Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. november 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18C/81/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715210522
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5715210522.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v spore žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s.

sídlo: Štúrova 5, Bratislava 813 54, IČO: 31 318 916 a žalovaného: H. C., nar. XX.X.XXXX, bytom J. O.
XXXX/XX, XXX XX O., právne zastúpený AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., sídlo E.B. Lukáča 2, 036 01
Martin, IČO: 36 868 108, o zaplatenie 22.500,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 22.500,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne
zo sumy 22.500,- Eur od 31.7.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumy 22.500,- Eur s úrokom z

omeškania vo výške 5,50 % zo sumy 22.500,- Eur od 31.7.2013 do zaplatenia a náhradou trov konania.

2. V žalobe uviedol, že žalobca uzavrel dňa 7.8.2012 so žalovaným pracovnú zmluvu, v znení Dohody
o zmene pracovných podmienok zo dňa 13.2.2013, v ktorej deň nástupu žalovaného do práce bol
dohodnutý 1.9.2012. Žalovaný pracoval u žalobcu vo funkcii univerzálny bankár s miestom výkonu práce
Žilina (pobočka Žilina, Sládkovičova 9, 010 01 Žilina). Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do
31.8.2013, týmto dňom pracovný pomer skončil.

3. Žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 3.9.2012 dohodu o hmotnej zodpovednosti, na základe ktorej
žalovaný prebral hmotnú zodpovednosť za schodoch na zverených hodnotách, ktoré je povinný
vyúčtovať, v zmysle §182 Zákonníka práce (ďalej len ZP).

4. Dňa 24.7.2013 v poobedňajších hodinách žalovaný vykonával na pobočke Žilina kontrolu hotovosti,
ktorámubolazverená-uzávierkudňa.Zistilnesúladstavuhotovostivpokladnisvykonanýmiplatobnými

operáciami na súpiske a zistil diferenciu - schodoch vo výške 22.500,- Eur. Následne bola dňa 24.7.2013
vykonaná fyzická inventarizácia zverených finančných prostriedkov žalovaného pričom bol u žalovaného
zistený schodok vo výške 22.500,- Eur. V uvedenej veci je vedené tresne konanie na OR PZ v Žiline
pod spisovou značkou ČVS:ORP-920/3-OEK-ZA-2013.

5. Žalobca uviedol citáciu ust. § 182 ods. 1 a § 189 ods. 1 ZP, § 3 NV SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

6. Uviedol, že v uvedenom prípade sa žalovaný dostal do omeškania dňa 1.8.2013 - deň nasledujúci po
vyjadrení žalovaného ku škode, tj. výška úrokov z omeškania je 5.50 % ročne.7. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom 18C/181/2015-28 zo dňa 4.2.2016.

8. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne (ďalej len „PZ“) v

zákonnej lehote odpor (č.l. 31) s odôvodnením, že v konaní bude potrebné preukázať, či boli naplnené
všetky hmotnoprávne podmienky na vyvodenie zodpovednosti žalovaného za schodok. Nepoprel, že
bol hmotne zodpovedný, podpísal dohodu o hmotnej zodpovednosti dňa 3.9.2012, na druhej strane
poukázal na povinnosti zamestnávateľa vytvárať také pracovné podmienky a zabezpečiť také opatrenia,
aby sa predchádzalo vzniku škody, robiť opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, kontrolovať,

či si zamestnanci plnia svoje povinnosti.

9. Schodok vznikol bez zavinenia žalovaného z dôvodu, že zamestnávateľ nevytvoril všetky predpoklady
na to, aby sa žalovaný mohol o zverené hodnoty starať bez rizika. Peniaze boli v trezore, kde mali
prístup aj ostatní zamestnanci. Žalovaný nemal možnosť byť nepretržite prítomný počas výkonu svojich
pracovných úloh pri trezore, v ktorom sa finančné prostriedky nachádzali, počas svojej neprítomnosti

nemohol zabrániť prístupu do trezoru iným zamestnancom. K trezoru mal možnosť sa dostať ktorýkoľvek
zo zamestnancov.

10. Na trezor je síce nasmerované kamera, trezor je však kamerou snímaný iba z prednej časti a nedá
sa vylúčiť možnosť osoby, ktorá pozná situáciu na pracovisku, dostať sa do trezora bez toho, aby

ho kamera nasnímala, ak k trezoru pristúpi napr. z boku. Z uvedeného vyplýva, že v čase, keď žalovaný
nebol prítomný pri trezore, resp. keď sa vzdialil, nemal možnosť zabezpečiť obsah trezoru proti zásahu
inej osoby.

11. Uviedol, že medzi právne podmienky založenia zodpovednosti zamestnanca patrí aj podmienka, aby

zamestnanecpocelúdobuhmotnejzodpovednostimalvosobnejdispozíciihodnoty,ktorésúpredmetom
hmotnej zodpovednosti, čo v danom prípade naplnené nebolo. Odkázal na judikatúru R 70/1972, žiadal,
aby bolo preukázané žalobcom, aký bol počiatočný stav na zverených hodnotách, ktoré prevzal pri
podpise dohody o hmotnej zodpovednosti, či bola vykonávaná inventarizácia podľa platných predpisov
z toho dôvodu, že pri schodku sa jedná o škodu na hodnotách prijatých po vykonaní inventarizácie, ktorá

spočíva v rozdiele medzi skutočným stavom zverených hodnôt a stavom reálnym, a teda, kedy bola
vykonaná počiatočná inventarizácia a aký bol stav trezoru v deň zistenia schodku.

12. Z inventarizácie musí byť preukázateľne zistené, čo bolo zamestnancovi skutočne zverené, teda
odovzdanie a prevzatie zverených hodnôt. Poukázal na Rozsudok KS Košice sp. zn. 3Co/72/2013 zo

dňa 20.2.2014, Rozsudok OS Bratislava V., sp.zn. 13C/100/00-153 zo dňa 13.2.2002, Er 64/1961,
Er55/1984, Rozsudok NS SR z 31.8.2010 sp.zn. 5Cdo 248/2009, že nevzniká žalovanému povinnosť
vyúčtovať nezverené hodnoty.

13. Žalovaný odmietol zodpovednosť za vzniknutý schodok, lebo nebol jedinou osobou, ktorá podpísala

dohodu o hmotnej zodpovednosti, nejedná sa o prvý prípad vzniku schodku. Má za to, že žalobca
nevytvoril na pracovisku vhodné pracovné podmienky na to, aby mohli hmotne zodpovední zamestnanci
riadne hospodáriť so zverenými hodnotami a aby bola zabezpečená ochrana. Žalovaný sám postupoval
pri výkone svojich pracovných úloh maximálne zodpovedne, ostražito, dodržiaval všetky predpisy za
účelom riadneho plnenia pracovných úloh aj z dôvodu, že si bol vedomý toho, že za finančnú hotovosť

je hmotne zodpovedný.

