Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/879/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912216746
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6912216746.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Y.. W. O., rod. O., nar.
XX. XX. XXXX, bytom H., B. S. č. XXXX/XXX zast. Aequitas s.r.o., IČO: 36 628 841, so sídlom Banská
Bystrica, Na Troskách 26 proti odporcom 1/ W. B., rod. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., B. XX, 2/ B. B.,
rod. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., B. XX, 3/ X. B., rod. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. č. XX, 4/ W.
S., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. - O., C. XXX/XX, 5/ W. S., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom

D., S. XXX, 6/ H. X., rod. R., t. č. na neznámom mieste, 7/ W. S., rod. S., t. č. na neznámom mieste, 8/
Y.. W. S., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., U. XX, 9/ W. S., rod. S., t. č. na neznámom mieste, 10/ Y.
S., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., A. X, 11/ H. S., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. M. č. XX,
12/ W. S., rod. R., t.č. na neznámom mieste, 13/ A. S., rod. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., M. XXX,
14/ B. R., t. č. na neznámom mieste, 15/ W. R., rod. R., bytom I., I.. C. XXX, 16/ B. R., rod. R., bytom D.,
Q. XXX, 17/ H. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., M. XXX, 18/ B. I., rod. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom

N., A. XXX, 19/ Y. I., rod. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., B. XXX, 20/ M. I., t. č. na neznámom mieste,
21/ O. I., rod. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., D. XX, 22/ W. B., t. č. na neznámom mieste, 23/ H. B.,
rod. S., t. č. na neznámom mieste, 24/ W. M., t. č. na neznámom mieste, 25/ W. M., t. č. na neznámom
mieste, 26/ M. M., t. č. na neznámom mieste, 27/ W. M., rod. I., t.č. na neznámom mieste, 28/ B. A., rod.
M., t. č. na neznámom mieste, 29/ B. A., rod. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., A. XXX, 30/ B. J., rod.
J., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., B. C. X/XX o obnovu konania, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu

Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 29. mája 2013 č. k. 8C/129/2012 - 54, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie okresného súdu a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením zamietol okresný súd návrh navrhovateľa na obnovu konania, o trovách
konania rozhodol dvoma výrokovými vetami tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania a odporcom sa náhrada trov konania nepriznáva. Súd zamietol návrh na obnovu konania,

keď dospel k záveru, že nie je splnená podmienka pre povolenie obnovy konania, lebo navrhovateľom
predložené listinné dôkazy nie sú spôsobilým dôvodom obnovy konania. V danom prípade ide o
pozemnostný hárok č. XXX, kópiu z katastrálnej mapy a mapu z roku 1937, ktoré údaje, resp. listiny boli
dostupné na Správe katastra v U. O., bola objektívna možnosť tieto listiny zistiť, označiť a použiť ich v
pôvodnom konaní. Nemožno konštatovať, že navrhovateľ tieto nemohol bez svojej viny označiť.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ odvolanie. Odvolanie
odôvodnil ustanovením § 205 ods. 2 písm. a) O. s. p., t. j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1 písm. f) O. s. p., teda že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom. Súd v danej veci nenariadil pojednávanie a vydal uznesenie, ktorým návrh na obnovu konania
zamietol. Poukázal v tejto súvislosti na § 234 ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého, ak súd zamieta návrh
na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený,

alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie. Pokiaľ teda súd zamietol návrh
na obnovu konania z dôvodu nedostatku zákonných podmienok na obnovu podľa § 228 O. s. p. beznariadeniapojednávaniabolanavrhovateľoviodňatámožnosťkonaťpredsúdom.Rovnakýprávnynázor
vyplýva aj z ustálenej judikatúry, konkrétne uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. júla 2010 sp. zn.
3Obo/94/2009. Vytýkal prvostupňovému súdu zmätočný postup, keď uznesenie o zamietnutí obnovy

vydal dňa 29. 05. 2013 a až následný deň ustanovil na zastupovanie v konaní pre odporcov 6/, 7/, 9/, 12/,
14/, 20/, 22/, 23/ nachádzajúcich sa na neznámom mieste opatrovníka Slovenský pozemkový fond. V
tomto uznesení v odôvodnení súd konštatoval, že zároveň určil termín pojednávania, na ktorý predvolal
všetkých účastníkov, ako aj ich zástupcov.

