Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. február 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314221289
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4314221289.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu:
V. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. M. XX, zast. Mgr. Ing. Evou Solčanovou, advokátkou, so sídlom v
Nitre, Sládkovičova 1, proti žalovanému: Urbárska pozemková spoločnosť Tešmak "v likvidácii", Šahy,
Tešmak, IČO: 37 968 483, zast. KOTRUSZ - BENČÍK, s. r. o., so sídlom v Nitre, Štefánikova 57, IČO:

47 237 252, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaniach žalovaného, Y.. N. C. a K..
K. J. proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 14. apríla 2015 č. k. 14C/272/2014-94 v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Levice zo dňa 19. augusta 2016 č. k. 14C/272/2014-118 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalovaného o d m i e t a .

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil Y.. N. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom U.,
M. XXX a K.. K. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. F., X. mája X povinnosť zdržať sa výkonu funkcie
likvidátorov žalovaného, ako aj zdržať sa plnenia záväzkov žalovaného, uplatňovania pohľadávok a
prijímania plnení za žalovaného, zastupovania žalovaného pred súdmi a inými orgánmi, uzatvárania

zmierov a dohôd o zmene a zániku práv a záväzkov žalovaného, ako aj uzatvárania nových zmlúv za
žalovaného v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov žalovaného, a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej. Ďalším výrokom rozhodol, že toto neodkladné (predbežné) opatrenie
je predbežne vykonateľné dňom jeho nariadenia. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 75 ods. 1,
6, § 76 ods. 1 písm. e) a f), § 76 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len OSP) a uviedol, že žalobca odôvodnil návrh na nariadenie predbežného opatrenia tým, že dňa 27.

09. 2014 sa o 17.00 hod. konalo valné zhromaždenie podielnikov Urbárskej pozemkovej spoločnosti
Tešmak „v likvidácii", ktorého programom bola aj voľba likvidátorov žalovaného. O priebehu
valného zhromaždenia bola spísaná JUDr. Miriam Halabukovou, notárkou, so sídlom v Leviciach, Nám.
E. M. Šoltésovej 5, Notárska zápisnica číslo: N 786/2014, Nz 35903/2014, NCRIs 36635/2014 zo
dňa 01. 10. 2014 (ďalej aj „Notárska zápisnica“), v ktorej je na strane 5 uvedené, že na základe
výsledkov hlasovania zhromaždenie prijalo uznesenie č. 1: „Vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti v

katastrálnom území M. zapísanej na listoch vlastníctva XXX zvolili za likvidátorov Urbárskej pozemkovej
spoločnosti Tešmak „v likvidácii" osoby menom Y.. N. C., narodený XX. XX. XXXX, bytom U., M. XXX a
K.. K. J., narodená XX. XX. XXXX, bytom F. F., X. mája X." Neplatnosť rozhodnutia o voľbe likvidátorov
žalovaného na zhromaždení konanom dňa 27. 09. 2014 žalobca napadol na Okresnom súde
Levice návrhom zo dňa 16. 10. 2014, v ktorom okrem iného namietal uznášaniaschopnosť
zhromaždenia a platnosť zhromaždenia z dôvodu, že na prezenčnej listine boli podpísané aj osoby,

ktoré v čase konania zhromaždenia už nežili. O podanom návrhu žalobca informoval Okresný úrad
Levice, pozemkový a lesný odbor, ktorý v súlade s ustanovením § 22 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z. opozemkových spoločenstvách vedie register pozemkových spoločenstiev. Napriek podanému návrhu,
ktorým sa žalobca domáha aj vyslovenia neplatnosti rozhodnutia o voľbe likvidátora, Okresný úrad
Levice, pozemkový a lesný odbor, zapísal pri žalovanom do registra spoločenstiev ako likvidátorov

žalovaného osoby uvedené v Notárskej zápisnici, t.j. Mgr. N. C. a K.. K. J.. Okresný úrad Levice,
pozemkový a lesný odbor, túto skutočnosť oznámil žalobcovi listom vo veci: Oznámenie - odpoveď
číslo: OU-LV-PLO/2014/011800-2 zo dňa 06. 10. 2014. Skutočnosť, že osoby, ktoré boli zvolené za
likvidátorov žalovaného vykonávajú úkony smerujúce k zániku žalovaného a týkajúce sa vyporiadania
aktívapasívlikvidovanéhožalovanéhoausporiadaniajehomajetkovýchpomerov,dokazujezverejnenie

vstupu žalovaného do likvidácie v obchodnom vestníku, ktoré uskutočnil Y.. N. C. a ktorým vyzval
veriteľov, aby si prihlásili svoje pohľadávky, prípadne iné práva v lehote 3 mesiacov od zverejnenia na
jeho adrese. Pokračovaním vo výkone funkcie likvidátorov žalovaného uvedenými osobami môže dôjsť k
vytvoreniu nenávratného právneho stavu. Súd prvej inštancie konštatoval, že nariadenie neodkladného
(predbežného) opatrenia je opodstatnené a prípustné vtedy, ak sa takýmto rozhodnutím neprimerane
nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi, takýto zásah musí byť primeraný

žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov. Bez osvedčenia, že je tu
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré musí byť preukázané nielen všeobecným tvrdením
žalobcu o hrozbe, ale musí byť preukázané konkrétnymi skutkovými okolnosťami odôvodňujúcimi záver,
že právo žalobcu je bezprostredne ohrozené, že je tu reálna obava zo zmarenia jeho práva a bez
nariadenia neodkladného (predbežného) opatrenia bude toto právo žalobcu ohrozené, súd nemôže

nariadiť neodkladné (predbežné) opatrenie. Súd prvej inštancie po preskúmaní vyššie uvedených
skutočností dospel k záveru, že v tomto prípade sú splnené predpoklady pre nariadenie predbežného
opatrenia, pričom sa stotožnil so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia a mal tak za to, že je potrebné, aby bola dočasne uložená povinnosť Y.. N. C.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom U., M. XXX a K.. K. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. F., X. mája X, zdržať sa

výkonu funkcie likvidátorov žalovaného, a to až do času, kým nebude súdom právoplatne rozhodnuté
vo veci samej, a to v zmysle § 76 ods. 4 OSP.

2. Proti uzneseniu podal žalovaný v zákonnom stanovenej lehote odvolanie, a to z dôvodov podľa
ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), b), f) OSP. Uviedol, že napadnuté uznesenie vo svojom výroku

zjavne ukladá určitú povinnosť dvom fyzickým osobám - Y.. N. C. a K.. K. J. a dotýka sa práv
pozemkovej spoločnosti, ktorá je v tomto súdnom konaní riadne zastúpená právnym zástupcom -
advokátskou kanceláriou KOTRUSZ - BENČÍK, s. r. o. na základe plnomocenstva zo dňa 25. 11. 2014,
ktoré bolo súdu doručené spolu s vyjadrením k žalobe zo dňa 15. 01. 2015. Namietal, že žiadnej z
týchto osôb však napadnuté uznesenie nebolo do dnešného dňa doručené, hoci sa má priamo dotýkať

ich právneho postavenia a rovnako nebolo doručené spoločnosti prostredníctvom právneho zástupcu,
hoci je účastníkom konania a napadnuté uznesenie má priamy právny vplyv na ich činnosť. Tento
postup považoval za závažné porušenie procesných práv strany konania, keď na jednej strane súd v
napadnutom uznesení tvrdí, že už vydaním uznesenia (teda dňa 14. 04. 2015) nadobudlo neodkladné
opatrenie vykonateľnosť, ale do dnešného dňa nebolo toto rozhodnutie doručené osobám, ktorým

sa povinnosť ukladá, resp. ktorých sa uloženie povinnosti priamo dotýka. Jediná osoba, ktorej bolo
napadnuté uznesenie doručené, bol pán R. M., ktorý v súčasnosti nemá žiadne postavenie v rámci
pozemkovej spoločnosti v likvidácii, ale je len jedným z jej členov (keďže počas likvidácie nekonajú
v mene spoločnosti pôvodné štatutárne orgány, ale ustanovení likvidátori). Oprávnenie existujúcich
zvolených štatutárnych orgánov zaniklo v momente zrušenia pozemkovej spoločnosti a jej vstupu

do likvidácie, preto tieto orgány nemajú po vstupe do likvidácie žiadne oprávnenie konať v mene
pozemkovej spoločnosti. Žalovanému nebolo zrejmé, prečo dňa 05. 05. 2015 bolo napadnuté uznesenie
doručené práve tejto osobe, ktorá nemala v danom období a nemá ani v súčasnosti oprávnenie konať
v mene pozemkovej spoločnosti v likvidácii, pričom pán M. o tejto skutočnosti informoval právneho
zástupcu, čím sa žalovaný dozvedel o existencii napadnutého uznesenia. Mal za to, že z uvedeného

vyplýva, že nikdy nedošlo k právne relevantnému doručeniu napadnutého uznesenia spoločnosti, čím
mohlo dôjsť k odňatiu možnosti pozemkovej spoločnosti konať pred súdom, čo predstavuje vadu
konania v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) OSP, čo zakladá odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2
písm. a) OSP. Ďalej uviedol, že je zrejmé, že súd prvej inštancie hodlal v druhom výroku ustanoviť
vykonateľnosť napadnutého uznesenia dňom jeho vydania, teda dátumom 14. 04. 2015. Podľa názoru