14. Počas obdobia, kedy žalovaný vykonával prácu u žalobcu, niekoľkokrát spozoroval, že nie sú
dodržiavané bezpečnostné predpisy zo strany zamestnancov, nezamykali sa trezory, čo sa dialo z
dôvodu šetrenia času, aby klient dlho nečakal, resp. v čase, keď nebol na pracovisku plný stav

zamestnancov, neuzamknuté skrine počas pokladničných hodín, taktiež žalovaný riešil fyzicky stav
peňazí v trezore aj s kolegyňami, napr. v prípade potreby odvodu či dotácie. Schodok bol zistený dňa
24.7.2013, pričom dňa 10.7.2013 bol vykonaný tzv. mimoriadny odvod, kedy doloženú zásobu videli a
kontrolovali podľa informácií od klienta aj riaditeľka a ďalšia kolegyňa, s ktorou bol odvod realizovaný,
v uvedenom čase bol stav v trezore v súlade.

15. Súd nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, výsluchom
svedkov, listinami doloženými do spisu, vypočul PZ žalovaného a zistil:16. Žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec uzatvorili pracovnú zmluvu dňa 7.8.2012
(č.l.5) v znení dodatku zo dňa 13.2. 2013(č.l.7). Deň nástupu do práce bol dohodnutý na 1.9.2012,
pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú do do 31.8.2013 so skúšobnou dobou na 3 mesiace,

zaradenie univerzálny bankár, miesto výkonu práce Žilina.

17. Dňa 3.9.2012 strany podpísali dohodu o hmotnej zodpovednosti. Žalovaný ako zamestnanec sa
zaviazal prebrať hmotnú zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať
v zmysle § 182 ZP. Podľa čl. II. zamestnanec je zodpovedný za stratu, poškodenie alebo

zničenie zverených hodnôt; je povinný vykonať všetky opatrenia na ich zachovanie a zabezpečenie. Ak
hrozí na zverených hodnotách škoda, zamestnanec je povinný podľa možností zabrániť a bezodkladne
upozorniť svojho nadriadeného. Podľa čl. III. zamestnanec preberá hmotnú zodpovednosť za zverené
hodnoty, ktoré prevzal podľa inventárneho zoznamu. Podľa čl. IV. v prípade, ak zamestnanec preberá
hmotnú zodpovednosť aj za iné zverené hodnoty, zamestnávateľ mu tieto hodnoty zverí na základe
preberacieho protokolu. Podpisom preberacieho protokolu zamestnanec za takto zverené hodnoty

zodpovedá a je povinný ich vyúčtovať. Preberací protokol sa stáva neoddeliteľnou súčasťou tejto
dohody a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpísania. Podľa čl. VII. sa zamestnávateľ zaviazal
zabezpečovať zamestnancovi podmienky pre riadny výkon práce spojenej s hmotnou zodpovednosťou
zamestnanca. V prípade, že zamestnanec zistí, že nemá potrebné podmienky pre riadny výkon práce
spojený s hmotnou zodpovednosťou, je povinný tieto nedostatky zamestnávateľovi hneď oznámiť.

18. Žalovaný sa k schodku vyjadril písomne 30.7.2013 (č.l. 11). Na otázku, ako sa vstupuje do trezorovej
miestnosti, uviedol, že pri vstupe do trezorovej miestnosti sa niekedy porušujú bezpečnostné pravidlá.
Prehlásil, že aj keď do miestnosti vstúpi sám, snaží sa konať čestne a myslí na to, že je hmotné
zodpovedný za straty, ktoré môžu vzniknúť. K otázke, prečo počas pokladničných hodín sú nezamknuté

skrine, napísal, že táto situácia sa nevyskytuje vždy, ak sa tak deje, len kvôli tomu, aby sa situácia
na hale urýchlila, niekedy nie sú na hale v plnom počte zamestnancov. Na otázku, kedy mu bola
naposledy urobená stop kasa a či bola vykonaná v rámci predpisov, uviedol, že polročná inventarizácia
bola vykonávaná koncom júna, nie je mu známe, či presne v rámci predpisov. Fyzický stav peňazí
v trezore rieši aj s kolegyňami. Dňa 10.7.2013 vykonali aj tzv. mimoriadny odvod a vtedy bol stav v

poriadku.Naotázku,kedyzistilschodoknapokladni,uviedol,žedňa24.2.2013po17,00hod.Naotázku,
či si pečatí svoj obal na úschovu kľúčov, aké je jeho číslo a či sa mu stalo, že bola porušená jeho pečať,
uviedol, že svoj obal si pečatí a uschováva v trezore spolu s kolegyňami, nikdy nenašiel porušený obal.
Dňa 30.7.2013 prišiel riešiť do práce daný problém z dovolenky a pečatidlo si zabudol doma. Čestne
prehlásil, že si kľúče spolu s pečatidlom vždy nosí do práce, uviedol číslo, že celkový schodok je 22.500,-

Eur, z toho pri rátaní najprv našiel schodok 22.000,- Eur a až potom prišiel na schodok 1.500,- Eur. Daná
situácia vznikla tým, že v odloženej zásobe si cca týždeň (viac nie), prerátaval iba sumu v 500-kách,
ktorú bral z odloženej zásoby. Suma 1.500,- Eur, tj. 3 ks 500-viek, môže byť aj jeho pochybením.

19. Na pojednávaní dňa 6.10.2016 poverená pracovníčka žalobcu poprela, že žalovaný nemal vytvorené

predpoklady, aby sa mohol riadne starať o zverené hodnoty, aj ďalšie tvrdenia žalovaného v odpore, o
tom navrhla vypočuť riaditeľku pobočky.

20. PZ žalovaného odkázala na skutkové okolnosti uvedené v odpore a doplnila, že obdobná situácia
sa stala aj i. pracovníčke tejto pobočky, p. O. C.. Konanie proti nej sa vedie pod sp.zn. 7Cpr/8/2015,

navrhla ju a ostatných zamestnancov pobočky vypočuť o tom, do akej miery zamestnávateľ umožnil
zamestnancom zabezpečenie zverených hodnôt podľa dohody o hmotnej zodpovednosti. Vyšetrovanie
sprenevery týchto finančných prostriedkov proti žalovanému nič nepreukázalo. Poverená pracovníčka
žalobcu doplnila, že toto bolo prerušené.

21. Žalovaný na tomto pojednávaní vypovedal, že u žalobcu sa zamestnal v r. 2012, bol služobne
najmladším zamestnancom na pobočke, preto akceptoval zavedené pravidlá. Bol si vedomý toho, že
podpísal hmotnú zodpovednosť. Poukazoval na priebežné porušovanie pravidiel v tejto pobočke, pričom
ich porušovanie sám neinicioval, že boli doporučované riaditeľkou pobočky. Keďže sa bál o stratu svojho
zamestnania, akceptoval tam zavedené pravidlá, t. j. porušovanie dodržiavania bezpečnosti vo vzťahu

aj k hmotnej zodpovednosti. Vysvetlil, že trezor sa kódoval na konci pracovnej doby, v priebehu dňa,
keď tam mal prístup aj žalovaný, bol iba zamknutý, nebol kódovaný, mohol si ho odomknúť a v priebehu
služby do neho vstupovať. Kľúče od trezoru mal on aj iní zamestnanci žalobcu. Schodok vznikol práve v
trezore v deň jeho narodenín, nevnikol na finančných prostriedkoch, ktoré mal vo svojej zásobe a ktorýmibezprostredne disponoval pre svojich klientov. Do trezoru mali chodiť vždy min. dvaja zamestnanci,
ale na pokyn p. riaditeľky mohol chodiť každý sám. Riaditeľka pobočky dala zamestnancom pokyn,
aby tieto pravidlá porušovali, aby sa zameriavali viac na servis z dôvodu, aby klienti dlho nečakali.

