Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoP/26/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215204430
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8215204430.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Petra Straku a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci navrhovateľky : R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V. XX, zastúpenej : JUDr. Janou Švantnerovou, advokátkou so sídlom Hviezdoslavova 9, Bardejov,
proti odporcovi : T. Škurlovi, nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. XX, toho času L. 1, W. P., K. republika,
zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom Hlavná 89, Prešov, o rozvod manželstva
a o úpravu práv a povinností k maloletým deťom U. P., nar. XX.XX.XXXX a U. P., nar. XX.XX.XXXX, zast.
kolíznym opatrovníkom ÚPSVaR Bardejov, o odvolaní odporcu voči rozsudku Okresného súdu Bardejov
sp. zn. 4P103/2015-101 zo dňa 6.6.2016 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o výživnom pre maloleté deti U. a U. P..

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak že :

R o z v á d z a manželstvo navrhovateľky a odporcu, ktoré bolo uzavreté dňa 21.11.1998 a ktoré
je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu V., vo zväzku 4, ročník XXXX, na strane XX, pod
poradovým číslom XX.
Na čas po rozvode z v e r u j e maloletých U. P., nar. XX.XX.XXXX a U. P., nar. 4.3.2000 do osobnej
starostlivosti navrhovateľky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletých starať, zastupovať ich a

spravovať ich majetok.
Styk odporcu s maloletými U. a U. neupravuje.
Odporca je p o v i n n ý prispievať na výchovu a výživu maloletého U. mesačnou sumou vo výške 80,-
Eur a maloletej U. mesačnou sumou vo výške 120,- Eur, vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom
mesiaci k rukám navrhovateľky.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

2. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že z vykonaného dokazovania zistil
tento skutkový stav:

3. Účastníci uzavreli manželstvo na základe vzájomnej citovej náklonnosti dňa 21.11.1998. Odporca sa
v decembri 2013 odsťahoval zo spoločnej domácnosti a v súčasnosti žije a pracuje v Českej republike,
pričom žije s priateľkou. Nevlastní nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci vyššej hodnoty, okrem osobného
motorového vozidla Fiat Ulisse, r. v. 2000 a Škody Felícia. Príjem uviedol vo výške 20000 Kč. Je

konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti Magic stavitelství s. r. o., pričom uviedol, že z výkonu
funkcie, ani zo zisku spoločnosti nemá žiadny príjem. Mesačne platí nájom vo výške 5900 Kč a 2500
Kč energie, to napoly so svojou priateľkou. Na hygienu a oblečenie potrebuje 1500 až 1600 Kč. Platí si
životnú poistku vo výške 90 eur za polrok. Ma pôžičku vo výške 200000 Kč, pričom peňažné prostriedkypoužil na zariadenie domácnosti v ČR. Mesačne spláca po 5000 Kč. Manželke a deťom posiela 6000 Kč
mesačne, čo je približne 220 eur mesačne z čoho navrhovateľka používa 80 eur na splácanie polovice
spoločného dlhu, ktorého mesačné splátky sú 160 eur. Pred 12 rokmi mal pracovný úraz, v dôsledku

ktorého požiadal o priznanie invalidného dôchodku. Ten mu zatiaľ nebol priznaný.

4. Matka žije v spoločnej domácnosti s deťmi, jej mesačný príjem je približne 360 eur. Náklady na
maloletú U. predstavujú podľa navrhovateľky mesačne 60 Eur na školné, keďže študuje v Prešove, 78
Eur internát a strava, 10 - 15 Eur lieky, 30 Eur cestovné, 10 Eur telefón, 20 - 30 Eur oblečenie a obuv,

hygiena 10 Eur, školské potreby 20 Eur a vreckové 40 Eur. Náklady na maloletého U. predstavujú podľa
navrhovateľky mesačne 20 - 22 Eur obedy v škole, 10 Eur telefón, 20 - 30 Eur oblečenie a obuv, 10
ZRPŠ na polrok, 10 Eur školské potreby, 1,80 Eur poplatok v družine. Strava na všetkých troch podľa
navrhovateľky predstavuje 500 Eur mesačne, prispieva rodičom na inkaso vo výške 60 Eur mesačne,
poistky detí platí vo výške 21 Eur mesačne, internet 10 Eur a televízia 10 Eur mesačne.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 18, 19 ods. 1, 22, 23 ods.1, 23 ods.2, 24 ods. 1, 25
ods. 1, 25 ods. 2, 62 ods. 1, 62 ods. 2, 62 ods. 3, 62 ods. 4, 62 ods. 5, 75 Zákona o rodine.

