Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. december 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/1153/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114228079
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4114228079.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Márie Malíkovej, v právnej veci žalobcu: E. Z., bytom H. XXX, XXX XX
A. nad W., zastúpeného občianskym združením: Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS,
so sídlom Petzwalova 12, 949 11 Nitra, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a iné, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Nitra č. k. 15C/207/2014-41 zo dňa 05.02.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. vo veci samej p o t v
r d z u j e .

Vo IV. výroku týkajúcom sa trov konania odvolací súd rozsudok z r u š u j e a vec vracia súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v I. výroku určil, že je neprijateľná zmluvná podmienka vo
všeobecnýchpodmienkachposkytnutiaúveru,ktorájesúčasťouzmluvyoúvereč.101900626,uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným dňa 10.08.2012 v bode 10 v znení: "Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane
poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi čo do dôvodu a výšky tak, ako
je uvedené v tejto zmluve, a zaväzuje sa ju uhradiť v mesačných splátkach tak, ako je uvedené na prvej

strane tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady
na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívnou s tým spojenou“. V II.
bode výroku rozsudku súd určil, že úver poskytnutý žalovaným žalobcovi na základe úverovej zmluvy
č. 101900626 uzavretej dňa 10.08.2012 je bezúročný a bez poplatkov. V III. bode súd konanie ohľadne
sumy 238 eur zastavil s odôvodnením, že žalobca vzal svoju žalobu v časti o zaplatenie uvedenej
sumy späť, preto bol daný dôvod na zastavenie konania v zmysle ustanovenia § 96 ods. 1 zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016

(ďalej len „Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“). V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol,
že žalobca sa žalobou domáhal určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky zakotvenej vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru (ďalej aj „VPPÚ“), ktorá je súčasťou uvedenej zmluvy o úvere, ďalej
určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov, a napokon žiadal žalovaného zaviazať na vydanie
bezdôvodnéhoobohateniavsume238eurzdôvodu,žežalobcavofinančnejtiesniuzavrelsožalovaným
zmluvu o úvere vo výške 1.000 eur za poplatok 730 eur na 10 mesiacov, takže mal spolu vrátiť sumu
1.730 eur. Tvrdil, že žalovanému uhradil 1.238 eur, pričom žalovaný si uplatnil ďalších 1.500 eur a aj

záložné právo na obydlie. Poplatok za poskytnutie úveru takto predstavuje až 87,60 % ročne, a teda ide
o úžerný poplatok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa žalobcu je predmet administratívneho
poriadku neurčitý, lebo zo zmluvy nie je možné zistiť, o aké administratívne plnenie ide. Zároveň si
uplatnil aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu medzi platbami žalobcu avýškou úveru. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a tvrdil, že sa bezdôvodne neobohatil; podľa neho
zmluva o úvere nie je spotrebiteľskou zmluvou, lebo bola uzavretá ako nepomenovaná zmluva podľa
Obchodného zákonníka, a žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa § 80

písm. c) OSP; súčasne vzniesol aj námietku premlčania. Žalobca tvrdil, že administratívny poplatok je
neurčitý a nezrozumiteľný, predstavuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach spotrebiteľa, chýba
výpočet jeho výšky a odôvodnenie, na čo tento poplatok slúži, a namietal aj rozpor s ustanovením § 9
ods. 1, ods. 2 písm. i), j), k) zákona č. 129/2010 Z. z.

2. Súd konštatoval, že zmluva o úvere bola uzavretá v písomnej forme s tým obsahom, aký uvádzal
žalobca. V bode 10. VPPÚ je uvedená zmluvná podmienka, ktorú žalobca namietal ako neprijateľnú, a
zároveň v bode 15. VPPÚ je uvedené, že strany sa s odkazom na ustanovenie § 262 ods. 1 Obchodného
zákonníka dohodli, že ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom a zmluva sa
uzatvára ako zmluva nepomenovaná. Účastníci okrem toho uzavreli aj Dohodu o zrážkach zo mzdy a
iných príjmov podľa ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie považoval žalobu

za opodstatnenú, pričom svoje rozhodnutie vo veci samej oprel najmä o ustanovenia § 80 písm. c), §
153 ods. 4 OSP, § 3 ods. 1, § 39, § 100 ods. 1, 2 prvej vety, § 101, § 53, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 52a
ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, § 53, § 53a ods. 1, 2, § 53b ods. 1, 2, § 53c, § 53d, § 54 ods. 1, 2, 3
Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1 prvej vety, § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Zistený skutkový stav súd posúdil ako občianskoprávny vzťah

titulom spotrebiteľskej zmluvy, pri ktorej mal žalobca postavenie spotrebiteľa a žalovaný mal postavenie
dodávateľa. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa totiž použijú vždy, ak je to na prospech tej zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Takéto posúdenie je dôvodné aj napriek skutočnosti, že vo VPPÚ sa
zmluvné strany na tom, že ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom a že táto

zmluva sa uzatvára ako nepomenovaná zmluva podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalovaný
je nesporne dodávateľ, ktorý ako právnická osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a žalobca je spotrebiteľ, ktorý ako
fyzická osoba pri uzatváraní a plnení nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Žalobca zároveň preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení:

Je totiž zrejmé, že na základe úspešného rozhodnutia o neprijateľnosti zmluvných podmienok si chce
uplatniť primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.