žalovaného, takéto zakotvenie vykonateľnosti uznesenia o nariadení predbežného opatrenia je však
prípustné len v rozsahu ustanovenom v § 75 ods. 5 OSP, teda len pri predbežných opatreniach podľa
§ 75a, 76 ods. 1 písm. b) a g) OSP, ktoré sú svojou povahou výnimočné a chránia záujmy maloletého
dieťaťa, najmä pri hrozbe fyzického násilia, čo však zjavne nie je predmetom úpravy napadnutéhouznesenia. V prípade ostatných predbežných opatrení (vrátane toho, ktoré bolo nariadené napadnutým
uznesením) sa uplatní právna úprava obsiahnutá v § 171 ods. 1 OSP. Nakoľko napadnuté uznesenie
bolo potrebné doručovať (hoci ani túto povinnosť súd riadne nesplnil), nemohla nastať vykonateľnosť

napadnutého uznesenia momentom jeho vydania. Súd prvej inštancie teda v rozpore s § 171 ods. 2
OSP nariadil vykonateľnosť napadnutého uznesenia už momentom jeho písomného vyhotovenia, čím
spôsobil, že napadnuté uznesenie bolo vykonateľné už v období od 14. 04. 2015 (deň písomného
vyhotovenia) do 05. 05. 2015 (deň doručenia), pričom v tomto období nemala pozemková spoločnosť
ani len vedomosť o existencii uloženej povinnosti, a teda mala plniť povinnosť, s ktorej obsahom

sa nemohla oboznámiť. Takýto postup súdu predstavuje jednak nesprávne právne posúdenie veci,
ale predstavuje aj inú vadu konania, ktorá spôsobila ujmu na právach pozemkovej spoločnosti tým
spôsobom, že mala byť viazaná povinnosťou, o ktorej existencii nemala žiadnu vedomosť. Žalovaný
ďalej namietal, že súd prvej inštancie neuviedol žiadne konkrétne posúdenie argumentácie žalobcu a
ktoré z týchto tvrdení považuje za rozhodujúce pre nariadenie neodkladného (predbežného) opatrenia.
Tvrdil, že napadnuté uznesenie nielenže neobsahuje dostatočný popis procesného postupu, ktorý

predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia (v podobe uznesenia súdu o výzve na doplnenie podania
a doplnenia návrhu zo strany navrhovateľa), ale neobsahuje ani odôvodnenie, ktoré skutočnosti
považoval súd za preukázané v rozsahu potrebnom pre nariadenie predbežného opatrenia. Takéto
nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia spôsobuje, že ako účastník konania žalovaný nemá
možnosť účinne sa brániť proti vydanému uzneseniu, nakoľko nie je možné preskúmať správnosť

skutkových a právnych záverov súdu, keďže napadnuté uznesenie tieto závery vôbec neobsahuje.
Uvedený postup súdu predstavuje odňatie možnosti žalovanému konať pred súdom. Žalovaný ďalej
zdôraznil, že žalobca neosvedčil hrozbu bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá má nastať v prípade,
ak by likvidátori vykonávali svoju funkciu, naopak, mal za to, že existuje bezprostredne hroziace
nebezpečenstvo toho, že v prípade, ak likvidátori nebudú schopní vykonávať svoju funkciu riadne,

dôjde k znefunkčneniu procesu likvidácie žalovaného, čo môže mať výrazný vplyv na majetkové
práva jednotlivých členov pozemkovej spoločnosti v likvidácii, ale aj prípadných veriteľov pozemkovej
spoločnosti. Proces likvidácie pozemkovej spoločnosti slúži práve na to, aby mohlo dôjsť k uspokojeniu
všetkýchprípadnýchzáväzkovveriteľovpozemkovejspoločnostiakvymoženiupohľadávokpozemkovej
spoločnosti voči tretím osobám a aby takto nahromadený majetok mohol byť následne rozdelený medzi

členov pozemkovej spoločnosti podľa veľkosti ich členských podielov. Uviedol, že prvým výrokom
napadnutého uznesenia sa znemožňujú akékoľvek úkony likvidátorov, čím sa prakticky zastavil proces
likvidácie, pričom potenciálne hrozí, že v prípade pohľadávok pozemkovej spoločnosti pre nemožnosť
ich uplatnenia voči dlžníkom súdnou cestou môže dôjsť k premlčaniu týchto pohľadávok, a teda k
vznikumajetkovejujmynastranepozemkovéhospoločenstva.Rovnakovprípadezáväzkovpozemkovej

spoločnosti môže dôjsť k tomu, že pre nemožnosť ich úhrady likvidátormi sa navýši ich hodnota v
dôsledku narastajúceho príslušenstva a nákladov na ich súdne vymáhanie. Takýto postup nemožno
v žiadnom prípade považovať za postup chrániaci záujmy členov pozemkovej spoločnosti, medzi
ktorými je aj žalobca. Tvrdil, že rozsah povinnosti uloženej prvým výrokom napadnutého uznesenia
pritom nie je v súlade so zásadou proporcionality, kedy k zásahu do práva strany konania nariadením

neodkladného (predbežného) opatrenia má dôjsť len v takej miere, v akej je to nevyhnutné na ochranu
konkrétnych ohrozených práv inej strany. Žalobca nepreukázal, ale dokonca ani len netvrdil, že by
existovali konkrétne právne úkony alebo hrozba ich nastania, ktoré by mohli viesť k vzniku ujmy na
strane žalobcu, teda neuviedol, z akého konkrétneho správania sa likvidátorov spoločnosti táto obava
vznikla a najmä, prečo je potrebné zabrániť akýmkoľvek právnym úkonom likvidátorov, a nie len tým, pri

