Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/298/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114206775
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114206775.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská
30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ L. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. XX,
2/ Z. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, o zaplatenie 2.747,65 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14C/152/2014-40 zo dňa 29.05.2015 takto

r o z h o d o l :

1. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a v súvisiacom
výroku o trovách konania.

2. Náhrada trov odvolacieho konania sa nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol nasledovne:
„žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 1.276,77 EUR
spolu s 5%-tným ročným úrokom z omeškania od 1.3.2014 do zaplatenia, a to v splátkach po 100 EUR
mesačne splatných vždy do konca kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom, v ktorom tento rozsudok
nadobudne právoplatnosť až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia,
v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa,
§ 53, § 54 ods. 1 a 2, § 48 ods. 1 a 2, § 457, § 37 ods. 1 až 3, § 39, § 517 ods. 1a 2 Občianskeho
zákonníka, § 3, § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

3. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že žalobou súdu doručenou dňa

10.4.2014 navrhol žalobca uložiť žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť mu sumu 2.747,65 EUR,
6,99 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.642,46 EUR od 1.3.2014 do zaplatenia a 5 % ročný úrok z
omeškania zo sumy 2.642,46 EUR od 1.3.2014 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. V rámci
žaloby poukázal na to, že na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa
26.8.2005 poskytol žalovaným v 1. a 2. rade mimoriadny medziúver vo výške 3.319,39 EUR, pričom
žalovanív1.a2.radesazaviazalisplácaťdoprideleniacieľovejsumyúrokyzmimoriadnehomedziúveru
vo výške 6,99 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 19,35 EUR a do nasporenia 40 %

cieľovej sumy sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné
vklady vo výške 16,60 EUR, pričom po pridelení cieľovej sumy o stavebnom sporení sa žalovaní v 1. a
2. rade zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7% ročne pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 29,04 EUR. Z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti žalovanými v 1.a 2. rade, omeškaním v splácaní, odstúpil žalobca listom zo dňa 23.7.2013 od zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere a vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na okamžité vrátenie poskytnutých
úverových prostriedkov pred dohodnutou dobou splatnosti v 7-dňovej lehote.

4. Žalovaní v 1. a 2. rade potvrdili, že im bol poskytnutý úver v sume 100.000,- Sk, ktorý aj splácali, ale
neskôr sa dostali do finančnej tiesne, preto úver prestali splácať. Zároveň požiadali súd o splatenie dlhu
v splátkach, keďže obaja poberajú iba minimálnu mzdu.

5. Z prehľadov predložených žalobcom vyplýva, že žalovaní vložili na účet odstúpeného medziúveru, č.
zmluvy XXXXXXXXXX celkovo vklady v sume 1.926,44 EUR a bola im reálne poskytnutá suma 3.203,21
EUR (2.655,51 + 547,70).

6. V prejednávanej veci žalobca odstúpil od zmluvy listom zo dňa 26.5.2009. Žalobca sám zvolil túto
formuukončeniazmluvnéhovzťahu,ajkeďexistujúinéinštitútysúkromnéhopráva,ktorénerušiazmluvu

od začiatku, ale zachovávajú jej platnosť (napr. výpoveď). V zmysle § 48 ods. 2 OZ sa totiž zmluva
pri odstúpení ruší ex tunc (od začiatku), pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak. Žalobca si teda mal byť
vedomý, že pokiaľ sa rozhodne pre odstúpenie od zmluvy, dôjde k jej zrušeniu.

7. Vychádzajúc zo záveru o zrušení zmluvy o stavebnom sporení a mimoriadnom medziúvere od

začiatku, sú účastníci povinní si vrátiť navzájom poskytnuté plnenie, teda žalobca má nárok len na
vrátenie nesplateného úveru poskytnutého vo výške 3.203,21 EUR bez akýchkoľvek poplatkov, keďže
ibatátosumabolažalovanýmv1.a2.radenazákladenichpredloženýchdokladovskutočneposkytnutá.
Zo žalobcom poskytnutého prehľadu úhrad zároveň nepochybne vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade
uhradili žalobcovi celkovo sumu 1.926,44 EUR. Keďže pri zrušení zmluvy si účastníci majú vrátiť len

navzájom poskytnuté plnenie, žalovaní majú žalobcovi vrátiť rozdiel týchto súm t.j. sumu 1.276,77 EUR
(3.203,21 - 1.926,44 = 1.276,77 EUR), preto súd túto sumu žalobcovi priznal spolu s príslušným úrokom
z omeškania tak ako si ho uplatnil samotný žalobca, v súlade so zmluvou, keďže to nie je v rozpore
so zákonom.