Žalovaný mal pozíciu hlavného pokladníka a bol zodpovedný za stav hodnôt v trezore. Signalizoval
ústne riaditeľke pobočky viackrát v priebehu roka, že nemá podmienky pre hmotnú zodpovednosť za
finančné prostriedky jemu zverené a uložené v trezore. Na to mu bolo riaditeľkou oznámené, aby sa
zameriaval na predaj.

22. Vypovedal ďalej, že inšpektor dodržiavania bezpečnosti kontroloval dodržiavanie podmienok aj v
súvislosti s hmotnou zodpovednosťou, ale riaditelia pobočiek si signalizovali, keď bol inšpektor na ceste.
Pre inšpektora dávali potom do poriadku záležitosti ohľadne dodržiavania bezpečnosti pri nakladaní
so zverenými prostriedkami. Uvedené vypovedá pre to, že žalobca môže doložiť dôkaz o tom, že
sám podpisoval napr. prevzatie kľúčov alebo robil iné úkony, ktoré mali súvisieť práve s dodržiavaním
bezpečnostných podmienok pri nakladaní so zverenými prostriedkami.

23. Žalovaný poukázal na to, že kľúče od trezoru mali viacerí zamestnanci, ktorí ich dávali do krabičky,
na konci zmeny sa táto dávala do ďalšieho trezoru, trezor bol zabezpečený kódovaním, ale k týmto
kódom mali prístup viacerí zamestnanci. Krabička s kľúčami od trezoru bola previazaná špagátom,
ktorý bol zabezpečený pečatidlom, tento pozostával z vrchnáka pet-fľaše a vosku a bol označený

pečiatkou, ktorú mal každý zamestnanec. Podľa žalovaného nebol problém dostať sa k týmto kľúčom
a znova ho uvedeným spôsobom zabezpečiť. Na otázku súdu, či každý zamestnanec mal individuálne
identifikovanú pečiatku, vypovedal áno, súčasne uviedol, že sa to dalo otvoriť bez porušenia pečiatky.
Pracovný pomer ukončil v dohodnutom termíne.

24. PZ žalovaného uviedla, že žalobca mal dať podpísať spoločnú hmotnú zodpovednosť viacerým
zamestnancom, keďže vedel, že budú chodiť viacerí zamestnanci do trezoru.

25. Žalovaný vypovedal, že v čase, keď podpísal hmotnú zodpovednosť, mal vedomosť, že do trezoru
budú chodiť viacerí zamestnanci. K okolnostiam zistenia schodku vypovedal, že sa robí inventarizácia

na záver každého pracovného dňa, keď sa uzatvorí pobočka, schodok bol zistený 24.7.2013 po 17,00
hod. Dňa 23.7.2013 bol stav v poriadku. V deň zistenia schodku boli prítomní cca 11 zamestnanci. Tí,
ktorí mali zverené hodnoty, boli štyria (v rozsahu pokladničnej hotovosti, ktorú mali u seba).
Po uzatvorení pobočky si každý urobí inventarizáciu zverených hodnôt na pokladni, urobili tak aj ostatní
štyria kolegovia. Žalovaný bol hlavný pokladník, nad rámec hotovosti, ktorú mal v pokladni, musel urobiť

aj inventarizáciu stavu v trezore. Tento si najskôr urobil v systéme, v počítači, kde zistil, že stav nesedí.
Ďalej priamo do diktafónu ohľadne inventarizácie vypovedal: „Jeden pracovník pobočky si vykonáva
svoju vlastnú, kde si porovnáva ten stav, ktorý by mal byť v systéme s tým reálnym stavom, s ktorým
disponuje. Takto som to vykonal aj ja s tým, že som disponoval aj s položkou - odloženou zásobou, ktorá
bola v trezore a následne na základe tých vykonaných operácii, ktoré boli v priebehu toho dňa, sme zistili,

že ten stav, ktorý je v systéme, nesedí s tým stavom, ktorý je reálne k dispozícii“. Ďalej vypovedal, že
políciu nevolali, urobil sa o schodku zápis, SBS-kár nekontroloval ľudí, či disponujú nejakou hotovosťou.

26. Poverená pracovníčka žalobcu vypovedala o tzv. kľúčovom režime u žalobcu, v tom čase bol
žalovaný „kľučiarom“, tzn., že mal kľúče od trezoru. Druhá osoba mala od toho istého trezoru heslo.

Žalovaný ako kľučiar bez tohto hesla nemohol trezor otvoriť. Na jej otázku, akým spôsobom by sa
ostatní zamestnanci dostali do trezoru, keď nemali kľúč od žalovaného, žalovaný poukázal, ako boli
zabezpečené kľúče, tj., že hocikto mohol kľúče z krabičky a z trezoru, kde sa odkladali, zobrať a heslo
od trezoru ovládal každý. Kľúč žalovaného bol iba do jednej zámky, avšak bola stále otvorená na pokyn
riaditeľky pobočky, aby sa zrýchlil proces manipulácie. Okrem kľúča, ktorý mal každý zverený, boli

ešte kľúče voľne k dispozícii a neboli zatrezorované, čo bolo všeobecne známe každému pracovníkovi.
Na otázku žalobcu, či porušovanie predpisov signalizoval aj i. okrem riaditeľky pobočky, žalovaný
vypovedal, že to riešil viackrát s riaditeľkou pobočky.
27. Svedkyňa C. N. na pojednávaní dňa 6.10.2016 (záp. o poj. č.l. 85/rub a nasl.) vypovedala, že je
riaditeľkou pobočky v Žilne od r. 2005. Žalovaný bol jej zamestnanec, má vedomosť o vzniknutom

schodku. V ten deň prišiel za ňou p. C., že mu kasa nesedí. Najskôr si mysleli, že to bola účtovná
chyba, kontrolovali doklady, účtovné operácie. Keď chybu nezistili v účtovníctve, volali na centrálu
a nakoniec to zaúčtovali ako schodok v ten deň. Následne prišli pracovníci z centrály, kontrolovali
kamerové záznamy, účtovníctvo, nič nezistili. Žalovaný skončil pracovný pomer v 8/2013. K manipuláciis trezormi vypovedala, že v banke sú dva trezory v trezorovej miestnosti, od ktorej mali kľúče všetci,
ktorí manipulovali s hotovosťou. K trezorom bol stanovený kľučiar a osoba, ktorá mala heslo. Do trezoru
nemal vstupovať nikto tretí len títo dvaja - kľučiar a ten, kto mal heslo. Boli štyria ľudia, mali pridelený

trezor po dvoch, dvaja jeden trezor.