ktorých v tomto prípade, podľa žalobcu, existuje reálna hrozba vzniku ujmy, ktorej je potrebné zabrániť.
Poukázal na uznesenie Okresného súdu Poprad zo dňa 17. 10. 2011 č. k. 9Cb/17/2011-87 a uznesenie
Krajského súdu v Prešove zo dňa 05. 01. 2012 sp. zn. 5Cob/46/2011. Mal za to, že je zrejmé, že uloženie
povinnosti zdržať sa akejkoľvek činnosti likvidátora žalovaného by nebolo dôvodné pravdepodobne
v žiadnej situácii. Tvrdil, že pre nariadenie neodkladného (predbežného) opatrenia neboli splnené

základné zákonné predpoklady v zmysle § 74 a nasl. OSP. Skutočnosť, že súd napriek tomu vydal
napadnutéuznesenie,ktorýmnariadilneodkladné(predbežné)opatrenie,predstavujenesprávneprávne
posúdenie veci, čo zakladá odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) OSP. Na základe uvedeného
navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobcu na
vydanie neodkladného opatrenia zamietne.

3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že z odôvodnenia uznesenia
celkom jasne vyplýva, že súd dospel k záveru, že v tomto prípade sú splnené predpoklady pre nariadenie
neodkladného (predbežného) opatrenia, pričom sa stotožňuje so skutkovými a s právnymi dôvodminávrhu na nariadenie predbežného opatrenia a má tak za to, že je potrebné, aby bola dočasne uložená
povinnosť Y.. N. C. a K.. K. J. zdržať sa výkonu funkcie likvidátorov žalovaného až do času, kým nebude
právoplatne rozhodnuté vo veci samej. Poukázal na ustanovenie § 76 ods. 4 OSP a konštatoval, že s

ohľadom na vyššie uvedené argumentácia žalovaného odvolania je absolútne nedôvodná a nemá oporu
v zákone. Pokiaľ žalovaný v odvolaní napáda nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie,
s týmto nemožno súhlasiť. Účelom (neodkladného) predbežného opatrenia je vytvoriť taký pokojný
stav, aby sa žalobca mohol nerušene domáhať svojho práva, čo v prípade žalobcu bez nariadenia
neodkladného (predbežného) opatrenia nie je možné. Nakoľko žalobca nemá iný spôsob, ako dosiahnuť

účel neodkladného (predbežného) opatrenia, navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.
Záverom tiež žalobca žiadal preskúmať, či je odvolanie podané oprávnenou osobou. Pokiaľ ide o
doručovanie uznesenia, žalobca mal za to, že uznesenie bolo doručované správne.

4. Následne súd prvej inštancie predložil vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní. Prípisom zo
dňa 30. 06. 2016 odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie, a to z dôvodu nutnosti vydania opravného

uznesenia, ako aj doručenia napadnutého uznesenia právnemu zástupcovi žalovaného, ako aj Mgr. N.
C. a K.. K. J..

5. Dňa 12. 09. 2016 bolo súdu prvej inštancie doručené odvolanie žalovaného, Y.. N. C. a K.. K. J.,
a to prostredníctvom ich spoločného právneho zástupcu. V predmetnom odvolaní, okrem skutočností

uvedených v odvolaní zo dňa 20. 05. 2014, ako nové skutočnosti uviedli, že žiadnej z týchto osôb
napadnuté uznesenie nebolo doručené bezodkladne po jeho vydaní, ale až po vyše 16 mesiacoch
od jeho vydania, hoci sa má priamo dotýkať ich právneho postavenia. Tento postup považovali za
závažné porušenie procesných práv strany konania, keď na jednej strane súd v napadnutom uznesení
tvrdí, že vykonateľnosť nadobudlo už jeho vydaním (teda dňa 14. 04. 2015), avšak osobám, ktorým

sa povinnosť ukladá, resp. ktorých sa uloženie povinnosti priamo dotýka, bolo doručené až po tom,
ako bol súdny spis po prvom podanom odvolaní vrátený odvolacím súdom súdu prvej inštancie, teda
po vyše 16 mesiacoch od jeho vydania. Ďalej konštatovali, že koncepcia vykonateľnosti neodkladného
opatrenia je upravená aj v novom Civilnom sporovom poriadku, keďže podľa § 332 ods. 1 CSP:
„Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.“ Nakoľko

napadnuté uznesenie bolo potrebné doručovať (hoci ani túto povinnosť súd prvej inštancie nesplnil
riadne, keďže napadnuté uznesenie spoločnosti, ani samotným povinným z predbežného opatrenia
nedoručil bezodkladne po jeho vydaní, ale až po vyše 16 mesiacoch od jeho vydania), nemohla nastať
vykonateľnosť napadnutého uznesenia momentom jeho vydania, ako to uviedol súd v druhom výroku
napadnutého uznesenia. Poukázali tiež na to, že žalobca doposiaľ napádal všetky ich uznesenia,

pričom svoje žaloby, v ktorých uvádzal rovnaké argumenty, podával primárne s cieľom spochybniť ich
pozemkové spoločenstvo. Žalobca podal na Okresný súd Levice dňa 05. 12. 2014 aj žalobu, ktorou
sa domáhal určenia neplatnosti rozhodnutí zhromaždenia ich nového pozemkového spoločenstva -
Urbárske pozemkové spoločenstvo Tešmak, IČO: 42 427 142, so sídlom Šahy, Tešmak č. 237 zo dňa
27. 09. 2014. Ešte pred otvorením pojednávania však zobral svoju žalobu späť v celom rozsahu a súd

