Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. január 2017

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/232/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215218658
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2017:7215218658.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletého I. Y., P.. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9 Košice, na návrh otca U. Y., P..
X.XX.XXXX, X. Y. J. Č. Z., J. A. - D. L., S. P. J.Á. XXXX/X, za účasti matky D. U., P.. XX.X.XXXX, X. Y.
J. U.M. P. S. Z. Č.. X, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Illeš, Šimčák, Bröstl, s.r.o. so sídlom na ulici
Štúrovej č. 27 v Košiciach, v konaní o zníženie výživného takto

r o z h o d o l :

Návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletého doručil tunajšiemu súdu dňa 26.3.2015 návrh, ktorým žiadal o zníženie výživného
na maloletého U. zo sumy 50 € na sumu 10 € mesačne dôvodiac tým, že od roku 2012 je bez domova,
istú dobu žil na ulici, býval tiež v zdravotníckom zariadení, využil nízkoprahové sociálne služby na území
Českej republiky (nízkoprahové denné centrá a nocľahárne) od 4.6.2013 je užívateľom N. I. N. H. J.
A., po celú uvedenú dobu od roku 2012 jeho jediným príjmom boli dávky hmotnej núdze, pričom ide o
príspevok na živobytie, ktorého čiastka je ústredne stanovená vo výške životného minima 3.410,- Kč
mesačne, v jeho prípade však bola táto čiastka stanovená vo výške existenčného minima 2.200,- Kč z

dôvodu, že Okresným súdom v Ostrave mu bola uložená povinnosť úhrady výživného na maloletého
ďalšieho syna I., dávka v hmotnej núdzi vo výške 2.200,- Kč je jeho jediným príjmom, z ktorého musí
hradiť všetky základné životné potreby, ubytovanie je mu preplácané referátom hmotnej núdze na účet
N. H. v rámci dávky hmotnej núdze doplatkom na bývanie v priemernej výške 3.565,- Kč mesačne, z
čoho vyvodil, že nie je v jeho silách platiť súdom stanovenú čiastku 50 €, ktorá predstavuje viac než 50
% všetkých jeho príjmov, uviedol, že od mája 2015 keď sa údajne dozvedel, kam má výživné zasielať,
zasiela čiastku 10 € mesačne. K návrhu pripojil kópiu rozhodnutia Úradu práce Českej republiky pobočky

v Ostrave zo dňa 2.7.2013 z ktorého vyplýva, že uvedeným rozhodnutím bolo rozhodnuté o dávke
Príspevku na živobytie, o jej znížení 3.410,- Kč na 2.200,- Kč mesačne od 1.7.2013. Z odôvodnenia
ktorého rozhodnutia vyplýva, že pri rozhodovaní bolo prihliadnuté na skutočnosť, že dňa 26.6.2013 sa
otec dostavil na úrad vo veci výživného, ktoré má stanovené rozsudkom Okresného súdu na syna I.
Y., P.. XX.XX.XXXX vo výške 80,- Kč, na ktorom výživnom dlh presahuje 80.000,- Kč, čo je čiastka
presahujúca trojnásobok súdom stanovenej čiastky, podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi, osoba,
ktorá dlží na výživnom pre maloleté dieťa čiastku vyššiu než trojnásobok mesačnej splátky stanovenej

rozhodnutím súdu, alebo vyššiu než čiastku, ktorá by pripadala na tri mesiace, ak je výživné stanovené
spôsobom činí čiastka živobytia, čiastku existenčného minima vo výške 2.200,- Kč, k zníženiu čiastky
živobytia odo dňa 1..7.2013 došlo z dôvodu ukončenia stavu dočasnej pracovnej neschopnosti otca,
ku dňu ukončenia hospitalizácie v H. G. ku dňu 27.5.2013 a preto s účinnosťou od 1.7.2013 došlo kzníženiu dávky pomoci v hmotnej núdzi - príspevku na živobytie, pri novom posudzovaní nároku na
dávku-príspevkunaživobytiebolozistené,žesazmenilrozdielmedziotcovoučiastkouživobytia2.200,-
Kč a výškou jeho príjmu po odpočítaní priemerných nákladov na bývanie (0 Kč ) a preto bolo rozhodnuté