28. Ako sa zistilo na kamerovom zázname, kľučiar tam niekedy chodil sám. Na námietku PZ žalovaného
svedkyňa vypovedala, že je možné, že tam chodili aj iní zamestnanci po samom. Ako vedúca
pracovníčka za to niesla zodpovednosť. Sama kamerový záznam nevidela. K počtu kľúčov od trezoru

vypovedala, že je jeden kľúč od jedného trezoru a jeden kľúč od druhého trezoru, viac kľúčov nie je, to sú
originály. Duplikáty sú uložené na iných pobočkách, priamo v pobočke nie sú. Ak išiel niekto do trezoru
sám, musel mať kľúč a vedieť heslo. Všetci zamestnanci sú inštruovaní v zmysle kľúčového predpisu,
absolvujú v tejto súvislosti školenie. Sama nikdy nedala pokyn zamestnancom, aby nerešpektovali
kľúčový predpis. Bolo to skôr naopak, ak zistila niečo také, tak ústne napomenula, problém bol asi
v tom, že to nedávala písomne. Od zamestnancov ani od žalovaného nebola upozornená, že sa

chodí do trezoru spôsobom, ktorý nerešpektuje kľúčový režim. Poukázala, že zamestnanci majú
podpísanú hmotnú zodpovednosť, takže bolo na nich, aby seba chránili a dodržiavali predpisy s
ohľadom na podpísanú hmotnú zodpovednosť. Nikto im v tom nemohol brániť. Návrh dohody o hmotnej
zodpovednosti dostáva pobočka z centrály a je rovnaká pre všetkých zamestnancov, ktorí robia s
hotovosťou. Každý má podpísanú hmotnú zodpovednosť sám za seba, nikto nemá podpísanú spoločnú

hmotnú zodpovednosť.

29. Svedkyňa opakovane nesúhlasila s tým, že na jej pokyn mali byť trezory otvorené. Tiež, že nikdy
nedala pokyn žalovanému ako kľučiarovi, aby nechal odomknutý trezor za účelom zrýchlenia servisu
na pobočke. Žalovaný uvedené rozporoval. Na výzvu súdu, aby objasnil, akým spôsobom mu svedkyňa

mala dať ním tvrdený pokyn - priamo do diktafónu vypovedal: „... za účelom nejakého zefektívnenia
predaja a servisu na pobočke všetci zamestnanci, ktorí disponovali, ale aj tí, ktorí nedisponovali s tou
hotovosťou, tak vedeli, že čo sa týka tých kľúčov, trezorov, kovových schránok, celého toho kódovania,
to bolo všetko sprístupnené do takej podoby, aby ten servis bol zabezpečený oveľa rýchlejšie a to
z toho titulu, že p. svedkyňa veľmi dobre vie, že servis pre jedného bonitného klienta, ktorý prinesie

väčšiu finančnú hotovosť, by v rámci toho servisu znamenalo aj niekoľko desiatok minút a to sa niekedy
nedalo zabezpečiť. Aby sa jednoducho nedodržiavali tie predpisy, aby sa to nezamykalo, disponovali
sme jednými kľúčmi, ktoré boli non-stop na hale položené tak, ako som už spomenul vo svojej výpovedi,
tie kľúče boli k dispozícii normálne takto položené na tej pobočke, možno aj niektoré kamery tým budú
disponovať a to boli vstupné kľúče do tej trezorovej miestnosti. Trezory boli v tej trezorovej miestnosti

dva, to je pravda, vždy po dvaja zamestnanci ... Tak ako som spomenul - pre rýchlosť servisu, v
rámci zabezpečenia tých klientov, aby sme sa zameriavali na predaj, priamo riaditeľka pobočky mi to
povedala.“ Svedkyňa na to reagovala priamo do diktafónu: „Určite musím povedať, že jedna vec je
servis klientov, je určite náročná vec, ale určite si nie som vedomá, že by som dala pokyn na priamo
nedodržiavanie bezpečnostných predpisov, proste nie. Ako poviem, možno som tolerovala viac ako som

mala, keď som videla, že niekedy sa niečo také deje, ale tie moje upozornenia boli naozaj len v ústnej
rovine alebo som ich prehliadla, ale pokyn na to, aby sa to dialo, určite nie, a takisto viete a vždy som
aj hovorila, že ste za to zodpovední. Kľúče od technickotrezorovej miestnosti ste mali k dispozícii, mohli
ste tam ísť v podstate všetci štyria, ale o tom, kto mohol ísť do trezoru, záviselo vždy na vás - vždy
dvaja a vždy ste sa mali chrániť. Zverené hodnoty v prvom rade, jasné, že ten tlak na obchod a všetko

je veľký, ale určite nikdy vedome takýto pokyn som nevydala, naozaj nikdy, ani predtým ani vtedy ani
potom. Upozornenie priebežne sa stane, že zamestnanci nedodržujú, tých bezpečnostných predpisov
je veľa, sú prísne, nie vždy ich všetky dodržiavajú tak, ako majú, takže keď také zistím alebo uvidím, ja
nie som vždy v práci, a samozrejme sa toto dialo, ja som mala kanceláriu niekde inde ako oni v zázemí,
takže keď niečo také vidím, tak im samozrejme poviem, aby si na to dávali pozor.“

30. K poznámke PZ žalovaného, prečo jej boli vytýkané nedostatky, vypovedala, že jej bolo vytýkané, že
dôsledne nekontrolovala a nenapomínala pracovníkov, „... ale nikdy som nedala priamo pokyn na to, aby
tieto predpisy nedodržiavali“. Tiež vypovedala, že sama niesla za tento stav zodpovednosť, následne
urobila nápravu, ale nebol to jej priamy pokyn, že by to takto malo byť.

31. Na otázku, či ju žalovaný upozornil, že nemá vytvorené podmienky, aby mohol niesť hmotnú
zodpovednosť, svedkyňa uviedla: „Nie, o takom niečom neviem.“ Tiež, že predpisy sú nastavené tak,
že pri ich dodržiavaní zamestnanec nesie hmotnú zodpovednosť bezpečne pre seba. K výpovedižalovaného, že do trezorovej miestnosti a rovnako aj do trezoru mohli vstúpiť viacerí zamestnanci práve
pre tie pokyny, aby nechával trezor odomknutý, svedkyňa k tomu uviedla, že s tým určite nesúhlasí.

32. Žalovaný na tomto pojednávaní na podnet svojej PZ vypovedal, že chce opraviť svoju výpoveď, lebo
nástup do práce podľa pracovnej zmluvy bol 1.9.2012, ale zmluvu podpisoval až 3.9., lebo 1.9. pripadlo
na sobotu. Takže naozaj nevedel o tom systéme, ako tam fungoval. Školenia absolvoval až po 3.9.,
presne si nepamätal kedy. Nepamätal si, kedy prevzal hotovosť.

33. Žalovaný ďalej namietal, prečo žalobca v deň, keď sa stal schodok a v banke bola prítomná aj SBS,
žalovaného neprehľadala, či tie peniaze reálne nemá a či ich z banky vynáša alebo nie.