konanie zastavil. Proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania podali niektorí žalovaní odvolanie, o
ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Konanie je vedené pod sp. zn. 16C/155/2014. Mali za to, že ak by
skutočne mali byť (akékoľvek) práva žalobcu porušené tak, ako to tvrdí, na podanej žalobe by zotrval a
nevzal by ju späť v celom rozsahu ešte pred otvorením prvého pojednávania. Z tohto jeho správania je
zrejmé, že skutočnou motiváciou vedenia súdneho konania nie je ochrana jeho údajne porušených práv,

ktoré doposiaľ ani konkrétne nešpecifikoval, ale len spochybňovanie ich pozemkového spoločenstva.
Súdna prax zaujala názor, že postup súdu podľa § 3 ods. 1 OZ má miesto vo výnimočných situáciách,
kedykvýkonuprávazaloženéhozákonomdochádzazinýchdôvodov,nežjedosiahnutiehospodárskych
cieľov či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia je úmysel poškodiť
či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne, kedy je zrejmé, že výkon práva

vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení
niektorého z nich navonok. Tento prístup k šikanóznemu výkonu práv zaujala aj nová právna úprava
civilnéhoprocesu,atovčl.5CSP.Neustálenapádanieichuzneseníaichpozemkovéhospoločenstvazo
strany žalobcu tak považovali za absolútne rozporné s dobrými mravmi. Tvrdili, že žalobca nešpecifikuje,
aké jeho konkrétne práva mali byť porušené pri vstupe ich pozemkového spoločenstva do likvidácie, ani

to, z akého dôvodu by mali byť porušované práve zo strany povinných z neodkladného (predbežného)
opatrenia ako likvidátorov, keďže v konaní nebolo preukázané, že by si neplnili svoje povinnosti
alebo akýmkoľvek iným spôsobom postupovali v rozpore so zákonom. Naopak, zverejnenie vstupu
ich spoločenstva do likvidácie v obchodnom vestníku a vyzvanie veriteľov na prihlásenie si svojichpohľadávok, je základnou povinnosťou ich spoločenstva, ktorá žalobcovi nespôsobuje žiadnu ujmu, ale
len nadväzuje na skutočnosť, že ich spoločenstvo sa zrušilo zo zákona. Takéto konanie likvidátorov,
ktoré je v súlade so zákonom, nemôže samo o sebe bez akéhokoľvek zdôvodnenia konkrétnej ujmy

vyplývajúcej pre žalobcu predstavovať dôvod pre nariadenie neodkladného (predbežného) opatrenia.
Záverom zdôraznili, že od vydania napadnutého uznesenia neboli uskutočnené žiadne úkony, z ktorých
by žalobcovi mala vyplývať akákoľvek ujma, teda je zrejmé, že dôvody pre nariadenie neodkladného
(predbežného) opatrenia neexistujú (a ani nikdy neexistovali). Mali za to, že je tiež neprípustné, aby
súd 16 mesiacov po vydaní napadnutého uznesenia, toto uznesenie opätovne doručoval a nezaoberal

sa jeho dôvodnosťou, ktorú spochybňovali už v prvom odvolaní podanom dňa 20. 05. 2014, ako ani
ujmou hroziacou ich spoločenstvu tak, ako to bližšie špecifikovali v bode V. tohto odvolania. Na základe
uvedeného navrhli, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v plnom rozsahu zrušil súd prvej
inštancie podľa § 376 CSP alebo odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b), d) CSP a žalobcu aby
zaviazal na náhradu ich trov odvolacieho konania.

6. K odvolaniu žalovaného, Y.. N. C. a K.. K. J. sa opätovne písomne vyjadril prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne žalobca, ktorý uviedol, že má pochybnosť, či odvolanie bolo podané v zákonnej
lehote a či bolo podané oprávnenými osobami, z ktorého dôvodu žalobca žiada, aby sa odvolací súd
primárne zaoberal týmito otázkami. Žalobca sa nestotožnil s tvrdeniami uvedenými v odvolaní zo dňa 09.
09. 2016, v zmysle ktorých by napadnuté uznesenie vo svojom odôvodnení neobsahovalo žiadne

zdôvodnenie rozhodnutia súdu o nariadení neodkladného (predbežného) opatrenia. Uznesenie bolo
vydanévsúladesvtedyplatnýmustanovením§76ods.4OSP,ktoréumožňovalo,abysúdvodôvodnení
uznesenia o nariadení predbežného opatrenia skonštatoval, že sa stotožňuje so skutkovými a právnymi
dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a ďalšie dôvody uvádzať nemusel. Žalobca
nesúhlasil ani s tvrdeniami v odvolaní, ktoré sa týkali údajného nesprávneho skutkového zistenia stavu,