8. V zmluve sú účinky odstúpenia od zmluvy uvedené v čl. VII., kde si účastníci dohodli možnosť
odstúpenia od zmluvy a v takomto prípade sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú
do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8 čl. VII zmluvy. V tomto článku však nie je
konkretizované čo sa má považovať za poplatky a v tejto časti možno považovať zmluvu za neurčitú a
tým aj neplatnú v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Podľa citovaného ustanovenia totiž právny úkon sa musí urobiť

slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

9. Zároveň je potrebné upozorniť na to, že aj v prípade konkretizácie poplatkov, ktoré spotrebiteľ má
zaplatiť pri odstúpení od zmluvy, by bola takáto zmluvná úprava nevýhodnejšia pre spotrebiteľa, bola by
totiž v rozpore s už citovaným ustanovením § 48 ods. 2 OZ, keďže by zaväzovala spotrebiteľa nad rámec

povinností po zániku zmluvy ex tunc. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvných podmienok by
boli nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, preto sa jedná o
rozporsozákonom,t.j.§54ods.1OZvspojenís§39OZa takétozmluvnédojednaniejepretoneplatné.

10. Súd umožnil žalovaným splatiť svoj dlh v splátkach po 100 EUR mesačne z dôvodu slabej

sociálnej situácie, pričom takéto splácania dlhu podľa názoru súdu, nezasiahne do ekonomickej situácie
žalovaných, naopak jednorázové splatenie dlhu by mohlo žalovaných existenčne ohroziť.

11. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p..

12. Proti tomuto rozsudku, a to zamietavému výroku a súvisiacemu výroku o trovách konania podal
v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie súdom prvej
inštancie. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ umožňuje vylúčiť aplikáciu takých zmluvných dojednaní, ktoré
zhoršujú postavenie spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu. Súd prvej inštancie však vyložil § 54 ods. 1 OZ tak,
že umožňuje vylúčiť uplatnenie nie zmluvných dojednaní, ale zákonných ustanovení, ktorých aplikácia

je kogentne stanovená v prípade určitého zmluvného typu; v danom konkrétnom prípade zmluvy o úvere
podľa § 497 OBZ. Výklad použitý súdom prvej inštancie je v rozpore s § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka,
ktoré zakotvuje, že Obchodný zákonník je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ako lex
generalis. Výklad použitý súdom je aj v rozpore s § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Predprijatím novely § 52 ods. 2 OZ účinnej od 01.04.2015 znenie OZ neposkytovalo základ pre prednostnú
aplikáciu OZ. Aplikácia práva súdom nemá oporu ani v právnych aktoch EÚ. Ušlo pozornosti súdu, že
plnenie zo strany žalobcu nespočívalo len v peňažnom plnení v nominálnej výške úveru, ale aj v službe,

ktorej podstatou bolo prenechanie peňažných prostriedkov na používanie na určitý čas. Táto služba má
svoju hodnotu, preto je aplikovateľný § 458 ods. 1 OZ, podľa ktorého sa má za takéto plnenie poskytnúť
peňažná náhrada. Žalobca považuje právne posúdenie súdu a započítanie úhrad do odstúpenia na
istinu za nesprávne, pretože podľa § 53 ods. 1 OZ nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou zmluvné
dojednanie, ktoré síce spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa,

avšak sa týka hlavného predmetu plnenia a je vyjadrené určite, jasne a zrozumiteľne alebo bolo
individuálne dojednané. S poukazom na § 497 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka je nepochybné,
že povinnosť dlžníka platiť dohodnutý úrok za úver zaniká až úplným vrátením poskytnutých finančných
prostriedkov. V prípade, ak by porušením povinnosti dlžníka, v dôsledku ktorého žalobca od zmluvy
odstúpil, zanikol veriteľovi nárok na zaplatenie úrokov za úver, dlžník by prakticky porušením povinnosti
získal pre neho výhodnejšie postavenie, nakoľko by sa „zbavil“ povinnosti plniť zmluvne dohodnuté