Za ďalší dôvod odvolania označil dôvod uvedený v ustanovení § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. teda,
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
písm. f) tohto ustanovenia, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Tvrdí, že navrhovateľ bez svojej viny nemohol v pôvodnom konaní použiť dôkazy,
konkrétne pozemnostný hárok č. XXX stav koncom roku 1940, kópiu z katastrálnej mapy a mapu z roku
1937, pretože tieto listiny mu Správa katastra U. O. zaslala zásielkou až dňa 11. 09. 2012 a doručené

mu boli dňa 14. 09. 2012. Návrh na obnovu konania bol podaný v zákonnej lehote do 3 mesiacov od
času, kedy sa o dôvode obnovy dozvedel. Zároveň zdôvodnil, aké skutočnosti nové dôkazy preukazujú,
ako aj to, že môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Nesúhlasí s tým, že uvedené
dôkazy boli dostupné u Správy katastra v U. O. a teda existovala objektívna možnosť tieto zistiť, označiť
a použiť v pôvodnom konaní. Navrhovateľ nevedel, že takéto listinné dôkazy vôbec existujú a preto ich

nemohol použiť v pôvodnom konaní, ani ich nemohol označiť v pôvodnom konaní ako dôkaz. Ide o listiny
z rokov 1937 až 1940, nejde teda o verejne dostupné informácie, ktoré by boli zverejnené napríklad na
internetovej stránke katastra nehnuteľností. Nevedel o ich existencii, nemal ich k dispozícii a nemohol
ich v pôvodnom konaní použiť. Tvrdí, že tieto listinné dôkazy sú dôvodom na obnovu konania. V tejto
súvislosti poukázal na judikatúru najvyššieho súdu napr. 2Cdo/96/2008. Tvrdí, že navrhovateľ predložil

listinné dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, nakoľko o ich existencii
nevedel a ani ich nemal k dispozícii. Nové dôkazy predložené navrhovateľom preukazujú, že v minulosti
došlo k reálnej deľbe v prírode medzi spoluvlastníkmi uvádzaných pozemkov. Vzhľadom na reálnu deľbu
bol navrhovateľ presvedčený, že na základe kúpnej zmluvy z roku 1973, ako aj dedičstva po svojej matke
uvedenej konkrétnej parcely sa stal výlučným vlastníkom pozemku parc. č. XXX/X, ktorého výmera

zodpovedala veľkosti spoluvlastníckeho podielu v 18/72 + 2/72 k parcelám č. XXX, XXX, XXX, XXX/X,
XXX/X, XXX/X a XXX a ktorá bola v prírode vyznačená a oplotená, pričom do jeho vlastníckych práv
mu za celé obdobie nikto nevstupoval. Ostatní podieloví spoluvlastníci PK nehnuteľností XX., XS. si
tieto vydržali podľa reálnej deľby, na ktorú sa odvolával navrhovateľ. Pokiaľ bolo umožnené rozhodnutím
súdu vydržať nehnuteľnosti jednému z podielových spoluvlastníkov, ktorý pozemok užíval na základe

reálnej deľby týkajúcej sa aj parcely č. XXX/X, musia existovať podmienky na vydržanie, vrátane
dobromyseľnosti u všetkých podielových spoluvlastníkov rovnako, t. j. aj u navrhovateľa. Zároveň
poukázal na predložené upovedomenie o začatí trestného stíhania a uznesenie okresnej prokuratúry
RS 2Pv 713/11-11 zo dňa 16. 05. 2012, ktoré preukazujú, že bolo začaté trestné stíhanie na základe
oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, keď možno mať za to,

že podpis p. A. na liste z roku 1989 nemôže byť jeho podpisom, keďže menovaný v tom čase už nežil.
V liste označený nehnuteľný majetok - spoluvlastnícky podiel k parcele č. XXX/X k. ú. M. nevlastnila ani
H.D., rod. B., ani p. B.D., čo vyplýva z rozsudku krajského súdu 13Co/137/2006-246. Keďže B.D. nikdy
nebola vlastníčkou a ani podielovou spoluvlastníčkou pozemku parc. XXX/X nemohol jej list objektívne
vyvolať pochybnosti a nemohol spôsobiť prerušenie dobromyseľnosti držby navrhovateľa. S týmito

skutočnosťami sa súd žiadnym spôsobom nevysporiadal. Domáha sa zrušenia napadnutého uznesenia
a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p., napadnuté uznesenie s poukazom na

ustanovenie § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia mu vec
vrátil na ďalšie konanie.

Z obsahu predloženého spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ podal dňa 05. 12. 2012
návrh na obnovu konania v označenej právnej veci. Uviedol, že návrh na obnovu konania smeruje proti

rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote zo dňa 02. 04. 2009 č. k. 16C/83/2008-168 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12. 05. 2011 č. k. 16Co/118/2011-357. Ako
dôvod na obnovu konania poukázal na § 228 ods. 1 písm. a) O. s. p., to znamená, že sú tu skutočnosti,
rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a môžu privodiť prenavrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Tvrdí, že bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom
konaní dôkazy, ktorými sú pozemnostný hárok č. XXX stav koncom roku 1940, kópia z katastrálnej mapy
a mapa z roku 1937, ktoré získal navrhovateľ od Správy katastra U. O., ktorá mu tieto listiny poslala

zásielkou zo dňa 11. 09. 2012, doručené navrhovateľovi boli 14. 09. 2012. O dôvode obnovy sa teda
dozvedel až tohto dňa. Uvádzané nové dôkazy preukazujú, že v minulosti došlo k reálnej deľbe v prírode
medzi spoluvlastníkmi PK pozemkov parc. č. X/X., resp. EN parc. č. XXX, keď jednotliví spoluvlastníci
podľa reálnej deľby časti spoločného pozemku užívali a toto navzájom rešpektovali... K návrhu sa ďalej
vyjadruje k jednotlivým predkladaným dôkazom, ktoré podľa jeho názoru jednoznačne preukazujú, že k