inej vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávneho právneho
posúdenia veci. Mal za to, že uznesenie bolo vydané v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o námietku
týkajúcu sa šikanózneho výkonu práva, žalobca poprel tieto tvrdenia uvedené v predmetnom odvolaní.
Podľa jeho názoru, nie je pravdou, že by žalobca doposiaľ napádal všetky uznesenia žalovaného. V
skutočnosti žalobca podal na Okresnom súde Levice iba dve žaloby, a to v roku 2014 (súdne konanie

vedené na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14C/272/2014 - t.j. táto právna vec a súdne konanie
vedené na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 16C/155/2014). V obidvoch konaniach vystupujú na
strane žalovaného iné subjekty a majú odlišný predmet konania a iba žaloba v tejto právnej veci sa týka
neplatnosti rozhodnutí žalovaného. Žalobca okrem rozhodnutí zhromaždenia prijatých dňa 27. 09. 2014
žiadne iné rozhodnutia žalovaného (ani v minulosti) na súde nenapadol. Preto žalobcovi nebolo známe,

na základe čoho sa v odvolaní zo dňa 09. 09. 2016 uvádza, že „neustále napádanie našich uznesení a
nášho pozemkového spoločenstva zo strany žalobcu tak považujeme za absolútne rozporné s dobrými
mravmi" a súčasne toto tvrdenie poprel. Žalobca bol toho názoru, že iniciovanie dvoch súdnych konaní
(proti odlišným subjektom na strane žalovaného), nemôže byť považované za neustále napádanie
uznesenípozemkovéhospoločenstva.Zároveňžalobcauviedol,žeto,ževyužilprávo,ktorémupriznáva

priamo zákon a obrátil sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutí zhromaždenia (v súlade s
ustanovením § 15 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov), rovnako nemôže
byť považované ani za výkon práv a povinností, ktorý by bez právneho dôvodu zasahoval do práv a
oprávnených záujmov iných a bol v rozpore s dobrými mravmi, ani za zjavné zneužitie práva upravené v
čl. 5 CSP, na ktoré sa v odvolaní odkazuje. V odvolaní zo dňa 09. 09. 2016 je tiež skonštatované, že ešte

pred otvorením pojednávania žalobca zobral žalobu vo veci sp. zn. 16C/155/2014 späť v celom rozsahu
a súd konanie zastavil, pričom v odvolaní zo dňa 09. 09. 2016 sa súčasne uvádza, že ak by skutočne
mali byť (akékoľvek) práva žalobcu porušené, na podanej žalobe by zotrval a nevzal by ju späť v celom
rozsahu ešte pred otvorením prvého pojednávania. Ani s týmito tvrdeniami žalobca nesúhlasil a uviedol,
že žaloba v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 16C/155/2014 bola vzatá späť pre

správanie žalovaných, a preto dohady žalovaného, Mgr. N. C. a K.. K. J. v odvolaní zo dňa 09. 09. 2016,
v zmysle ktorých skutočnou motiváciou vedenia súdneho konania nie je ochrana údajne porušených
práv žalobcu, ale len spochybňovanie pozemkového spoločenstva, sa nezakladajú na pravde. Záverom
dodal,žecieľomžalobcujedosiahnuťochranujehoohrozenýchaporušenýchpráv.Sohľadomnavyššie
uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

7.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolacívzmysleustanovenia§34zákonač.160/2015 Z.z.Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné podľa § 386 písm. b) CSP odmietnuť a napadnutéuznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť a návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietnuť.

8. Odvolací súd predtým, než pristúpi k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania zisťuje, či
odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie
takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný
prostriedok pripúšťa.

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Podľa § 355 ods. 2 proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

12. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

13. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým možno napadnúť uznesenie súdu prvej

inštancie, ak to zákon pripúšťa. Zákon pripúšťa podať odvolanie proti uzneseniam, ktoré sú taxatívne
vymenované v ustanovení § 357 CSP. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, že
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla
prejavuje v neúspechu vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre stranu
ujmu. K podaniu odvolania je teda oprávnená len tá strana konania, ktorej bola rozhodnutím súdu prvej

inštancie spôsobená ujma, ktorá priamo vyplýva z posúdenia práv a povinností strán konania.

14. Napadnutým uznesením súd uložil povinnosť Y.. N. C. a K.. K. J.. Ak potom žalovaný podal proti
tomuto uzneseniu odvolanie, podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný nie je subjekt, ktorému bola
rozhodnutím súdu prvej inštancie spôsobená ujma, a preto nebol ani subjektom oprávneným na podanie

odvolania proti napadnutému uzneseniu. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalovaného
podľa § 386 písm. b) CSP odmietol z dôvodu, že bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je
oprávnený a nemohol sa už zaoberať dôvodmi odvolania žalovaného a zaoberal sa odvolaním Y.. N.
C. a K.. K. J..

15. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 16. 10. 2014 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti
valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 27. 09. 2014. Následne dňa 12. 12. 2014 doručil súdu prvej
inštancie podanie označené ako Návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd
uložil Y.. N. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., M. XXX a K.. K. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. F., X.
mája X, povinnosť zdržať sa výkonu funkcie likvidátorov žalovaného, ako aj zdržať sa plnenia záväzkov

žalovaného, uplatňovania pohľadávok a prijímania plnení za žalovaného, zastupovania žalovaného pred
súdmi a inými orgánmi, uzatvárania zmierov a dohôd o zmene a zániku práv a záväzkov žalovaného,
ako aj uzatvárania nových zmlúv za žalovaného v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov
žalovaného, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Návrh na vydanie predbežného
opatrenia (teraz neodkladného opatrenia) odôvodnil tým, že je potrebné dočasne upraviť pomery strán

konania, pretože hrozí, že za žalovaného vykonávajú úkony smerujúce k zániku žalovaného osoby,
ktoré by na to neboli oprávnené z dôvodu neplatného hlasovania o ich voľbe za likvidátorov žalovaného.
Bez nariadenia neodkladného opatrenia je tu hrozba, že sa vytvorí nenávratný právny stav, kedy úkony,
ktoré by vykonali Y.. N. C. a K.. K. J. by nebolo možné vrátiť do pôvodného stavu, čím môže dôjsť k
vzniku škody nielen vo vzťahu k žalovanému, ale aj k členom žalovaného. Následne súd prvej inštancie

rozhodol napadnutým uznesením.

16.Počnúcdňom1.júla2016nadobudolúčinnosťzákonč.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu CSP.17. Podľa § 471 ods. 1 CSP predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach.

18. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

19. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,

c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,

kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,

h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

21. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia

pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

22. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

23. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

24.Podľa§330ods.2CSPaktopovahavecipripúšťa,súdmôženariadiťneodkladnéopatrenie,ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

25. Podľa § 337 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

26. Podľa § 337 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

27. Tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje novú právnu úpravu neodkladných
opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Právna úprava pôvodne označovaného

predbežného opatrenia vychádza zo súčasnej právnej úpravy, no podľa novej právnej úpravy je v
odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a žaloby
vo veci samej. Otázky úpravy doterajších predbežných opatrení vo veciach maloletých (prípadne v iných
mimosporovýchkonaniach)sapresunulidosamostatnéhomimosporovéhokódexu-zákonač.161/2015
Z. z. Civilný mimosporový poriadok. Uvedeným sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy

predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných
opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej, resp.
cieľom bolo eliminovať ohrozenie budúcej exekúcie. Doterajšia právna úprava obsahovala aj inštitút
zabezpečenia dôkazu, ktorý mal takisto dočasný charakter.28. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože
po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Podľa

§ 336 ods. 1 CSP môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku
uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ak je predpoklad,
že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd túto povinnosť
neuloží. Uvedené ustanovenie sa primerane použije aj pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia (§
344 CSP). Súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§ 330 ods. 1 CSP).

Neodkladnéopatreniezanikne,akuplynulčas,naktorýbolonariadené(§333CSP).Nováprávnaúprava
tiež pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej
(§ 330 ods. 2 CSP), na rozdiel od úpravy podľa Občianskeho súdneho poriadku, pri ktorej dočasnosť
predbežných opatrení vylučovala možnosť takého výroku, ktorý by bol obsahovo totožný s výrokom vo
veci samej. Výnimky z predchádzajúcej právnej úpravy však už pripustila aj doterajšia judikatúra.

29. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je potreba neodkladnej úpravy pomerov. Pred jeho
nariadenímnemusísúdzistiťvšetkyskutočnosti,ktorésúpotrebnéprevydaniekonečnéhorozhodnutiaa
prizisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie.Samotnýnárokteda
nemusí byť preukázaný nepochybne. Je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana.

30. Podľa § 31 ods. 1 zák. č. 97/22013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách spoločenstvá
s právnou subjektivitou podľa doterajších predpisov sa považujú za spoločenstvá podľa tohto
zákona. Spoločenstvá bez právnej subjektivity založené podľa doterajších predpisov sa považujú za
spoločenstvá bez právnej subjektivity podľa doterajších predpisov až do splnenia povinnosti podľa

odseku 5.

31. Podľa § 31 ods. 5 citovaného zákona spoločenstvá založené podľa doterajších predpisov sú povinné
prispôsobiť svoje právne pomery ustanoveniam tohto zákona do 30. júna 2014 a podať
návrh na zápis podľa § 24, ak nie sú zapísané v registri, alebo návrh na zápis podľa § 25 ods. 2, ak

sú zapísané v registri.

32. Podľa § 31 ods. 7 citovaného zákona zápis spoločenstva do registra podľa odsekov 5 a 6
je spoločenstvo povinné do 14 dní odo dňa doručenia potvrdenia oznámiť orgánu, u ktorého bolo
spoločenstvo doteraz registrované, ak nejde o obvodný lesný úrad, alebo evidované. Tento orgán ho na

základe oznámenia vymaže zo svojho registra alebo evidencie ku dňu zápisu do registra.

33. Podľa § 31 ods. 9 citovaného zákona ak spoločenstvo nesplní povinnosť podľa odseku 5, zmluva
o spoločenstve stráca platnosť a spoločenstvo sa zrušuje. Obvodný lesný úrad zapíše spoločenstvo do
registra s dodatkom "v likvidácii" a spoločenstvo môže vykonávať len úkony smerujúce k svojmu zániku.