3. Podľa záveru súdu podmienka uvádzaná vo VPPÚ o uplatnení Obchodného zákonníka na tento vzťah
jeneprijateľnápodmienkazmluvy,lebožalobcaakospotrebiteľnemalmožnosťtútopodmienkuovplyvniť

a uplatnenie Obchodného zákonníka je pre neho menej priaznivé. Ak dohoda o aplikácii Obchodného
zákonníkasmerujekzhoršeniuprávnehopostaveniazmluvnejstrany,ktorájespotrebiteľom,jeneplatná.
Súd teda túto zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, pri ktorej je zmluvnou stranou na jednej
stranespotrebiteľ,ktorýnemoholindividuálneovplyvniťobsahdodávateľomvopredpripravenéhonávrhu
na uzavretie zmluvy, a na druhej strane je dodávateľ - žalovaný. Občiansky zákonník umožňuje

spotrebiteľovi dovolať sa neplatnosti zmluvných ustanovení spotrebiteľských zmlúv, ktoré znamenajú
jeho poškodenie značnou nerovnováhou v právach a povinnostiach zmluvných strán. Zmluva o
spotrebiteľskom úvere má podľa § 9 ods. 2 a § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov okrem všeobecných náležitostí má obsahovať
aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a tiež priemernú
hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa za príslušný kalendárny štvrťrok. Podľa § 11 ods. 1
uvedeného zákona v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu a neobsahuje

náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, alebo ak je v zmluve nesprávne
uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Súd na základe zisteného
skutkového stavu urobil záver, že v tomto prípade je úver bezúročný a bez poplatkov, a preto podľa
§ 153 ods. 4 OSP určil, že táto zmluvná podmienka je neprijateľná. Ide o dojednanie uvedené vo
VPPÚ, podľa ktorého dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy

ako svoj dlh voči veriteľovi čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v zmluve, a zaväzuje sa ju
uhradiť v mesačných splátkach tak, ako je uvedené na prvej strane tejto zmluvy, pričom tretina poplatku
predstavujedohodnutýúrokazvyšnédvetretinyzahŕňajúnákladynavypracovanieauzatvoreniezmluvy
o úvere spolu so všetkou administratívou s tou spojenou. Žalovaný ako dodávateľ nepreukázal, žezmluvné ustanovenia dohodnuté medzi účastníkmi konania sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa názoru súdu žalobca ako spotrebiteľ zmluvu uzavrel

v dobrej viere a od dodávateľa očakával, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkané služby koná
profesionálne so znalosťou ponúkaných služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Na
neprijateľné zmluvné podmienky súd prihliadol z úradnej povinnosti. Námietku premlčania vznesenú
žalovaným súd neakceptoval a urobil záver že uplatnené právo nie je premlčané. Žalobca je vecne
legitimovaný na podanie takejto žaloby a na určení má naliehavý právny záujem, lebo bez tohto určenia

by bolo ohrozené jeho právo a jeho právne postavenie by sa stalo neistým; takéto určenie je nevyhnutné
so zreteľom na jemu hroziace nebezpečenstvo porušenia práva v tejto právnej oblasti.

4. V IV. bode rozsudku súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že ich náhradu úspešnému
žalobcovi podľa § 142 ods. 1 OSP nepriznal. Tento výrok odôvodnil tým, že žalobca bol síce v konaní
úspešný, avšak náhradu trov konania nežiadal.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
v I. a II. výroku zmeniť a žalobu v celo rozsahu zamietnuť, resp. rozsudok v uvedenej časti zrušiť a
vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil spôsobom
vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 OSP, pretože odôvodnenie je nedostatočné a znemožňuje mu

brániť sa, čo možno považovať za odňatie možnosti účastníka konať pred súdom. Namietal posúdenie
statusu spotrebiteľa u žalobcu s ohľadom na dohodu v bode 15. VPPÚ o tom, že sa ich právne
vzťahy spravujú Obchodným zákonníkom a že daná zmluva je zmluva nepomenovaná. V súlade s
ustanoveniami zákona dohodou vylúčili aplikáciu dispozitívneho ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Keďže Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje a ani

komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka, je
nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné, či ide o
relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah. Podľa žalovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka nie sú pre obchodné
záväzkové vzťahy vylúčené. Ak žalobca namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných

prostriedkov, znáša aj dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy
išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi,
poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov. Slovenské právo poplatok za spracovanie zmluvy
nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Žalovaný napokon namietal aj nesprávnosť výroku o trovách
konania a žiadal, aby súd zaviazal žalobcu na náhradu ním vynaložených trov.

6. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 1. júla 2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), viazaný rozsahom odvolania

(§ 379 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal
vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci
urobil záver, že je daný dôvod na potvrdenie rozsudku vo veci samej, t. j. v jeho I. a II. výroku. Preto v
tejto časti rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Pri výroku o trovách konania
odvolací súd dospel k tomu, že tento výrok je s prihliadnutím aj na právoplatný výrok o zastavení časti

konania z dôvodu späťvzatia časti žaloby nesprávny. Preto rozsudok vo výroku o trovách konania, t. j.
v bode IV. podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie súdu
prvej inštancie. V časti, v ktorej súd prvej inštancie konanie z dôvodu späťvzatia časti žaloby zastavil, sa
rozsudok pre absenciu odvolania stal právoplatným. Keďže napadnutý rozsudok vo výrokoch I. a II. je
správny a zdôvodnený, odvolací súd nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením

§ 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí,
vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Na dôvažok odvolací
súd dodáva nasledovné:

8. Predmetom tohto konania je žaloba, ktorou sa žalobca na podklade spotrebiteľského vzťahu

so žalovaným domáha určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky upravenej vo VPPÚ ako súčasti
spotrebiteľskej zmluvy s určením, že úver poskytnutý žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.
Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné
zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalépodmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Súd prvej inštancie
daný právny vzťah správne posúdil ako vzťah spotrebiteľský bez ohľadu na tvrdenie žalovaného,
že podľa dohody strán vo VPPÚ ide o vzťah obchodnoprávny a že nejde o zmluvu o úvere, ale o

zmluvu nepomenovanú. Je totiž zrejmé, že žalovaný pred uzavretím zmluvy žalobcovi predložil ním
vopred pripravený text zmluvy s VPPÚ s predtlačeným ustanovením v bode 15. o dohode strán na
použití Obchodného zákonníka s tým, že by malo ísť o nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods.
2 Obchodného zákonníka. Odvolací súd v tomto smere neuznal vyššie opísané dôvody odvolania
žalovaného za opodstatnené vychádzajúc - zhodne so súdom prvej inštancie - z ustanovení § 3 ods.

1, § 39, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, citovaných v odôvodnení napadnutého
rozsudku, v nadväznosti na ustanovenie § 153 ods. 3 OSP, podľa ktorého súd môže v rozsudku, ktorý
sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v
spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku
znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve. Na základe výsledkov
vykonaného dokazovania bolo možné prijať záver o tom, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru

ako neoddeliteľná súčasť zmluvy o úvere boli spotrebiteľovi predložené bez individuálneho dojednania
(§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), žalobca ich nepodpísal a žalovaný opak, t. j. individuálne
dojednanie nepreukázal. Z uvedeného dôvodu žalobcom namietanú zmluvnú podmienku aj odvolací súd
posúdil ako individuálne nedojednanú. Aby bolo takéto dojednanie posúdené ako platné, žalovaný ma
v priebehu konania preukázať, že žalobcovi bola daná možnosť voľby s poučením, čo tá - ktorá voľba

znamená. Odvolací súd rovnako neuznal opodstatnenosť ani ďalšej odvolacej námietky spočívajúcej v
nesprávnostiposúdeniaúveruakobezúrokovabezpoplatkov,pretožeprispotrebiteľskomúverezmluva
musela ako podstatnú náležitosť obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) podľa § 9
ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, čo

sa však v tomto prípade nestalo. Z tohto hľadiska poukazovanie na žalovaným označené rozhodnutia
s prihliadnutím na vnútroštátnu úpravu v Občianskom zákonníku a ostatných právnych predpisoch
týkajúcich sa spotrebiteľských vzťahov nebolo podľa názoru odvolacieho súdu právne významné.

9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe v I. a II.

výroku vyhovené, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol na podklade záveru o úspešnosti žalobcu v konaní,
no keďže si ich náhradu neuplatnil, tak mu ich nepriznal. Pritom aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1
OSP. Súd však neprihliadol na skutočnosť, že žalobca vzal časť žaloby o zaplatenie sumy 238 eur

späť a že konanie bolo v tejto časti zastavené. Na túto časť konania bolo v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie nutné aplikovať ustanovenie § 146 ods. 2 prvej vety OSP, podľa ktorého ak niektorý
z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Keďže súd prvej
inštancie takto nepostupoval, odvolací súd rozsudok vo výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1
písm.b)aods.2CSPzrušilavecvrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanie,vktorombudeaplikovaťaj

aktuálne ustanovenie § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP, čo znamená, že pri rozhodovaní bude vychádzať
z úspechu žalobcu vo veci samej v I. a II. výroku, a zároveň bude vychádzať aj z toho, že žalobca vzal
časť svojej žaloby späť, čím procesne zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 238 eur.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).