34. PZ žalovaného v tejto súvislosti namietala pochybenie zamestnávateľa, že neinicioval hneď
vyšetrovanie a nevyvinul úsilie, aby sa zistilo, kde tie peniaze sú, kde fyzicky zmizli.

35. Žalobca v podaní zo dňa 17.10.2016 (č.l. 106) uviedol, ako sa postupuje pri presune hotovosti na
pobočke - interná úprava, podľa PP 48/2001 V-2-KAPITOLA 1. V bode 18 sa uvádza, že hotovosti medzi
komorovým trezorom prípadne trezorovou miestnosťou a jednotlivými pracoviskami pobočky, resp.
hlavnej pokladnice, presúvajú určení zamestnanci v uzatvorených obaloch (kovové schránky, jutové
vrecia, hliníkové obaly). Pod bodom 19 sa uvádza, že celá zásoba hotovosti a i. hodnôt pobočky alebo

hlavnej pokladnice je uložená a/ u jedného pokladníka (hlavného pokladníka), b/ alebo u jednotlivých
pokladníkov. Pod bodom 20 sa uvádza, že každý pokladník je povinný počas pracovnej doby ukladať
hotovosť a iné hodnoty pod vlastný uzáver, tj. pokladník musí mať k dispozícii časovú pokladnicu s
vlastným uzáverom (v hlavnej pokladnici je to pokladničná skriňa). Počas mimopracovnej doby musí
byť uschovacie miesto zabezpečené ešte ďalším uzáverom, ktorý je pridelený inému zamestnancovi

pobočky alebo hlavnej pokladnice. Zverenú hotovosť a i. hodnoty je možné v mimopracovnom čase
uschovávať len v trezorových skriniach, resp. v podpultových trezoroch, ktoré sú umiestnené v
trezorových miestnostiach; pokladničných skriniach, ktoré sú v komorovom trezore; v trezorových
skriniach, resp. podpultových trezoroch nachádzajúcich sa na prevádzke - iba pobočky, na ktoré sa
vzťahuje výnimka z poistnej zmluvy.

36. V podaní je opísaný kľúčový režim, interná úprava podľa PP 48/2001 V-2-KAPITOLA 8.3. V bode
10 sa uvádza, že stále uschovacie miesta sú vždy opatrené najmenej dvomi uzávermi, z ktorých min.
jeden musí byť heslový. K uzáverom miest stálej úschovy schváli v rozvrhu riaditeľ pobočky najmenej
dvoch zamestnancov (ďalej len „kľučiari“) a v prípade potreby aj ich stálych zástupcov. Pod bodom 14

sa uvádza, že kľučiari musia mať zverené kľúče počas manipulácie vždy pri sebe a v žiadnom prípade
ich nesmú nikomu zverovať; kľúče od trezorovej skrine/komorového trezoru a od trezorovej časti ATM
musia byť uschované v zmysle bodu 5a písm. a, b KAPITOLY 8. Pokiaľ kľučiari v priebehu pracovného
času s kľúčmi nemanipulujú a v mimopracovnom čase, musia ich uschovať na bezpečnom mieste -
trezore na úschovu kľúčov. V prípade, že sa kľučiar nedostaví včas na otvorenie uschovacieho miesta,

riaditeľ pobočky, resp. poverený zamestnanec zabezpečí komisionálne otvorenie obalu s kľúčmi daného
kľučiara a kľúče pridelí zamestnancom podľa rozvrhu uzáveru. Uvedenú zmenu zaznamená v zmysle
bodu 17 tejto kapitoly. O danej udalosti riaditeľ pobočky vyhotoví záznam.

37. Ďalej sa uvádza, že každému pokladníkovi je zverená hotovosť, ktorá je v bankovom systéme

evidovaná pod jeho ID. Hotovosť pokladník ukladá podľa PP 48/2011, ktorá mu zabezpečuje bezpečnú
úschovu jemu zverenej hotovosti.

38. Žalovaný v spore obsah internej úpravy podľa PP 48/2001, opísanej v podaní žalobcu zo dňa
17.10.2016 (č.l. 106), nerozporoval.

39. Podľa pokladničnej potvrdenky žalovaný prijal hotovosť 20.441,59 Eur dňa 12.8.2012 (č.l. 108).
Žalovaný predmetný listinný dôkaz nerozporoval. Na doklade je uvedené ID zamestnanca pobočky.

40. Dňa 24.7.2013 bol spísaný Protokol o diferencii (č.l. 108/rub), podľa ktorého suma diferencie je

22.500,- Eur; diferencia zistená u H. C.Ý., univerzálny bankár, na konci dňa pri kontrole uzávierky dňa.
RozdieloznámenýRPpobočky,ktorákontaktovalap.N.azabezpečilapostupvzmyslePP,bolaurobená
fyzická inventarizácia hotovosti na pobočke, pričom sa potvrdil schodok vo výške 22.500,- Eur. Prílohou
je zápis o vykonaní fyzickej kontroly hotovosti pokladníka, chronológia pokladníka. Protokol o diferenciipodpísal zamestnanec zodpovedný za diferenciu H. C., zamestnanec, ktorý diferenciu overil O.. C. N.
- RP pobočky a F. D. - BŠI, riaditeľ pobočky O.. C. N..

41. Dňa 12.8.2013 bol spísaný Protokol o škode (č. l. 109), dátum vzniku škody 24.7.2013, spôsob
vzniku škody - schodok v sume 22.500,- Eur, zistil zamestnanec pobočky H. C. pri uzávierke pokladne
v daný deň, v čase medzi 14.50 a 15.20 hod. zaznamenal zmenu stavu v hotovosti, ktorá však
nekorešpondovala s vykonanými pokladničnými operáciami, avšak až na konci dňa pri uzávierke zistil
nesúlad - diferenciu v sume 22.500,- Eur. O vzniknutej situácii bezodkladne informoval RP pobočky a

ostatných kolegov prítomných na pracovisku. Protokol o škode je podpísaný O.. C. N., RP pobočky,
regionálny riaditeľ - obaja dňa 2.8.2013, riaditeľ ORPS (P. A.) dňa 6.8.2013 a ZGR divízie ústredia dňa
12.8.2013, vyhotovila O.. C. N..

42. Podľa listiny označenej „kvalifikácia účastníka“ (č.l. 116) žalovaný absolvoval podujatie odhaľovanie
falzifikátov v období od 10.9.2012 do 10.9.2012 v platnosti na jeden rok, žalovaný sa vyjadril, že toto

školenie sa mohlo týkať aj internej úpravy podľa PO 48/2011. Tento typ podujatia žalobca označil ako
rozhodný v súvislosti s prejednávanou vecou. Na pojednávaní 9. 11. 2016 žalovaný nerozporoval účasť
na školení v zmysle č.l. 116.

