Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. máj 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/152/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114206775
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114206775.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná

sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným v 1. rade: L. L., O..
XX.X.XXXX, trvale bytom O. XX, D.. P., v 2. rade: Ľ. L., O.. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, D.. P., v
konaní o zaplatenie 2.747,65 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 1.276,77 EUR
spolu s 5%-tným ročným úrokom z omeškania od 1.3.2014 do zaplatenia, a to v splátkach po 100 EUR
mesačne splatných vždy do konca kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom, v ktorom tento rozsudok
nadobudne právoplatnosť až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky

má za následok zročnosť celého plnenia,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou súdu doručenou dňa 10.4.2014 navrhol žalobca uložiť žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť
zaplatiť mu sumu 2.747,65 EUR, 6,99 %-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 2.642,46 EUR od 1.3.2014
dozaplateniaa5%-tnýročnýúrokzomeškaniazosumy2.642,46EURod1.3.2014dozaplatenia,akoaj

nahradiťtrovykonania. Vrámcižalobypoukázalnato,ženazákladezmluvyomimoriadnommedziúvere
a stavebnom úvere zo dňa 26.8.2005 poskytol žalovaným v 1. a 2. rade mimoriadny medziúver vo
výške 3.319,39 EUR, pričom žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali splácať do pridelenia cieľovej sumy
úroky z mimoriadneho medziúveru vo výške 6,99 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške
19,35 EUR a do nasporenia 40 % cieľovej sumy sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali vkladať na účet
zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady vo výške 16,60 EUR, pričom po pridelení cieľovej sumy
o stavebnom sporení sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške

4,7% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 29,04 EUR. Z dôvodu podstatného porušenia
zmluvnej povinnosti žalovanými v 1. a 2. rade, omeškaním v splácaní, odstúpil žalobca listom zo dňa
23.7.2013 od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a vyzval žalovaných v 1. a 2.
rade na okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov pred dohodnutou dobou splatnosti v 7-
dňovej lehote.

Žalovaní v 1. a 2. rade potvrdili, že im bol poskytnutý úver v sume 100.000,- Sk, ktorý aj splácali, ale

neskôr sa dostali do finančnej tiesne, preto úver prestali splácať. Zároveň požiadali súd o splatenie dlhu
v splátkach, keďže v podstate obaja poberajú iba minimálnu mzdu.Z prehľadov predložených žalobcom vyplýva, že žalovaní vložili na účet odstúpeného medziúveru, č.
zmluvy XXXXXXXXXX celkovo vklady v sume 1.926,44 EUR a bola im reálne poskytnutá suma 3.203,21
EUR (2.655,51 + 547,70).

Podľa § 23a ods. 1,2 zákona č. 634/1992 Zb. platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské

zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú ustanovenia
predpisu.
Podľa § 53 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Z ustanovenia citovaného § 23a zákona č. 634/1992 Zb. vyplýva, že typovou zmluvou sa podľa tohto
zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Zmluva uzavretá účastníkmi spĺňa všetky znaky
typovej zmluvy podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, platného a účinného v čase jej uzatvorenia.
Osobitne je potrebné zdôrazniť, že jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú

obsahovať neprimeranú podmienku, t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľnú podmienku je potrebné
považovať aj podmienku o uplatnení Obchodného zákonníka aj vo vzťahu k príslušenstvu pohľadávky,
keďže spotrebiteľ ju nemá možnosť ovplyvniť a spôsobuje jeho menej priaznivé postavenie. V tejto
súvislosti je potrebné uviesť aj to, že so vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a

právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zák. č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1. apríla 2004
v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§52 až § 60). Uvedená práva úprava
má základ v Smernici Rady č. 93/13/EHS z 5. Apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 M Cdo 20/2009). Nepochybne
teda zmluva uzavretá medzi účastníkmi ako takzvaná typová zmluva je teda spotrebiteľskou zmluvou

v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade s komunitárnou úpravou
ochrany spotrebiteľa v zmysle už spomínanej smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať
za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na vyššie uvedené závery, keďže nepochybne ide v danom prípade o spotrebiteľskú

zmluvu, ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje korektív pre použitie ustanovení
Obchodného zákonníka a to aj napriek charakteru úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu. Uvedené
znamená, že Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde
nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka.