Spoločenstvojepovinnédo1.októbra2014vymenovaťlikvidátoraaoznámiťobvodnémulesnémuúradu
jeho meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu. Ak si spoločenstvo túto povinnosť nesplní, obvodný
lesný úrad zapíše ako likvidátora jeho štatutárny orgán zapísaný v evidencii alebo registri alebo prvého z
členov štatutárneho orgánu alebo, ak nie je známy štatutárny orgán, osobu, ktorá v mene spoločenstva
vystupovala pred orgánmi štátnej správy.

34. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona na zrušenie spoločenstva sa primerane vzťahujú všeobecné
ustanovenia o likvidácii spoločnosti, teda ustanovenia § 70 až § 75a Obchodného zákonníka.

35.Podľa§70ods.1Obchodnéhozákonníkaakceléimaniespoločnostineprešlonaprávnehonástupcu

(§ 69), vykoná sa likvidácia podľa tohto zákona, ak zákon neustanovuje inak.

36. Podľa § 70 ods. 3 Obchodného zákonníka ustanovením likvidátora do funkcie prechádza na neho
pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti podľa § 72. Ak je ustanovených viacero
likvidátorov a z ich ustanovenia nevyplýva nič iné, má túto pôsobnosť každý z likvidátorov.

37. Podľa § 71 ods. 7 Obchodného zákonníka za výkon svojej pôsobnosti zodpovedajú likvidátori tým
istým spôsobom ako členovia štatutárnych orgánov.38. Podľa § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce
k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a
prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene

a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených
obchodov.

39. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo,
zistil, že dňa 27. 09. 2014 bola notárkou JUDr. Miriam Halabukovou spísaná notárska zápisnica N

786/2014, z ktorej vyplýva, že programom zhromaždenia bolo z dôvodu prijatia nového zák. č. 97/2013
Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších prepisov zrušenie Urbárskej pozemkovej
spoločnosti Tešmak ku dňu 21. 08. 2014. R. M. na zhromaždení vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti
uviedol, že Okresný úrad Levice, pozemkový a lesný odbor, ktorý je príslušným orgánom štátnej správy
podľa zák. č. 180/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov potvrdil, že Urbárska pozemková spoločnosť
Tešmak, v zastúpení predsedom R. M. sa v súlade s novým zákonom o pozemkových spoločenstvách

ku dňu 21. 08. 2014 zrušila. Na tomto zhromaždení boli následne v zmysle zákona zvolení likvidátori
spoločnosti, pričom vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti za likvidátorov zvolili Y.. N. C. a K.. K.
J.. Podľa notárskej zápisnice za hlasovalo 58,28% členov, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti
nespravuje alebo s ktorými nenakladá fond, 2,10% členov bolo proti a nikto sa nezdržal hlasovania
(uznesenie č. 1). Uznesením č. 2 vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti v kat. úz. M. zapísanej na

LV č. XXX schválili rozdelenie likvidačného zostatku Urbárskej pozemkovej spoločnosti Tešmak v „v
likvidácii“ podľa predloženého návrhu likvidátorov.

40. Odvolací súd, vychádzajúc z uvedeného, rozhodujúc o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
(teraz neodkladného opatrenia) po viac ako dvoch rokoch od jeho podania dospel k záveru, že v čase

rozhodovania odvolacieho súdu nie sú pre nariadenie neodkladného opatrenia splnené podmienky, keď
nie je daná ani potreba bezodkladnej úpravy pomerov a nie je ani obava, že by exekúcia mala byť
ohrozená. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je len také osvedčenie pomerov strán,
ktoré preukáže, že bez okamžitej a dočasnej úpravy pomerov by bolo právo strán ohrozené. Odvolací
súd pritom zdôrazňuje, že len konštatovanie žalobcu o prípadne hroziacej ujme, bez osvedčenia reálnej

dôvodnosti takejto obavy, nemôže byť postačujúce na operatívny zásah súdu vo forme neodkladného
opatrenia. Žalobcom nebola osvedčená hrozba bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá nastane, ak zvolení
likvidátoribudúvykonávaťsvojufunkciu,pričomvčase,keďjespoločnosťvlikvidácii,vmenespoločnosti
koná práve likvidátor, je oprávnený robiť úkony smerujúce len k likvidácii spoločnosti a za výkon svojej
pôsobnosti zodpovedá rovnako ako člen štatutárnych orgánov. Tým, že by sa v rozsahu, ako to navrhol

žalobca obmedzila pôsobnosť likvidátorov, by sa znefunkčnila činnosť žalovaného, ktorý bol v zmysle
zákona ku dňu 21. 08. 2014 zrušený a zasiahlo by sa do povinností likvidátorov, ktoré im vyplývajú
zo zákona, pričom v čase likvidácie spoločnosti sú práve oni oprávnení v mene žalovaného konať.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k
záveru, že žalobca neosvedčil základné atribúty dôvodnosti neodkladnej úpravy vo forme neodkladného

opatrenia, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 388 OSP
zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).