43. Na tunajšom súde sa pod sp.zn. 7Cpr/8/2015 vedie konanie žalobcu proti žalovanej O. C. o

zaplatenie 900,- Eur s príslušenstvom z titulu zisteného schodku dňa 4.9.2013 na pobočke žalobcu, kde
žalovaná pracovala ako univerzálny bankár na základe pracovnej zmluvy a medzi žalobcom a žalovanou
bola uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti v zmysle § 182 ZP. Vec ku dňu rozhodovania nebola
právoplatne skončená.

44. Na pojednávaní dňa 9.11.2016 (záp. o poj. č.l. 151 a nasl.) PZ žalovaného opakovane namietala, že
napriek skutočnosti, že do trezoru mali prístup viacerí zamestnanci žalobcu, nebola uzatvorená spoločná
hmotná zodpovednosť týchto zamestnancov.

45. Poverená pracovníčka žalobcu uviedla, že práve preto, že bola identifikovaná hotovosť, ktorú prevzal

každý pokladník, je identifikovaná v systéme jej výška a sú stanovené pravidlá, ako majú fyzicky s
touto hotovosťou nakladať, preto sa uzatvára osobitná dohoda o hmotnej zodpovednosti s každým
zamestnancom a nie spoločná dohoda o hmotnej zodpovednosti.

46. Podľa uznesenia OR PZ v Žiline, odbor kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality, ČVS:

ORP-920/3-OEK-ZA-2013 zo dňa 26.11.2013 bolo prerušené trestné stíhanie za prečin sprenevera
podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa dopustil nezistený pracovník OTP
Banky Slovensko tým, že presne nezisteného dňa v období mesiaca júl 2013, najneskoršie však
24.7.2013, si prisvojil v priestoroch pobočky OTP Banky Slovensko v Žiline na ul. Sládkovičova č.
9 finančnú hotovosť vo výške 22.500,- Eur, ktorý schodok bol zistený pri dennej uzávierke hlavnej

pokladne, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.

47. Na pojednávaní dňa 9.11.2016 svedkyňa O. W. vypovedala, že na pobočke žalobcu pracovala
ako bankový poradca v období ako žalovaný. Mala trezor so slečnou C. a žalovaný s p. F.. Opísala
spôsob, ako vstupovali a odkódovali každá dvojica svoj trezor (pozn. súdu - v zmysle kľúčového režimu

podľa interného predpisu PP 48/2001, č.l. 106). Sama kľúč od trezoru nemala. Do trezorov vstupovali
po dvojiciach - jeden mal kód a druhý kľúč. Nemohli mať súčasne jedno aj druhé. Kľúč sa v trezore
nenechával. Na otázky, či bolo riaditeľkou pobočky odporučené, aby sa nedodržiavali pracovné predpisy,
že sa nemajú zaoberať uzamykaním trezorov, svedkyňa vypovedala nie. Doplnila, že keby takýto pokyn
aj dostala, tak by si ho nevšímala, nakoľko má sama zodpovednosť. Kľúčový režim svedkyňa pozná.

Do trezorovej miestnosti mohla vstúpiť aj p. riaditeľka, aj p. D., lebo v trezorovej miestnosti bol ešte
malý trezor, kde boli kľúče od jednotlivých pobočiek, do ktorého chodil p. D.. Keď sama chcela ísť do
trezoru, zavolala p. C., odkódovala trezorovú miestnosť, odomkla ju, lebo mala kľúč, p. C. ho nemala.
Prišli k trezoru, svedkyňa odkódovala trezor a p. C. ho odomkla, lebo ona mala kľúč. Nemyslí si, že by
p. C. poznala kód. Zamestnanec žalobcu každé dva mesiace kód menil. Aj keby odpozorovala tento

kód, podľa svedkyne sa nemohla dostať do trezoru, lebo by sa nedostala do trezorovej miestnosti.
Svedkyňa nemala vedomosť o tom, že zamestnanci žalobcu chodili jednotlivo do trezorovej miestnosti
ani nevedela o takom usmernení, že by mali jednotlivo chodiť do trezoru. Uviedla, že to nebolo možné,
lebo kľúč od trezorovej miestnosti mala svedkyňa. Nevedela sa vyjadriť k tomu, ako tam mohol niektoísť sám, ale pripustila, že sa tak mohlo stať. Od trezorov sama kľúče nemala. Ak si ho niektorá kolegyňa
z trezoru nevybrala, mala si ho vybrať a mal byť uschovaný v pokladni. K porušovaniu predpisov, na
ktoré poukazovala PZ žalovaného - konštatované vedením spoločnosti, vypovedala, že možno neboli

dodržiavané niektoré papierové záležitosti, napr. že sa ráno zobral kľúč a nebolo to podpísané a pod., k
tomu však nikto nedal žiadny pokyn. Mohlo sa to stať v prípade, že bolo málo času. Poprela, že kľúče od
trezorovej miestnosti boli voľne položené v hale, že ide len o jeden kľúčik a nie zväzok, ako sa vyjadril
žalovaný. Svedkyňa opakovane popierala tvrdenia žalovaného o tom, že kľúč sa mal nechávať v trezore
a vyjadrila počudovanie, keď vypovedala: „A nakoniec, keď ten kľúč ste si nechali v tom trezore, prečo

ste to urobili, veď to bol váš kľúč.“

48. Svedok D. vypovedal, že pracuje v banke v pozícii úverový špecialista, o schodku sa dozvedel v deň,
keď sa to stalo. Svedkovi nebolo odporučené, že sa nemá zameriavať na dodržiavanie pracovných
predpisov čo do manipulácie s hotovosťou, so vstupom do trezorovej miestnosti a do trezorov
a má uprednostňovať obsluhu klientov. Sám nevidel, že sa porušujú predpisy. Pripustil, že mohol byť v

deň vzniku schodku v trezorovej miestnosti, dôvod si nepamätal. V trezorovej miestnosti sú uložené aj i.
dokumenty, napr. zmenky. Mal pridelený kód do trezorovej miestnosti. Ak je trezorová skriňa otvorená,
tak miestnosť nezakóduje, lebo by mu signalizovalo, že sú neuzamknuté trezorové dvere. Trezorová
miestnosťmuselabyťzakódovaná,prikaždomjednotlivomvstupesazadávalkód.Prikaždomvstupemá
konkrétny zamestnanec povinnosť trezorovú miestnosť odkódovať a za sebou ju zakódovať. Rovnako

vstup do trezorovej skrine má povinnosť ten-ktorý zamestnanec v spolupráci s kolegom odomknúť a
zamknúť. Vypovedal, že to nemuselo byť ideálne. Z pohľadu svedka toto nebolo porušované, ale nevie
to zagarantovať. Dvere trezorovej skrine museli byť zamknuté pri kódovaní pobočky, inak sa nezakóduje
celý objekt pobočky. Ako zástupca riaditeľky má oprávnenia kódovať všetky miestnosti. Porušovanie
v priebehu dňa nemal možnosť ovplyvniť a nebol k tomu ani poverený - byť pri každom vstupe do