6. Súd zveril maloletých U. a U. do osobnej starostlivosti navrhovateľke a styk odporcu s nimi neupravil,
keďže obaja rodičia sa na tomto dohodli a súd nezistil žiaden dôvod na iné rozhodnutie o týchto

aspektoch výkonu rodičovských práv a o maloleté deti.

7. Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo skutočností, že odporca má pravidelný príjem vo výške,
ktorá mu umožňuje prispievať na výživu svojim dvom maloletým deťom dokopy sumou 200 Eur a to
120 na dcéru U. a 80 Eur na syna U.. Výdavky na záväzky odporcu voči peňažným ústavom nemajú

prednosť pred výživným maloletých detí a súd ich v tomto aspekte nemôže brať do úvahy. Odporcom
deklarované zdravotné problémy nie sú pre neho, aspoň nie v súčasnosti, prekážkou pre zabezpečenie
prostriedkov na výživu jeho maloletých detí. Pracuje a má pravidelný zdroj svojich príjmov. Je jeho
zákonnou povinnosťou starať sa o svoje deti až do doby, kedy nebudú schopné samostatne sa živiť.
Odporca v súčasnosti prispieva navrhovateľke približne 220 Eur mesačne a je teda schopný určeným

výživným na deti prispievať, preto súd v súlade s týmto stavom určil aj výšku výživného pre deti. Ak je
časť z týchto prostriedkov použitá na spoločný úver, je to vecou navrhovateľky, na čo peniaze od odporcu
použije, nemalo by to ale byť na úkor výživy maloletých detí. Súdom určená výška výživného vychádza
zo skutočností, že staršia dcéra U. študuje v Prešove a sú s tým spojené vyššie náklady na cestovné,
bývanie, stravu a školské pomôcky a poplatky. Za primerané mesačné náklady na maloletých súd

považuje sumu približne 200 Eur mesačne pre U. a 140 Eur pre U.. Keďže navrhovateľka vykonáva
osobnú starostlivosť o obe deti, je na odporcovi, aby znášal vyššiu mieru hmotného zabezpečenia na
obe deti, realizovanú prostredníctvom pravidelného platenia výživného a preto súd odporcovi určil
povinnosť prispievať obom jeho deťom viac, než navrhovateľke a to v približnom pomere 60:40, čo
zároveň zohľadňuje aj skutočnosť, že odporca má viac prostriedkov než navrhovateľka.

8. Proti tomuto rozhodnutiu - výroku o povinnosti otca prispievať na výchovu a výživu mal. U. a mal.
U. podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý súdu prvej inštancie vytkol, že nesprávne posúdil
výšku vyživovacej povinnosti u otca predovšetkým s prihliadnutím na jeho zdravotný stav po ťažkom
pracovnom úraze, ako aj s prihliadnutím na jeho zárobkove možnosti a príjmy. Odporca predložil súdu

prvej inštancie daňové priznanie za roky 2014 a rok 2015 ako aj lekársku správu o jeho zdravotnom
stave, vrátane potvrdenia o podaní žiadosti o priznanie invalidného dôchodku. Odporca chce ukončiť
činnosť v spoločnosti s ručeným obmedzeným a ísť na invalidný dôchodok, nakoľko jeho zdravotný stav
mu neumožňuje pracovať riadne. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že odporca v súčasnosti
prispieva navrhovateľke sumou 220 eur, čím je schopný platiť výživné vo výške 200 eur mesačne.

Odporca poukazoval na to, že v sume 220 eur v súčasnosti platenej je aj splátka úveru, pričom túto
splátku musia v rámci BSM po rozvode manželstva splácať obaja účastníci na polovicu. Primerané
mesačné náklady na U. nepredstavujú 200 eur a na U. 140 eur. Súd prvej inštancie nevychádzal z
reálnych listinných dokladov, len z vlastnej úvahy. Následne pomer rozdelil súd prvého stupňa 60:40,
čo tiež nemá oporu v zákone.