tak, ako je uvedené vyššie. Ďalej priložil kópiu Oznámenie o prehodnotení nároku Úradu práce Českej
republiky pobočky Ostrava zo dňa 2.3.2015, z ktorého vyplýva, že úrad prehodnotil nárok otca na dávku
príspevku na živobytie s tým, že dávka mu naďalej mala byť vyplácaná vo výške 2.200,- Kč od mesiaca
marca 2015 z dôvodu, že príspevok na živobytie musí byť použitý v prospech príjemcu a to na úhradu
základných životných potrieb okrem nákladov na bývanie, napríklad k úhrade stravy, oblečenia, obuvi,

základných hygienických potrieb a podobne; ďalej priložil fotokópiu oznámenia toho istého úradu práce
zo dňa 2.12.2014 o tom, že otcovi bola zvýšená dávka - doplatok na bývanie z 3.450,- Kč na 3.565,- Kč
od 1.12.2014 a doložil tiež kópie dvoch platobných dokladov o úhrade sumy 10 € otcom k rukám matky
maloletéhoato12.5.2015sudaním„výživné6/2015“adruhéhodokladubezuvedeniadátumurealizácie
platby s poznámkou „výživné 7/2015“; z uvedených dokladov vyplýva, že z uvedeného titulu úhrady
10 € bolo poukázaných v českých korunách 327,- Kč; taktiež vo fotokópii doložil zmluvu o poskytnutí

sociálnych služieb uzavretú medzi ním N. N. I. N. H. J. Č. Z. uzavretej dňa 29.4.2015 a o poskytnutí
otcovi sociálnych služieb na dobu určitú od 1.5. do 1.8.2015, pričom sa otec zaviazal za poskytnuté
ubytovanie hradiť poplatok 115,- Kč na deň.

2. Matka vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu 28.10.2015 s návrhom otca nesúhlasila
poukazujúc na to, že otec nijako neodôvodnil svoju súčasnú majetkovú situáciu, matka nemala
vedomosť o žiadnej prekážke, ktorá by mu bránila riadne sa zamestnať a mať dostatočný príjem,
poukázala na to, že otec si sám svojim konaním zapríčinil zníženie dávky, ktorá mu je vyplácaná, ako
to vyplýva z rozhodnutia Úradu práce Českej republiky z pobočky v Ostrave zo dňa 2.7.2013, zároveň

poukázala na skutočnosť, že v čase, keď rodičia maloletého spolu žili, otec maloletého denne požíval
alkohol, v priemere tri pivá, fajčil asi jednu krabičku cigariet, z dôvodu čoho denne vynakladal cca 5
€, nepredpokladala, že by v tomto nastala na strane otca zmena, preto prihliadajúc len k takémuto
dennému výdavku mesačne uvedené predstavuje cca 150 €, čo je trojnásobne viac ako priznané
výživné na maloletého, poukázala na zdravotné problémy maloletého syna, doručila prehľad výdavkov

na maloletého za mesiac september 2015: „nájomné - rodina spolu 250 €, príspevok ZRPŠ I. 31 €,
pracovné zošity Aj, Nj I. 12 €, školské potreby 30 €, školská taška 25 €, obuv I., prezuvky do školy,
botasky, ponožky 26,80 €, hygienické potreby rodina 22 €, prášok na pranie rodina 5 €, I. oblečenie 60
€, strava rodina, 160 €, lieky 10 €, telefón mobil I. a matka 15€, cestovné náklady, lekár, nákupy 5 €,
náklady spolu 651,80 €. Jej príjmy mzda 485,23 €, výživné 10 € spolu 495,23 €“, doplnila, že rozdiel

medzi výdavkami a príjmami vykrýva z pôžičiek od svojho uja.

3. Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 27.8.2015 na základe vykonaných
šetrení navrhoval návrh otca zamietnuť z dôvodu, že tento nie je v záujme maloletého.

4. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu matky, vypočutím kolízneho opatrovníka,
listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a skutočný stav.