trezorovej miestnosti. Majú tam byť dvaja pracovníci - jeden kóduje, druhý má kľúče. Porušenie riešil
na mieste dohovorom alebo nápravou tak, že trezor sa zakódoval. Vždy bol dôraz na dodržiavanie
bezpečnosti bez ohľadu na to, či pracovníci vybavovali bonitného klienta alebo iného. Nemalo to byť
na úkor bezpečnosti. Zo strany vedenia neboli pracovníci nabádaní, aby pracovali rýchlejšie na úkor
dodržiavania predpisov. Svedok dostal kódy tak, aby sa sám nemohol dostať k hotovosti. Neboli mu

zverené kódy od trezorov. Kódy od trezorov nevedeli všetci pracovníci v pobočke. V určitej frekvencii
sa menia. Ak by pobočka zistila, že niektorý zamestnanec si kód odčítal, vie sa kód v ten deň zmeniť
nad rámec zmien, ktoré sa vykonávajú pravidelne. Poprel tvrdenie žalovaného, že kódy boli dlhodobo
nastavené. K tvrdeniu žalovaného, že krabica, kde sa uchovávali kľúče od trezorov, bola obyčajná
papierová krabica, vypovedal, že táto bola zapečatená riadne a bez jej viditeľného poškodenia alebo

poškodenia plomby, ktorá je jedinečná, sa ku kľúčom v krabici dostať nedá. Na poradách, ktoré sa
konali pravidelne každý týždeň, žalovaný ani iní zamestnanci nenamietali nedostatočné zabezpečenie
vo vzťahu k tomu, že majú podpísanú hmotnú zodpovednosť.

49. Svedkyňa O. F. vypovedala, že pracovala v banke aj v čase, keď vznikol schodok. Detaily toho dňa

nepozná, pretože mala v ten týždeň dovolenku. Pracuje v pozícii univerzálny bankár, má podpísanú
dohodu o hmotnej zodpovednosti, pracuje s hotovosťou. Ako každý zamestnanec, má kovovú schránku,
od ktorej má kľúče ona sama, túto si zamyká do trezora. Do trezora chodia vždy dvaja, jeden
zamestnanec otvára heslom a druhý kľúčom. Sama bola hesliar, jej zástupcom bola p. W.. Hesliar
vždy vstupoval do trezora s jedným kľučiarom. Svedkyňa vstupovala do trezor ako hesliar s p. C.

ako kľučiarom. Stávalo sa, že p. C. chodil do trezora aj sám, keď sa zaseklo heslo, tzn., keď nebolo
rozkódované, mohol sa kľúčom do trezora dostať. Sama heslo žalovanému nepovedala.

50. Žalovaný netvrdil, že sa heslo dozvedel od svedkyne, ale od kolegov.

51. Svedkyňa trvala na tom, že kľúčik od trezoru mal p. C. a bez kľúčika sa do trezoru nikto nedostal.
Na otázku, či boli pracovníci pobočky nabádaní, aby rýchlo vybavovali klientov na úkor dodržiavania
pracovných predpisov v súvislosti s manipuláciou s hotovosťou, svedkyňa toto poprela. Mala vedomosť,
že kontrola vytýkala nedodržiavanie kľúčového režimu, svedkyni to vytýkané nebolo.

52. PZ žalovaného navrhla vypočuť p. C., keďže už u žalobcu nepracuje, môže objektívne vypovedať,
ako to na pobočke fungovalo, že sa porušovali predpisy a žalovaný vstúpil do zabehnutého systému,
kde sa predpisy už porušovali. Vedenie o tom vedelo a nerobilo žiadne opatrenia, akceptovalo toto
porušovanie.53. Z opatrnosti namietala naplnenie zákonného ust. § 191 ZP, že nebola prerokovaná škoda so
žalovaným, čo má vplyv na príslušenstvo žalovanej pohľadávky, odkedy môže žalobca žiadať od

žalovaného úrok z omeškania.

54. Súd návrh PZ žalovaného na dokazovanie výsluchom svedkyne C. a záznamom z bezpečnostnej
kamery zamietol, nakoľko skutočnosti, ktoré mali byť navrhovanými dôkazmi preukázané, vyplývali z
upozornenia zo dňa 2.8.2013 (č.l. 167. Navrhované dokazovanie podľa názoru súdu nemá relevanciu

na dôvodnosť uplatneného nároku, ako bude odôvodnené nižšie.

55. Podľa § 182 ods. 1 ZP, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti
zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh
alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so
zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami,

ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná
hmotná zodpovednosť).

56. Podľa § 182 ods. 2 ZP, dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

57. Podľa § 182 ods. 3 ZP, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že
schodok vznikol celkom ale sčasti bez jeho zavinenia.

58. Podľa § 183 ods. 1 ZP, zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej
odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá alebo ak zamestnávateľ

v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky v
pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodárenie so zverenými hodnotami. Pri spoločnej
hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko zaradený iný
zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť
zamestnávateľovi písomne.

59.Podľa§183ods.2ZP,dohodaohmotnejzodpovednostizanikádňomskončeniapracovnéhopomeru
alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.
60. Podľa § 191 ods. 1 ZP, zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom
a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu

zamestnanec zodpovedá.
61 Súd mal listinným dôkazom - dohodou o hmotnej zodpovednosti na č. l. 8. preukázané, že žalobca
ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec platne uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti
v zmysle ust. § 182 ZP. So zreteľom na obsah žaloby a obranu žalovaného bolo potrebné skúmať,
či boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného podľa ust. § 182 ods. 1 prvá veta ZP

za schodok, ktorý vznikol dňa 24. 7. 2013. Konštrukcia tejto osobitnej zodpovednosti je založená na
tom, že zamestnanec, s ktorým bola uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, nevyúčtoval hodnoty
zverené mu na základe tejto dohody, hoci ich bol povinný vyúčtovať, takže vznikol schodok. Je to
zodpovednosť za predpokladané zavinenie, spočívajúce v tom, že zamestnanec nesplnil povinnosť
vyúčtovať zverené hodnoty; toto zavinenie u zamestnanca nie je potrebné preukazovať zo strany

zamestnávateľa, v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia sa predpokladá. 62. Základnou
právnou charakteristikou schodku je, že zamestnancovi zverené hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať,
chýbajú. Vykonaným dokazovaním bola preukázaná zodpovednosť žalovaného v zmysle § 182 ods.
1 prvá veta ZP, nakoľko bol preukázaný schodok dňa 24.7.2013 vo výške 22.500,- Eur. Uvedené
nebolo sporné medzi stranami a bolo preukázané aj listinami - protokol o diferencii č. l. 108/rub,

protokol o škode č. l. 109. Bolo súčasne preukázané, že schodok vznikol na hodnotách - finančných
prostriedkoch určených na obeh alebo na obrat, ktoré žalovaný prevzal, prevzatie preukazuje listinný
dôkaz o prijatí hotovosti žalovaným dňa 12. 09. 2012 na č. l. 108, t. j. po tom, čo strany platne
uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti podľa § 182 ZP dňa 3. 9. 2012. Žalovaný sám prevzatie
týchto finančných prostriedkov nerozporoval. Výsluchom žalovaného na pojednávaní 6. 10. 2016