9. S poukazom na uvedené odporca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že mu
uloží povinnosť prispievať na výživu mal. U. sumou 100 eur mesačne a mal. U. sumou 70 eur mesačne,
vždy do 15 dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci k rukám navrhovateľky.10.Kodvolaniuotcasavyjadrilamatkamaloletých,ktoránavrhlanapadnutýrozsudokakovecnesprávny
potvrdiť. Pracovný úraz mal odporca pred 14 rokmi. Po ukončení práceneschopnosti riadne pracoval po

dobu 5 až 7 rokov ako koordinátor, neskôr si založil s.r.o. a pracoval na stavbách ako robotník, spolu s
inými pracovníkmi. O invalidný dôchodok nežiadal a to, že toho času tvrdí, že o invalidný dôchodok bude
žiadať, nemôže ovplyvniť rozhodnutie, keďže súd rozhoduje podľa skutočností v čase rozhodovania.
Odporca zarába okolo 20000 Kč. Odporca si nechce uvedomiť, že na výžive detí sa majú podieľať obaja
rodičia. Nemôže klásť svoje výdavky pred potreby detí. Suma určená súdom prvej inštancie ako výživné

na deti je správna a odôvodňuje potreby detí a možnosti povinného otca.

11. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),vzhľadomnavčaspodanéodvolaniepreskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. §§ 65 až 67
zákona č.161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), bez nariadenia pojednávania
a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutom výroku vecne správny.

13. V súlade s § 65 CMP odvolací súd preskúmal všetky výroky napadnutého rozsudku vrátane konania,

ktoré predchádzalo jeho vydaniu a zistil, že rozsudok je v celom rozsahu vecne správny. Prvostupňový
súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec správne
skutkovo i právne posúdil.

14. Súd prvej inštancie rozhodol na základe skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom

dokazovaní. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci odvolací súd považuje odôvodnenie
preskúmavaného rozsudku za vecne správne a osvojuje si ho. V priebehu odvolacieho konania nedošlo
k zmene skutkového stavu ani k zmene právneho posúdenia veci. Odvolací súd v celom rozsahu
poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.

15. Na základe uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné
dokazovanie a správne porovnal majetkové pomery oboch rodičov ako aj odôvodnené potreby
maloletých. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalej uvádza:

16. Dohovor o práve dieťaťa, ako najvýznamnejší dokument medzinárodnoprávnej ochrany detí v článku

18 ods. 1 ukladá štátom, ktoré sú jeho signatármi, aby vydali maximálne úsilie na to, aby bola uznaná
zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa.

17. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou odvolateľa, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil,

že odporca ma výdavky, ktoré nemajú prednosť pred výdavkami na maloleté deti. Prednosť výživného
pri vyživovacej povinnosti deťom pred inými výdavkami rodičov vyplýva priamo z § 62 ods. 5 Zákona o
rodine bez ohľadu na to, akého druhu a z akých dôvodov rodič tieto iné výdavky má. To platí napríklad aj
pre povinnosť otca splácať úver, ktorý si podľa vlastného tvrdenia zaobstaral na zariadenie domácnosti
v Českej republike so svojou priateľkou, príp. iné úvery, vrátane úveru patriaceho do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov s odporkyňou.

18. Odvolateľ ďalej argumentuje zhoršeným zdravotným stavom s tým, že požiadal o priznanie
invalidného dôchodku. Z predloženého a vykonaného dôkazu v konaní pred súdom prvej inštancie, a
to z posudku o invalidite Okresní správy sociálního zabezpečení Karlovy Vary však vyplýva, že znížená

pracovná schopnosť odvolateľa je len vo výške 30 %. Odvolateľ iba deklaruje zámer v budúcnosti
ukončiť činnosť v spoločnosti s ručením obmedzením a ísť na invalidný dôchodok, nakoľko mu jeho
zdravotný stav neumožňuje riadne pracovať. Deklarovaný zámer nemôže byť dôvodom pre určenie
nižšieho výživného otcovi maloletých detí. Odvolací súd poukazuje na § 78 Zákona o rodine, podľa
ktorého možno dohody a súdne rozhodnutia o výživnom zmeniť, ak sa zmenia pomery. Na druhej

strane však odvolací súd upozorňuje otca aj na § 75 ods. 1 pri tomto jeho deklarovanom zámere vzdať
sa svojich príjmov a ísť na invalidný dôchodok. Keď otec v budúcnosti na takýto krok nebude mať
relevantný dôvod, súd na takéto konanie môže prihliadať ako na vzdanie sa bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu odôvodňujúce ponechanie výšky
doterajšieho výživného, príp. jeho zvýšenie.

19. Súd prvej inštancie pri určení výživného v plnej miere prihliadal na odôvodnené potreby maloletých,
ako aj na schopnosti a majetkové pomery oboch povinných rodičov, pričom správne zohľadnil aj mieru
osobnej starostlivosti matky o maloleté deti.

20. Na základe uvedeného odvolací súd poukazom podľa § 387 C.s.p. rozsudok vo výroku o výživnom

pre maloleté deti U. a U. ako vecne správny potvrdil.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).