5. Vyživovacia povinnosť otca voči maloletému I. bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu
sp. zn. 27P314/2009 zo dňa 19.1.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.32011, ktorým rozsudkom

bol maloletý I. zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu
výživným vo výške 150 € mesačne, bol zároveň vyčíslený dlh otca na výživnom voči maloletému ku dňu
rozhodnutia súdu v sume 800 €, pri stanovení výšky výživného súd vychádzal zo zistení, že maloletý
navštevoval druhý ročník základnej školy, matka bola zamestnaná u zamestnávateľa Y., H..Z..A.., kde
dosahovala priemerný mesačný príjem 421 €, otec maloletého nebol nikde zamestnaný, nebol vedený

v evidencii uchádzačov o zamestnanie, z úradu práce mu neboli vyplácané žiadne dávky, rovnako mu
neboli vyplácané žiadne dávky ani zo Sociálnej poisťovne, súdom bolo zistené, že do októbra 2009
pracoval na základe dohody o vykonaní práce, kde dosahoval príjem 674 €, v konaní bol zastúpený
opatrovníkom, keďže sa v tom čase mal zdržiavať na neznámom mieste v Českej republike.

6. Matka maloletého na začiatku sporného obdobia bola rovnako ako v čase predchádzajúcej úpravy
výživného zamestnankyňou spoločnosti Y. H..Z..A.. Y., u ktorého zamestnávateľa, ako vyplýva z opisu
mzdových listov, dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 395,70 €, tento pracovný pomer matky bol
skončený 10.3.2016.7. Následne do augusta 2016 mala matka príjmy z rôznych brigád, z ktorých mala príjmy bez
potvrdenia po 300 € mesačne. Od augusta 2016 do novembra 2016 na základe dohody o pracovnej

činnosti pracovala pre spoločnosť H..T..D..M.. H..Z..A.., z ktorého dosahovala podľa výplatných pások
založených vo fotokópiách do spisu priemerný mesačný čistý príjem 32,26 €, ale skutočný príjem takto
dosiahla vo výške 344 € mesačne. Od novembra 2016 je riadne zamestnaná v spoločnosti H..T..D..M..
H..Z..A.. a takto ňou dosahovaný priemerný čistý príjem je 344,31 €.

8. Matka spolu s maloletým býva v podnájme v jednoizbovom byte, v súvislosti s ktorým bývaním hradí
mesačne 250 €, ďalšie osoby v tejto domácnosti sa nezdržiavajú.

9. Matka ani otec sa na pojednávanie vo veci na ktoré boli riadne a včas predvolaní nedostavili.

10. Matka maloletého sa na pojednávanie, na ktoré bola riadne a včas predvolaná, nedostavila, jej

neúčasť ospravedlnil jej právny zástupca z dôvodu, že večer pred pojednávaním si maloletý I. rozbil
hlavu, v čase pojednávania absolvovala matka s maloletým akútnu návštevu lekára a následne k
uvedenémupredložililekárskepotvrdenieotom,žemaloletýbolvdoprovodematkyvyšetrený27.1.2017
a vyžadoval si nutnú celodennú opateru.

11. Otec svoju neprítomnosť ospravedlnil písomne podaním doručeným súdu 17.1.2017, neprítomnosť
ospravedlnil výškou svojich príjmov, ktorými sú dávky v hmotnej núdzi a cenou cestovného lístka z
Ostravy do Košíc pri jednosmernej ceste 387,- Kč, z dôvodu čoho sa nedokázal vzhľadom na finančné
dôvody na pojednávanie dostaviť.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené súd v súlade s § 180 veta druhá CSP pojednával bez prítomnosti
matky a otca a následne vzhľadom na vykonané dôkazy upustil od vykonania dôkazu vypočutím otca
a matky.

13. Súd žiadal o vypočutie otca cestou dožiadaného súdu Okresného súdu Ostrava v Českej republike,

ktorému bolo dožiadanie tunajšieho súdu doručené 12.11.2016, ktorý súd následne tunajšiemu súdu
dňa 16.12.2015 písomne oznámil, že dožiadanie nebolo vybavené, keďže menovanému sa nepodarilo
doručiť predvolanie na uvedenú adresu.