Podľa § 48 ods. 1 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť

druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 37 ods. 1, 2, 3 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný
pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 517 ods. 1 OZ prvej vety, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného do 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1.
februára 2013), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi
podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

V prejednávanej veci žalobca odstúpil od zmluvy listom zo dňa 26.5.2009. Žalobca sám zvolil túto formu
ukončenia zmluvného vzťahu, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré nerušia zmluvu od
začiatku, ale zachovávajú jej platnosť (napr. výpoveď). V zmysle už citovaného § 48 ods. 2 OZ sa totiž
zmluva pri odstúpení ruší ex tunc (od začiatku), pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak. Žalobca si teda mal

byť vedomý, že pokiaľ sa rozhodne pre odstúpenie od zmluvy, dôjde k jej zrušeniu.
Vychádzajúc zo záveru o zrušení zmluvy o stavebnom sporení a mimoriadnom medziúvere od začiatku,
sú účastníci povinní si vrátiť navzájom poskytnuté plnenie, teda žalobca má nárok len na vrátenie
nesplateného úveru poskytnutého vo výške 3.203,21 EUR bez akýchkoľvek poplatkov, keďže iba táto
suma bola žalovaným v 1. a 2. rade na základe nich predložených dokladov skutočne poskytnutá.

So žalobcom poskytnutého prehľadu úhrad zároveň nepochybne vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade
uhradili žalobcovi celkovo sumu 1.926,44 EUR. Keďže pri zrušení zmluvy si účastníci majú vrátiť len
navzájom poskytnuté plnenie, žalovaní majú žalobcovi vrátiť rozdiel týchto súm t.j. sumu 1.276,77 EUR
(3.203,21 - 1.926,44 = 1.276,77 EUR), preto súd túto sumu žalobcovi priznal spolu s príslušným úrokom
z omeškania tak ako si ho uplatnil samotný žalobca, v súlade so zmluvou, keďže to nie je v rozpore

so zákonom.

Vzmluvesúúčinkyodstúpeniaodzmluvyuvedenévčl.VII.,kdesiúčastnícidohodlimožnosťodstúpenia
od zmluvy a v takomto prípade sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy,
ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8 čl. VII zmluvy. V tomto článku však nie je konkretizované čo

sa má považovať za poplatky a v tejto časti možno považovať zmluvu za neurčitú a tým aj neplatnú
v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Podľa citovaného ustanovenia totiž právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Zároveňjepotrebnéupozorniťnato,žeajvprípadekonkretizáciepoplatkov,ktoréspotrebiteľmázaplatiť
pri odstúpení od zmluvy, by bola takáto zmluvná úprava nevýhodnejšia pre spotrebiteľa, bola by totiž

v rozpore s už citovaným ustanovením § 48 ods. 2 OZ, keďže by zaväzovala spotrebiteľa nad rámec
povinností po zániku zmluvy ex tunc. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvných podmienok by
boli nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, preto sa jedná o
rozporsozákonom,t.j.§54ods.1OZvspojenís§39OZa takétozmluvnédojednaniejepretoneplatné.

Podľa§160O.s.p.,aksúduložilvrozsudkupovinnosť,jepotrebnéjusplniťdotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v
splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia.

Na základe citovaného zákonného ustanovenia súd umožnil žalovaným splatiť svoj dlh v splátkach
po 100 EUR mesačne z dôvodu slabej sociálnej situácie, pričom takéto splácania dlhu podľa názoru
súdu, nezasiahne do ekonomickej situácie žalovaných, naopak jednorázové splatenie dlhu by mohlo
žalovaných existenčne ohroziť.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.Výrok o trovách konania vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom pomerne
neúspešnejší žalobca nemá právo na náhradu trov konania a pomerne úspešnejší žalovaní si náhradu
trov konania s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnili

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.