plnenie. Podľa názoru odvolateľa je akékoľvek konanie, ktoré porušuje povinnosť a spôsobuje tým
výhodu v rozpore s dobrými mravmi a bez pochyby je v rozpore s účelom právnych predpisov
vzťahujúcichsanadanýprávnyvzťah.Povinnosťupravenávčl.VII.bod6.úverovejzmluvy-odstúpením
od zmluvy nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia dlhu
vychádza z ustanovení Obchodného zákonníka a nie je v rozpore s právnymi predpismi. Aplikácia

občianskeho zákonníka spolu so zákonnou úpravou úroku z omeškania určenou pre spotrebiteľa na
obchodnoprávne vzťahy namiesto aplikácie ust. § 351 a § 506 Obchodného zákonníka je neoprávnenou
výhodou oproti spotrebiteľom, ktorí si záväzky plnia riadne a včas a to vzhľadom na situáciu úrokových
sadzieb na trhu. Zmluva o úvere nespĺňa zákonom stanovené podmienky pre použitie výpovede zo
zmluvy, nakoľko je uzavretá na dobu určitú. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté

rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V prípade, ak by odvolací súd rozsudok potvrdil, žiadal,
aby odvolací súd vo výroku vyslovil prípustnosť dovolania, keďže ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu.

13. Žalovaný v 1/ rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že dlžnú sumu je ochotný splácať po 100 eur

mesačne.

14. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej
časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1

a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

15. Podľa § 52 ods. 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia
zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere (ďalej len OZ), dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 23a ods.1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia
zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného

zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetný spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom
pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a spotrebiteľmi jeho úverovej služby. Nemali

by byť žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva zo dňa 26.08.2005 je spotrebiteľskou zmluvou
v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb.
o ochrane spotrebiteľa a že žalovaní nepoužili predmet plnenia na podnikanie, rovnako, že žalobca je
podnikateľom a predmet konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti.

18. Žalobca v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že na právny vzťah medzi účastníkmi konania
aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a neaplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka
upravujúce zmluvu o úvere. K tomu odvolací súd uvádza:19. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

20. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý
cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov

(absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov
zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka reguluje aj absolútne obchody.

21. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky

spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.
Odvolací súd sa domnieva, že ak by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka mali
byť vyňaté niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, zákonodarca by to explicitne upravil. To platí aj na
zmluvné typy upravené v Obchodnom zákonníku.

22. Súd prvej inštancie uvedené ustanovenie aplikoval podľa názoru odvolacieho súdu v súlade so
zmyslom a cieľom predpokladaným zákonom.

23. Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že úver je absolútnym obchodom; predmetná vec sa však
týka záväzkovo - právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou

právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom
a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodu
nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo.

24. V prípade dualistickej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné a

plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa aplikovať občianskoprávnu úpravu a nie úpravu
obchodnoprávnu. Pre pretrvávajúce pochybnosti pri dualistickej právnej úprave rovnakého právneho
inštitútu v Obchodnom a Občianskom zákonníku zákonodarca reagoval explicitným zakotvením
prednosti aplikácie Občianskeho zákonníka cit.: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy

obchodného práva (§ 52ods. 2 OZ in fine J. Najvyšší súd opakovane rozhodol cit.:....„že ak by najvyšší
súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudku a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, musel by prvostupňový súd vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný
prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požalované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52

ods. 2 vetu tretie Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1.mája 2014 a právne
predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa
vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom“ (napr. 2MCdo/4/2015).

25. Presadzovanie podnikateľského práva na inštitúty upravené v kódexe o občianskych právach len s
poukazom na argumentáciu o úveroch ako absolútnych obchodoch je argumentačne zjednodušené.

26. Podľa § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v

inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku
zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Zmluva sa pritom
zrušuje s účinkami tzv. od začiatku (ex tunc).

27. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z

účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

28.Nemožnovtejtosúvislostiopomenúť,žezostranyžalobcudošlokodstúpeniuoduzatvorenejzmluvy
(listom zo dňa 23.07.2013) s tým, že tento inštitút odstúpenia od zmluvy je upravený v Obchodnomzákonníku a Občianskom zákonníku odlišne. Obchodný zákonník v ust. § 349 ods. 1 zánik zmluvy
viaže na okamih, keď prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane.
Zánik zmluvy teda nastáva v dobe účinnosti úkonu, ktorým oprávnená osoba odstúpila od zmluvy. Tým

sa Obchodný zákonník odlišuje od Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odstúpením od zmluvy sa
zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom upravené alebo účastníkmi dohodnuté inak
(§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právna úprava odstúpenia od zmluvy obsiahnutá v Občianskom
zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. V
tejto súvislosti je právne významné ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktoré už vyššie odvolací

súd poukázal.

29. Ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje garanciu pre spotrebiteľa v tom zmysle, že si
nemôžezhoršiťsvojezmluvné(atedaiprávne)postaveniebezohľadunato,akédojednaniasúuvedené
v spotrebiteľskej zmluve. Toto zákonné ustanovenie zaručuje prednostnú aplikáciu tých právnych
predpisov na spotrebiteľský právny vzťah, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, práve za účelom

princípu zákazu zhoršenia zmluvného postavenia spotrebiteľov v právnom vzťahu s dodávateľom.

30. Ustanovenie čl. VII zmluvy vychádzajúce z úpravy odstúpenia od zmluvy obsiahnutej v Obchodnom
zákonníku, podľa ktorej má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy, je
upravené pre žalovaných nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení s § 54 ods. 1 a § 457

Občianskeho zákonníka.

31. Zmluvná klauzula o odstúpení nie je ničím iným, ako poistením zachovania všetkých práv veriteľa
vrátane úrokov a poplatkov len s ďalším zvýhodnením, a to o úroky aj za úverové obdobie, ktoré ešte
nenastalo.

32. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 48 v spojení s § 457) je následkom odstúpenia od
zmluvy len vznik povinnosti účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť to, čo podľa nej dostali. V danom
prípade teda povinnosť žalovaných vrátiť poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi.

33. Ak zo strany žalobcu došlo k odstúpeniu od zmluvy (aj keď išlo o zmluvu o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere), pre žalovaných ako spotrebiteľov je priaznivejšia právna úprava odstúpenia od
zmluvy upravená v Občianskom zákonníku, nie v Obchodnom zákonníku. Je to práve žalobca, ktorý si
zvolil spôsob riešenia situácie, kedy boli žalovaní v omeškaní s platením splátok a rozhodol sa zmluvný
vzťah ukončiť napriek tomu, že do úvahy prichádzal aj iný postup, napr. predčasné zosplatnenie úveru

(default),t.j.možnosťpožadovaťsplateniecelkovéhodlhu(istinyspolusúrokmi)zasúčasnéhozotrvania
v zmluvnom vzťahu. Z tohto dôvodu odvolaciu námietku žalobcu, že žalovaní sa týmto spôsobom dostali
do výhodnejšieho postavenia, keď nie sú povinní platiť úroky, odvolací súd považuje za nedôvodnú.

34. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od záverov vyslovených v rozhodnutí zo dňa 14.02.2013 v

konaní sp. zn. 6Co/81/2012. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 402/2011-10
z 19.06.2013 na základe ústavnej sťažnosti proti predmetnému rozsudku Krajského súdu v Prešove
uviedol, že po preskúmaní rozsudku argumentáciu sťažovateľa nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť
ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu. Ústavný súd nezistil, že by krajským súdom aplikovaný
postup pri zisteniach a hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať

dôvod na zásah ústavného súdu do namietaného rozsudku v súlade s jeho právomocami ustanovenými
včl.127ods.2Ústavy.Ústavnýsúdnezistil,žebyposudzovanýrozsudokkrajskéhosúdubolsvojvoľným
alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobený v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou
úpravou, či nedostatočne odôvodnený.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne,
keď vychádzal zo skutočnosti, že zmluvné strany sú povinné navzájom si vrátiť to, čo podľa zmluvy
dostali so zákonnými úrokmi z omeškania.

36. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako

aj súvisiaci výrok o trovách konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).37. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods.
1 CSP tak, že náhrada trov odvolacieho konania sa nepriznáva, keďže žalobca v odvolacom konaní
úspešný nebol a úspešní žalovaní si trovy odvolacieho konania neuplatnili.

38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).