14. V predvolaní na pojednávanie bol otec vyzvaný okrem iného na to, aby predložil listiny, ktoré sa

na vec vzťahujú a nie sú doposiaľ v prvopise na súde, ako aj veci, ktoré je potrebné ohliadnuť, aby
doručil súdu všetky dôkazy o svojich tvrdeniach, ktoré v konaní doposiaľ nepredložil a to rodné listy
detí voči ktorým má vyživovaciu povinnosť, rozsudku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
vrátane určenia výživného voči týmto, prípadne rozsudky o určení výživného voči ďalším osobám, opisy
mzdových listov, alebo iné dôkazy o výške príjmov za sporné obdobie za svoju osobu, ako iba za svoju

prípadnú manželku, partnerku a v prípade, ak došlo k skončeniu jeho pracovného pomeru alebo iného
obdobného pomeru, aby predložil dôkaz o dôvode a dátume jeho skončenia, resp. uvedené dôkazy
o skončení jeho posledného pracovného pomeru, alebo iného obdobného pomeru. Túto uloženú mu
povinnosť si otec do dňa pojednávania, napriek doručenia mu uvedenej výzvy v predvolaní, nesplnil.

15. V registri obyvateľov SR bolo zistené, že otec maloletého má naďalej trvalý pobyt na adrese Y. X,
U., I. L..

16. V registri Sociálnej poisťovne SR boli zistení ako jeho poslední zamestnávatelia na území SR, tí,
ktorí boli zistení aj v pôvodne vedenom konaní 27P 314/2009 a to X. N..H.. od 1.1.2009 do 23.10.2009

- otec ako dohodár, v období od 20.2.2009 do 31.12.2009 N. Y., H.. H. Z..A.. C., kde bol taktiež vedený
ako zamestnanec dohodár, X. N..H.. kde bol zamestnaným od 2.3.2009 do 16.4.2009 a zamestnávateľ
E. D., u ktorého pracoval tiež ako zamestnanec dohodár od 21.7.2009 do 16.10.2009.

17. Spoločnosť X. N..H.. na výzvu súdu oznámila, že otec u nich bol zamestnaný v uvedenom období a v

mesiaci marec 2009 dosiahol čistý príjem 277,92 €, v mesiaci apríl 4,58 €, ďalšie údaje súdu spoločnosť
neoznámila, agentúra brigádnici, spol. s r.o. uviedla, že otec s nimi mal uzavretú dohodu o vykonaní
práce na vyššie uvedené obdobie, počas ktorého obdobia ale nevykonával žiadne práce, za ktoré by
mu prináležala mzda a zamestnávateľovi E. D. sa výzvu súdu nepodarilo doručiť ani cez OO PZ Žilina.18. Z registra Sociálnej poisťovne vyplynulo, že po ukončení pracovného pomeru u zamestnávateľa Y.
H..Z..A.. matka bola zamestnaná v spoločnosť O. od 19.4.2016 do 26.5.2016 a následne mala uzavreté

dohody o pracovnej činnosti so spoločnosťou C. H..Z..A.. od 31.5. do 26.7.2016 a so spoločnosťou
H..T..D..M.. H..Z..A.. od 26.7.2016 do 30.11.2016, zamestnankyňou spoločnosti H..T..D..M.. H..Z..A.. sa
stala od 1.12.2016.

19. Zo správy Sociálnej poisťovne SR vyplýva, že otcovi maloletého od 1.1.2015 neboli a nie sú

vyplácané žiadne dávky.

20. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice vyplýva, že otec nie je a ani nebol vedený v
evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu práce a nepoberal a nepoberá z úradu práce žiadne dávky.

21. Maloletý I. je toho času žiakom ôsmeho ročníka základnej školy, v škole ako je už uvedené vyššie

je hradený poplatok ZRPŠ 31 €, boli uhradené poplatky na pracovné zošity z anglického a nemeckého
jazyka 12 € na školský rok, ďalej mu matka hradí štandardné výdavky podľa požiadaviek školy, matka
mu hradí poplatok za mobilný telefón 5 €, mesačne, a inač maloletý má potreby primerané veku dieťaťa.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone

rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o

dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.
(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného

prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné

pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.
(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide

o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený
právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.(4)Plnenievýživnéhopovinnýmsazapočítavanajprvnaistinuaažpouhradenícelejistinysazapočítava
na úroky z omeškania.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia.
(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 2 písm. c/ zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení, za životné minimum
fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma
alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa
(t.j. 27,13 € mesačne).

Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 215 Civilného sporového poriadku, súd rozhodne na základe zistené skutkového stavu.
(2) Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

22. Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový a skutočný stav, v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh otca
maloletého v celom rozsahu zamietol, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že tento otcom podaný
návrh nebol podaný dôvodne. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, na strane otca od poslednej

úpravyvýživnéhonedošlokžiadnejtakejpodstatnejkvalifikovanejzmenepomerov,ktorábyumožňovala
rozhodnutie súdu o znížení výživného, keďže otec rovnako ako v čase predchádzajúcej úpravy
výživného nie je podľa jeho tvrdení nikde riadne zamestnaným, možno konštatovať, že jeho pomery
sa zlepšili v tom, keďže pokiaľ v čase poslednej úpravy výživného mu neboli vyplácané žiadne dávky,
toho času je poberateľom dávok v hmotnej núdzi a príspevku na bývanie. Naopak súdom bolo zistené,

že odôvodnené potreby maloletého syna I. sa podstatne zvýšili, keďže v čase poslednej úpravy
výživného bol žiakom druhého ročníka základnej školy, toho času je už žiakom druhého stupňa základnej
školy, skutočnosť prechodu maloletého na štúdium na druhý stupeň základnej školy je podstatnou
kvalifikovanou zmenou na jeho strane, keďže podľa ustálenej súdnej praxe v súvislosti s uvedeným
dochádza k podstatnému nárastu odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré zároveň podstatne vzrástli i v

súvislosti s uplynutím doby viac ako troch rokov od poslednej úpravy výživného, pričom podľa ustálenej
súdnej praxe uplynutie doby troch rokov je považované za podstatnú kvalifikovanú zmenu pomerov
na strane dieťaťa v náväznosti na podstatný nárast jeho potrieb v súvislosti s fyzickým a psychickým
vývinom, teda ani na strane maloletého a v konečnom dôsledku ani na strane matky neboli zistené
žiadne okolnosti, ktoré by boli dôvodom pre rozhodnutie súdu o znížení výživného. Otec nepreukázal

dôvodnosť ním podaného návrhu a to ani napriek výzve súdu, aby svoje dôvody riadne súdu preukázal
a dokladoval, z vykonaných dôkazov, ako už bolo konštatované, je nesporné, že k zmene pomerov
na strane otca nedošlo, navyše otec nijako nepreukázal, že by nebol spôsobilý sa riadne zamestnať
a využiť svoje možnosti a schopnosti na získanie stabilného mesačného príjmu tým skôr, že ako
vyplynulo z vykonaných dôkazov, má vyživovaciu povinnosť aj voči synovi I. P. J. Z. XXXX (pre úplnosť

súd dodáva, že nejde o zmenu pomerov na strane otca pribudnutím mu ďalšej vyživovacej povinnosti,
keďže vyživovaciu povinnosť voči tomuto synovi mal aj v čase predchádzajúcej úpravy výživného voči
maloletému I.). Vzhľadom na uvedené preto súd návrh otca v plnom rozsahu zamietol.

23. Zároveň súd dopĺňa pokiaľ otec navrhoval zníženie výživného na 10 €, že podľa platnej právnej

úpravy - citovaného ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič si musí plniť svoju
vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu minimálne vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa, čo v súčasnosti predstavuje aktuálne sumu 27,13 €, čo ale nie je
výživné, ktoré by bolo možné zo strany otca stanoviť, vzhľadom na vyššie popísané a zistený skutkovýa skutočný stav v danom prípade a na takúto sumu výživné pôvodne určené súdom v sume 50 € znížiť,
keďže, ako už bolo opakovane konštatované, nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala
rozhodnutie súdu o takomto znížení výživného.

24. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku,
podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho

doručenia v zmysle ust.§ 362 ods. 1 C.s.p. v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p. - ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

C.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia možno podať takýto návrh podľa § 376 ods. 1 Civilného mimosporového

poriadku), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený
podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.