mal súd preukázané, že schodok bol zistený žalovaným pri inventarizácii dňa 24. 7. 2013, ktorá sa
robí každý deň, na záver pracovného dňa. 63. K obrane žalovaného o tom, že schodok
vznikol bez jeho zavinenia, lebo na pobočke bolo už pri jeho nástupe do práce zaužívané porušovanie
predpisov v súvislosti s manipuláciou s finančnými prostriedkami uloženými v trezore, teda že bolporušovaný tzv. „kľúčový režim“ - súd nemal vykonaným dokazovaným preukázané, že je dôvodná
aplikácia ust. § 182 ods. 3 ZP. Vykonaným dokazovaním výsluchom svedkov - riaditeľkou pobočky,
zamestnancami pobočky žalovaného, kde pracoval aj žalovaný, bolo preukázané, že pri dodržiavaní

tzv. „kľúčového režimu“, ako ho opísali všetci svedkovia aj sám žalovaný a ako vyplýva z podania
žalobcu na č. l. 113, interná úprava podľa PP 48/2011, žalovaný mal vytvorené pracovné podmienky,
ktoré mu nebránili riadnemu hospodáreniu s jemu zverenými hodnotami dňa 12.9.2012. Súd nemal
preukázané, že riaditeľka pobočky dala žalovanému pokyn na to, aby porušoval „kľúčový režim“, ktorého
porušovanie, ako o tom vypovedal žalovaný, skutočne bránilo riadnemu hospodáreniu so zverenými

hodnotami a bolo aj vytknuté riaditeľke pobočky. Táto skutočnosť však nemá bez ďalšieho relevanciu
na zodpovednosť žalovaného za vzniknutý schodok dňa 24.7.2013 podľa § 182 ods. 1 prvá veta ZP.
Podstatné bolo, že žalovaný mal vytvorené také pracovné podmienky, ktoré nebránili žalovanému riadne
hospodáriť so zverenými hodnotami - podľa internej úpravy PP 48/2011, tzv „kľúčového režimu“ mu bol
zverený kľúč od trezora, do ktorého mohol vstúpiť len za prítomnosti druhého zamestnanca žalobcu,
ktorý disponoval heslom a len spolu mohli otvoriť trezor, kde boli uložené aj finančné prostriedky, ktoré

boli zverené žalovanému, ktoré bol povinný vyúčtovať. Ak žalovaný nechával kľúč v trezore, resp.
nechal trezor odomknutý, uvedené nemožno vyhodnotiť tak, že by žalobca neodstránil nedostatky v
pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. A to ani pri
preukázaní, že riaditeľke pobočky bolo zaslané upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny listom
zo dňa 2.8.2013 (č.l. 167). Uvedené nemá relevanciu na zodpovednosť žalovaného podľa § 182 ods.

1 ZP, keď bolo preukázané naplnenie všetkých zákonných predpokladov na zodpovednosť žalovaného
podľa tohto zákonného ustanovenia. Upozornenie v zmysle listu zo dňa 2.8.2013 má relevanciu na
zodpovednosť riaditeľky pobočky vo vzťahu k jej zamestnávateľovi v zmysle § 68 ZP, ako to nakoniec
vyplýva aj z predmetného upozornenia. 64. Pokiaľ bol porušovaný kľúčový režim, žalovaný v
konaní nepreukázal, že odmietol akceptovať zaužívané porušovanie predpisov, ako o tom vypovedal

na pojednávaní dňa 6. 10. 2016, keď sám nechával ako „kľučiar“ odomknutý trezor, a tiež nepreukázal,
že postupoval v zmysle ust. § 183 ods. 1 ZP a že písomne upozornil zamestnávateľa na nedostatky
v pracovných podmienkach, ktoré mu mali brániť riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami.
Podľa § 183 ods. 1 ZP, zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej
odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje sa na iné pracovisko, prekladá alebo ak zamestnávateľ

v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky v
pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Žalovaný v
konaní nepreukázal ani, že dal svojmu zamestnávateľovi ústne upozornenie. Pre úplnosť súd uvádza,
že sa nestotožňuje s obranou žalovaného v tom, že pokiaľ samotní pracovníci nedodržiavali pracovné
predpisy, aby toto bolo vyhodnotené tak, že žalobca nevytvoril pracovné podmienky v súvislosti so

zodpovednosťou pracovníkov, ktorá im vyplývala z dohody o hmotnej zodpovednosti. Vhodné pracovné
podmienky mal súd za preukázané tým, že žalovaný mal k dispozícii svoju uzamykateľnú skrinku, v
ktorej mohol svoju hotovosť, jemu zverené finančné prostriedky, uzamknúť, túto uzamknutú skrinku
vložiť do trezoru, do ktorého mal prístup žalovaný ako kľučiar s druhou osobou, ktorá mala heslo,
pričom individuálne nebolo možné sa k zvereným hodnotám žalovaného dostať. To, že žalovaný takto

neriešil vstup do trezora a nedodržal on, prípadne iní zamestnanci kľúčový režim, nemožno pripísať na
ťarchu žalobcu, prípadne vyhodnotiť, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez zavinenia žalovaného.
65. Podľa názoru súdu, žalovaný nepreukázal svoje vyvinenie v zmysle § 182 ods. 3 ZP, ako bolo
odôvodnené vyššie. Potom pre uplatnený nárok bolo podstatné, že bolo preukázané platné uzatvorenej
dohody o hmotnej zodpovednosti, existencia schodku v žalovanej výške na finančných prostriedkoch,

ktoré žalovaný prevzal preukázateľne dňa 12.9.2012, za tieto zodpovedá podľa § 182 ods. 1 ZP, preto
súd žalobe vyhovel. Podľa § 189 ods. 1 ZP, zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu
predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume. 66. Vo vzťahu k uvedenému je
irelevantná obrana žalovaného, že žalobca mal povinnosť uzatvoriť spoločnú hmotnú zodpovednosť so
zamestnancami pobočky. V zmysle ust. § 182 ods. 1 posledná veta sa spoločná hmotná zodpovednosť

môže, teda nemusí dohodnúť. 67. Pokiaľ PZ žalovaného namietala vo vzťahu k príslušenstvu ust.
§ 191 ZP, súd poukazuje, že toto sa nevzťahuje na zodpovednosť zamestnanca za vzniknutý schodok,
ale na škodu, ktorú určí zamestnávateľ (191 ods. 1 ZP), napr. pri zodpovednosti zamestnanca za
stratu zverených predmetov. Schodok bol zistený inventarizáciou, ktorú vykonal žalovaný 24.7.2013, v
žalovanej výške a teda túto škodu nebolo dôvodné určovať v zmysle § 191 ods. 1 ZP. Za tento schodok

žalovaný zodpovedá podľa § 189 ods. 1 v plnej sume. Podľa názoru súdu, po jeho vzniku je povinný
ho žalobcovi nahradiť. Omeškanie od 31.7.2013 je dôvodné. Úrok z omeškania súd priznal podľa § 517
ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávanú niektoré ustanovenia OZ.
68. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu v zmysle §255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi náhradu trov v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov rozhodne súd
po právoplatnosťou rozhodnutia v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.