reálnej deľbe v prírode došlo už v dávnej minulosti. Tiež poukázal na skutočnosť, že ostatní podieloví
spoluvlastníci PK nehnuteľností XX., XS. si tieto vydržali podľa reálnej deľby, na ktorú sa odvoláva aj
navrhovateľ konkrétnym uvedením ďalších podielových spoluvlastníkov. Ďalej sa vyjadruje k listu B.D. z
roku 1989, ktorá nikdy nebola legitímnou vlastníčkou, ani podielovou spoluvlastníčkou pozemku parc. č.
XXX/X, preto tento list nemohol byť dôvodom prerušenia dobromyseľnej držby navrhovateľa. Domáha
sa, aby prvostupňový súd povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde v Rimavskej Sobote pod

sp. zn. 16C/83/2008, zároveň uplatnil náhradu trov konania. Po právoplatnosti rozhodnutia o povolení
obnovy a prejednaní veci navrhuje, aby súd určil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom v celosti ďalej
označenej nehnuteľnosti.

K návrhu na povolenie obnovy sú pripojené všetky označené dôkazy. Z obsahu spisu okresného súdu

je zistené, že navrhovateľ bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý poplatok bol zaplatený.
Na to nasleduje uznesenie okresného súdu, ktorým okresný súd návrh navrhovateľa na obnovu konania
zamietol z už uvedených dôvodov.

Podľa § 228 ods. 1 písm. a) O. s. p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na

obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v
pôvodnom konaní, ak mu môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Podľa ods. 1 písm.
b) citovaného ustanovenia právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania,
ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Obnova ako mimoriadny opravný prostriedok umožňuje napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu prvého
stupňa alebo tiež odvolacieho súdu. Skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy však môžu byť dôvodom pre
povolenie obnovy konania len pokiaľ ich účastník, ktorý navrhuje obnovu, nemohol bez svojej viny použiť
v pôvodnom konaní a zároveň musí byť splnená podmienka, že môže pre neho privodiť priaznivejšie

rozhodnutie vo veci. Nový dôkaz je spôsobilým dôvodom obnovy (pokiaľ je ním možné preukázať
právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci)
len vtedy, ak tento bez svojej viny nemohol navrhovateľ (obnovy) použiť v pôvodnom konaní. Pokiaľ ide
o nemožnosť použiť dôkaz bez svojej viny v pôvodnom konaní neznamená to, že ide len o možnosť
(nemožnosť) označiť dôkaz, ale aj nemožnosť predložiť ho účastníkom konania súdu.

V označenej veci navrhovateľ uviedol a predložil dôkazy, ktoré neboli predkladané v prvostupňovom
konaní tvrdiac, že o týchto nevedel a dozvedel sa o nich až následne, keď mu boli tieto listinné dôkazy
zaslané zo správy katastra. Z obsahu spisu nie je zistiteľné, či je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že
uvedené listinné dôkazy nemohol predložiť aj v pôvodnom konaní. Ostala nezodpovedaná otázka, na

základečohobolinavrhovateľovidodatočnepoprávoplatnomskončenívecidoručenézosprávykatastra
dôkazy označované ako nové, ktoré majú byť spôsobilým dôvodom pre povolenie obnovy konania.
Navrhovateľ tvrdí, že o týchto dôkazoch nemal vedomosť. Za takýchto okolností sa javí byť rozhodnutie
prvostupňového súdu ako predčasné. Bude potrebné, aby prvostupňový súd došetril otázku, kedy a na
základe čoho získal navrhovateľ vedomosť o existencii uvedených dôkazov a tiež z akého dôvodu (z

akého podnetu) mu správa katastra práve v označenom termíne uvádzané dôkazné prostriedky zaslala.
Až po doplnení dokazovania uvedeným spôsobom bude môcť byť zodpovedne vyriešená otázka, či tieto
dôkazy, ktoré sú nové v tom ponímaní, že neboli ešte navrhované a použité v pôvodnom konaní, sú
také, ktoré skutočne nemohol navrhovateľ bez svojej viny v pôvodnom konaní predložiť. Potom bude
môcť byť urobený spoľahlivý záver, či je splnená podmienka obnovy konania.

V zmysle uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je zatiaľ
predčasné, čo možno hodnotiť ako dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa ustanovenia
§ 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p., teda pre nedostatok dôvodov ako odňatie možnosti účastníkovina spravodlivý súdny proces a tiež pre nedostatočné zistenie skutkového stavu, zároveň aj nesprávne
právne posúdenie veci.

Vzhľadom na uvedené zrušil odvolací súd napadnuté uznesenie a vec vrátil prvostupňovému súdu na
ďalšie konanie.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.