 € a vo zvyšku súd jej návrh zamietol. U. M. uložil povinnosť zaplatiť
výživné na maloleté dieťa F. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 25.01.2014 do 11.10.2014 k rukám
navrhovateľky sumu 1.480 € a povolil mesačné splátky po 50 € počínajúc mesiacom nasledujúcim po

právoplatnosti rozhodnutia vždy do každého 25.-teho dňa v mesiaci. V prípade nezaplatenia jednej
splátky sa stáva zročný celý dlh. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.
2) Pokiaľ sa týka príspevku na výživu matky po dobu najviac 2 rokov, tak navrhovateľka si uplatnila nárok
za obdobie od 30.09.2013 do 30.09.2015. Súd pri rozhodovaní o určení príspevku na výživu matky, t.j.
navrhovateľky vychádzal z rozsiahleho dokazovania. Pokiaľ sa týka ďalšieho návrhu navrhovateľky na
príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, tak tu súd vychádzal z dokladov,

ktoré predložila navrhovateľka, i keď je pravdou, že nie všetko bolo dokladované. Súd však nepovažoval
celú uplatnenú sumu za dôvodnú, nakoľko polovicu zo sumy 2.400 € tvorila výbavička pre maloleté
dieťa. Výbavička je však nárokom dieťaťa, a preto si navrhovateľka nemôže tento nárok dieťaťa uplatniť
ako svoj nárok do nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Z toho dôvodu súd odporcu zaviazal
vyplatiťnavrhovateľkelen600€.Navrhovateľkavkonanísiuplatnilaajvýživnénadieťazaobdobie,kedy
bola na materskej dovolenke, teda od 25.01.2014, teda do 11.10.2014, čo je 37 týždňov, keďže ide o
osamelúmatku.Požadovalapriznaťnárokodnástupunamaterskúdovolenku.Súdpovažovalprimeranú

sumu 40 € za týždeň tak, ako si to uplatnila navrhovateľka. Pri rozhodovaní o zaplatení uvedených
súm súd bral do úvahy finančnú situáciu na strane U. M. a povolil odporcovi splatiť dlžné sumy v 50 €
mesačných splátkach. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O. s. p.3) Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, čo do výroku o trovách
konania. Mala v konaní väčší úspech, a preto by mala mať nárok na náhradu všetkých účelne
vynaložených trov. Navrhla v tejto časti rozsudok zmeniť alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť na

ďalšie konanie.

4) Odvolanie podal aj U. M.. Nesúhlasil s názorom súdu, ktorý pokladal výpovede jeho rodičov za
tendenčné a takisto záver o nelogickosti jeho tvrdenia, ktorá mala vyplývať z toho, že od začiatku mal
popierať otcovstvo. Vysvetlil situáciu ohľadne spoločného bývania s navrhovateľkou ako i so zmenou

jeho správania ohľadne otcovstva dieťaťa. Nepovažoval za správny záver skutočnosť, že jeho tvrdenia
sú nevierohodné. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a návrh navrhovateľky zamietnuť a zaviazať ju
na náhradu trov konania.

5) K podanému odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril U. M., ktorý sa aj vzhľadom na podané odvolanie
nechcel opakovať.

6) Navrhovateľka vo vyjadrení poukázala na skoršie vyjadrenia. Konanie U. M. považovala počas
tehotenstva, ako aj po narodení dieťaťa za nezodpovedné, chcel sa svojich povinností zbaviť a vyhnúť
sa im. Navrhla rozhodnutie potvrdiť.

7) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia §
65 CMP a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

8) V prvom rade poukazuje odvolací súd na zmenu procesných predpisov. V zmysle ust. § 1 Civilného

mimosporového poriadku podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto
zákone. Následne v zmysle ust. § 154 CMP je stanovené, že na konanie vo veciach výživného plnoletých
osôb a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa. Vzhľadom na to,
že ide o obdobný nárok, vzťahujú sa na toto konanie ustanovenia Civilného mimosporového poriadku.
Konanie sa začína len na návrh (§ 155 CMP). Účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb

sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné (§ 156 CMP).

9) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľov neboli v

priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

10) Správne postupoval prvoinštančný súd, podľa názoru odvolacieho súdu, pri vyhodnotení dôkazov,
pokiaľ išlo o vyplatenie sumy 2.300 Eur zo strany odvolateľa. Dôkazné bremeno bolo výlučne na

odvolateľovi, ktorý ani v priebehu odvolacieho konania netvrdil žiadne skutočnosti, ktoré by umožňovali
odvolaciemu súdu vyhodnotiť dokazovanie inak, než ho hodnotil súd prvej inštancie. Aj keď rodičia
odvolateľa tvrdili odovzdanie určitých súm navrhovateľke, z týchto výpovedí nebolo možné jednoznačne
preukázať, za akým účelom boli tieto sumy poskytnuté. Samotný otec odvolateľa uviedol, že peniaze
odovzdával na pokyn syna (odvolateľa) viackrát s tým, že si z toho účastníci mali zakupovať nábytok

a jednoznačne sa nevyjadril k účelu poskytnutiu finančných prostriedkov, preto odvolací súd, tak ako
je vyššie uvedené, na tieto námietky neprihliadal a rozsudok prvoinštančného súdu v celom rozsahu
potvrdil.

11) Správne postupoval prvoinštančný súd i pri rozhodovaní o náhrade trov konania, keď s prihliadnutím

na čiastočný úspech účastníkov využil ust. § 142 ods. 2 O. s. p. (vtedy účinného procesného predpisu)
a vyslovil, že žiadnemu z účastníkov neprislúcha náhrada trov konania.

12) O trovách rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (v spojení s ust. § 58 CMP, podľa ktorého o

nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.).

13) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).